Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: Ing. M. D., IČO: 44 607 032, s miestom podnikania: Svätoplukova 23, 949 01 Nitra, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Jakubíkovou, so sídlom: Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: ISS Facility Services spol. s r.o., IČO: 31 345 212, so sídlom: Mokráň Záhon 2, 821 04 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom: Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 2.925,10 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.760,40 eura s 0,08 % úrokmi z omeškania denne zo sumy 1.498,65 eura od 02.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 911,55 eura od 03.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 350,20 eura od 02.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a . III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 90%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.01.2015 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.925,10 eura s príslušenstvom.

2. Právna zástupkyňa žalobcu v odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 19.07.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spolupráci a partnerstve podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca sa zaviazal pre žalovaného ako záujemcu k poskytovaniu služieb koordinátora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a služieb technika požiarnej ochrany. Za vykonané služby si žalobca uplatnil cenu faktúrami č. 31/05/2014 vo výške 1.663,35 eura za apríl 2014, č. 38/06/2014 vo výške 911,55 eura za máj 2014, č. 53/07/2014 vo výške 350,20 eura za mesiac máj 2014. Žalovaný vystavené faktúry nezaplatil.

3. Okresný súd Nitra vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.03.2015, č. k. 23Cb/30/2015-17, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením a tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu podľa § 174 ods. 2 O.s.p..

4. Právny zástupca žalovaného v podanom odpore uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným, nepredložil súdu zmluvu o spolupráci a partnerstve. Faktúry nie je možné zamieňať so zmluvou a samotná faktúra nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu. Žalobca nepreukázal poskytnutie služieb žalovanému, nepredložil výkazy odpracovaných hodín, prezenčné listiny zo školení, ktoré by dokazovali poskytnutie služieb žalobcom žalovanému. Zaplatenie sumy nevyplýva zo skutočností preukázaných žalobcom. Žalobca nepreukázal dohodu o výške úrokov z omeškania žiadnym listinným dôkazom.

5. V písomnom podaní zo dňa 18.05.2015 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný má o existencii zmluvy vedomosť a pozná jej obsah. Žalobca za svoje služby priebežne vystavoval faktúry, ktoré žalovaný uhrádzal. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že faktúra je len účtovný doklad, jej vznik musí byť daný jestvujúcim kontraktom, následným poskytnutím služby a samotnou fakturáciou odmeny. Žalovaný obdržal s každou zaslanou faktúrou aj všetky prílohy, v priebehu poskytovania služby nevzniesol pripomienku alebo výhradu nedodržania zmluvy respektíve je porušenia. Takýmito dokladmi boli výkaz o odpracovaných hodinách a prezenčné listiny z vykonaných školení. Výška úroku z omeškania bola dohodnutá v čl. V. ods. 8 zmluvy.

6. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2015 uviedol, že dňa 19.07.2013 uzatvorili strany sporu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonávať služby koordinátora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a služby technika požiarnej ochrany. V čl. II. písm. a) zmluvy bolo dojednané čo sa rozumie pod výkonom služby koordinátora BOZP. Podľa čl. V. ods. 1 zmluvy mal žalobca nárok za výkon činností na paušálnu hodinovú odmenu vo výške 10,30 eura bez DPH za každú odpracovanú hodinu, pričom táto hodinová paušálna odmena zahŕňala služby žalobcu maximálne v rozsahu 168 hodín mesačne. Podľa čl. V. ods. 2 zmluvy mal žalobca právo účtovať objednané výkony nad paušálne mesačné hodiny v zmluvne dohodnutej výške. Žalobca si vo faktúre č. 31/05/2014 za mesiac apríl neoprávnene naúčtoval sedem odpracovaných hodín, čo preukazuje predložená dochádzka. V termínoch 01.04., 02.04., 04.04., 07.04., 09.04., 11.04. a 14.04.2014 nie je zo strany žalovaného žiaden podpis facility managera, ktorými by bola potvrdená správnosť fakturovaných údajov. V tejto faktúre si žalobca neoprávnene naúčtoval 59,5 pracovných hodín, čo predstavuje sumu 612,85 eura bez DPH. Okrem toho si žalobca neoprávnene účtoval nad rámec odpracovaných hodín dňa 10.04.2014 vzdelávanie vodičov, dňa 10.04.2014 vzdelávanie osôb pracujúcich vo výškach a dňa 16.04.2014 vzdelávanie vodičov, čo spolu predstavuje 175,- eur bez DPH. Vzdelávanie BOZP, vodičov referenčných vozidiel je správne účtované v sume 10,30 za hodinu a nie 25,- eur ako si uplatnil žalobca. V daný mesiac žalobca odpracoval len 144,5 hodiny, neprekročil hranicu 168 hodín a preto si za tieto služby nemohol uplatňovať 25,- eur na osobu. V sumáre si žalobca vo faktúre č. 31/05/2014 účtoval sumu 787,85 eura. Rovnako postupoval aj pri faktúre za mesiac jún 2014, kde mylne uviedol mesiac máj, faktúra č. 53/07/2014 kde si neoprávnene fakturoval 8,5 hodiny dňa 11.06.2014, čo predstavuje sumu 87,55 eura bez DPH. V tomto prípade nie sú potvrdené dodané služby oprávnenou osobou za žalovaného. Z uvedených dôvodov žalovaný faktúru č. 31/05/2014 a č. 53/07/2014 vrátil žalobcovi na opravu, opravené faktúry žalovanému doručené neboli a záväzky za mesiac apríl a jún 2014 žalovaný neeviduje.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že dôkazom k fakturovaným sumám je výkaz odpracovaných hodín, ktorý do apríla 2014 zasielal žalobca žalovanému elektronickou poštou, bol podpísaný iba žalobcom a žalovaný faktúry uhrádzal. Do apríla 2014 uvedený podklad nikto nespochybňoval a ani zo zmluvy nevyplývalo, že by mali byť prikladané výkazy s podpisom zástupcu žalovaného. Žalovaný mal požiadavku, aby bol na výkaze uvedený podpis managera, pracovníka žalovaného, čo však bolo dohodnuté iba ústne, v písomnej zmluve to nebolo. Žalobca predkladal na podpis managerovi potvrdenie, výkaz odpracovaných hodín alebo potvrdenie dochádzky. Časť výkazu nebola podpísaná a preto faktúry neboli uhradené. Faktúra č. 53/07/2014 je vystavená za mesiac jún 2014, výkaz o odpracovaných hodinách je podpísaný žalobcom, v júni a máji 2014 je podpísaný aj managerom žalovaného. Nakoľko faktúry neboli žalobcovi uhradené, žalobca od zmluvy odstúpil.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že splnil všetko na čo sa zaviazal. Fakturoval iba dni, v ktorých bol na pracovisku. Dni, ktoré boli spochybnené sa dajú preukázať evidenciou čipovania pri vstupe a odchode z elektrární. Niekedy vykonával prácu aj mimo areálu. Potvrdenie o školeniach, triedna kniha preukazujú, že všetko prebehlo. Žalovaný vedel o tom, že má aj ďalších klientov. Pre žalovaného vykonával práce v elektrárni Mochovce 1., 2. a na dostavbe 3. a 4. bloku v A.. Okrem toho vykonával práce aj v O. I.. V uvedených objektoch nemal iného zákazníka. Na dostavbe 3. a 4. bloku mal zákazníka Inžinierske stavby, pre ktorého však práce vykonával mimo areálu.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vo faktúre č. 31/05/2014 si žalobca neoprávnene fakturoval sadzbu, ktorá nebola dohodnutá. U žalovaného vznikli pochybnosti, či boli ostatné faktúry vystavené oprávnene a preto bol žalobca vyzvaný na preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti faktúr. Žalobca bol povinný preukázať dôvodnosť fakturovanej ceny, listinné dôkazy to nepreukazujú. Žalobca nepreukázal, kedy prebehlo školenie, kde prebehlo a koho školil. V júli 2014

žalobca odstúpil od zmluvy bez právneho dôvodu, čím vznikla žalovanému škoda, pretože elektrárne Mochovce si od neho uplatnili zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- eur. Žalobca odstúpil od zmluvy bez právneho dôvodu, teda neplatne a následne žalovaný vypovedal zmluvu. V priebehu konania žalovaný vznesie kompenzačnú námietku.

10. Svedok U.. A. X. na pojednávaní uviedol, že so žalovaným bol v pracovnom vzťahu od 04.11.2013 do 31.08.2014 ako zástupca facility manager v jadrovej elektrárni A.. Žalobca tam pôsobil ako bezpečnostný technik, pracovný pomer ukončil výpoveďou, pretože nebol spokojný. Do jeho náplne práce patrila organizácia, zastupovanie spoločnosti v jadrovej elektrárni, mal na starosti personálnu oblasť, organizáciu práce, fakturáciu a pod. Úlohou žalobcu bolo kontrolovať subdodávateľov v objekte elektrárne, ich pracovné postupy. Žalobca nespadal pod jeho právomoc. Do januára 2014 patril pod facility managera p. I. a následne pod p. A.. So žalobcom nemal žiaden problém, vždy bol ochotný. Žalobcovi nič neodsúhlasoval. P. A. mal zámer znížiť finančné náklady, zaviedol kontrolu a podpisovanie, zakázal mu podpisovať hodiny pre žalobcu, pretože p. A. sa rozhodol podpisovať všetky doklady osobne. V elektrárňach prebiehala evidencia dochádzky cez otlačok prsta a kartu. Práce vykonané žalobcom nekontroloval.

11. Svedok A. J. na pojednávaní uviedol, že so žalovaným bol v pracovnom vzťahu od júla 2013 do augusta 2014 ako vedúci oddelenia centrálnych služieb. Pracovný pomer skončil dohodou. Jeho spolupráca so žalobcom začala v roku 2013, žalobca spĺňal požiadavky žalovaného a preto s ním bola uzatvorená zmluva. Časom bola spolupráca nastavená a na žalobcu sa mohol vždy spoľahnúť. Žalobca spolu s faktúrou predkladal mesačný výkaz. Po doručení faktúry overoval odpracované hodiny, rozdelil ich na objekty a odovzdal vedúcemu na podpis. Odpracované hodiny spätne potvrdzoval vedúci objektu. Výkaz, ktorý mu bol predložený podpísal iba žalobca a následne po odkontrolovaní ho predložil vedúcemu. Do februára alebo marca 2014 bol vedúci Ing. D. G. a posledné 3 - 4 mesiace Ing. J.. V prípade nejasností prebehla medzi ním a žalobcom konzultácia, do mája 2014 prebiehalo všetko hladko a faktúry boli žalobcovi uhrádzané v plnej výške. Potom došlo k personálnym zmenám, jeho vedúcim sa stal p. A., ktorý nemal voči žalobcovi dôveru. Odpracované hodiny vykázané žalobcom spracoval a následne poslal vedúcim objektov na ich spätné potvrdenie a až potom faktúru predložil finančnému oddeleniu na preplatenie. P. I., ktorý bol vedúcim pred P. A. rozporoval faktúry žalobcu minimálne. P. A. rozporoval rozsah hodín. Podľa jeho názoru boli hodiny vykázané žalobcom adekvátne a neprišlo k žiadnemu neprimeranému nárastu vykázaných hodín.

12. Písomným podaním zo dňa 19.02.2016 si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcom. Žalobca spôsobil žalovanému škodu vo výške 3.000,- eur, túto zmluvnú pokutu si u žalovaného uplatnili Slovenské elektrárne a.s., žalovaný zmluvnú pokutu uhradil. Zmluvná pokuta pozostávala z troch samostatných pokút za nedodržanie zmluvných podmienok a jej náhrady sa žalovaný domáha v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka ako náhrady škody za porušenie zmluvných povinností žalobcom. Žalovaný a Slovenské elektrárne a.s. uzatvorili zmluvu o poskytovaní služieb integrovaného facility managementu, na základe ktorej žalovaný dodával rôzne služby facility managementu. Na zabezpečenie BOZP žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 19.07.2013 zmluvu. Žalobca poskytoval dané služby žalovanému za čo si uplatňoval odmenu, ktorú mu žalovaný uhrádzal. K nezhodám došlo pri vystavení faktúry č. 31/05/2014 za mesiac apríl 2014, v ktorej si žalobca neoprávnene vyfakturoval odmenu a preto bola žalobcovi vrátená. Žalobca namiesto opravy faktúry svojvoľne a bez oznámenia dňa 19.06.2014 zrušil menovací dekrét koordinátora BOZP a prestal žalovanému poskytovať služby, čím porušil čl. IV. bod. 1 zmluvy a žalovaný dňa 23.06.2014 vypovedal zmluvu s okamžitou platnosťou. Na základe neposkytovania služieb žalobcom došlo na starne žalovaného k vzniku škody.

13. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: výpis zo živnostenského registra žalobcu, faktúra č. 31/05/2014, 38/06/2014, 53/07/2014, výzva na zaplatenie zo dňa 24.11.2014, zmluva o spolupráci a poradenstve zo dňa 19.07.2013, výkaz odpracovaných hodín zo dňa 30.04.2014, tematika školenia a záznam zo školenia zo dňa 10.04.2014, zápisnica zo dňa 10.04.2014, prezenčná listina čl. 36, výkaz odpracovaných hodín máj 2014, jún 2014, apríl 2014, výpis z obchodného registra žalovaného, poštový podací lístok čl. 69, dochádzka za mesiac apríl 2014, výkaz odpracovaných hodín apríl 2014, objednávka zo dňa 08.04.2014, záznam z mimoriadnej udalosti zo dňa 02.04.2014, pochvala koordinátora čl. 74, záznam z koordinačnej porady zo dňa 02.04.2014, formulár hodnotenie rizika prác, zápis o poučení zamestnancov zo dňa 02.042014, záznam zo školenia zo dňa

10.04.2014 spolu s prezenčnou listinou, koordinačná ohliadka zo dňa 11.04.2014, evidencia dochádzky za obdobie apríl - jún 2014 doručená súdu dňa 19.11.2015, čl. 97-98, koordinačná ohliadka zo dňa 28.04.2014, záznam o vykonaní kontroly na požitie alkoholu zo dňa 28.04.2014, faktúra č. 14110026, výpis z účtu žalovaného čl. 20, bezpečnostno-technické podmienky SE (Slovenské elektrárne) a.s. čl. 121-130, zápis z vyhodnotenia KPI jún 2014, zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená medzi žalovaným a SE a.s. zo dňa 30.04.2014, upozornenie žalobcu zo dňa 09.06.2014, list žalobcu zo dňa 12.06.2014, návrh dodatku č. 1 k zmluve o spolupráci, list žalovaného zo dňa 23.06.2014, návrh dohody o ukončení spolupráce zo dňa 18.06.2014, objednávka zo dňa 13.02.2014, 09.09.2013.

14. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: dňa 19.07.2013 uzatvorili strany sporu zmluvu o spolupráci a poradenstve podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca (partner) zabezpečoval pre žalovaného (záujemcu): a) služby koordinátora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), b) služby technika požiarnej ochrany, čl. I. ods. 3 zmluvy. Výška odmeny a spôsob jej výpočtu boli uvedené v čl. V. zmluvy. V čl. V. ods. 1 bola dohodnutá hodinová paušálna odmena vo výške 10,30 eura bez DPH za každú odpracovanú hodinu, pritom táto odmena zahŕňala služby maximálne v rozsahu 168 hodín mesačne. Žalobca bol oprávnený podľa čl. V. ods. 2 objednané výkony nad paušálne mesačné hodiny účtovať v zmluve dohodnutej výške odmeny zvlášť. Lehota splatnosti odmeny bola dohodnutá do 30 dní odo dňa elektronického doručenia faktúry po ukončení príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba dodaná. K odmene nemala byť uplatňovaná DPH. Pre prípad omeškania žalovaného s úhradou odmeny bol dohodnutý úrok z omeškania vo výše 0,08 % denne, čl. V. ods. 8. V čl. VII. ods. 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli doručovanie písomností e-mailom, osobne, poštou, kuriérskou službou. Pri doručovaní e-mailom sa zásielka podľa zmluvy mala považovať za doručenú momentom prijatia správy o doručení. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2016. Možnosť odstúpenia od zmluvy bola dohodnutá v čl. VIII. ods. 3 zmluvy, v prípade porušenia zmluvných povinností druhou zmluvnou stranou a po uplynutí dodatočnej primeranej lehoty, ktorá bola strane poskytnutá v písomnom upozornení na možnosť odstúpenia. V prípade, že nešlo o odstúpenie po písomnom upozornení, bolo možné zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou 2 mesiace. V záverečných ustanoveniach bolo dohodnuté, že zmluvu bude možné meniť po vzájomnej dohode písomnou formou. K zmluve nebol spísaný žiaden dodatok, nebola písomne menená. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva sa od jej uzatvorenia (19.07.2013) až do apríla 2014 plnila bez väčších rozporov a nedorozumení.

15. Žalovaný uhrádzal žalobcovi vystavené faktúry a uznal (minimálne rozdiely) vykázané odpracované hodiny žalobcom ako aj ním uplatnenú výšku odmeny. K zmene došlo po zmene zodpovedného pracovníka žalovaného, ktorý odsúhlasoval vykonané práce žalobcom. Predmetom sporu sú faktúry a vyplatenie odmeny žalobcovi za mesiac apríl 2014, máj 2014 a jún 2014. Faktúrou č. 31/05/2014 si žalobca uplatnil odmenu za mesiac apríl 2014 vo výške 1.663,35 eura s lehotou splatnosti 01.06.2014. žalobca si uplatnil odmenu za 151,50 hodiny. Za 144,50 hodín si uplatnil 10,30 eura/ hodina a za 7 hodín si uplatnil odmenu 25 eur/ hodina. K faktúre predložil výkaz odpracovaných hodín, záznam zo školenia zamestnancom zo dňa 10.04.2014. Faktúrou č. 38/06/2014 si žalobca uplatnil odmenu za mesiac máj 2014 vo výške 911,55 eura s lehotou splatnosti 02.07.2014. Žalobca si uplatnil odmenu za 88,5 hodiny vo výške 10,30 eura/ hodina. Žalobca k faktúre priložil výkaz odpracovaných hodín podpísaný facility managerom žalovaného. Odmenu za jún 2014 si žalobca uplatnil faktúrou č. 53/07/2014 zo dňa 02.07.2014 vo výške 350,20 eura s lehotou splatnosti 01.08.2014. Vo faktúre bol nesprávne uvedený mesiac máj 2014. Žalobca si uplatnil odmenu za 34 hodín vo výške 10,30 eura/hodina a k faktúre priložil výkaz odpracovaných hodín za júl 2014 podpísaný facility managerom žalovaného. Teda výkaz odpracovaných hodín bol zástupcom žalovaného podpísaný v mesiaci máj a jún 2014, žalovaný nepodpísal iba výkaz za apríl 2014. Podpisovanie výkazov nebolo v zmluve dohodnuté.

16. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by si v minulosti uplatňoval žalobca odplatu za neodpracované hodiny, alebo si neviedol svoju evidenciu riadne. Okrem toho bolo preukázané, že žalobca sa pri vstupe do objektov, v ktorých vykonával svoju činnosť, mohol dostať iba na základe odtlačku svojho prsta. Objednávkou zo dňa 08.04.2014, č. EM034-2014-112, si žalovaný objednal u žalobcu školenie - práce vo výškach a školenie referenčných vozidiel v rozsahu 6 hodín za cenu 150,- eur (75,- eur/ hodina). Objednávka bola vystavená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca a ani žalovaný súdu nepredložili dôkazy preukazujúce predčasné ukončenie zmluvy.

17. V rámci obrany ( § 147 ods. 2 si žalovaný uplatnil náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením zmluvnej povinnosti žalobcom, ktorý prestal vykonávať činnosť dohodnutú v zmluve zo dňa 19.07.2013. Škoda mala vzniknúť žalovanému tým, že musel zaplatiť Slovenským elektrárňam a.s. zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- eur za neplnenie zmluvných povinností, nedodržanie povinností

- zabezpečenie koordinátora BOZP na stavenisku, vykonávanie prác na zákazke bez poistného plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bez povereného koordinátora bezpečnosti. Žalovaný a Slovenské elektrárne, a.s. uzatvorili dňa 30.04.2014 zmluvu o poskytnutí služieb integrovaného facility managmentu. Zo zmluvy vyplýva, že bolo povinnosťou žalovaného poskytovať SE a.s. služby koordinátora alebo služby technika požiarnej ochrany. Faktúrou č. 1411002611 zo dňa 01.08.2014 si SE a.s. uplatnili u žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 10.700,- eur za porušenie BTP, KPI, ID. Dňa 25.08.2014 poskytol žalovaný platbu SE a.s. vo výške 14.419,34 eura, VS: 1411002611.

18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

20. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že strany sporu uzatvorili platne v písomnej forme dňa 19.07.2013 nepomenovanú zmluvu. Strany sporu uzatvorili záväzný vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Strany sporu uzatvorili zmluvu o spolupráci a poradenstve, ktorá nie je upravená ako samostatný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. V zmluve boli dostatočne označené zmluvné strany, predmet zmluvy, práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca označený v zmluve ako partner vykonával pre žalovaného ako záujemcu činnosť, ktorej výsledok sa nepremietol do hmotného výsledku. Strany sporu si dohodli odmenu, ktorá žalobcovi za jeho činnosť patrila. Zmluva nebola menená písomným dodatkom podpísaným zmluvnými stranami.

21. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2016. Strany sporu v konaní nepreukázali platné predčasné ukončenie zmluvy podľa č. VIII. ods. 3, 4, 5, 6 alebo 7 zmluvy. Žalobca a ani žalovaná v konaní nepreukázali, že by druhá zmluvná strana porušovala zmluvu, túto druhá strana upozornila na porušenie zmluvy a poskytla jej primeranú lehotu na odstránenie porušovania zmluvy s možnosťou odstúpenia a následné odstúpenie od zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že jedna zo zmluvných strán by zmluvu ukončila výpoveďou s dvojmesačnou lehotou alebo by došlo k dohode o ukončení zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaného upozorňoval na omeškanie s úhradou faktúr viac ako 60 dní a následne mu doručoval odstúpenie od zmluvy.

22. Z faktúry č. 31/05/2014 súd zistil, že si ňou žalobca uplatňoval odmenu za mesiac apríl 2014 na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 19.07.2013. Celkovo si uplatňoval odmenu za 151,50 odpracovaných hodín, teda odpracované hodiny by neprevýšili maximálny rozsah hodín dohodnutý v čl. V. ods. 1 zmluvy a preto si mohol za každú odpracovanú hodinu uplatniť iba odmenu vo výške 10,30 eura/ hodina, teda spolu: 1.560,45 eura. Ďalším dokazovaním (objednávka zo dňa 08.04.2014, č. EMO-34-2014-112) bolo preukázané, že žalovaný si v apríli 2014 objednával aj ďalšiu činnosť nad rámec dohodnutý v zmluve v rozsahu 6 hodín za cenu 25 eur/ hodina, spolu: 150,- eur. Žalobca túto činnosť vykonal, ale odmenu za túto činnosť si uplatnil na základe písomnej zmluvy o spolupráci (faktúra č. 31/05/2014), hoci išlo o iný zmluvný vzťah. Súd toto zistenie vyhodnotil tak, že žalobca si neoprávnene uvedenou faktúrou uplatnil odmenu vo výške 175,- eur a z tejto faktúry priznal žalobcovi odmenu iba vo výške 1.498,65 eura. Faktúrou za apríl 204 si žalobca uplatnil odmenu z dvoch samostatných zmlúv, avšak zo samotnej faktúry vyplýva, že ide o odmenu zo zmluvy o spolupráci, čomu však potom nezodpovedá výška odmeny 25 eur/ hodina. Faktúrou č. 38/06/204 a č. 53/07/2014, si žalobca uplatnil odplatu v súlade s uzatvoreniu zmluvou. K tvrdeniami žalovaného, že žalobca nepreukázal rozsah vykonaných prác a práce v takomto rozsahu ani nevykonal súd uvádza, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal vykonanú a fakturovanú činnosť listinnými dôkazmi, ktoré boli potvrdené aj svedeckými výpoveďami. V konaní bola preukázaná evidencia dochádzky žalobcu do objektov, v ktorých vykonával činnosť a vzhľadom na spôsob evidencie (odtlačok prsta) sa ani nedá spochybniť. Samotná

činnosť bola dostatočne preukázaná výkazom odpracovaných hodín (za máj a jún potvrdené zástupcom žalovaného), záznamami z porád, z mimoriadnej udalosti, zápismi o poučení zamestnancov, záznamami o školení a podobne. K nároku žalobcu súd na záver poznamenáva, že v písomnej zmluve o spolupráci nebolo dohodnuté potvrdzovanie výkazu odpracovaných hodín žalovaným a odmena mala byť splatná do 30 dní odo dňa doručenia faktúry. Žalovaný doručenie faktúr nespochybnil, ale ich nezaplatil. Súd dospel k záveru, že žalobca bola dôvodne podaná vo výške 2.760,40 eura, túto sumu súd žalobcovi priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý v písomnej zmluve, čl. V. ods. 8 v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr.

23. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

24. K obrane žalovaného súd uvádza, že na ňu neprihliadal, pretože žalovaný nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody žalovanému a porušením povinnosti žalobcom. Z listinných dôkazov predložených žalovaným na preukázanie vzniku škody sa nedá vyvodiť záver, že žalovanému vznikla škoda vo výške 3.000,- eur porušením povinností žalobcu, ktorý prestal vykonávať dohodnutú činnosť. Žalovaný predložil súdu zmluvu, ktorú uzatvoril so Slovenskými elektrárňami, a.s. dňa 30.04.2014 ako aj faktúru č. 1411002611, ktorou so SE, a.s. dňa 01.08.2014 uplatnili zmluvnú pokutu vo výške 10.700,- eur. Zo samotnej faktúry sa nedá zistiť, za porušenie ktorých konkrétnych povinností bola zmluvná pokuta žalovanému uložená a teda ani či táto činnosť súvisela s povinnosťami žalobcu voči žalovanému a už vôbec nie, že suma 3.000,- eur sa viaže na porušenie povinností žalobcom z písomnej zmluvy o spolupráci. Z uvedených dôvodov súd na obranu žalovaného neprehliadal.

25. O trovách konanie rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 1, 2 CSP. Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 90%, teda vo výške v ktorej mal v konaní úspech (žalobca si uplatnil žalobou sumu 2.925,10 eura, súd mu priznal sumu 2.760,40 eura, t.j. 95% uplatnenej sumy - 5 % úspech žalovaného). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným unesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.