Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tpo-1-2017.pdf
PDF · 74.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tpo/1/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obvinenému ml. O. H., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. januára 2017 prejednal sťažnosť obvineného proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. decembra 2016, sp. zn. 9Tp/28/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť obvineného ml. O. H. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 28. decembra 2016, sp.zn. 9Tp/28/2016, na základe návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. Pv 966/16/3304-13, podaného na okresnom súde dňa 28. decembra 2016 o 10.05 hod., podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku, § 72 ods. 2 Tr.por. za použitia § 339 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por., vzala obvineného ml. O. H., nar. dňa 14.03.2000 v Trenčíne, trvale bytom Nové Mesto nad Váhom, l. mája 310/6, do väzby s tým, že táto začína dňom 26.12.2016 o 13,20 hod. a obvinený ju bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava a zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sudkyňa pre prípravné konanie väzbu obvineného nenahradila dohľadom probačného a mediačného úradníka. Svoje rozhodnutie odôvodnila v podstate tým, že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania skutku, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie, tento má zákonné znaky stíhaného trestného činu a je dostatočne odôvodnená obava, že pri ponechaní na slobode by pôsobil na svedkyňu - poškodenú, jeho matku F.. L. H. a že by pokračoval v trestnej činnosti a uskutočnil vyhrážky, ktorými hrozil, pretože stíhaný skutok mal spáchať proti svojej matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, pričom jeho vyhrážky gradujú a správanie obvineného je nevyspytateľné vzhľadom k tomu, že je závislý na drogách.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote podal obvinený ml. O. H. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajkyne poukázal na to, že predovšetkým skutok kladený jemu za vinu sa nestal a jeho trestné stíhanie je založené len na trestnom oznámení a výpovedi poškodenej - jeho matky F.. L. H., ktorej cieľom je však len jediná vec - dostať jeho osobu na protidrogové liečenie. Matka jeho považuje „feťáka“, provokuje ho a ponižuje pred kamarátmi. Myslí si, že je prekliaty, lebo jej to povedala veštica. Jeho výchovu však práve ona nezvláda, keď aj podľa názoru psychiatričky MUDr. Bohdany Bírešovej je jeho rodinné zázemie nepriaznivé a jeho osoba je výrazne emočne zanedbávaná s nedostatočnou saturáciou citovej väzby. Pokiaľ ide o fyzické napádanie, na matku nikdy nesiahol ako prvý a vždy išlo len o obrannú reakciu. Jeho správanie k nej je len odrazom jej prístupu ku nemu a je už dlhú dobu rovnaké, pretože sa nestalo nič také, čo by sa vymykalo ich bežnému spolužitiu. Nevylučuje, že povedal, že vyvalí dvere alebo zapáli byt, bola to však iba ironická odpoveď na provokáciu jeho matky, ktorá však vedela, že to nemyslí vážne. Trestné stíhanie jeho osoby, ktoré matka zvolila ako riešenie problémov medzi nimi po tom, čo zlyhala pri jeho výchove, a najmä
jeho vzatie do väzby veľmi negatívne ovplyvní jeho ďalší osud. Pokiaľ ide o väzobné dôvody, tak tieto u neho nie sú dané už len s ohľadom na neexistenciu skutkov, ktorými je odôvodnené jeho obvinenie, pretože objektívne nemôže dôjsť k pokračovaniu jeho trestnej činnosti, keďže doteraz žiadny trestný čin nespáchal a pokiaľ ide o kolúzny dôvod väzby, ak má svedok podľa trestnoprávnych predpisov a príslušného poučenia hovoriť pravdu a nič nezamlčať, tak on objektívne na svedkov nemôže pôsobiť, pretože svedkovia musia hovoriť len to, čo je pravda a ak by jeho matka vypovedala pravdivo a nič nezamlčala, bolo by to len v jeho prospech. Domáhal sa preto zrušenie napadnutého uznesenia a prepustenia z väzby na slobodu s tým, že ak sa tak stane, zdrží sa akéhokoľvek fyzického a verbálneho kontaktu so svojom matkou.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 2. januára 2017, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 5. januára 2017 podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného ml. O. H. nie je dôvodná.
Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého z dôvodov väzby uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por. Toto ustanovenie spolu s ustanovením § 76 Tr. por. vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného možno vziať do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že v posudzovanej veci boli splnené všetky formálne podmienky pre vzatie obvineného ml. O. H. do väzby a rovnako zistil, že existujú aj základné materiálne podmienky väzby, ktoré tvoria tak skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, bol spáchaný, má zákonné znaky stíhaného trestného činu, že existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, ako aj existencia dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por., pretože z konania obvineného a ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. kolúznu a tzv. preventívnu väzbu.
Účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu, tiež zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval uskutočnenie dôkazov, prípadne chrániť spoločnosť pred dokonaním trestného činu alebo pred jeho opakovaním, či pokračovaním. Väzba nie je rozhodnutím o vine a ani trestom, ale výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy, vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod väzby. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým vecou súdu, ktorý pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej veci musí posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších znakov upravených v tomto ustanovení. V posudzovanej veci sudkyňa pre prípravné konanie takto postupovala a dôvodmi väzby sa dôsledne vysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby.
Sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu dôsledne zisťovala, či sú splnené formálne a materiálne podmienky pre vzatie obvineného do väzby. Jej zistenia a z nich vyvodené závery, podľa ktorých u obvineného ml. O. H. sú dané dôvody kolúznej a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por., sú vecne správne, založené na dôkladnom zhodnotení vo veci doteraz vykonaných dôkazov, z ktorých už v tomto štádiu trestného stíhania okrem čiastočného priznania obvineného, najmä svedecká výpoveď samotnej poškodenej F.. L. H., s ktorou korešpondujú i listinné dôkazy a z nich najmä úradný záznam policajnej hliadky OO PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.12.2016, tiež lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia obvineného zo dňa 23.12.2016 vo Fakultnej nemocnici Trenčín v rovine závažného podozrenia a zároveň rozumnej istoty svedčia nielen pre záver o dôvodnosti podozrenia, že obvinený ml. O. H. skutok, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie, spáchal a že tento vykazuje zákonné znaky stíhaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., ale aj pre záver, že povaha stíhaného trestného činu a spôsob, akým mal byť
spáchaný, spolu s okolnosťami negatívne charakterizujúcimi osobu obvineného a jeho správanie, na ktoré vecne správne poukázala sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu (stíhaný skutok mal obvinený spáchať proti svojej matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ktorá má však ku nemu napriek všetkému blízky citový vzťah a s ktorou má pritom dlhodobé, v tejto situácii neriešiteľné spory dramatického charakteru, pričom ich podstatou mali byť vzájomné zásadné nezrovnalosti ohľadom spôsobu života obvineného, ktorý je však osobou závislou na drogách, pričom zo strany obvineného malo ísť o opakované prejavy psychického týrania počas nie krátkej doby, ktoré zo strany obvineného voči poškodenej evidentne graduje a v jeho osobe ide pritom zrejme o páchateľa, ktorého správanie je i z tohto pohľadu nepredvídateľné, značne rizikové a vyplýva z neho, že by sa opätovne mohol obdobného konania voči poškodenej dopustiť), tvoria konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinený pri ponechaní na slobode bude pôsobiť na svedkyňu - poškodenú F.. L. H., ktorá je jeho matkou a že bude pokračovať v trestnej činnosti, prípadne, že vykoná trestný čin, ktorým hrozil a že väzba obvineného ml. O. H. v tomto štádiu trestného stíhania je adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím opatrením.
Sudkyňa pre prípravné konanie tiež správne zistila, že v prejednávanej trestnej veci neprichádza do úvahy nahradenie väzby obvineného iným, menej invazívnym spôsobom, a to konkrétne ani podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku - dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže obvinený sa mal opakovane dopúšťať voči poškodenej verbálneho a verbálneho týrania, ktoré malo gradovať až do vyhrážok jej zabitím a podpálením bytu a naposledy aj fyzickým napadnutím poškodenej, a teda takýto postup (§ 80 ods. 1 písm. c/ Tr.por.) by bol aj podľa názoru súdu druhého stupňa v súčasnosti s poukazom na okolnosti prípadu a osobu obvineného neadekvátny.
Sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu postupovala v súlade so stavom veci a zákonom, keď vzala obvineného ml. O. H. do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. a to dňom 26. decembra 2016 o 13.20 hod., t.j. dňom a hodinou, kedy došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody, pričom boli dodržané aj zákonné lehoty, v ktorých je potrebné rozhodnúť o väzbe zadržanej osoby, stanovené v § 87 ods. 1, 2 Tr. por.
Napadnuté uznesenie je vecne správne. Krajský súd, keďže sa stotožnil so závermi sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu a ich podrobným odôvodnením v napadnutom uznesení, nepovažoval sťažnosť obvineného ml. O. H. za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.