Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_20Csp-25-2016.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/25/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne E. F., W.. XX.X.XXXX, F. Š. H. XXX, XXX XX Š. H., I. L., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom. so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 721,93 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 721,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 721,93 eura od 13.8.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 22.7.2016 domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 721,93 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ide o Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 2.1.2007, č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe žiadosti jej bola schválená výška úveru 20 016,- Sk (664,41 eura) s počtom splátok 18, mesačnou splátkou 1 112,- Sk (36,91 eura) a RPMN predstavuje 101,06%. Podľa Zmluvy jej bola poskytnutá čiastka 13 110,- Sk (435,17 eura), avšak reálne jej bola vyplatená čiastka 11 609,96 Sk (385,38 eura), keďže poplatok za uzatvorenie zmluvy činil 1.500,- Sk (49,79 eura). Ďalších 460,66 eura jej bolo poskytnutých ako automatický revolving. Zmluva je podľa názoru žalobkyne uzatvorená v rozpore s § 37 ods. 1 OZ, pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve úrok uvedený nie je. Zákon o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi explicitne ukladá výšku úroku v spotrebiteľských zmluvách uviesť. Ak tomu tak nie je, nemožno od spotrebiteľa takýto úrok požadovať. Za uvedenie úrokov nie je akceptovateľné považovať takú formuláciu v zmluve, ktorá núti spotrebiteľa absolvovať zložité matematické výpočty, aby úroky zistil. Zákon popri RPMN vyžaduje, pod sankciou bezúročnosti, uviesť úroky v spotrebiteľskej zmluve tak, aby boli určité a bez náročných aritmetických výpočtov. K tomu poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21.1.2013, sp. zn. XCo/X/XXXX a rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 19.3.2015, sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Žalovaný jej na základe Zmluvy celkovo poskytol 846,04 eura a doposiaľ mu na tento úver zaplatila 1 567,97 eura. V súvislosti s tým, že úver je bezúročný, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 721,93 eura. O skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 13.6.2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné
konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Vo vzťahu k žalovanému poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 19.3.2015, sp. zn. XXCo/XX/XXXX.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu toho, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.10.2015, č. k. XCo/XXX/XXXX. Ďalej uviedol, že žalovaný nežiadal v zmysle uzavretej zmluvy od žalobcu zaplatenie úrokov alebo poplatkov, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve o revolvingovom úvere sa nachádza zmluvný údaj o poskytnutej čiastke úveru, zmluvnej odmene ako aj nominálna hodnota úveru (ktorá predstavuje celkovú sumu splátok úveru aj s úrokom). Zmluvná odmena v podobe úroku nie je obsiahnutá v zmluve v % vyjadrení ročnou úrokovou sadzbou (nakoľko tá ani nebola zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ale vyjadrením pevnej sumy - ako zmluvná odmena. Úrok je príjem (dôchodok) plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi. Vyjadrenie odplaty za úver vo forme zmluvnej odmeny je rovnocenné ako vyjadrenie úroku úrokovou sadzbou nakoľko obidva údaje sú vyjadrením ceny peňazí. Tieto pojmy sú v prejednávanej veci synonymá, keďže vyjadrujú to isté a to cenu za ktorú požičiava veriteľ peniaze dlžníkovi. V zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu 20,12.2006 pri absencii akejkoľvek zákonnej náležitosti nie je spojený vznik posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola ročná úroková sadzba úveru (táto náležitosť bola zavedená v neskôr prijatej právnej úprave). Spotrebiteľ úver čerpal. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žalobca obsahom žaloby. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 písmeno a) sa takýto úver považuje za platný. Prameňom práva sú normatívne právne akty (všeobecne záväzné právne predpisy) a nie rozhodnutia súdov nižšieho stupňa. Žalovaný nakoniec vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný namieta arbitrárne a výslovne svojvoľné posúdenie plynutia subjektívnej 2 premlčacej lehoty, ktorá má plynúť od okamihu, kedy sa dozvedel o vzniku údajného bezdôvodného obohatenia od spotrebiteľského združenia v roku 2016. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali svojvoľne. Argumentáciou žalobcu by sa absolútne stratil význam stanovenia objektívnej premlčacej lehoty, lebo tá by potom neuplynula nikdy, nakoľko premlčacia lehota má podľa žalobcu plynúť od nekonkrétneho, nepreukázaného a svojvoľne stanoveného dátumu iba na základe tvrdenia o dozvedení sa o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poprel závery o úmysle bezdôvodne sa obohatiť na úkor účastníka zmluvného vzťahu. Právne neobstojí ani názor vyjadrený v rozhodnutí iného súdu v obdobnej vecí na ktorý poukazuje žalobca, nakoľko plynutie premlčacej doby v 10 ročnej lehote z pohľadu úmyslu musí byť predmetom náležitého a riadneho dokazovania a nie svojvoľného názoru jedného z účastníkov konania, založeného na iných skutkových okolnostiach.
3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru na č.l. 4, stanoviskom veriteľa k zmluve na č.l. 5, prehlásením Združenia na ochranu občana a spotrebiteľ HOS na č.l.6, vyjadrením žalovaného na č.l. 12-13 a zistil tento skutkový stav:
5. V zmysle bodu 5 Zmluvy - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, dlžník žiada veriteľa o poskytnutie úveru 20.016,- Sk (664,41 eura), pri splatnosti úveru v počte 18 splátok, splatných vždy k 22. dňu v mesiaci, poskytnutá čiastka 13.110,- Sk (435,17 eura). pričom výška mesačnej splátky vrátane úrokov mala predstavovať sumu 1.112,- Sk (36,91 eura). RPMN v požadovanom úvere mala byť vo výške 112,65% a poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 49,79 eura.
6. V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere korešpondujú s údajmi v bode 5 Zmluvy
- Údaje o požadovanom revolvingovom úvere okrem RPMN za úver, kde je uvedené 101,06% (bod 5 Zmluvy 71,14 %).
7. Podľa stanoviska veriteľa k zmluve č.l. 5 bol žalobkyni poskytnutý úver celkovo vo výške 846,04 eura a žalovanému zaplatila 1 567,97 eura. Prvá splátka bolo uhradená dňa 15.1.2007.
8. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana HOOS žalobkyňa združenia kontaktovala v máji 2016 s tým, že jej oznámili, aby predložila všetky dokumenty. V júni 2016 ju združenie informovalo o náležitostiach zmluvy.
9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
10. Podľa § 52 ods.1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods.1,4 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
14. Podľa § 2 písm. b) vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
17. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
20. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
21. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
22. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 10a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného a účinného od 1. 1. 2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Uzavretú zmluvu medzi stranami súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 721,93 eura, keď v žalobe poukázala na to, že uzavretá zmluva neobsahuje úrok podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd preto podrobil zmluvu kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že v zmluve chýba údaj o úroku, a preto žalovaný nemohol od žalobkyne požadovať zaplatenie úrokov, ktoré sa v zmluve nenachádzajú. Údaj o úroku je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomostí o nákladovosti úveru. Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja, a preto nepostačovalo ak sa žalobkyňa mohla k výške úroku v zmluve dopracovať výpočtom. V zmluve sa podľa vyjadrenia žalovaného nachádza údaj o zmluvnej odmene, v ktorej je zahrnutý úrok vyjadrený pevnou sumou. Súd však konštatuje, že takýto údaj v zmluve nie je. V zmluve je iba schválená výška úveru 20.016,- Sk a v zátvorke uvedené „predstavuje celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy“. Takýto však nemá za následok naplnenie zákonnej požiadavky jednoznačnosti úroku ako už bol spomenuté vyššie. Vzhľadom na uvedené je úver bezúročný.
28. Súd ďalej dodáva, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu toho, že v danom prípade výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne (112,65%) a iná v akceptácii žalovaným (101,06%). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. K totožnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku XCo XXX/ XXXX zo dňa 29.5.2014.
29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy celkovo poskytol žalobkyni 846,04 eura a doposiaľ mu na tento úver zaplatila 1.567,97 eura. Keďže úver je bezúročný tak sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 721,93 eura, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať.
30. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby dňa 11.8.2016. Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od druhého dňa od doručenia žaloby súd jej priznal zákonný úrok z omeškania od 13.8.2016.
31. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedala v máji 2016, čo vyplýva z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie úroku v zmluve nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný.
32. Podľa § 19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
33. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Súd má za to, že táto je nedôvodná, keďže v danom prípade ide o spor, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobkyňa je spotrebiteľ, pričom jej trvalý pobyt je v obvode Okresného súdu Prešov. Žalobkyňa mala na výber či žalobu uplatní na všeobecnom súde žalovaného alebo v obvode súdu, v ktorom má trvalý pobyt.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a
preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).