Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-17-2016.pdf
PDF · 144.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/17/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dana Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXX/XX, 2/ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - T., O. XXX/X, 3/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXX/XX, 4/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XX/X, všetci zastúpení JUDr. Evou Rezníčkou-Hlaváčovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 12, proti žalovaným: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, IČO: 308 307 2/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 36 561 690, obaja zast. JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, 3/ Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zast. JUDr. Annou Polónyovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Chorvátska 12, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. októbra 2015, č. k. 12C/264/2009-634 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po neb. P. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom S. 4, A.-T., podľa dedičského konania 22D/838/2005, Dnot 274/2005 patrí nehnuteľný majetok v k. ú. P. tak ako je označený v znaleckom posudku č. 2/2013 zo dňa 09. 12. 2013 Ing. Juraja Ďuriša PhD., znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézie a to - novovytvorené parc. č. XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 336 m2, č. XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 4183 m2, č. XXXX/XX-ostatná plocha o výmere 82 m2, č. XXXX/XX-ostatná plocha o výmere 491 m2, č. XXXX/XXX-ostatná plocha o výmere 1328 m2 s tým, že geometrický plán č. 12C/264/2009-2/2013 vyhotovený 28. 11. 2013 Ing. Jurajom Ďurišom, PhD., úradne overený 09. 12. 2013 pod č. 2117/2013 Ing. Rudolfom Szombathom tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyčlenil na samostatné rozhodnutie. Rozsudok vo veci samej právne odôvodnil ust. § 80 ods. 1 písm. c/ OSP, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 3 Obč. zákonníka. Konštatoval, že žalobcovia pôvodne v 1. - 5. rade návrhom podaným 15. 12. 2009 sa domáhali určenia, že do dedičstva po neb. P. W. patrí nehnuteľnosť v k. ú. P., zapísaná v prídelovej listine z 15. 05. 1958 ako parc. č. XXXX/X lúka o výmere 6420 m2 v celosti tak, ako bude vyznačená v geometrickom pláne vyhotovenom v rámci dokazovania. Dôvodili, že sú právnymi nástupcami po neb. P. W., ktorý vyššie uvedenú parcelu nadobudol prídelom a sú na ňu založené listy vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX. Ich právny predchodca vstúpil do užívania majetku a až do 70. rokov, kedy došlo k zlúčeniu pozemkov do družstevného užívania, pozemok užíval. Prídelová listina je vlastníckym dokladom, majetok bol odňatý a k nehnuteľnému majetku existuje duplicitné vlastníctvo.
2. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12C/264/2009-299 z 12. 09. 2011 tak, že žalobu zamietol a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/2/2012-347 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08. 11. 2012 zrušil pre absenciu
dostatku skutkových a právnych záverov, či predmetná nehnuteľnosť prešla v rozhodnom období na Československý štát titulom Zápisnice o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v Obci P. 15. 08. 1959, že došlo u prídelcu k strate vlastníckeho práva, k vzdaniu sa prídelu, či Zápisnica o prídele a odovzdaní pôdneho majetku z 15. 08. 1959 je správny akt vydania veci príslušným správnym orgánom v zmysle predpisov platných v čase vydania a na základe akého reštitučného predpisu mali žalobcovia postavenie oprávnených osôb v reštitučnom konaní. V priebehu konania bol vyhotovený geometrický plán znalcom Ing. Jurajom Ďurišom, PhD., ktorým boli vytvorené nové parcely uvedené vo výroku rozsudku, ktoré sú totožné s parcelou, ktorá bola predmetom prídelu. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe vyhovel a konštatoval, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po neb. P. W., ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Jany Janoškovej, sp. zn. 22D/838/2005, Dnot/275/2005, žalobca v 5. rade v podiele 1-ice a žalobcovia v 1.- 4. rade každý v podiele 1/8-ny. V priebehu konania žalobca v 5. rade - Q. W. zomrel a právnymi nástupcami po ňom sú žalobcovia v 1. - 4. rade.
3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 01. 05. 1958 ONV v Nitre bola právnemu predchodcovi žalobcov pridelená nehnuteľnosť v k. ú. P., parc. č. XXXX/X-lúka o výmere 6420 m2, ktorej bývalým vlastníkom bola Nitrianska sídelná kapitula, za prídelovú cenu 1.286,- Kčs. Podľa výpisu z účtu Štátnej sporiteľne v Bratislave z 19. 01. 1957 P. W. zaplatil celkovo 194,- Kčs a zostal nedoplatok 1.092,- Kčs. V prídelovej listine bolo uvedené, že je vkladovou listinou v zmysle § 11 zák. č. 90/1947 Zb. Podľa nového Občianskeho zákonníka netreba pre nadobudnutie vlastníckeho práva zápis v pozemkovej knihe. Zo zápisov o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci P. z 15. 08. 1959 mal preukázané, že P. W., T. č. d. X parc. č. XXXX/X - roľu o výmere 64 árov a 29 m2 odovzdal novému nadobúdateľovi - Štátnemu majetku n. p. Nitra - Chrenová. Zo zápisnice vyplýva, že ONV v Nitre prideľuje a odovzdáva podľa predpisov o pozemkových reformách dňom 15. 08. 1959 novému nadobúdateľovi pôdny majetok. Podľa identifikácie parciel sú v súčasnosti nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX, na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X. V priebehu konania súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 09. 10. 2014. Žalovaný v 1. rade je zapísaný ako vlastník parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 31820 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 9178 m2, podľa LV č. XXXX k. ú. P.. Nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalovaným v 2. rade 06. 11. 2007. Žalovaný v 2. rade je zapísaný ako vlastník parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3695 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 54235 m2 k. ú. P. LV č. XXXX, keď parc. č. XXXX/X nadobudol kúpnou zmluvou uzatvorenou s Rímskokatolíckou cirkvou, Sídelnou kapitolou v Nitre dňa 26. 01. 2005. Parcelu č. XXXX/X nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 04. 04. 2008. Podľa LV č. XXXX k. ú. P. je žalovaný okrem iného zapísaný ako vlastník parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere191 m2, titulom Z 22417/95, zakladateľskej listiny a ďalších.
4. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie skúmajúc naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení ustálil, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ich reštitučné nároky neboli vyriešené zák. č. 229/1991 Zb., ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku a márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva sa právo žalobcov prekludovalo, preto je možné domáhať sa nárokov v občianskom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/36/1999, 5Cdo/47/2011, nález Ústavného súdu II.ÚS 249/2011, 16/2012, podľa ktorých lex specialis neruší platnosť lex generalis len jeho primárnu aplikáciu vylučuje do doby, než je zistené, že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú. Ďalej uviedol, že prídelová listina je verejnou listinou, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam, je vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva za predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR (sp. zn. 4Cdo/123/2003, 4Cdo/48/2008, 3Cdo/45/2008, 1MCdo/8/2009). V posudzovanej veci dňa 01. 05. 1958 ONV v Nitre, v tom čase oprávnený subjekt, vydal prídelovú listinu č. 122/1958 pre P. W., bytom T. č. d. 4, ktorá spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom. Je v nej uvedené, kto ju vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bola vydaná, akej veci sa týka, je datovaná, obsahuje presné označenie nehnuteľností, parcelné číslo, výmeru, podpis, odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal. Oprava bydliska prídelcu v prídelovej listine prečiarknutím názvu P. na T. nespôsobila neplatnosť prídelovej listiny aj s poukazom na to, že v doklade o nedoplatku prídelovej ceny je uvedený P. W., T. č.d. 4. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Súd neskúmal, či bol výmer doručovaný, keďže všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
správneho aktu, iba jeho ničotnosť, nulitnosť (poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/110/2000, 2Cdo/337/2006, 4Sž/34/1997).
5. Ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcov sa stal na základe prídelovej listiny vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zápisnica o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v Obci P. z 15. 08. 1958 nemala za následok stratu vlastníctva, pretože je bez právneho významu, nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch v zmysle § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Vzdanie sa prídelu na MNV preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. Vzdanie sa prídelu umožňoval Občiansky zákonník č. 141/1950, podľa ktorého sa vlastníctvo stráca tým, že ho nadobudne niekto iný, alebo že sa ho vlastník vzdá a ide o jednostranný právny úkon. Pre platnosť sa vyžaduje písomná forma, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, okrem prípadu, že ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo časti budovy a z právneho úkonu musí bezpochyby vyplývať vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci, nehnuteľnosť musí byť identifikovaná. Listina musí byť datovaná a podpísaná. V posudzovanej veci sa v spise nenachádza žiadny písomný dôkaz o právnom úkone urobeným právnym predchodcom žalobcov v uvedenej forme.
6. Ďalej vyslovil, že nehnuteľnosti boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, z čoho vyplýva, že pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi, Nitrianska sídelná kapitola, boli odňaté a prešli na štát. Podľa zápisu v pkn. vl. č. XXX pod položkou XX, všetky nehnuteľnosti zapísané na str. A pozemnoknižnej vložky sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia, za použitia aj zák. č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok (Pozemkový zákon náhradový). Poznámka premýšľaného prevzatia v zmysle § 9 cit. zákona pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľností, pokiaľ nezahrňuje všetky nehnuteľností vo vložke zapísané a ak sa týka všetkých nehnuteľností v pkn. vl. zapísaných, ako poznámka vyvlastnenia. Ak sú teda predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľností, má sa za to, že sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. majetok získaný pre účely prídelov je určený spolu s ostatným zabratým majetkom, pokiaľ nebol zadržaný štátom pre účely verejnoprospešné ani doposiaľ nebol pridelený subjektom špecifikovaným v cit.ustanovení z čoho je zrejmé, že zabratý majetok podľa citovaného zákona mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre účely všeobecne prospešné, alebo bol určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX boli predmetom prídelu a parc. č. XXXX/X bola pridelená právnemu predchodcovi žalobcov. Z ust. § 28 zák. č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodoval pozemkový úrad skôr o prídele, zámene alebo scudzení prevzatých nehnuteľností do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva pre štát a súdy prevedú na návrh pozemkového úradu právo vlastnícke priamo na nadobúdateľa označeného pozemkovým úradom. Zákon odkazoval v ust. § 17 na procesný postup podľa Zákona záborového, č. 215/1919 Sb., ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Teda ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb - prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr ako boli nehnuteľnosti pridelené vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastníctvo priamo na prídelcu. Po zániku účinku intabulácie, po 01. 01. 1951, bolo nemožné považovať v pozemkovej knihy evidovaného vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný aj prevod a prechod vlastníctva mimo tohto zápisu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných v l. a 2. rade, že nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti boli predmetom revízneho rozhodnutia. Právny zástupca žalovaných v l. a 2. rade poukazoval, že parcely boli vyňaté zo záboru a zamýšľaného prevzatia, jedná sa však o rozhodnutie Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo 04. 03. 1926 a nevzťahuje sa do budúcnosti a neviaže sa na zápis z 08. 08. 1948, kedy došlo k prevzatiu nehnuteľnosti štátom na základe zák. č. 142/1947 Sb.
7. Keďže Nitrianska sídelná kapitula stratila vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dôsledku revízie, nemohla sa domnievať, že jej vlastnícke právo zostalo zachované pri nesprávnom výklade zák. č. 142/1947 Sb., rovnako aj jej nástupca, Rímskokatolícka cirkev, sídelná kapitula Nitra, že jej vlastnícke právo nebolo odňaté a od toho odvíjať dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Potom ani žalovaní v l. a 2. rade sa nemohli stať vlastníkmi nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv s poukazom na rozhodnutie ÚS SR I. 50/10 z 10. 02. 2010, v ktorom vyslovil právny názor, že nemôže platne nadobudnúť vlastnícke právo právny predchodca ak subjekt, od ktorého odvodzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a nemohol ho teda ďalej ani platne previesť. V tomto smere judikoval aj NS SR sp. 3Cdo/144/2010. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka zapísaného na LV je nadobúdacím titulom, od ktorého môže odvíjať svoju dobromyseľnosť, že mu nehnuteľnosti
patria. Podmienkou vydržania je aj nepretržitá vydržacia doba 10 rokov. Žalovaný v l. rade nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou 06. 11. 2007, žalovaný v 2. rade od Rímskokatolíckej cirkvi, sídelnej kapituly kúpnymi zmluvami 07. 05. 2005 a 04. 04. 2008. Žaloba bola podaná 15. 12. 2009, teda pred uplynutím vydržacej lehoty žalovanými v l. a 2. rade, pričom vydržaciu dobu s poukazom na vyššie uvedené argumenty, keďže nemohol byť dobromyseľným, si nemôžu započítať. Keďže štát prídelovou listinou pridelil nehnuteľnosti právnemu predchodcovi žalobcov v roku 1958, nemohol štát ten istý pozemok dať do správy 01. 07. 1969 právnemu predchodcovi žalovaného v 3. rade, Západoslovenským vodárňam a kanalizáciám, Bratislava, š.p., ako to vyplýva z vyvlastňovacieho súpisu z 18. 11. 1968 a hospodárskej zmluvy z 01. 07. 1969 o prevode vlastníctva národného majetku, kde odovzdávajúcou organizáciou bol ČSL štát - ONV, odbor finančný Nitra. Preberajúcou ČSL štát - ZSL vodárne a kanalizácie Bratislava, zastúpené OZ v Nitre. Jednalo sa o parc. č. XXXX/X, preto nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným v 3. rade pre nesplnenú podmienku dobromyseľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovel.
8. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v l. až 3. rade, ktorí navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalovaní v l. a 2. rade namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukazovali na nedostatky prídelovej listiny, prečiarknutie bydliska prídelcu, a zákonnosť vydávania prídelovej listiny, keď v prídelovej listine bolo pôvodne uvedené bydlisko prídelcu P., č. d. 4, ale text bol prečiarknutý a rukou dopísaný Drážovce. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy, kým a za akých okolností došlo k prečiarknutiu textu prídelovej listiny, či išlo o zámer, alebo konanie správneho orgánu, ktorý listinu vydal. Doklad o nedoplatku nemôže nahrádzať nejednoznačnosť prídelovej listiny s poukazom na iný dokument, ktorý nie je jeho súčasťou. Súd sa mal zaoberať aj tým, že na druhej strane výpisu z účtu je podpis osoby Q. W., čo spôsobuje ďalšiu nejednoznačnosť ohľadne osoby prídelcu. V konaní nebolo zisťované, či bývalý ONV správny akt doručoval a kedy nadobudol právoplatnosť. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/84/2010, podľa ktorého má doručovanie vplyv na právoplatnosť správneho rozhodnutia a vplyv na samotné rozhodnutie, pretože pokiaľ prídelová listina nenadobudla právoplatnosť, nie je na ňu možné pozerať ako perfektný správny akt. V konaní nebolo preukázané, že právny predchodca sa držby ujal a samotná existencia prídelovej listiny nepreukazuje túto skutočnosť. Zápisnicu z 15. 08. 1959 podpisovala S. W., pôdu odovzdávala iná osoba, ako ju mala mať podľa prídelovej listiny v držbe. K záverom súdu prvej inštancie, že stačilo priame konanie štátu tým, že prevzatá nehnuteľnosť bola pridelená do vlastníctva iných osôb a rozhodnutie Štátneho pozemkového úradu zo 04. 03. 1926 sa nevzťahovalo do budúcnosti a neviaže sa na zápis z 08. 08. 1948 uviedol, že nie je jasné, či vzájomný vzťah bol súdom pochopený správne. V závere nepoužitím intabulačného princípu nemá nič spoločné s procesom, ktorý musel byť dodržaný pre pridelenie prídelového pozemku. K tejto otázke zaujal stanovisko NS SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/84/2010, ktorý v súvislosti s posudzovanou vecou uviedol, že v pzn. vl. č. XXX pod položkou zápisu č. 7 sa nachádza poznámka o výmaze poznámky o zábore a zamýšľanom prevzatí, vrátane parc. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, z ktorých vznikli žalované parcely. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR vyššie uvedené nehnuteľnosti prestali byť zabratými a boli zo záboru vyňaté pre účely rozhodovania v zmysle vtedy platnej právnej úpravy. Len zrušením rozhodnutí postupom podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 142/1947 Sb. sú nehnuteľnosti zo záboru prepustené - vylúčené, stávajú opäť zabratými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa uvedeného zákona a slúžiť ako prídel, čo v konaní nebolo preukázané. Preto nemohli byť ani predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947 Sb. Ich argumentom je, že ak by aj zápisy pod č. XX, XX, XX v pkn. vl. č. XXX v k. ú. P. mohli mať nejaký právny následok, muselo byť najskôr zrušené rozhodnutie, ktorým boli zo záboru vylúčené, ktorú existenciu žalobcovia nepreukázali. S poukazom na názor ÚS SR v náleze IX. ÚS 294/2012 zo 07. 02. 2013 je relevantné skúmať dôsledky nesplnenia postupu podľa zák. č. 142/1947 Sb. na prechod vlastníckeho práva na štát. Podľa ich názoru sa uvedené vzťahuje na skúmanie dôsledkov pri prechode na osobu označenú v prídelovej listine. Ani týmto argumentom sa konajúci súd nezaoberal a postup pri prechode vlastníckeho práva považoval za zákonný bez toho, aby sa vysporiadal s uvádzanými námietkami. Vzhľadom na uvedené je prídelová listina, trpiaca závažnými vadami ničotným právnym aktom vzhľadom na jej nezákonnosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje ani ďalšie časti judikatúry a to napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo/123/2003. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť súdu skúmať a zaoberať sa, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Poukázali na to, že v rozhodnutí súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou prídelovej listiny nezaoberal. Poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/43/2012 z
05. 12. 2012, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s odňatím vlastníctva pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi, Nitrianskej sídelnej kapitule a prechodu nehnuteľností na štát, mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže uvedené rozhodnutie nebolo v rámci dokazovania oboznámené a predložené zo strany žiadnych účastníkov konania. V tejto súvislosti preto nemali možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorými by mohli reagovať na uvedené rozhodnutie. K dobromyseľnosti pôvodného pozemnoknižného vlastníka súd uviedol, že Nitrianska sídelná kapitula stratila vlastnícke právo v dôsledku revízie a nemohla sa domnievať že jej vlastnícke právo zostalo zachované uviedol, že ešte pred pridelením nehnuteľností malo byť vlastnícke právo odňaté právnemu predchodcovi žalovaných, čo nebolo preukázané, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje. Nie právni nástupcovia prídelcu, ale právni nástupcovia pôvodného pozemnoknižného vlastníka by mali požívať právnu ochranu vlastníckeho práva. Ich právny predchodca bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložke patria, zostali v jeho vlastníctve a nemohli byť predmetom prídelu, nakoľko záborová poznámka bola z pkn. vložky vymazaná a nič nesvedčilo tomu, že nehnuteľnosti mali byť predmetom rozhodovania a prideľovania podľa zák. č. 142/1947 Sb. Žalovaní nehnuteľnosti v dobrej viere užívali a dobromyseľne ich užíval tiež ich právny predchodca prinajmenšom od roku 1996, kedy bolo začaté záznamové konanie. K vydržaniu uviedol, že žaloba bola podaná 15. 12. 2009, nehnuteľnosti v prospech právneho predchodcu žalovaných boli zapísané 19. 03. 1997, žaloba bola podaná po viac ako 12,5 roku od zápisu nehnuteľností na LV Rímskokatolíckej cirkvi. Čas podania žaloby naznačuje, že žalobcovia nemali o pozemok záujem, kým sa nestali zaujímavými z dôvodu vybudovania priemyselného parku. V tejto súvislosti poukázali na nedostatok naliehavého právneho záujmu vyplývajúceho z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/130/2007 z 25. 02. 2009, kde bolo vyslovené, že určovacia žaloba nie je nástrojom prevencie a nevedie k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu v prípade, ak právne vzťahy žalobcu boli istými následkami dotknuté dávno v minulosti nie dnes, teda nestali sa neistými teraz, ale prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Tento názor v priebehu konania prezentovali, pričom súd prvej inštancie naň nereagoval. Ďalej poukázali na to, že vo veci prichádzajú do stretu dva ústretové princípy, požiadavka právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere a zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Žalovaní nadobudli vlastníctvo v dobrej viere, bolo nadobudnuté povolením vkladu do katastra nehnuteľností. V súvislosti s touto zásadou je konštantná judikatúra ÚS ČS, ktorá vytýka súdom prehliadanie konkurencie uplatňovaných základných práv pôvodných vlastníkov a súčasných vlastníkov a uvádza, že prax vo vyspelých demokratických krajinách zohľadňuje ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere, keďže dobromyseľný nadobúdateľ nenesie žiadnu zodpovednosť za neplatnosť zmluvy uzatvorenej právnymi predchodcami. Rovnaký názor zaujal aj NS SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27. 02. 2013. Zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka zaručovanou zásadou nikto nemôže previesť viac práv, než sám má, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť jednoznačne zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol, pričom dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne. Konštatujú, že vyhovením žalobe by došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva neskoršieho vlastníka v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.
10. Žalovaný v 3. rade v odvolaní sa stotožnil s obsahom odvolania žalovaných v l. a 2. rade v otázke nedostatočného preukázania naliehavého právneho záujmu. Určovacou žalobou sa neposkytla preventívna ochrana vlastníckemu právu žalobcov, ktorá mala byť narušená v dávnej minulosti a naliehavý právny záujem nie je daný tým, že reštitučné nároky neboli riešené. Súhlasil aj s argumentáciou o nepreukázaní nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov na základe prídelovej listiny a písomným právnym úkonom právneho predchodcu znamenajúci nielen faktický, ale právny zánik vlastníckeho práva, ak by existovalo.
11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade poukázali na to, že sú v právnej neistote, keďže sú ako vlastníci sporných nehnuteľností zapísaní žalovaní. Predložili výmer o vlastníctve pôdy, ktorý je právnym titulom, na základe ktorého ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo. V tomto smere poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/492/2014. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rovnako tak v časti perfektnosti prídelovej listiny, ktorá má náležitosti požadované zákonom a je platná. K zániku vlastníckeho práva uviedli že mohol rozhodovať len ústredný orgán vtedajšej štátnej správy, ktorému bolo zverené vydávanie výmerov alebo prídelových listín o vlastníctve pôdy, v ktorej súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/129/2003. Ohľadne prechodu majetku na štát odvolací súd aj v iných rozhodnutiach zaujal stanovisko, že pre prechod majetku na štát postačovalo konanie štátu, ktoré
vyvrcholilo vydaním výmeru alebo prídelovej listiny. Vlastníctvo nadobudol prídelca dňom vydania prídelu alebo dátumu v prídelovej listiny.
12. Žalovaný v 3. rade k vyjadreniu žalobcov zotrval na svojom odvolaní a uviedol, že určovacia žaloba má mať preventívny charakter, jej účelom je predísť stavu neistoty určitého práva alebo jeho výkonu, ktoré sa stali neistými v minulosti nie teraz, preto súd musí dbať, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nezdôvodnil a neskúmal, v čom je ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ďalej uviedli, že žalobcovia nevyvrátili jeho skutkové ani právne tvrdenia, že rozsudok nie je odôvodnený v časti preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
13. Žalobcovia v replike žalovaného v 3. rade poukázali na nález ÚS SR č. 249/2011, č. 16/2012, v ktorom sa zaoberá otázkou možnosti domáhania sa ochrany vlastníckeho práva i napriek existencii reštitučných predpisov. Ďalej uviedli, že sú právnymi nástupcami po neb. P. W., ktorým bol pridelený nehnuteľný v k. ú. Mlynárce. Z dokazovania vyplýva, že žalovaní sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorá je totožná s prídelovou parcelou, a preto majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť.
15. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že do dedičstva po nebohom P. W., zomr. XX. 1. XXXX, ich právnom predchodcovi, patria nehnuteľnosti v čase podania žaloby zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré vznikli z pôvodnej pzn. parcely č. XXXX/X - lúka, ktorú vo výmere 6420 m2 prídelovou listinou nadobudol ich právny predchodca. Pozemky v k. ú. P. zapísané na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX boli vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X boli vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX boli vo vlastníctve žalovaného v 3. rade. Keďže pri nehnuteľnom majetku existuje duplicitné vlastníctvo, podanou žalobou sa domáhali určenia vlastníckeho práva petitom uvedeným vyššie. V priebehu konania znalec Ing. Juraj Ďuriš, PhD. vypracoval geometrický plán č. 12C/264/2009-2/2013 dňa 28. 11. 2013, ktorým vytvoril nové parcely č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 336 m2, č. XXXX/XX o výmere 4183 m2, parc. č. XXXX/ XX o výmere 82 m2, č. XXXX/XX o výmere 491 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 1328 m2. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že do dedičstva po nebohom Michalovi Ballonovi patrí nehnuteľný majetok v k. ú. P. označený v znaleckom posudku č. 2/2012 zo dňa 09. 12. 2013 znalca Ing. Juraja Ďuriča, PhD. a to novovytvorené parcely uvedené vyššie s tým, že geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. V odvolacom konaní právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade oznámil, že geometrickým plánom č. 1/2016 došlo k rozdeleniu parciel, ktoré sú predmetom konania v k. ú. P., a to parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 54235 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 31725 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 191 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3695 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 9178 m2, geometrický plán bol vyhotovený bez ich vedomia a zápis zrejme súvisí s aktivitami spoločnosti MH Invest, s.r.o. ohľadne novej strategickej investície v priemyselnom parku Nitra - Sever.
16. Odvolací súd po prejednávaní veci zistil, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie vyhotovením geometrického plánu č. 1/2016 vo vlastníckych pomeroch nastali zmeny a geometrický plán znalca Ing. Juraja Ďuriša, PhD., č. 12C/264/2009-2/2013 už vzhľadom na zmeny v katastri nehnuteľnosti nemôže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti, pretože údaje o pozemkoch, z ktorých znalec pri vyhotovení nových parciel vychádzal, už nie sú aktuálne. Odvolací súd porovnaním zápisov v listoch vlastníctva zistil, že novovytvorenú parc. č. XXXX/X o výmere 336 m2 znalec vytvoril z parc. č. XXXX/ X, ktoré v čase vyhotovovania geometrického plánu mala výmeru 3695 m2, v súčasnosti má výmeru 562 m2. Parcela č. XXXX/XX vznikla z parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, ktorá mala pôvodne výmeru 54235 m2, v súčasnosti XXXXX m2, parc. č. XXXX/XX vznikla z parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX v pôvodnej výmere 191, v súčasnosti má 137 m2, parc. č. XXXX/XX vznikla z parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a pôvodne mala výmeru 31725 m2, v súčasnosti takáto parcela na LV č. XXXX zapísania nie je. Parcela č. XXXX/XXX vznikla z parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV
č. XXXX a mala výmeru 9187 m2, v súčasnosti 4730 m2. Z uvedených zistení jednoznačne vyplýva, že geometrický plán a údaje v ňom nevychádzajú z aktuálnych údajov v listoch vlastníctva, a preto nemôže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva a žalobný petit je z tohto dôvodu nevykonateľný.
17. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CS/“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.
18. S účinnosťou od 01. 07. 2016 prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesných noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. Zároveň však uvedený právny predpis v ust. § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
19. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
20. Podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konania sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov.
21. Odvolací súd po prejednaní veci s prihliadnutím na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku a článok 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, s cieľom zabezpečiť spravodlivú a účinnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov strán sporu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko po rozhodnutí súdu prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom došlo k zmenám v skutkovom stave, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, keď zápisy v listoch vlastníctva nepreukazujú žalobcami tvrdený stav, ktorý žalobcovia nezavinili. Zo zápisov v listoch vlastníctva vyplýva, že okrem zmeny vo výmerách jednotlivých parciel nastala zmena aj v tom, že parcely, ktoré boli pôvodne zapísané v listoch vlastníctva sa v nich nenachádzajú, a preto nie je zrejmé, či zostalo vlastníctvo žalovaných zachované a v akom rozsahu a či sa predmet konania okrem žalovaných v 1. - 3. rade nedotýka aj iných subjektov. V odvolacom konaní nový Civilný sporový poriadok nepripúšťa zámenu účastníkov konania, ani zmenu žaloby, pričom uvedené zmeny pre ďalšie konanie vyžadujú rozhodnúť o procesných návrhoch žalobcov. Podľa vyjadrenia žalobcov parc. č. 1053/11 - ostatné plochy o výmere 4344 m2 je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. P. a vlastníkom nehnuteľnosti je MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, Bratislava. V nadväznosti na tieto skutočnosti uviedli, že bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie a na tieto skutočnosti žiadali v odvolacom konaní prihliadnuť.
22. Zohľadniac dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje pre ďalšie konanie za potrebné reagovať na dôvody odvolania žalovaných.
23. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti namietali nedostatky prídelovej listiny súvisiace s prečiarknutím bydliska prídelcu a zákonnosť jej vydávania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o platnosti prídelovej listiny, pretože sú v nej uvedené zákonom požadované náležitosti, ktorú vydal označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týkajú, označenie nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmera, popis, odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal a za podmienok, za ktorých sa pridelenie uskutočňovalo. Prepis názvu obce v prídelovej listine je opravou adresy bydliska prídelcu, čo dokazujú údaje vo viacerých listinách, vo výpise z účtu z 19. 01. 1957 o nedoplatku prídelovej ceny, v zápisnici o prídele a odovzdaní pôdy z 15. 08. 1959, kde je uvedený totožný subjekt - P. W., bytom T. č.d. 4, kde je parcela výmerou aj pkn označením totožná s parcelou v prídelovej listine. V konaní žalovanými nebolo tvrdené a ani preukázané, že právny predchodca žalobcov býval na adrese P. č. d. 4, preto odvolací súd konštatuje, že ide o omyl v označení obce, keď namiesto T. bolo uvedené omylom P., ktorý údaj nemá za následok neplatnosť prídelovej listiny. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že nebol oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba to, či ide o nulitný akt, či bol vydaný orgánom na to oprávneným. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/84/2010, na ktoré žalovaní v tejto súvislosti poukazujú na posudzovaný prípad nedopadá, pretože v uvedenom rozhodnutí dovolací súd riešil prípad, keď v prídelovej listine bol označený ako prídelca Československý štát, t. j. subjekt, ktorý zákon v taxatívnom výpočte uvedenom v § 8 ods. 1 písm. a/ - f/ zák. č. 142/1947 Sb. za prídelcu neurčoval a aj preto sa mu javilo ako nevyhnuté posúdiť listinu aj z hľadiska, či nejde o správne
rozhodnutie trpiace tak závažnými nedostatkami, čo do ich zápornej kvality, že nie je možné uplatniť prezumpciu jeho správnosti. V súdenej veci však prídelová listina spĺňa formálne náležitosti uvedené vyššie a nemá nedostatky, ktoré posudzoval dovolací súd v uvedenom rozhodnutí.
24. Pokiaľ ide o námietky žalovaných vzťahujúce sa na zápisnicu o prídele a odovzdaní pôdneho majetku, odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v podrobnostiach na ne odkazuje, a preto nepovažuje za potrebné ich opakovať (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že vzdanie sa prídelu na MNV nevyvolalo právne účinky, keďže nebolo učinené v zmysle zák. č. 141/1950 Sb. OZ platného od 01. 01. 1951 ako správne uvádza súd prvej inštancie, a preto ani skutočnosť, že zápisnicu podpísala W. S. nie je právne významná, keďže zápisnica nemala účinky vzdania sa prídelu.
25. K námietke žalovaných o prechode vlastníctva na štát a strate vlastníckeho práva Nitrianskej sídelnej kapituly zapísanej v pkn. vl. č. XXX je potrebné uviesť nasledovné. Parcela č. XXXX, ktorá bola predmetom prídelu právnemu predchodcovi žalovaných, bola zapísaná v pkn. vl. č. XXX pre kat. úz. P. - P. pod poradovým č. 8. Podľa zápisu v časti B pkn. vl., pod č. 4 z 30. 10. 1924 sa na základe uznesenia Československého pozemkového úradu v Prahe poznamenáva, že nehnuteľnosti pod poradovým číslom AI 1-19, 21-34 sú zabrané štátom podľa zákona zo 16. 04. 1919 č. 215 Sb. a nariadení. Podľa zápisu pod č. 5 sa poznamenáva, že pozemkový úrad zamýšľa prevziať nehnuteľnosti pod poradovým č. AI - 1-19, 21 - 34 označené sú zabrané štátom dľa zákona zo dňa 16. apríla 1919, č. 220 Sb. Pod poradovým č. 7 je zápis z 12. 05. 1926, podľa ktorého na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo 04. 03. 1926 ohľadne nehnuteľnosti pod poradovým č. AI
- 1, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a ďalších vymazuje sa podľa B - 4., 5 uvedená poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí. Podľa zápisu pod č. 14 z 10. 05. 1948 ktorého nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa zák. č. 142/1947 Sb. Pod poradovým číslom 15 je na pkn vložke je o. i. zapísaná aj poznámka zamýšľaného prevzatia všetkých nehnuteľností uvedených na str. A pkn. vložky. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetné nehnuteľností boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb. Uvedený zápis o revízii prvej pozemkovej reformy sa vzťahoval na všetky nehnuteľností, ktoré zostali v pkn. vložke zapísané, preto podľa § 9 zák. č. 329/1920 Sb., ktorý bol vykonávacím zákonom od zák. č. 215/1919 Sb. a ktorým vykonaná úprava pozemkového vlastníctva podliehala revízii v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. poznámka premýšľaného prevzatia v prípade, že zahrňovala všetky nehnuteľnosti v pkn. vl. zapísané pôsobila ako poznámka vyvlastnenia. Majetok zabratý podľa zák. č. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre účely všeobecnoprospešné alebo bol určený pre prídely subjektom vymedzeným v § 8 písm. a/ - f/ zák. č. 142/1947 Sb., Zákon č. 142/1947 Sb. v § 17 odkazoval na postup podľa zák. č. 215/1919 Sb. Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, teda stačilo priame konanie štátu, a teda ak bola nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva prídelcu, nebolo potrebné vykonať pred pridelením nehnuteľností vklad vlastníckeho práva na štát. Vzhľadom na uvedené pôvodný pozemnoknižný vlastník vlastníctvo stratil a sporná nehnuteľnosť bola predmetom prídelu a prídelovou listinou č. 122/1958 pridelená do vlastníctva právnemu predchodcovi žalobcov. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/84/2010 z 30. 11. 2011, na ktoré žalovaní v odvolaní poukazujú s danou vecou nesúvisí. V citovanom rozhodnutí dovolací súd konštatuje, že zápis z 08. 08. 1948, že podľa oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave učineného podľa zák. č. 147/1947 Sb. v znení zák. č. 44/1948 Sb. sa poznamenáva, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a tieto sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Sb. nemal za následok prechod vlastníctva na štát a ani to, že by sa nehnuteľnosti zo záboru už predtým prepustené stali opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947 Sb. pretože nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by pôvodné rozhodnutie o výmaze poznámky o zábore a o zamýšľanom prevzatí bolo zrušené alebo potvrdené. Toto je možné len zrušením rozhodnutí uvedených v § 4 ods. 1, 2, kedy sa nehnuteľnosti v pkn. vložke opäť stávajú zabratými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947 Sb.
26. Podľa ust. § 4 zák. č. 142/1947 Sb. revízii prvej pozemkovej reformy podliehali rozhodnutia podľa § 3 písm. a/ a § 11 vety druhej Záborového zákona a § 20 Prídelového zákona. Takými boli rozhodnutia, ktorými boli zo záboru vylúčené objekty právne hospodársky samostatné, ktoré neslúžili hospodáreniu na zabratých nehnuteľnostiach (§ 3 písm. a/ Záborového zákona) a rozhodnutie, ktorým osobám, ktorým bol majetok záborom zabraný, prípadne ich dedičom, bola zo záboru prepustená väčšia výmera ako uvedená v § 2 cit. zákona z dôvodov uvedených v cit. ustanovení (§ 11) a ďalej rozhodnutia, ktorými
boli vlastníkovi okrem výmery pôdy, ktoré podľa § 11 zák. č. 215/1919 Sb. bola prepustená doterajšiemu vlastníkovi zo záboru, pozemkový úrad súhlasil, aby plochy, ktoré boli súčasťou parkov, slúžiacich k okrase krajiny, alebo ktorých účelom je zachovanie pôvodného rázu krajiny, alebo zabezpečenie a ochránenie historických pamiatok a ich okolia, bolo vlastníkovi ponechané popri výmere pôdy, ktorá podľa § 11 zák. č. 215/1919 Sb. môže byť prepustená doterajšiemu vlastníkovi zo záboru, ak sa vlastník podrobí podmienkam stanoveným Pozemkovým úradom v dohode so zúčastnenými ministerstvami ohľadom prístupnosti týchto miest obecenstvu, vedeckým pracovníkom a ďalším (§ 20 Prídelového zákona). Ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 147/1942 Sb. nepredpokladalo v prípade revízie rozhodnutí o prepustení pôdy zo záboru podľa § 11, vety druhej Záborového zákon, resp. o ponechaní zabranej pôdy podľa § 20 Prídelového zákona, vydanie nového (ďalšieho) rozhodnutia o prepustení, resp. ponechaní zabranej pôdy, aby sa nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom revízie nestali zabrané. Závery dovolacieho súdu v cit. rozhodnutí na danú vec preto nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať. Z uvedeného dôvodu preto ani argumentácia žalovaných, že malo byť vydané rozhodnutie, ktorým by bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie o prepustení nehnuteľnosti zo záboru, v dôsledku ktorého sa následne mohli stať opäť zabranými nie je dôvodná.
27. K námietke nedodržania intabulačného princípu ako podmienky prechodu vlastníckeho práva na štát a následne ako podmienky vzniku vlastníckeho práva prídelcami odvolací súd poukazuje na publikované rozhodnutie ÚS ČR zo 14. 01. 1995 sp. zn. Pl. ÚS 1/1995, podľa ktorého je potrebné rozlišovať v súvislosti s postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy prechod a prevod vlastníctva. O prechod vlastníctva ide v prípade autoritatívneho výroku súdov alebo úradov, pričom odpoveď na otázku, či a kedy došlo k prechodu vlastníctva, je potrebné hľadať v ustanoveniach vzťahujúcich sa na tieto výroky (veľký komentár Občianskeho zákonníka k § 133 OZ, strana 715). V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje, že pri posúdení použitia intabulačného princípu v prípade zák. č. 142/1947 Zb. je u uvedeného zákona možné použiť len ustanovenia zákona 90/1947 Zb., tak ako je to uvedené v § 14 odsek 3 zák. č. 142/1947 Sb., ktorý limituje použitie intabulačného princípu na prípady uvedené v § 18 písm. a/ zák. č. 142/1947 Zb. za podmienky vyznačenia poznámky zamýšľaného prevzatia podľa § 9 zák. č. 329/1920 Zb. Ustanovenie § 26 zák. č. 329/1920 Sb. predpokladalo zápis (intabuláciu) vlastníckeho práva na štát, ak si zabranú nehnuteľnosť mienil ponechať. Ust. § 28 zák. č. 329/1920 Sb. však umožňovalo prevod vlastníctva priamo na prídelcu bez splnenia podmienky zápisu prechodu práv na štát, ak si štát nemienil ponechať zabranú nehnuteľnosť, ale mienil ju previesť na prídelcu - § 16 zák. č. 90/1947 predpokladal zápis prechodu vlastníckeho práva na štát len v prípade prechodu práv, ktoré nebudú pridelené iným osobám. Podľa vyššie citovaného ustanovenia ÚS ČR dňom účinnosti OZ z roku 1950 , t.j. 01 .01. 1951 bol výslovne opustený intabulačný princíp. Odvolací súd je toho názoru , že na prechod práv na štát, ktoré mu svedčili zo zákona 142/1947 Sb. nebolo potrebné dodržať intabulačný princíp a na vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prideleným podľa zák. č. 142/1947 Sb. nebola po 01.01.1951 potrebná intabulácia. Jedinou podmienkou bolo prídelové konanie zavŕšené vydaním prídelovej listiny (Ro NS ČR sp. zn. 22Cdo 2320/1998) .
28. Odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie im odňal možnosť konať tým, že odôvodnenie oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktoré im nebolo známe, nie je dôvodná. Nie je povinnosťou súdu prvej inštancie vopred informovať strany sporu o tom, z akých rozhodnutí bude svoje závery formulovať, či súdu odvolacieho, Najvyššieho, prípadne Ústavného súdu SR. Nesúhlas s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie majú strany sporu možnosť namietať v odvolaní, ktoré právo využili a z ktorého dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Nie je povinnosťou súdu prvej inštancie reagovať ani na všetky námietky a argumenty strán sporu. Povinnosťou súdu je zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Súd nemá odpovedať na každú námietku alebo argument strán sporu, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci, ktoré zostali sporné. Ani právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). V súvislosti s uvedeným rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené náležitosti, a preto odvolanie žalovaných v tomto smere odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
29. K tvrdeniu žalovaných v odvolaní, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/130/2007 z 25. 02. 2009 odvolací súd dodáva, že sa
plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zák. č. 229/1991 Zb. je lex specialis k Občianskemu zákonníku a márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva podľa reštitučných zákonov je možné postupovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je záver súdu prvej inštancie súladný s rozhodnutiami Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal.
30. Žalovaní v odvolaní k posúdeniu dobrej viery a nadobudnutiu vlastníckeho práva poukazujú na nález ÚS ČR zo dňa 17. 04. 2014 a uznesenie NS SR zo dňa 27. 02. 2013 sp. zn. 6Cdo/71/2011. K uvedenej argumentácii odvolací súd dodáva, že citované rozhodnutie NS SR reaguje na prípad, keď išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predanej na verejnej dražbe postupom podľa zák. č. 427/1990 Zb. a dovolací súd vyslovuje záver, že zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv než má sám možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, s prihliadnutím aj na individuálne okolnosti posudzovanej veci. Vyslovuje záver, že v danej veci takúto dobrú vieru u žalovaných nie je možné konštatovať, pretože zápis štátu ako vlastníka predávajúcej veci na verejnej dražbe nemohol založiť dobrú vieru právneho predchodcu žalovaných, že štátu svedčil platný právny titul, keď mohol vynaložiť potrebnú aktivitu zistením dostupnej listiny, na základe ktorej došlo v roku 1959 k zápisu vlastníctva na štát. Zhodný názor zastáva odvolací súd aj v posudzovanej veci a stotožňuje sa plne so záverom súdu prvej inštancie, že zápisy v pkn. vložke boli verejne dostupné a iba nesprávny výklad žalovaných, že vlastníctvo pôvodného pozemnoknižného vlastníka nehnuteľnosti zostalo zachované nemôže byť okolnosťou, z ktorej by odvodzovali dobrú vieru o tom, že právny predchodca, od ktorého vlastnícke právo nadobudli, bol aj skutočným vlastníkom nehnuteľností.
31. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene zápisov v katastri nehnuteľnosti týkajúcich sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a ktoré by kvôli právnej úprave CSP nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).