Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-252-2021.pdf
PDF · 114.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/252/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. X. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: matky H. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej J. na Y. ulici č.XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 25 a otca Ing. W. X. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v J. na W. ulici č. XXXX/X zastúpeného JUDr. Simonou Marcinovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. slobody č. 13 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/181/2018 - 324 zo dňa 3.6.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/181/2018 - 342 zo dňa 6.7.2021 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletou v nasledujúcom znení:
„ Maloletú R. X., nar. XX.X.XXXX zveruje podľa dohody rodičov do osobnej starostlivosti matky.
Otec a matka sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou R. každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., prvé štyri mesiace počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku za prítomnosti matky.
Otec je oprávnený si maloletú prevziať v súdom stanovený čas v mieste bydliska matky a v súdom stanovený čas je povinný maloletú matke riadne a včas matke odovzdať.
Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.“
Výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu mal. Patrície výživným v sume 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 18.9.2018 do budúcna. Výrokom III. dlžné výživné za obdobie od 18.9.2018 do 3.6.2021 v celkovej sume 1.621,66 Eur otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným v 18-tich mesačných splátkach po 90,10 Eur s tým, že splatnosť prvej splátky dlžného výživného nastáva prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Výrokom IV. uložil učtárni súdu vrátiť matke nespotrebovaný preddavok na znalecké dokazovanie v sume 17,64 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. uložil
učtárni súdu vrátiť otcovi nespotrebovaný preddavok na znalecké dokazovanie v sume 17,64 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 2P/181/2018 - 342 zo dňa 6.7.2021 doplnil rodičovskú dohodu tak, že styk otca s maloletou sa bude od piateho mesiaca od právoplatnosti rozsudku realizovať bez prítomnosti matky.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na znení rodičovskej dohody o výchove a styku sa rodičia dohodli. Čo sa týka výživného konštatoval, že matka žiadala určiť výživné v sume 450 Eur mesačne, pričom výdavky maloletej špecifikovala až dňa 3.6.2021, t.j. v deň vyhlásenia rozsudku na sumu 172,73 Eur mesačne ( pomerná časť na bývanie 49,26 Eur - OSBD + 16,47 Eur -SIPO, strava 40 Eur, družina 10 Eur, mobil + TV + internet 50 Eur, školské pomôcky 7 Eur, lieky 10 Eur ). Otcov príjem bol preukázaný daňovými priznaniami z ktorých zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 450 Eur mesačne. Jeho mesačné výdavky (nájomné, elektrina, plyn, internet, strava, hygienické a drogistické potreby, telefón) vyčíslil na 407,13 Eur. K tomu ešte platí výživné na mal. R. v sume 50 Eur mesačne. Súd prvej inštancie jeho výdavky ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť vzal do úvahy pri určovaní výšky výživného, avšak neprihliadal na výdavky ako sú splátky úveru, ktoré nemôžu mať prednosť pred výživným. Konštatoval, že potreby rodiča by mali byť uspokojované až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Uviedol, že výživné 100 Eur úplne odzrkadľuje potreby dieťaťa s poukazom na jeho vek, pričom výživné zo strany otca musí pokryť náklady dieťaťa, medzi ktoré patrí bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby ale aj mimoškolské aktivity, ktoré sú úplne prirodzené veku maloletej. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádzal i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov, pričom mal preukázané, že matka dosahovala v danom čase príjem takmer o 100% vyšší ako otec, a aj túto skutočnosť vzal do úvahy pri určovaní sumy výživného. Pri vypočítanom dlžnom výživnom za obdobie od 18.9.2018 (od podania návrhu) do 3.6.2021 (deň rozhodnutia) v sume 1.621,66 Eur, vzhľadom na príjmy, výdavky a majetkové pomery otca ako i s ohľadom na sumu dlžného výživného, dospel k záveru, že splatenie dlžného výživného v 18 splátkach po 90,10 Eur splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok je v predmetnej veci plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti zaplatiť dlžné výživné jednorázovo, by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu otca. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 2P/1981/2018-35 zo dňa 26.4.2019 uložil povinnosť matke ako aj otcovi zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovanie v sume 250 Eur. Uznesením č.k. 2P/181/2018-187 zo dňa 14.10.2019 priznal PhDr. Ľudovítovi Belešovi znalcovi z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých odmenu 462,72 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia maloletého dieťaťa zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 500 Eur (2 x 250 Eur) rozhodol, že nespotrebovaný preddavok bude každému z rodičov vrátený v sume 17,64 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku, len proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a určiť výživné pre mal. R. od otca v sume 450 Eur mesačne a vypočítané dlžné výživné zaplatiť v lehote troch mesiacov. Poukázala na to, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď vykonané dôkazy dôsledne nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah, popísal skutkový stav a popri odôvodnení len veľmi stručne naznačil úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Namietala, že odôvodnenie rozsudku je popisné a formálne, neobsahuje jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Poukázala na to, že otec je správcom počítačových sietí pre Chemkostav Michalovce a pracuje aj pre iné podnikateľské subjekty. Jeho daňové priznanie, z ktorého vyplýva jeho príjem 450 Eur mesačne nepovažuje za dostatočné preukázanie príjmu. Podľa jej vyjadrenia príjem správcov počítačových sietí sa pohybuje okolo 2.500 Eur až 3.000 Eur. Upratovačka zarába v okrese Michalovce 530 Eur mesačne. V konaní navrhovala, aby otec predložil kompletný výpis z účtu, pretože ten, ktorý predložil, bol iba čiastočný. Zároveň žiadala, aby predložil zmluvu s objednávateľom Chemkostav Michalovce. Namietala, že súd prvej inštancie navrhované dôkazy nevykonal, v odôvodnení rozsudku ich nespomenul a nevykonanie dôkazov nezdôvodnil. Zdôraznila, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so spôsobom, akým otec opustil spoločnú domácnosť. Je presvedčená, že dcéra sa z tejto situácie
doteraz nespamätala. Otec tým spôsobil, že ona musela čerpať spotrebný úver na chýbajúce zariadenie bytu tak, aby v ňom mohla s dcérou bývať, pričom mesačná splátka úveru je 350 Eur, ktoré, keby ich mala k dispozícii, určite by sa to odrazilo aj na výdavkoch na dcéru. Poprela, že by mal otec nižší príjem, ako ona. Vyplýva to z toho, že chodí na dovolenky a pánske predĺžené víkendy, odkiaľ jej posiela fotografie, ktoré však s ohľadom na zobrazené osoby nemôže zverejniť. Zdôraznila, že povinnosťou súdu je zistiť skutočný stav veci. Uviedla, že je všeobecne známe, že podnikatelia môžu daňové priznania moderovať, a preto majú slabú výpovednú hodnotu. Poukázala na to, že na maloletú môže vynakladať iba toľko, čo jej finančné možnosti dovoľujú. Zároveň poukázala na prelomenie zásady spotrebného charakteru výživného, takže je možné určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné, než je maloleté dieťa preukázateľne schopné spotrebovať. Nesúhlasila ani s povolením splátok dlžného výživného, ktoré súd prvej inštancie taktiež ničím neodôvodnil. Zdôraznila, že vo veci sa koná od roku 2018 a jej sa taktiež nikto nepýtal, či má dosť finančných prostriedkov na výživu maloletej.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že svoje príjmy riadne preukázal, t.j. predložil daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za obdobie rokov 2017 až 2019, z ktorých je zrejmý jeho príjem. Pokiaľ matka jeho príjem spochybňovala, svoje tvrdenia neoprela o žiadnu argumentáciu. K vyjadreniu predložil aj svoje daňové priznanie za rok 2020, ktoré ešte nemal k dispozícii v čase vyhlásenia rozsudku. Z uvedeného daňového priznania vyplýva, že jeho celkový príjem za rok 2020 bol 658,03 Eur, čo predstavuje priemerne mesačne sumu 54,84 Eur. V tejto súvislosti konštatoval, že pandemická situácia mala na jeho podnikateľskú činnosť negatívny vplyv, preto bol jeho príjem nižší. K tvrdeniu matky ohľadom príjmov s prácou počítačových sietí, ktoré podľa jej názoru sa pohybujú v rozsahu 2.500 Eur až 3.000 Eur mesačne, takýto príjem je podľa jeho názoru nereálny. Zároveň uviedol, že v rámci uvedených pracovných ponúk je nevyhnutné dosiahnuť požadované vzdelanie, ktoré on nemá, preto nie je možné porovnávať potencialitu jeho príjmu s uvedenými pracovnými ponukami, pri ktorých nespĺňa požadované vzdelanie a teda nespĺňa podmienky na prijatie do takéhoto zamestnania. Poprel, že by si svoje daňové priznanie akýmkoľvek spôsobom moderoval, z ničoho to nevyplýva. Zdôraznil, že pri určovaní výšky výživného súd určí výživné v takej sume, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce, ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú spotrebu. Súd môže rozhodnúť o povinnosti rodiča platiť výživné na tvorbu úspor len za predpokladu, že dospeje k záveru o takých priaznivých majetkových pomeroch rodiča, ktoré okrem bežného spotrebného výživného umožňujú mu platiť finančné prostriedky navyše nad rámec bežného výživného, t.j. na vytvorenie úspor pre budúce výdavky. Poprel tvrdenie matky, že si užíva, chodí na dovolenky a na pánske predĺžené víkendy, pričom poukázal na pandemické opatrenia a dlhodobý lockdown, kedy boli všetky podniky zatvorené a dovolenky boli v tom čase absolútne nepredstaviteľné, uvedené opatrenia sa vzťahovali na všetkých bez rozdielu, on nemal výnimku. Navrhol, vzhľadom na jeho preukázaný príjem a odôvodnené potreby maloletej, určiť výživné v sume 80 Eur mesačne. Nesúhlasil ani so splatením dlžného výživného v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku tak, ako to navrhla matka, nakoľko vzhľadom na jeho príjem, i uvedené splátky dlžného výživného by pre neho nebolo možné splátky v uvedenom rozsahu splatiť.
5. Proti rozsudku, len proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí s určenou sumou výživného, nakoľko vzhľadom na jeho príjem a jeho odôvodnené výdavky, ktoré boli v konaní preukázané, považuje určenú sumu výživného za neprimeranú k jeho majetkovým pomerom. Zdôraznil, že pracuje ako SZČO a jeho príjem za posledné obdobie predstavoval priemerne sumu 450 Eur mesačne a jeho výdavky sú v sume 480 Eur mesačne. Predložil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, z ktorého vyplýva, že za celé obdobie roka 2020 dosiahol príjem 658,03 Eur, čo predstavuje priemerne mesačne sumu 54,84 Eur. Zníženie príjmu bolo spôsobné negatívnym vplyvom pandemickej situácie, čo súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného nezohľadnil. Konštatoval, že výživné v sume 50 Eur mesačne pre maloletú riadne a pravidelne plnil, pričom navyše prispieval maloletej nad rámec výživného na nákup školských potrieb ako aj liekov, a teda je zrejmé, že je ochotný prispievať na výživu maloletej, avšak výživné v sume 100 Eur mesačne považuje za súčasnej situácie a vzhľadom k jeho príjmov za likvidačné. Za primerané výživné považuje sumu 80 Eur mesačne, a to pri zohľadnení jeho príjmu, jeho odôvodnených výdavkov ale najmä s prihliadnutím na primerané a odôvodnené výdavky na maloletú. Namietal aj splátky dlžného výživného, ktoré považuje za neprimerane vysoké. Dlžné výživné navrhol splácať v mesačných splátkach v sume 10 Eur.
6. Iné vyjadrenia do spisu doručené neboli.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
10. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
19. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
22. Odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Povinnosť vyživovať svoje dieťa má každý z rodičov. Vyživovacia povinnosť môže mať niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti môže byť poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je plnenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi dôkazmi. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Musí zohľadniť aj majetkové pomery povinného, v tomto prípade vlastníctvo bytu a dvoch osobných motorových vozidiel značky Mercedes - Benz (rok výroby 2005 a 2009). Prihliada na to, aké má pravidelné mesačné výdavky a za čo ich vynakladá. Ako je to uvedené v ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
23. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Ak odôvodnenie rozhodnutia takéto náležitosti neobsahuje, zakladá to vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom je potrebné zrušiť a v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a predčasné. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 36 CMP, ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o určenie výživného, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov významnými pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté dieťa. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie riadne nezistil, pokiaľ ide o otca, jeho celkové zárobkové a majetkové pomery, pretože sa spoľahol len na jeho vyjadrenia a daňové priznania bez toho, aby ich riadnym spôsobom overil a podrobnejšie vyhodnotil jeho príjmy a výdavky. Pokiaľ ide o povinnosť rodiča predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, zákon tu má na mysli podklady týkajúce sa celkových majetkových pomerov. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností. Z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky otca a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. V tomto prípade z daňových priznaní otca je zrejmé, že v roku 2017 mal príjmy 89.307,67 Eur a výdavky 80.157,16 Eur, v roku 2018 mal príjmy 65.930,89 Eur a výdavky 65.606,55 Eur a v roku 2020 mal príjmy 85.414,62 Eur a výdavky 84.756,59 Eur. V návrhu na súd otec dňa 18.9.2018 uviedol, že jeho mesačný príjem je 750 Eur. Kolíznemu opatrovníkovi pri šetrení pomerov dňa 11.1.2019 uviedol, že jeho čistý príjem je 700 Eur mesačne. V podaní dňa 31.5.2021 už uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je len 450 Eur a jeho pravidelné mesačné výdavky sú 480 Eur. Počas celého obdobia pracoval ako SZČO, musel mať teda uzatvorené zmluvy s klientmi, pre ktorých vykonával podnikateľskú činnosť (správcu počítačových sietí). Zároveň musel mať zriadený bankový účet, na ktorý mu boli zasielané odmeny za vykonanú činnosť. Napriek návrhu matky, súd prvej inštancie existenciu takéhoto účtu (účtov) neskúmal, ani stav na účte, pričom nevykonanie tohto dôkazu ani nezdôvodnil v odôvodnení rozsudku, napriek tomu, že vykonanie takého dôkazu mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie ani neposudzoval charakter výdavkov otca, či sú nevyhnutné na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu byť akceptované pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti. Súd je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie vo vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potenciálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo. Nedostatočne súd prvej inštancie vyhodnotil aj tvrdenie otca o jeho bežných mesačných výdavkoch v sume 480 Eur (vrátane výživného na mal. R.), keď v podaní zo dňa 31.5.2021 uviedol príjem 450 Eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2020 mal dokonca príjem len 54,84 Eur mesačne. Keďže súd prvej inštancie príjmy otca dôsledne nezistil, nezistil ani jeho výdavky, odvolací súd sa tak nevedel kvalifikovane vysporiadať s odvolacími námietkami matky a otca v tejto časti a posúdiť, či je určené výživné primerané zárobkovým a majetkovým pomerom otca. Rodičia maloletých detí v podaných odvolaniach prezentovali v tejto súvislosti protichodné tvrdenia, pričom v súhrne sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania.
25. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu nedostatočne zistil skutočný stav veci v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom takého nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ O. a podľa § 391 ods. 1 CSP a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým si vyžiadať bankový účet (účty) otca, na ktorý mu platia odmeny za poskytovanú podnikateľskú činnosť, zmluvy na základe ktorých poskytuje podnikateľskú činnosť a všetky dostupné listinné dôkazy týkajúce sa jeho príjmov a výdavkov, prípadne aj iné listinné dôkazy, ak sa to ukáže byť potrebným, aktualizovať pomery matky, otca, dôsledne zistiť odôvodnené potreby mal. R. vzhľadom na odstup času od posledného rozhodnutia, vysporiadať sa následne s oprávnenosťou výdavkov otca a zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Po určení výživného pre maloletú vypočíta dlžné výživné za celé rozhodné obdobie (v pôvodnom rozsudku ho vypočítal len do 31.5. 2021 napriek tomu, že v rozsudku ho určil do 3.6.2021), zistí platby otca pre maloletú v danom období, posúdi, či ich možno považovať za platby, ktoré slúžili na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. R., v prípade, ak niektoré platby otca neuzná odôvodní, prečo ich nepovažuje za výživné a následne zváži, či v tomto prípade existuje dôvodnosť iného postupu, ako je to uvedené v § 232 ods.3 CSP. Pri opätovnom rozhodnutí bude nevyhnutné, aby jednotlivé jeho východiská, úvahy a závery našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primerane odôvodní s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí v súlade s § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 57 CMP rozhodne aj o náhrade trov konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.