Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-6-2016.pdf
PDF · 110.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 904,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súde dňa 04.07.2016 žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 904,07 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 904,07 eur od 22.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou v súlade s ust. § 269 ods.2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet. Podľa zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaná sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojim podpisom. Podľa zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.
Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pre zatvorením účtu vykonal dňa 21.10.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany klienta (žalovanej). V zmysle bodu 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečrpaniu bežného účtu. Nepovolené prečrpanie je automaticky prijaté prečrpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečrpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečrpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“
V súlade s citovaným ustanovením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 904,07 eur (nepovolené prečrpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a. (úroková sadzba platná od 01.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Žalovaná s podanou žalobou súhlasila a vzhľadom na jej majetkové pomery požiadala, aby jej súd umožnil dlžnú sumu splatiť mesačnými splátkami vo výške 30,- eur až 50,- eur.
3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 16.5.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, výpisom číslo 4 z účtu žalovanej za obdobie 01.10.2013 - 21.10.2013 (čl. 12), písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17.8.2016 (čl. 20), výpismi z účtu žalovanej za obdobie 01.01.2012 do 21.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Žalobca ako banka a žalovaná ako klient uzavreli dňa 16.05.2005 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa § 269 ods. 2, § 708 a nsl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v súlade s obchodnými podmienkami k platobným kartám banky, obchodnými podmienkami pre príslušné služby elektronického bankovníctva banky, podmienkami vedenia termínovaných vkladov v banke, ďalšími obchodnými podmienkami banky pre príslušný produkt/službu banky a všeobecnými obchodnými podmienkami.
Predmetom zmluvy bola Zmluva o zriadení účtu a návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú účet č. XXXXXXXXXX a poskytnúť jej platobnú kartu s denným limitom 10 000,- Sk. Zároveň sa zaviazal žalovanej štvrťročne zasielať výpisy z účtu. Súčasťou zmluvy nebol produkt žalobcu - povolené prečrpanie na účte.
5. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu žalovanej mal súd za preukázané, že žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania a preto žalobca dňa 21.10.2013 pristúpil k zatvoreniu účtu.
6. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s., bolo povinnosťou žalovanej v prípade vzniku nepovoleného prečrpania toto bez zbytočného odkladu vyrovnať. Žalobca si nárok v konaní uplatňuje titulom poskytnutej služby žalovanej - povolené prečrpanie na účte.
7. Z predložených výpisov z predmetného účtu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná realizovala výbery z účtu vo výške 6 944,94 eur a v prospech žalobcu uhradila 6 607,91 eur. Rovnako mal súd z predložených výpisov z účtu žalovanej za preukázané, že posledný výber z účtu žalovaná realizovala dňa 22.5.2013 a poslednú kreditnú operáciu realizovala dňa 18.6.2013. Z výpisu z účtu číslo 2 za obdobie 29.3.2013 - 28.6.2013 súd zistil, že ku dňu 28.6.2013 bol debetný zostatok na účte žalovanej -770,63 eur. Ďalej mal súd za preukázané, že k 21.10.2013, t.j. ku dňu uzatvorenia účtu žalobcom bol debetný zostatok na účte žalovanej v sume 904,07 eur. Výpisu z jej účtu boli vystavené dňa 31.12.2011, 30.03.2012, 29.06.2012, 28.09.2012, 31.12.2012, 28.03.2013, 28.06.2013, 30.09.2013.
8. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že predmetnú zmluvu s právnym predchodcom uzavrela, podpísala ju a na jej základe aj čerpala finančné prostriedky a to vo výške, ako uvádza žalobca a tieto aj čiastočne žalobcovi splatila. Zmluvu so žalobcom uzatvorila z dôvodu, že súrne potreboval finančné prostriedky na preklenutie platobnej neschopnosti v rodine. Má štyri nezaopatrené deti, z toho jedno choré na DMO a jej výdavky prevyšujú jej príjmy, takže takýmto spôsobom si finančne vypomáhala. Na účet zriadený u žalobcu jej boli poukazované finančné prostriedky z úradu práce, ako aj finančné prostriedky patriace jej druhovi. Z týchto prostriedkov sa splácal dlh voči žalobcovi. Došlo však k zmene banky, finančné prostriedky boli presmerované do novej banky a dlh voči žalobcovi sa prestal splácať. Ona si je vedomá, že je povinná žalobcovi dlžnú sumu splatiť, vzhľadom na jej príjmy a majetkové pomery žiadala o možnosť splatiť dlh v splátkach.
9. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) 3ákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
11. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
14. V danej právnej veci žalobca a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte. Podľa tvrdenia žalobcu medzi ním a žalovanou mala byť uzatvorená aj zmluva o povolenom prečerpaní bežného z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovanej nemal dostatok finančných prostriedkov.
Uzatvorením zmluvy o bežnom účte vznikol formálne absolútny obchodný vzťahom ktorý sa spravuje ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona.
15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.
Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanej ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, ako zmlúv spotrebiteľských, je iba demonštratívny
17. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal teda súd za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, žalobca viedol pre žalovanú účet na jej meno a v jej prospech. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom dojednania povoleného prečerpania na účte. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou.
Súd nemal za preukázané, žeby takáto zmluva o povolenom prečerpaní bola medzi stranami sporu uzatvorené. Priamo zo zmluvy o bežnom účte a to z bodu 4. vyplýva, že žalovaná ani nemala v úmysle takúto zmluvu uzatvoriť. Žalovaná v zmluve nezaškrtla políčko ,,áno“ pre daný produkt, teda nepodala vo vzťahu k žalobcovi ani návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb - povolené prečerpanie na účte. V zmysle uvedeného bodu zmluvy, prijatím takéhoto návrhu dôjde povolením prečerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby PP. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že uvedený úkon vo vzťahu k žalovanej vykonal. Žalobca bol zo strany súdu vyzvaný na špecifikáciu žalovanej sumy a predloženie dôkazov na potvrdenie skutočností ním uvádzaných. Z jeho strany boli súdu síce určité listinné doklady zaslané - cenník služieb, výpisy z bežného účtu žalovanie, sadzobník úrokových sadzieb, avšak týmito listinami nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní medzi stranami sporu. V tejto časti zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.
Zmluva o bežnom účte zo dňa 16.05.2005 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou žalobcom, v ktorej sú naformulované ním stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať. Súd ako už uviedol vyššie je toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Súd teda nemal ani za preukázané dojednanie podstatných náležitostí úverovej zmluvy, výšku úveru - povoleného prečerpania, výšku zmluvného úroku, výšku poplatkov a podobne. Neexistuje teda určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovanej je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp.zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014.
18. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych zistení teda súd dospel k záveru, že plnenie poskytnuté žalobcom, podľa jeho tvrdenia titulom poskytnutého povoleného prečrpania, je plnením z neplatného právneho úkonu. Žalobca preto nemá nárok uplatňovať si od žalovanej zaplatenie zmluvných úrokov a poplatkov. Podľa názoru súdu žalobcovi vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Nakoľko medzi stranami sporu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.
V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva, že žalovaná posledný výber z účtu realizovala dňa 22.05.2013. Dňa 28.06.2016 bol žalobcom v súlade so zmluvnými dojednaniami vystavený výpis z účtu žalovanej a teda najneskôr k tomuto dňu bola žalobcovi známa celková výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Dňa 29.06.2013 začala teda žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku súdnou cestou, ktorá uplynula dňa 29.06.2015, ako aj objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 29.06.2016. Nakoľko žaloba bola na súde podaná až dňa 11.07.2016, súd žalobcovi nemohol priznať premlčaný nárok a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu zamietol a teda žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Nakoľko žalovanej v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli súd o trovách konania rozhodol tak, že je náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.