Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-98-2016.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/98/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. Januára 2017 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a obžalovaného
G. R.
nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom mesto D., na slobode,
ktoré podali proti rozsudku O. súdu Partizánske sp. zn. 1T/49/2014 zo dňa 25.5.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/49/2014 zo dňa 25.5.2016 bol obžalovaný G. R. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania v nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že už odsúdený C. C. a obžalovaný G. R. dňa 28.04.2014 v presne nezistenom čase, po predchádzajúcej vzájomnej dohode v D. na ulici H. O. č. XXXX/ XX v byte u obvineného C. C. o tom, že za peniaze, ktoré obvinený C. C. dlžil G. R. si pôjdu do mesta D. kúpiť fentanyl, ktorý potom spoločne požijú, sa obaja spoločne nechali na osobnom motorovom vozidle odviesť do D., kde na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom čase dňa 28.04.2014 kúpil obvinený C. C. od neznámej osoby menom Edo za sumu 250 € 5 ks originálne uzatvorených náplastí s označením Fentanyl ratiopharm® 100 μg/h transdermálna náplasť výrobcu ratiopharm GmbH Nemecko, jedna náplasť o ploche 30 cm2 s obsahom 16,5 miligramov látky fentanyl, čo zodpovedá 5 x 18 až 55 obvykle jednorazovým dávkam drogy a pre obvineného C. C. jedna náplasť predstavuje 7-10 dávok drogy, ktoré potom v presne nezistenej dobe dňa 28.04.2014 obvinený C. C. všade tam, kde sa zdržiaval neoprávnene prechovával pri sebe, a následne uvedených 5 ks fentanylových náplastí obvinený C. C. v osobnom motorovom vozidle na nezistenom mieste medzi Prievidzou a D. odovzdal obvinenému G. R., ktorý týchto 5 ks originálne uzatvorených náplastí s označením W. ratiopharm® 100 μg/h transdermálna náplasť výrobcu ratiopharm GmbH Nemecko od presne nezisteného času dňa 28.04.2014 až do 21.30 hod. dňa 28.04.2014 medzi D. a D., v D. a všade tam, kde sa zdržiaval, neoprávnene prechovával pri sebe v bunde, ktorú mal v tom čase oblečenú, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je fentanyl zaradený do II. skupiny omamných látok.
Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák.,§ 49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na dva roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania prokurátor okresnej prokuratúry ako aj obžalovaný a to proti výroku o vine a treste. Prokurátor v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa pochybil pokiaľ neuznal u obžalovaného aj právnu kvalifikáciu skutku podľa § 172 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keď zo žalovaného skutku vypustil časť, ktorá odôvodňovala použitie takejto právnej kvalifikácie a to, že obžalovaný bol za taký čin odsúdený. Podľa názoru prokurátora záver súdu prvého stupňa o tom, že k zahladeniu predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného nemohlo dôjsť pre pochybenie súdu pre ktoré obžalovaný nevykonal celý predtým mu uložený trest je chybný. Obžalovaný totiž musel vedieť, že nevykonal celý trest a navyše ani nesplnil podmienky pre zahladenie odsúdenia, pretože v priebehu doby plynúcej pre zahladenie odsúdenia neviedol riadny život a páchal trestnú činnosť. Namietal aj použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu, pretože podľa jeho názoru pre takýto postup neboli splnené podmienky. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu podľa § 322 ods. 1 tr. por. na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný vo svojom odvolaní uvádzal, že súd prvého stupňa správne neuznal právnu kvalifikáciu žalovaného skutku aj podľa ustanovenia § 172 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože na naplnenie tejto skutkovej podstaty musel byť páchateľ za taký čin, teda podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. odsúdený. Obžalovaný bol pritom v minulosti odsúdený podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, ktorého skutková podstata nie je zhodná so skutkovou podstatou trestného činu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. súčasne platného. ( S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, postačuje totiž, že obžalovaný bol v minulosti v predmetnom odsúdení uznaný za vinného pre zadováženie omamnej a psychotropnej látky pre iného, čo je aj v súčasnej dobe znakom skutkovej podstaty § 172 ods. 1 Tr. zák.). Ďalej namietal, že fentanyl ako kľúčový dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom a podľa teórie ovocia z otráveného stromu, sú aj ďalšie dôkazy nadväzujúce na tento dôkaz nezákonné. Týka sa to výpovede spoluobžalovaného a neskôr svedka C. C.. V tomto smere podrobne poukázal na postup príslušníkov PZ, ktorí podľa svedkov sledujúcich ich prvotný zákrok voči C. a R., vykonávali u týchto osobné prehliadky. S týmto je potom v rozpore úradný záznam o zákroku ako aj výpovede príslušníkov PZ v prípravnom konaní. Poukazoval na rozhodnutia nielen krajského súdu ale aj Najvyššieho súdu SR, keď na základe nepoučenia páchateľa o práve nebyť nútený obviniť sám seba vydaním veci nie je možné na takto získaný dôkaz prihliadať. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného podľa § 285 písm. a), c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je iba odvolanie obžalovaného.
Podľa názoru krajského súdu v predmetnej trestnej veci aj po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nebola vyvrátená žiadnym relevantným dôkazom pochybnosť, či podstatný usvedčujúci dôkaz - omamná látka fentanyl bol zadovážený zákonným spôsobom. Ako totiž vyplýva z úradného záznamu príslušníkov Policajného zboru, ppráp. K. L. a ppráp. K. G. zo dňa 28.04.2014 na č.l. 32 trestného spisu, títo boli velení dňa 28.04.2014 od 18.00 hod. do 04.00 hod. dňa 29.04.2014 do hliadkovej služby. Osoby obvinených boli hliadkou kontrolované ( neskôr tvrdili že preto, lebo mali tmavé oblečenie, hoci R. mal bielu bundu) a vyzvané k preukázaniu totožnosti. Keďže C. C. nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť podľa § 18 ods. 4 zák. č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, bol predvedený na OO PZ D.. G. R. bol predvedený z dôvodu § 17 ods. X citovaného zákona k podaniu vysvetlenia k priestupku evidovanom na tamojšom oddelení. Následne mala byť u uvedených osôb vykonaná o 21.30 hod. bezpečnostná prehliadka, pri ktorej G. R. z bundy bielej farby, ktorú mal v tom čase oblečenú na sebe, dobrovoľne vydal náplasti s omamnou látkou fentanyl. Následne za týmto úkonom o 21.35 hod. dňa 28.04.2014 mali byť obaja obvinení zadržaní a obmedzení na osobnej slobode, ako to vyplýva zo zápisníc o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby na č.l. 30-31. Dôvodom bola skutočnosť, že G. R. v budove OO PZ vydal 5 náplastí fentanylu, ktoré
prechovával vo šve svojej bundy a ako majiteľa označil C. C.. Pritom ale z objektívne preukázaného konania týchto príslušníkov vyplývajúceho z tvrdení obvinených a svedkov možno jednoznačne dovodiť, že od prvého okamžiku ich cieľom bolo nájsť drogy.
Aj keď príslušníci PZ K. G. a K. L. na hlavnom pojednávaní už tvrdili, že poučenie okrem iného aj o práve nevydať vec a tým sa neobviniť obom kontrolovaným osobám, teda C.. a G. R. predniesli za použitia príručky policajného prezidenta, tomuto ich neskoršiemu tvrdeniu nie je možné uveriť. Ich výpovede na hlavnom pojednávaní ohľadne celého zákroku v kritickej dobe sú veľmi rozporné a diametrálne odlišné od úradného záznamu zo zákroku, na podrobnosti ktorého sa inak odvolávali aj vo výpovediach z prípravného konania. Nie je tam ani náznak poučenia o akýchkoľvek právach kontrolovaných osôb ale ani o vykonávanej osobnej prehliadke už pri služobnom aute, ktorú celá rada svedkov videla. Ani najbližšie sa nachádzajúci svedok-vodič auta H.. nijaké poučovanie nezaregistroval. Ba dokonca uviedol, že policajti sa obvinených pýtali, či majú nejaké drogy u seba.
Konanie príslušníkov, a to výzva na vydanie veci pochádzajúcej alebo súvisiacej s trestnou činnosťou, vydanie a zaistenie vecí nebolo teda v súlade so zákonom. Aj po prípadnom poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. o povinnosti vec na vyzvanie vydať a po upozornení na možnosť odňatia veci, kedy by obžalovaný R. uvedenú vec dobrovoľne vydal pre účely trestného konania, nie je takýto postup v súlade so zákonom. Zo zápisnice o vydaní veci nevyplýva skutočnosť, že by G. R. bol v súvislosti s výzvou na dobrovoľné vydanie veci poučený o práve nebyť nútený obviniť sám seba. Ak sa osoby obvinených pozdávali príslušníkom polície podozrivé, či už zo spáchania priestupku, alebo trestného činu, mali povinnosť najskôr tejto osobe oznámiť, z čoho je podozrivá a následne ju poučiť o jej právach, a to aj o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku alebo trestného činu nemožno nikoho nútiť. Uvedené je podstatné aj preto, že zákaz donútenia k priznaniu zahŕňa nielen právo nevypovedať ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo, alebo nepriamo k svojmu obvineniu. V tejto súvislosti možno poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval, že ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa, nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba. Neobstojí ani argumentácia, že obvinený predmetné veci vydal dobrovoľne, na základe výzvy príslušníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/11/2013 zo dňa 29.05.2013). Krajský súd teda vychádzajúc z uvedeného jednoznačne zastáva stanovisko, že takto získaný dôkaz nemožno považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom.
Pokiaľ z úradného záznamu príslušníkov PZ na č.l. 32 vyplynulo, že u oboch obvinených bola vykonaná bezpečnostná prehliadka a pri tejto G. R. vydal predmetné náplasti, ani tento postup nezodpovedá zákonnému získaniu tohto dôkazu. Pod bezpečnostnou prehliadkou je treba rozumieť postup policajta, ktorým je oprávnený odňať zbraň. Policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň a ak ju má, odňať ju. Bezpečnostnú prehliadku upravuje § 22 Zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore. Z hľadiska zákonnosti nesmie využitie oprávnenia vykonať bezpečnostnú prehliadku sledovať iný záujem, než zistenie a prípadné zaistenie zbrane, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie policajta. Pokiaľ pri vykonávaní bezpečnostnej prehliadky neboli nájdené žiadne zbrane, ale prehliadajúci príslušník nahmatal v rukáve bundy R. nejaký predmet, podľa ohmatu určite musel rozpoznať, že nejde o zbraň, mal postupovať tak, že na vydanie tohto neznámeho predmetu (v danom prípade predmetných náplastí) vyzvať R. až po poučení, že má právo toto odmietnuť, ak by si tým privodil trestné stíhanie, čo však preukázané nebolo.
Záverom krajský súd uvádza, že pokiaľ predmetné náplaste boli ako dôkaz získané takýmto nezákonným spôsobom pri porušení práv obvineného na obhajobu, nie je možné akceptovať ani žiadne ďalšie usvedčujúce dôkazy nadväzujúce na tento dôkaz, od ktorého sa začalo odvíjať celé trestné stíhanie, najmä výpoveď spoluobžalovaného a neskôr svedka C. C..
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v intenciách tohto rozhodnutia opätovne prejednal a rozhodol s tým, že pokiaľ nedôjde k podstatnej zmene už existujúcej dôkaznej situácie bude potrebné obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodiť spod obžaloby.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.