Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-36-2022.pdf
PDF · 106.46 KB
Case nature
Subarea
10C/36/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľov: 1. F. Z., D.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Č. XXXX/ X, N., 2. V. Z., D.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Č. XXXX/X, N., spoločne zastúpení: JUDr. Erik Lacko, advokát, so sídlom Miletičova 46, Bratislava, IČO: 53 213 891, proti odporcovi: RETAIL PROJEKT BOX s.r.o., so sídlom Šancová 48, Bratislava, IČO: 51 868 971, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Odporcovi sa nárok na náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2022 sa navrhovatelia voči odporcovi domáhali, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľov voči odporcovi do sumy vo výške 95.000,- eur v prospech navrhovateľov, k stavbe so súpisným číslom XXXX stojacej na adrese O. XX, XXX XX N., druh stavby administratívna budova, postavenej na pozemkoch - parcelách registra „C“, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX, o výmere 1.046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres N. L., obec Bratislava - D. O., katastrálne územie D. O., ako aj k pozemkom
- parcelám registra „C“, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 1.117 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX, o výmere 1.046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 279 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 13 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 140 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres N. L., obec Bratislava - D. O., katastrálne územie D. O. (ďalej aj ako „Nehnuteľnosť“). Súčasne sa domáhali uloženia povinnosti najneskôr do pätnástich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, podať na súd žalobu voči odporcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume vo výške 35.000,- eur s príslušenstvom, a o náhradu škody v sume vo výške 49.133,- eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Navrhovatelia svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že odporca je vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX stojacej na adrese O. XX, XXX XX N., druh stavby administratívna budova (ďalej aj ako „administratívna budova“), postavenej na pozemkoch - parcelách registra „C“, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX, o výmere 1.046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné
číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres N. L., obec Bratislava - D. O., katastrálne územie D. O. (ďalej aj ako „zastavané pozemky“), a odporca je zároveň aj stavebníkom v rámci rekonštrukcie administratívnej budovy, po dokončení ktorej má dôjsť k zmene účelu jej využitia na bytové a nebytové priestory (ďalej aj ako „projekt“). Odporca ponúka na predaj byty, nebytové priestory a parkovacie státia, ktoré v budúcnosti vzniknú v administratívnej bude výhradne prostredníctvom spoločnosti TRH Bývania s. r. o., so sídlom na adrese Račianska 88 B, 831 02 Bratislava, IČO 50 847 287 (ďalej aj ako „realitná kancelária“). Odporca v postavení vlastníka dňa 20.5.2021 uzatvoril so spoločnosťou TRH Bývania s. r. o. (realitnou kanceláriou), ako sprostredkovateľom a navrhovateľmi ako záujemcami zmluvu o záväznej rezervácií č. X.XX (ďalej ako „zmluva o záväznej rezervácií“), v zmysle ktorej sa zaviazal na rezerváciu nasledovných nehnuteľností v prospech navrhovateľov:
- budúceho bytu č. X.XX (ďalej aj ako „byt“), ktorý sa bude nachádzať na piatom nadzemnom podlaží Administratívnej budovy,
- spoluvlastníckeho podielu, ktorý bude prislúchať k bytu č. X.XX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Administratívnej budovy, ktorého výška mala byť určená v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. v budúcej kúpnej zmluve, a
- spoluvlastníckeho podielu, ktorý bude prislúchať k bytu č. X.XX na zastavaných pozemkoch, a prípadne aj na pozemkoch priľahlých k administratívnej budove - parcelách registra „C“, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 1.117 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 279 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 13 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 140 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres N. L., obec Bratislava - D. O., katastrálne územie D. O. (ďalej aj ako „priľahlé pozemky“), ktorého výška mala byť určená v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. v budúcej kúpnej zmluve (ďalej spolu aj ako „predmet prevodu“). Odporca (budúci predávajúci) a navrhovatelia (budúci kupujúci) následne dňa 17.06.2021 uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX, ktorej predmetom bola dohoda na postupe pri uzatváraní budúcej kúpnej zmluvy medzi odporcom a navrhovateľmi, týkajúcej sa podmienok prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu z odporcu na navrhovateľov (ďalej aj ako „zmluva o budúcej kúpnej zmluve“). Na základe zmluvy o záväznej rezervácií navrhovatelia zaplatili rezervačný depozit v sume vo výške 2.660,- eur na účet odporcu dňa 20.05.2021, a v sume vo výške 2.340,- eur na účet realitnej kancelárie. Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve navrhovatelia zaplatili prvú časť kúpnej ceny v sume vo výške 30.000,- eur na účet odporcu dňa 17.06.2021. Spolu tak navrhovatelia uhradili odporcovi sumu vo výške 35.000,- eur z celkovej kúpnej ceny za predmet prevodu v sume vo výške 78.000,- eur. V zmysle ustanovenia bodu 5.4.3.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mala byť zostávajúca časť kúpnej ceny za predmet prevodu v sume vo výške 43.000,- eur uhradená najneskôr do desiatich dní od uzavretia budúcej kúpnej zmluvy. Budúca kúpna zmluva mala byť medzi odporcom a navrhovateľmi uzavretá podľa ustanovení bodu 3.2, 3.3 a 3.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve až po vydaní kolaudačného rozhodnutia na byt č. X.XX. Vzhľadom k tomu, že odporca nedodržal termín ukončenia projektu do dňa 30.06.2021, v zmysle ustanovenia bodu 4.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a vzhľadom k tomu, že projekt nebol ukončený ani v dodatočnej lehote šiestich mesiacov v zmysle ustanovenia bodu 8.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, navrhovatelia listom zo dňa 25.03.2022 vyzvali odporcu na poskytnutie informácie o predpokladanom termíne ukončenia projektu, ako aj na bezodkladné preukázanie dôvodov pre nedodržanie termínu ukončenia projektu v zmysle ustanovenia bodu 4.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to z dôvodov podľa ustanovenia bodu 4.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Keďže ku dňu vypracovania výzvy zo dňa 25.03.2022 odporca nepreukázal navrhovateľom podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia povoľujúceho užívanie predmetu prevodu, ani žiaden dôvod pre nedodržanie termínu ukončenia projektu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, odporcovia mali za to, že im v súlade s ustanovením bodu 8.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vzniklo oprávnenie odstúpiť od tejto zmluvy. V nadväznosti na uvedené, navrhovatelia vo výzve zo dňa 25.03.2022 odporcu upovedomili, že v prípade, ak im odporca najneskôr do dňa 04.04.2022 do 12:00 hod. neposkytne informáciu o predpokladanom termíne ukončenia projektu a nepreukáže dôvody, pre ktoré odporcovi v zmysle ustanovenia bodu 4.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vzniklo oprávnenie predĺžiť lehotu na ukončenie projektu, navrhovatelia využijú svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v súlade s ustanovením bodu 8.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Navrhovatelia zároveň odporcu upovedomili, že odstúpením od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vznikne odporcovi
povinnosť vydať navrhovateľom bezdôvodné obohatenie a nahradiť im spôsobenú škodu, pričom v prípade, ak odporca neuspokojí predmetné nároky navrhovateľov v súvislosti s ich odstúpením od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve riadne a včas, navrhovatelia sa budú domáhať svojich nárokov voči odporcovi súdnou cestou. Výzva navrhovateľov zo dňa 25.3.2022 sa odporcovi doručiť nepodarila. Keďže ani ku dňu vrátenia listu zo dňa 25.3.2022 odporca nepreukázal navrhovateľom dôvody, pre ktoré by odporcovi v zmysle ustanovenia bodu 4.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve eventuálne vzniklo oprávnenie predĺžiť lehotu na ukončenie projektu, navrhovatelia listom zo dňa 28.04.2022 odporcu informovali, že v súlade s ustanovením bodu 8.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj v súlade s ustanovením § 326 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. odstupujú od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a odporcu zároveň vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 35.000,- eur, predstavujúcu sumu doposiaľ navrhovateľmi uhradenú odporcovi na základe zmluvy o záväznej rezervácií, a na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Obálka s doručenkou obsahujúca odstúpenie navrhovateľov od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 28.04.2022 vrátila navrhovateľom dňa 10.05.2022 z dôvodu neprevzatia zásielky odporcom. Navrhovatelia listom zo dňa 11.05.2022 z dôvodu opatrnosti opätovne odstúpili od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a opätovne vyzvali odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navrhovatelia následne listom zo dňa 17.05.2022 odporcu informovali, že v písomnom odstúpení listom zo dňa 28.04.2022 vyzvali odporcu aj na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume vo výške 35.000,- eur, predstavujúcu sumu doposiaľ navrhovateľmi uhradenú odporcovi, a súčasne odporcu vyzvali aj na náhradu škody v sume vo výške 45.000,- eur predstavujúcej ušlý zisk, ktorý mohli navrhovatelia dosiahnuť predajom predmetu prevodu v čase odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a ktorý predstavuje sumu rozdielu medzi odhadovanou trhovou hodnotou predmetu prevodu v čase odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (približne 123.000,- eur), a kúpnou cenou predmetu prevodu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (78.000,- eur). Navrhovatelia v liste zo dňa 17.5.2022 odporcu vyzvali aj na náhradu škody v sume vo výške 4.133,- eur predstavujúcej ušlý zisk, ktorý mohli navrhovatelia dosiahnuť prenájmom predmetu prevodu odo dňa 01.07.2021, kedy sa odporca dostal do omeškania s ukončením projektu. Ušlý zisk navrhovatelia určili vo výške približne 400,- eur mesačne, a vypočítali ho ako 10 x 400,- eur za júl 2021 až apríl 2022 + 1/3 za máj 2022, kedy došlo k odstúpeniu. Začiatok obdobia určili ako mesiac nasledujúci po mesiaci, kedy mal byť projekt v zmysle ustanovenia bodu 4.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ukončený, teda do dňa 30.06.2021. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia navrhovatelia videli v tom, že na jedinom nehnuteľnom majetku vo vlastníctve odporcu postupne pribúdajú zabezpečenia pohľadávok rôznych veriteľov odporcu. Uspokojenie nárokov navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhrady škody sa tak stáva čoraz ohrozenejším, čo odôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť odporcu.
3. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež ako „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
4. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
10. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
11. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
13. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj zo súdneho spisu a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na jeho vydanie.
14. Súd v prvom rade posúdil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovatelia (v postavení záujemcov) s odporcom (v postavení vlastníka), a s realitnou kanceláriou (v postavení sprostredkovateľa) dňa 20.5.2021 uzatvorili zmluvy o záväznej rezervácií č. X.XX. V zmysle predmetnej zmluvy sa odporca zaviazal pre navrhovateľov rezervovať budúci byt č. X.XX, ktorý sa bude nachádzať na piatom nadzemnom podlaží Administratívnej budovy, spoluvlastnícky podiel, ktorý bude prislúchať k bytu č. X.XX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve administratívnej budovy a spoluvlastnícky podiel, ktorý bude prislúchať k bytu č. X.XX na zastavaných pozemkoch. Navrhovatelia sa zaviazali v zmysle predmetnej zmluvy zaplatiť rezervačný depozit vo výške 5.000,- eur (sumu vo výške 2.660,- eur zaplatiť na účet odporcu a sumu vo výške 2.340,- eur na účet realitnej kancelárie), ktorý sa v prípade uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bude za splnenia podmienok v nej uvedených považovať za depozit na kúpnu cenu. Z potvrdenia uskutočnenia prevodu zo dňa 01.06.2022 vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade dňa 20.05.2021 uhradil rezervačný depozit v celej výške tak, ako je uvedené vyššie. Následne dňa 17.06.2021 uzatvorili navrhovatelia s odporcom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX, ktorej predmetom bola dohoda na postupe pri uzatváraní budúcej kúpnej zmluvy medzi odporcom a navrhovateľmi, týkajúcej sa podmienok prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu z odporcu na navrhovateľov. Na jej základe navrhovatelia zaplatili odporcovi prvú časť kúpnej ceny v sume vo výške 30.000,- eur na účet odporcu, a to prevodom na jeho účet dňa 17.06.2021. Spolu tak navrhovatelia uhradili odporcovi sumu vo výške 35.000,- eur, z celkovej kúpnej ceny za predmet prevodu v sume vo výške 78.000,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o existenciu peňažnej pohľadávky, súd má za to, že navrhovatelia svoj nárok v časti pohľadávky vo výške 35.000,- eur osvedčili, nakoľko v návrhu svoju peňažnú pohľadávku špecifikovali dostatočne, určite a zrozumiteľne tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá, a je možné ho považovať pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za dostatočne osvedčený. Dočasnou úpravou sa pritom neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovatelia však existenciu zvyšnej časti pohľadávky vo výške 60.000,- eur (95.000,- eur predstavujúcich pohľadávku, ktorá sa ma zabezpečiť záložným právom - 35.000,- eur predstavujúcu peňažnú sumu navrhovateľmi uhradenú) neosvedčili. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom navrhovatelia k predmetnej sume dospeli, a z čoho sa táto skladá. Navrhovatelia v návrhu uvádzajú okrem sumy 35.000,- eur (bezdôvodné obohatenie) len nárok na náhradu škody vo výške 45.000,- eur, a vo výške 4.133,- eur, avšak ich súčet predstavuje len sumu 49.133,- eur, nie sumu 60.000,- eur. Okrem toho ani pohľadávka navrhovateľov vo výške 49.133,- eur nie je osvedčená. Sumu vo výške 45.000,- eur navrhovatelia určili ako ušlý zisk, ktorý mohli navrhovatelia dosiahnuť predajom predmetu prevodu v čase odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a ktorý predstavuje sumu rozdielu medzi odhadovanou trhovou hodnotou predmetu prevodu v čase odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (približne 123.000,- eur) a kúpnou cenou predmetu prevodu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (78.000,- eur). Navrhovatelia však v návrhu neuviedli, ako odhadovanú trhovú hodnotu predmetu prevodu určili, pričom táto nevyplýva ani z priložených príloh. Súd taktiež uvádza, že ak by aj hodnota bytu po jeho dokončení predstavovala sumu 123.00,- eur, t. j. bola by navrhovateľmi riadne osvedčená, len strohé tvrdenie navrhovateľov, že by za jeho predaj túto sumu skutočne aj získali, a teda im vznikol nárok na náhradu škody, ktorý existuje a stále trvá, nie je v žiadnom prípade postačujúce. Navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali a ani netvrdili, že by mali záujem predmet prevodu ihneď po jeho dokončení predať, že by kúpna cena za predmet prevodu zodpovedala jeho odhadovanej cene, či v danom čase existovali kupujúci ochotný predmet prevodu kúpiť, a že by k prevodu aj nakoniec došlo, resp. mohlo dôjsť (napr. ak by mali navrhovatelia uzatvorenú budúcu kúpnu zmluvu na predmet prevodu s budúcimi kupujúcimi, a títo od nej následne odstúpili z dôvodu prieťahov na strane odporcu pri dokončení projektu). Okrem toho sú tvrdenia navrhovateľov v tejto časti zmätočné, a vo svojej podstate aj zavádzajúce, keďže si navrhovatelia zvyšnú časť nároku na náhradu škody vo výške 4.133,- eur uplatňujú ako ušlý zisk, ktorý mohli navrhovatelia dosiahnuť prenájmom predmetu prevodu. Nie je teda zrejmé, či chceli navrhovatelia predmet prevodu predať alebo prenajímať. Nad rámec uvedeného, ani nárok v časti 4.133,- eur, t. j. v časti ušlého zisku za prenájom predmetu prevodu nie je osvedčený a to z rovnakých dôvodov, ako súd uviedol už vyššie (nie je zrejmé, ako navrhovatelia dospeli k sume mesačného nájomného vo výške 400,- eur, či existovali nájomcovia ochotný si odo dňa 01.07.2021 predmet prevodu prenajímať, či si
ho boli ochotný prenajímať za sumu 400,- eur a pod.) Súd pritom poznamenáva, že bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže však navrhovatelia osvedčili existenciu peňažnej pohľadávky vo výške 35.000,- eur, súd pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších podmienok potrebných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
15. Súd taktiež konštatuje, že je v danej veci splnená aj požiadavka spôsobilého predmetu záložného práva. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom navrhovatelia žiadajú zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, ktoré predstavujú spôsobilé predmety záložného práva.
16. Pokiaľ ide o osvedčenie, že prípadná budúca exekúcia voči odporcovi môže byť ohrozená, súd uvádza, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Navrhovatelia vzhliadli obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči odporcovi v tom, že na nehnuteľnom majetku vo vlastníctve odporcu postupne pribúdajú zabezpečenia pohľadávok rôznych veriteľov odporcu. Uspokojenie nárokov navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu škody sa tak stáva čoraz ohrozenejším, čo odôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na Nehnuteľnosť odporcu. Žalobca však neposkytol súdu dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca v danom prípade totiž neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď nepreukázal, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku. Skutočnosť, že na majetok vo vlastníctve odporcu sú postupne zriaďované záložné práva neznamená, že odporca nie je solventný, spôsobilý plniť si svoje zmluvné záväzky. Účelom záložného práva je len zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa, nie bezodplatne prevádzať majetok na tretie subjekty, kedy by konanie odporcu bolo možné vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu jeho majetku, resp. jeho zbavovaniu sa. Navrhovatelia okrem vyššie uvedenej skutočnosti v návrhu netvrdili ďalšie skutočnosti, ktoré by mali osvedčovať, že prípadná budúca exekúcia voči odporcovi môže byť ohrozená.
17. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že navrhovatelia nepreukázali existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa odporca zbavuje majetku, a že odporca by nebol schopný uhradiť pohľadávku navrhovateľov.
18. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Odporca mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešným navrhovateľom právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.