Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21P-119-2016.pdf
PDF · 82.62 KB
Case nature
Subarea
21P/119/2016
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti o maloletého M. Q., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka S. Q., narodená XX.XX.XXXX, J.., L., otec M. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. X, . L., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd dočasne ponecháva maloletého M. v osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 32P/47/2016.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. sumou 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 32P/47/2016.
III. Súd poučuje matku a otca, že môžu podať na súd návrh za začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. na čas do rozvodu manželstva.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého M. sa návrhom zo dňa 12.12.2016 doručeným súdu dňa 12.12.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s otcom maloletého rozviedol, maloletého zveril na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého M. sumou 300 eur mesačne.
2. Matka zároveň podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého M. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého M. sumou 250 € mesačne. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletého uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, toto bolo spočiatku harmonické, neskôr začali v manželstve vznikať problémy, ktoré do určitej miery prestali po narodení maloletého syna M. v roku XXXX. Manžel bol dieťaťu dobrým a vzorným otcom, staral sa o neho. V marci 2016 si manžel našiel priateľku a začal s ňou udržiavať intímny vzťah. Od toho času začal byť voči matke maloletého nepríjemný až agresívny. Manželovo negatívne správanie voči matke ale už aj synovi, o ktorého sa absolútne prestal zaujímať, sa postupne stupňovalo, až vyústilo do takej miery, že dňa 05.08.2016 matku vo večerných hodinách udrel a hlasno jej vulgárne nadával (čo zobudilo aj maloletého syna) až matka na neho musela privolať príslušníkov polície. Dňa 23.11.2016 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti na neznáme miesto a rodičia prestali spoločne hospodáriť. Otec maloletého napriek tomu, že matka je na materskej a poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloletého syna, prestal po nadviazaní intímnej známosti s inou ženou postupne prispievať aj na domácnosť a životné potreby maloletého M., keď do marca 2016 prispieval na domácnosť mesačne sumou 1500,-€, tak po nadviazaní intímnej známosti, t.j. od marca 2016 to už bolo postupne menej a menej (apríl 1000,-€, máj 700,-€, jún 1200,-€, júl 600,-€, august 400,-€, + 150 september 200,-€, október 200,-€) a v novembri 2016 matke okrem úhrady 150,-
€ na hypotekárny úver, ktorého mesačná splátka predstavuje sumu 342,- €, prispel na domácnosť a výživu maloletého syna už len sumou 100,- €, čo nepostačuje ani na zabezpečenie základných potrieb domácnosti a výživy pre maloletého syna M.. Pričom minimálne mesačné náklady na zabezpečenie bývania (plyn 118,-€, elektrina 78,- €, internet 15,94 €, televízia 14,89 € a hypotéka 342,- €) predstavujú čiastku 568,83 € a zabezpečenie potrieb maloletého syna M. (plienky, hygienické potreby, oblečenie a strava) čiastku cca 300,- € mesačne. Skutočnosť, že manžel prestal prispievať na domácnosť a výživu maloletého syna matke spôsobuje vážne existenčné problémy a keby nebolo jej matky, ktorá býva s ňou v spoločnej domácnosti a finančne jej pomáha, nemala by z čoho zabezpečiť nie len svoje živobytie, vrátane nákladov na bývanie, ale ani životné potreby maloletého syna. Matka vzhľadom na skutočnosť, že manžel prestal finančne prispievať na domácnosť a výživu maloletého, sa dostala do finančnej tiesne a zostala odkázaná výlučne na príjem z rodičovského príspevku v sume 203,- €, rodinných prídavkov na maloleté dieťa v sume 23,- € a pomoc zo strany najbližších príbuzných. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a konanie manžela, spočívajúce v neplnení si svojich zákonných povinností rodiča a manžela, v dôsledku čoho sa matka maloletého dieťaťa nie vlastnou vinou dostala do finančnej tiesne a neistoty, spôsobujúcej jej a maloletému dieťaťu vážne existenčné problémy, má matka za to, že v kontexte s uvedeným je do rozhodnutia vo veci samej potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania a nariadiť neodkladné opatrenie. Z uvedených dôvodov preto navrhuje, aby súd na čas do rozvodu za účelom zabezpečenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ako i voči nej podľa § 324 Civilného sporového poriadku v spojení s § 366 Civilného mimosporového poriadku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým manželovi nariadi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako i skutočnosť, že matkiným jediným príjmom v súčasnosti je výlučne rodičovský príspevok v sume 203,- € a rodinné prídavky na maloletého v sume 23,- €, pričom náklady na zabezpečenie ich základných potrieb bez splátok hypotéky v sume 342,- € prevyšujú čiastku 600,- € mesačne, má za to, že vzhľadom na možnosti a schopnosti otca a manžela ako povinného, ktorého čistý príjem v čase pokiaľ býval s matkou a maloletým v spoločnej domácnosti, bol mesačne cca 1500,- € v čistom, je nevyhnutnou sumou výživného na maloletého syna M. suma 250,- € a s prihliadnutím na zákonné kritériá vyživovacej povinnosti podľa §71 zákona o rodine suma 150,- Eur mesačne. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého nejaví žiadny záujem o výchovu maloletého, matka žiada, aby súd neodkladným opatrením súčasne nariadil, že maloletý sa do rozhodnutia vo veci samej, t.j. do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, zveruje do matkinej osobnej starostlivosti, v zmysle ktorej bude osobne zabezpečovať výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého syna M. s tým, že styk s otcom maloletého dieťa, súd neupraví.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
5. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
14. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorej z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa
18. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s rodným listom maloletého M., sobášnym listom rodičov, odpoveďou na lustráciou v Registri obyvateľov, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd má za dostatočne osvedčené splnenie základných zákonných
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého M. nežijú v spoločnej domácnosti od 23.11.2016, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosť a zároveň rodičia sa nedohodli na úprave ich rodičovských práv a povinností. Toho času zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého M., ktorý má jeden a pol roka, výlučne matka, preto súd zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 100 eur mesačne. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur a finančne jej pomáha jej matka. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému M.. Matka v návrhu tvrdila, že otcov čistý príjem v čase, kým býval s matkou a maloletým v spoločnej domácnosti, bol mesačne cca 1500 eur, avšak neuviedla, u koho je otec zamestnaný, či podniká, resp. z akej činnosti má otec takýto príjem a zároveň ho žiadnym spôsobom nepreukázala. Podľa tvrdenia matky otec v novembri 2016 prispel na výživu maloletého sumou 100 eur. Vzhľadom na to, že súd nemá preukázaný príjem otca, dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne tak, ako v mesiaci november 2016, ktorou sumou budú pokryté nevyhnutné výdavky na maloletého, za ktoré súd považoval náklady na stravu a hygienické potreby, nakoľko neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, keď v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol súd vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého. Súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá predchádza ostatné vyživovacie povinnosti, preto je v rozpore so zákonom, aby na výživu maloletého namiesto otca prispievala stará matka, navyše keď otcov čistý priemerný mesačný príjem podľa tvrdenia matky je 1.500 eur a vyživovaciu povinnosť má len k maloletému M..
19. Súd vo výroku III. zároveň poučil matku a otca, že môžu podať na súd návrh za začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. na čas do rozvodu manželstva, ktoré konanie je už vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 32P/47/2016.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.