Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Wechter Business, s.r.o., so sídlom: Sokolovská 428/130, Karlín, Praha 8, v zastúpení JUDr. Anna Žedényiová - advokát, so sídlom Trenčín, ul. Palackého 85, proti žalovanému: C. H. , nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. G., E. XXXX/X, o zaplatenie sumy vo výške 398,32 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 398,32 eur, pričom svoje podanie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Spoločnosť BENEFIT INVEST, s.r.o., so sídlom Staničná 16/1062, Trenčín ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzatvorili dňa 18.01.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 398,32 Eur (12.000,- Sk), s ročnou percentuálnou mierou nákladov 211,80%, s celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom vo výške 301,13 Eur ( 9.072,- Sk ), ktoré pozostávajú zo 40 % p.a. úroku z úveru vo výške 159,33 Eur (4.800,- Sk), z poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru vo výške 19,91 Eur (600,- Sk) a z administratívneho poplatku vo výške 121,89 Eur (3.672,- Sk). Úver sa zaviazal žalovaný vrátiť v celkovej splatnej sume vo výške 699,46 Eur (21.072,- Sk), splatnej v 12 mesačných splátkach po 58,29 Eur (1.756,- Sk), vždy k 18. dňu v mesiaci, podľa priloženého splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere. Prevzatie poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný potvrdil svojim podpisom na Zmluve o úvere. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z úveru neplnil riadne a včas, následkom čoho sa dostal do omeškania dňa 19.01.2009. Žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.09.2009, došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX na veriteľa spoločnosť GOLDKREDIT a.s. uzatvorenej medzi spoločnosťou BENEFIT INVEST, s. r. o. a žalovaným. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2012, opätovne došlo k postúpeniu tejto pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX a to medzi postupcom spoločnosťou GOLDKREDIT a. s. na postupníka spoločnosťou PEVA SK. s. r. o. Následne dňa 06.02.2014 bola pohľadávka postúpená na Základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 060214/01 spoločnosti Wechter Business, s.r.o..

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluva o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 18.01.2008, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zo dňa 11.04.2008 , Všeobecné obchodné podmienky úveru, Zmluvy o postúpení pohľadávok.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

4./ Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5./ Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. XX.XX.XXXX,, zo dňa 18.01.2008, so zmluvami o postúpení pohľadávok.

7./ Zo zmluvy predloženej žalobcom bolo zistené , že právny predchodca žalobcu Benefit Invest s.r.o., so sídlom Trenčín, Staničná 16/1062, ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 18. 01.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 12.000,- Sk ( v prepočte 398,32 eur), ktoré mal žalovaný uhradiť v 12 splátkach, mesačne vo výške 1.756,- Sk ( v prepočte 58,28 eur), pričom mal žalobcovi uhradiť celkovú výšku úveru vo výške 21.072,- Sk ( v prepočte 699,46 ), čiže celkové náklady dlžníka spojené s úverom boli vo výške 9.072,- Sk ( v prepočte 301,13eur ). Splatnosť prvej mesačnej splátky bol 18.02.2008 a konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá najneskôr do 18.01.2009. Medzi stranami sporu bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 40%, RPMN bo výške 211,80 %. Z listín nachádzajúcich sa v spise a to z návrhu oprávneného t. j. právneho predchodcu žalobcu Benefit Invest s.r.o., na uskutočnenie exekúcie bolo zistené, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil z predmetného úveru žiadnu finančnú čiastku.

8./ Podľa § 4 ods. 2,3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

9./ Podľa ust, § 4 ods.1 Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10./ Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11./ Podľa ust. § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 22.1.2009 , na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12./ Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13./ Podľa § 39 občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14./ Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj oboznámením sa s predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne.

16./ Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise bolo jednoznačne preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 398,32 eur a to z titulu, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 18.01.2008 k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXX na základe, ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol bezúčelový úver vo výške 398,32 eur( prepočte 12.000,- Sk ).

17./ Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.

18./ V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný z nej doposiaľ nič nevrátil, čiže na strane žalobcu bolo bremeno tvrdenia, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere . Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za preukázané že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, zo dňa 18.01.2008 a to na základe žiadosti žalovaného zo dňa 18.01.2008, nakoľko žalobcom predložená listina nazvaná ako zmluva o úvere č. XXXXXXXX, zo dňa 18.01.2008, neobsahovala žiaden podpis konateľa veriteľa a teda súd z dokazovania nemal za preukázané , že k uzatvoreniu úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 18.01.2008 došlo v písomnej forme tak ako ustanovuje § 40 ods.3, OZ..

19./ Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 20./ Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 21./ Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 22./ Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal . 23./ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 24. / Podľa § 100 ods. 1 , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25./ Podľa § 100 ods. 2 , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

26./ Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

27./ Podľa § 107 ods. 2 , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28./ Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a teda prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola zaradená zákonom č.102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, titulom skutočnosti ktorej sa súd najskôr zaoberal

možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu . Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.

29./ Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný dňa 18.01.2008 prevzal od právneho predchodcu žalobcu sumu vo výške 398,32 eur na základe absolútne neplatnej zmluvy, vznikla mu zákonná povinnosť právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré na základe neplatnej zmluvy od neho obdržal . Zároveň dňom 18.01.2008 začala plynúť aj dvojročná objektívna premlčacia lehota, počas ktorej právny predchodca žalobcu prípadne jeho nástupcovia mali možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného . Nakoľko žalovaný od právneho predchodcu žalobcu prevzal sumu vo výške 398,32 eur a to dňa 18.01.2008, právo právneho predchodcu žalobcu prípadne žalobcu na vrátenie tejto sumy sa premlčalo najneskôr dňa 18.01.2010, teda po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie predmetného práva, pričom ide o dvojročnú premlčaciu dobu a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.

30./ Nakoľko bol súd povinný aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia v tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, pričom dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

31./ Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

32./ Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33./ Nakoľko žalovaný síce bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.