Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/253/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobcov: X. U. N., O.. XX. XX. XXXX, V. Š. XXX/X, B., X. U.. G. N., O.. XX. XX. XXXX, V. Š. XXX/X, B., X. U. N., O.. XX. XX. XXXX, V. Š. XXX/X, B., zastúpený opatrovníčkou U. N. a spoločne zastúpených Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému: BÖGL a KRÝSL, k.s. - pobočka, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 42 027 101, zastúpený advokátom JUDr. Radkom Ondrušom, so sídlom Bubeníčkova 502/42, Brno, Česká republika, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 30 000,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni v 1. rade voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 15 000,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi v 2. rade voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 5 000,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi v 3. rade voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 05. 2015 sa žalobcovia v 1., 2. a 3. rade domáhali ochrany osobnosti titulom zodpovednosti žalovaného za smrť ich rodinného príslušníka. Žalobcovia sa domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- € každému zo žalobcov a náhrady trov konania. Svoju žalobu žalobcovia v 1., 2. a 3. rade odôvodnili tým, že dňa 02. 11. 2012 v čase okolo 14:30 hod. v katastri obce C. nad bezmenným potokom v okrese F. O. X. na stavebnom objekte F. XXX na moste vo výstavbe na stavebnom úseku diaľnice L. - L., došlo k zrúteniu nosnej konštrukcie II. etapy výstavby

mosta, v dôsledku čoho došlo k usmrteniu štyroch pracovníkov stavebných spoločností, ktorí sa v tom čase na stavbe nachádzali a k zraneniam u ďalších jedenástich pracovníkoch. Jedným z pracovníkov spoločnosti MARING SK s.r.o., na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16. 08. 2012 bol aj L. N., ktorý prišiel o život pri tejto tragédii. Menovaný bol manželom žalobkyne v 1. rade a otcom žalobcov v 2. a 3. rade. Pán N. utrpel polytraumu, t. j. mnohoorgánové poškodenie, v dôsledku z čoho skonal dňa 02. 11. 2012 v nemocnici v M.. Žalobcovia ďalej uviedli, že stavbu „Y. L. - L., I. úsek“ si objednala na základe Zmluvy o dielo zo dňa 16. 06. 2011 (ďalej len ako „Zmluva o dielo“) Národná diaľničná spoločnosť, a.s. u zhotoviteľa Združenie Jánovce - Jablonov, ktorého vedúcim členom je VÁHOSTAV SK, a.s. a členom združenia je žalovaný. Na základe zmluvy o združení zo dňa 19. 04. 2011 uzavretej medzi žalovaným a VÁHOSTAV SK, a.s. (ďalej len „Zmluva o združení) sa účastníci združenia dohodli na účele združenia, ako aj na tom, že každý účastník je zodpovedný voči ostatným účastníkom združenia za riadne splnenie svojho podielu na zhotovení stavby a každý bude vykonávať stavebné práce na pridelenej časti samostatne a na vlastné náklady. Prílohou č. 2 k Dodatku č. 1 Zmluvy o združení je rozdelenie rozsahu stavebných prác, na základe ktorého je pod číslom stavby XXX-XX uvedený inkriminovaný úsek „Most na diaľnici nad bezmenným potokom v km X,XXX Y.“, za ktorý je ako zodpovedný subjekt uvedený žalovaný. V rámci trestného konania vo veci všeobecného ohrozenia začatého dňa 02. 11. 2012 bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý mal slúžiť na objasnenie príčin zrútenia podpornej konštrukcie budovaného mostného objektu, v dôsledku čoho vznikla žalobcom ujma smrťou pracovníka L. N.. Podľa záveru znaleckého posudku bolo primárnou príčinou zrútenia podpornej konštrukcie nedostatočné vzájomné stuženie podporných konštrukcií v osiach 7 a 8 v pozdĺžnom smere mosta. Znalec uviedol, že poskytnutá projektová dokumentácia „skruže bez debnenia a základov“ a „založenie skruže“ nezodpovedala platným technickým normám, právnym predpisom a obvyklej praxe. Uvedené projektové dokumentácie boli vypracované spoločnosťami SEMOS, spol. s r.o. Prešov a Skruže WEISE SK, k.s. na základe subdodávateľských zmlúv s žalovaným. Zo zmluvy medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. ako objednávateľom a Združením Jánovce - Jablonov ako zhotoviteľom vyplýva, že zhotoviteľ bude zodpovedný bude zodpovedný za konanie alebo chyby každého podzhotoviteľa, jeho zmocnencov a zamestnancov tak, ako keby išlo o konania alebo chyby samotného zhotoviteľa. Z vyššie uvedených zmluvných vzťahov vyplýva, že za nedostatky vytýkané v znaleckom posudku a za príčiny, ktoré viedli ku zrúteniu mosta v inkriminovanom úseku na diaľnici D1 nesie zodpovednosť Združenie Jánovce - Jablonov. Z vnútorného zmluvného vzťahu medzi členmi združenia ďalej vyplýva, že za predmetný úsek stavby niesol zodpovednosť v celom rozsahu žalovaný. Žalobcovia poukazujú na to, že žalovaný zodpovedá za dôsledky spojené so zanedbaním povinností pri dodržiavaní technických noriem a postupov, ktoré viedli k zrúteniu mosta a tým pádom zodpovedá aj za smrť manžela a otca žalovaných, L. N.. Konanie žalovaného tak predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného a rozhodujúce tak nie je zavinenie, ale fakt, že reálne došlo k zásahu do týchto práv. Následkom tohto neoprávneného zásahu bol vznik ujmy v morálnej a citovej oblasti, ktorú možno považovať vzhľadom na jej povahu ako nemajetkovú ujmu. Žalobkyňa v 1. rade utrpela stratou manžela neopísateľnú ujmu citového života a musela sa po strate blízkeho človeka vyrovnať s obrovskou emočnou záťažou psychickej aj fyzickej stránky osobnosti. Trpí nespavosťou, vyčerpanosťou, nechutenstvom, nežije spoločenským životom, výrazne schudla, navštevuje psychiatra a užíva antidepresíva. Stratou manžela prišla rodina o 3/4 celkového príjmu pre domácnosť a žalobkyňa v 1. rade tak má problém s úhradou základných výdajov na domácnosť a na starostlivosť o synov, žalobcov v 2. a 3. rade. Žalobca v 2. rade pociťuje v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného rovnako závažné následky, ktoré výrazne ovplyvnili jeho osobný, rodinný aj spoločenský život. Po tejto tragickej udalosti ho premohla bezradnosť, neschopnosť a slabosť po psychickej, ale aj fyzickej stránke. Negatívne naňho vplýva aj záujem médií, strata otca ako vzoru v živote a nepriaznivá finančná situácia. Doposiaľ sa nevyrovnal s okolnosťami otcovej smrti. Žalobca v 3. rade je ťažko zdravotne postihnutý a je odkázaný na výlučnú starostlivosť už len matky. Nebohý otec mu zabezpečoval svojou prácou aj zvýšené náklady na zabezpečenie opatery. Žalobca v 3. rade si nie je úplne vedomý toho, čo sa stalo a nechápe prečo už otec nie je medzi nimi. Žalobcovia poukazujú na to, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv, konkrétne do práva na súkromný a rodinný život. Vzhľadom na to si uplatňujú právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch, ktorá síce nenahradí život zosnulého manžela a otca, ale zmierni následky imateriálnej ujmy, predovšetkým psychickú ujmu a traumu, ktorú utrpeli žalobcovia pri náhlej a nečakanej smrti najbližšieho človeka. Imateriálna ujma spočíva v pretrhnutí najintenzívnejších

rodinných väzieb a v narušení celistvosti rodiny. Následky tragickej udalosti sú pre žalobcov trvalé a neodstrániteľné a závažnosť ujmy v podobe straty tak blízkeho človeka je mimoriadnym zásahom do osobnostných práv žalobcov. S poukazom na uvedené je zrejmé, že morálna ujma, ktorú utrpeli žalobcovia je z hľadiska intenzity aj rozsahu natoľko závažná, že odôvodňuje priznanie uplatneného nároku z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností vrátane funkcie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a s ohľadom na existujúcu judikatúru v tejto oblasti považujú žalobcovia v 1., 2. a 3. rade za adekvátnu sumu 50.000,- € každému zo žalobcov.

2) Žalovaný sa v písomnom podaní zo dňa 12. 06. 2015 vyjadril k podanej žalobe tak, že nepopiera úmrtie L. N. a ani skutočnosť spočívajúcu v zrútení atypickej podpernej konštrukcie debnenia na diaľnici D1 nad bezmenným potokom v km X,XXX neďaleko obce M.. Žalovaný si je vedomý rozsahu tragédie, súcití s žalobcami, ale to nemôže zatieniť alebo nahradiť právnu stránku nároku žalobcov, s ktorou žalovaný nesúhlasí a uplatnené nároky žalobcov neuznáva. Nakoľko bol L. N. v dobe nešťastia zamestnancom spoločnosti MARING SK s.r.o., pozostalí žalobcovia majú nárok na jednorazové odškodnenie zo zákonného úrazového poistenia zosnulého, čo podľa žalovaného subsumuje nárok, ktorý si uplatňujú žalobcovia. Žalovaný má za to, že na prípad ochrany osobnosti proti neoprávnenému zásahu sa nedá generálne aplikovať ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 13 ods. 1 citovaného zákona sa vzťahuje na toho, kto do osobnostných práv neoprávnene zasiahol a nie proti tomu, komu sa neoprávnený zásah pričíta podľa zodpovednosti za škodu. Zároveň uviedol, že a contrario k § 16 citovaného zákona sa na iné neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti a ich následky ustanovenia o zodpovednosti za škodu nepoužijú, takže žalobcovia postupovali nesprávne. Vzhľadom k tomu, že sa žalobcovia domáhajú ochrany osobnosti proti neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti, má žalovaný za to, že v takomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože do osobnostných práv žalobcov ani Jána Chovana nezasiahol a už vôbec nie neoprávnene. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia neuvádzajú žiadnu konkrétnu a relevantnú právnu povinnosť, ktorú by mal žalovaný porušiť a v dôsledku ktorej malo dôjsť k zrúteniu atypickej podpernej konštrukcii debnenia. Nešpecifikovali takisto z čoho by mali prameniť povinnosti spojené s dodržiavaním technických noriem a postupov. Zmluvná zodpovednosť voči objednávateľovi a voči inému členovi združenia za následky konania subdodávateľov rozhodne nekonštituuje žiadny dohľad ani kontrolu postupu subdodávateľov pri zhotovovaní diela s poukazom na § 537 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Poukazuje na to, že žalovaný ako uviedli aj žalobcovia zadal prevedenie relevantnej časti diela svojmu subdodávateľovi SEMOS, spol. s r.o. Prešov, ktorý bol zodpovedný za dodržanie technických noriem a postupov. Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov o príčinnej súvislosti medzi zanedbaním povinnosti pri dodržiavaní technických noriem a postupov a zrútením mosta na diaľnici D1. Zároveň bolo znaleckým posudkom č. XXX/XXXX určené, že zrútenie mosta bolo dôsledkom nedostatočného vzájomného stuženia podporných konštrukcií, pričom tieto povinnosti mala na starosť spoločnosť WEISE SK, k.s. a jej subdodávateľ C.O. Weise GmbH co. KG. Žalobcovia tak uplatnili svoju žalobu voči žalovanému v rozpore s objektívnou realitou. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobcovia odkazujú na zmluvu medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a Združením, ktorého bol členom aj žalovaný, podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú zo záväzkov voči tretím osobám zaviazaní účastníci spoločne a nerozdielne. Žalobcovia napriek tomu žalujú len žalovaného a neaplikujú solidárnu zodpovednosť na spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. Ďalej uviedol, že žalovaný preniesol svoju zákonnú aj zmluvnú povinnosť zhotoviť dielo vo vymedzenom rozsahu na tretiu osobu, spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov. Žalovaný navyše neurčil tejto spoločnosti ako konkrétne má atypickú podpernú konštrukciu debnenia vykonať, ponechal to na túto spoločnosť ako na odborníka. Vzhľadom na uvedené nedošlo na strane žalovaného k porušeniu právnej povinnosti. Zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou SEMOS, spol. s r.o. Prešov neobsahovala konkrétny projekt v detailoch nutných na realizáciu atypickej podpernej konštrukcie debnenia, na čo poukazuje znalecký posudok č. XXX/XXXX/XXXXXXXJXXX zo dňa 20. 04. 2015, ktorý spracovalo Č. X. H. Z.. O tom istom svedčí aj výpoveď C.. I. Y. zo dňa 12. 02. 2014 a tiež odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. na otázku č. 230 v rámci doplnenia zmluvy o dielo medzi touto spoločnosťou a združením vrátane žalovaného. Žalovaný tak v konečnom dôsledku nenesie zodpovednosť za projekt, podľa ktorého bola atypická podperná konštrukcia debnenia realizovaná, nakoľko žalovaný nebol jej autorom (spracovateľom) a ani zadávateľom (objednávateľom). Zároveň uviedol, že žalovaný a takisto aj spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov nemohli ako kvalifikovaní stavitelia zistiť nesúlad s technickými požiadavkami, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného znaleckého posudku, k tomuto je potrebná podrobná kontrola a prepočítanie návrhu kvalifikovaným statikom. Žalovaný teda nenesie zodpovednosť

za jednanie iných osôb, pretože ich jednanie je nutné vzhľadom na okolnosti kvalifikovať ako vybočenie (exces) z realizácie činnosti pre žalovaného. Z toho vyplýva, že žalovaný nenesie zodpovednosť za to, že spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov porušila povinnosti pri vykonaní vymedzenej časti diela. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobcovia vychádzajú pri pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zo zmluvy o dielo medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. ako objednávateľom a združením žalovaného a spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s. ako zhotoviteľom a tiež zo zmluvy o združení medzi žalovaným a spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s., z ktorých vyplýva, že je vždy za konanie a chyby každého podzhotoviteľa zodpovedný zhotoviteľ a týmto zhotoviteľom bol podľa zmluvy o združení medzi ním a spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s.. Podľa tvrdení žalobcov zadal žalovaný spoločnosti SEMOS, spol. s r.o. Prešov ako svojmu podzhotoviteľovi vykonanie a montáž podpernej skruže, táto spoločnosť ďalej zadala svojmu podzhotoviteľovi spoločnosti Skruže WEISE SK, k.s. a táto spoločnosť zase svojho podzhotoviteľovi spoločnosti C.O. Weise GmbH co. KG (čo sa týka projektovej dokumentácie a štatistických výpočtov). Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX potom nesie zodpovednosť za zrútenie atypickej podpernej konštrukcie debnenia, v dôsledku čoho zomrel L. N., jednoznačne spoločnosť Skruže WEISE SK, k.s., prípadne jej podzhotoviteľ spoločnosť C.O. Weise GmbH co. KG. Za tohto stavu namieta žalovaný na svoju obranu to, že právna a zmluvná úprava zodpovednosti podzhotoviteľa upravuje výhradne vzťahy medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo a nemá žiadny dopad na tretie osoby, respektíve na ich nároky voči jednej zo strán zmluvy o dielo. Keby sa totiž uplatnila konštrukcia tvrdená žalobcami, viedlo by to k absurdným dopadom spätného prenášania zodpovednosti za vlastné konanie. Žalovaný mal totiž v zmluve so spoločnosťou SEMOS, spol. s r.o. Prešov ustanovenie, že spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov zodpovedá za jednanie jej podzhotoviteľov. Keby bola teda pasívna vecná legitimácia žalovaného určená jeho zmluvnými dohovormi s tretími osobami, v súlade s touto logikou by na základe zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou SEMOS, spol. s r.o. Prešov bola povinná na zaplatenie žalovaných čiastok práve táto spoločnosť a nie žalovaný. Žalovaný dodal, že ani obrovská ľudská tragédia žalobcov nemôže odôvodniť nedôvodné obvinenie žalovaného zo smrti niekoľkých osôb. Žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenia nebránili žalovanému, aby zhotovenie diela zadal subdodávateľovi SEMOS, spol. s r.o. Prešov, ktoré naopak Národná diaľničná spoločnosť, a.s. schválila, avšak po havárii zobrala svoj súhlas späť. Žalovaný teda legálne a legitímne preniesol časť povinností pri zhotovení diela na spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov, ktorá prevzala dobrovoľne záväzok k vykonaniu časti diela zmluvne zjednaného rozsahu, prevzala na seba zodpovednosť za prípadné porušenie svojich právnych povinností. Žalovaný teda neuznáva žalobou uplatnené nároky a žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3) Súd vo veci vykonal nasledovné dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

4) Z pracovnej zmluvy zo dňa 16. 08. 2012 vyplýva, že bol uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú medzi spoločnosťou MARING SK s.r.o. ako zamestnávateľom a L. N. ako zamestnancom.

5) Z darovacej zmluvy zo dňa 21. 12. 2012 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni v 1. rade dar v podobe finančných prostriedkov vo výške 5.000,- € ako finančnú pomoc pozostalým po obetiach nešťastia.

6) Z rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXPXXX/XX-XX zo dňa 18.09.2008 vyplýva, že žalobca v 3.rade bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony z dôvodu ťažkej mentálnej retardácie. Za opatrovníčku mu bola ustanovená matka.

7) Zo zmluvy o združení zo dňa 19. 04. 2011 vyplýva, že VÁHOSTAV - SK, a.s. a žalovaný sa stávajú účastníkmi združenia s názvom „Združenie Jánovce - Jablonov“ na základe tejto zmluvy, vedúcim účastníkom je VÁHOSTAV - SK, a.s.

8) Z dodatku č. 1 k zmluve o združení zo dňa 22. 08. 2011 vyplýva, že VÁHOSTAV - SK, a.s. a žalovaný uzatvárajú k zmluve o združení stanovy združenia, ktorými sa obsah zmluvy o združení doplňuje.

9) Zo zoznamu častí stavby vyplýva, že most na diaľnici nad bezmenným potokom v km X,XXX Y. mal číslo časti stavby XXX-XX.

10) Zo zmluvy o dielo číslo XX-F. zo dňa 09. 07. 2012 vyplýva, že spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov ako objednávateľ a spoločnosť Skruže WEISE SK, k.s. ako zhotoviteľ uzatvárajú zmluvu o dielo, ktorej

predmetom je zhotovenie na svoj náklad a svoje riziko mostu na diaľnici nad bezmenným potokom v km 5,438 D1.

11) Zo zmluvy o dielo s číslom objednávateľa XX/PB/XXXX zo dňa 31. 05. 2012 vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov ako zhotoviteľ uzatvárajú zmluvu o dielo, ktorej predmetom je realizácia stavebných prác na svoj náklad a svoje riziko na moste na diaľnici nad bezmenným potokom v km X,XXX Y..

12) Zo zmluvy o dielo s evidenčným číslom zhotoviteľa K. XXXXXXX zo dňa 16. 06. 2011 vyplýva, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ako objednávateľ a Združenie Jánovce - Jablonov ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo na predmet obstarávania D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek.

13) Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice právoplatného dňa 16. 10. 2015 vyplýva, že žalovanému bola uložená pokuta vo výške 5.000,- € za porušenie povinností plynúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko nevyhotovil úplný projekt a v projektovej dokumentácii chýbalo výpočtové posúdenie návrhu zakladania podporných konštrukcií pre dané geologické pomery a kategóriu.

14) Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX/XXXXXXXJXXX vydaného dňa 20. 04. 2015 Českým vysokým učením technickým v Prahe vyplýva, že návrh dočasných podperných konštrukcií je nevyhovujúci, bárka č. X je kritickým prvkom podpernej sústavy a hlavnou príčinou zrútenia mostu, statický výpočet spoločnosti WEISE týkajúci sa podpernej konštrukcie neobsahuje overenie únosnosti bárky č. X (uvádza len účinky zaťaženia) a základové konštrukcie ani stlačenie bárky neboli príčinou zrútenia, čo je doložené geodetickými protokolmi a potvrdené výpočtom.

15) Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX a z jeho doplnenia vypracovaným ÚSI Žilina k príčinám zrútenia podpornej konštrukcie v X. poli budovaného mostného objektu F. XXX dňa 02.11.2012 vyplýva, že príčinou zrútenia podpornej konštrukcie bola nedostatočná podperná konštrukcia a taktiež nesprávna aplikácia technických noriem a zvyklostí v súvislosti s vypracovaním statického posudku na predmetnú podpernú konštrukciu.

Z novinových článkov založených v spise vyplýva informovanie médií o nešťastí na stavbe mostu M..

16) Z výpovede svedka L. N. vyplýva, že nepracoval na objekte XXX, pracoval na objekte XXX. Jeho úlohou bolo viesť stavebný denník, pričom stavbyvedúci bol z BÖGL a KRÝSL. Majster bol z firmy SEMOS, spol. s r.o. Prešov, ktorý priamo riadil a zabezpečoval kde konkrétni pracovníci pracujú. Bol poverený stavbyvedúcim viesť stavebný denník. Robili sa námatkové kontroly, kontrolovala sa práca. Pokiaľ ide o ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, toto bolo tiež úlohou stavbyvedúceho kontrolovať, keďže on vykonával na základe poverenia tieto činnosti, tak to bolo aj jeho. Pokiaľ išlo o porušenia predpisov o ochrane bezpečnosti pri práci, tieto sa zaznamenávali v bezpečnostnom denníku, ale nie všetky. Niektoré sa riešili ústne a také závažnejšie sa zaznamenávali. Tie, ktoré sa riešili ústne boli, že niektorí pracovníci nemali napríklad prilbu. Nevie uviesť, kedy bola kontrola týchto predpisov na objekte XXX a či boli zistené vo vzťahu k niektorým pracovníkom alebo konkrétne k pánovi N. nejaké porušenia pri dodržiavaní predpisov bezpečnosti práce a zdravia pri práci. Za objekt XXX na základe poverenia stavbyvedúceho taktiež viedol stavebný a bezpečnostný denník on.

17) Z výpovede svedka U. C. vyplýva, že bol stavbyvedúci na predmetnej stavbe, konkrétne na viacerých objektoch, vrátane objektu č. XXX. Bol informovaný, že na realizáciu pilierov a nosnej konštrukcie bola najatá firma SEMOS, spol. s r.o. Prešov. Pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a dodržiavanie predpisov, mali najatú externú firmu, ktorá vykonávala námatkové kontroly na stavbe. Vizuálne kontroly sa vykonávali aj technicky, čím má na mysli jeho ako stavbyvedúceho a majstrov. Keď sa zistili nedostatky, že chýba napríklad zábradlie, boli upozornení technici firmy SEMOS, spol. s r.o. Prešov, že majú zabezpečiť ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. On mal viesť stavebný a bezpečnostný denník. Poveril tým ústne na objekte XXX pána N. a potom pána M. ešte. On totiž nebol každý deň a každú hodinu na stavbe, mal aj iné povinnosti. Podľa zmluvy mala firma SEMOS, spol. s r.o. Prešov zabezpečiť individuálne, tak ako kolektívne ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť práce a on to mal kontrolovať. Mali najatú firmu na zistenie nedostatkov a keď zistil nejaké nedostatky, tak na ne upozornil. Keď neboli nedostatky závažné, napríklad niekto nemal prilbu, postroj, nezaznamenali sa

v stavebnom, ani v bezpečnostnom denníku. Boli odstránené hneď, keď na to upozornil. Nebolo jeho povinnosťou zaznamenávať akékoľvek porušenia bezpečnosti ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci v stavebnom a v bezpečnostnom denníku. Nezaznamenal žiadne porušenie bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci zo strany pracovníkov na objekte XXX, ani zo strany pána N.. Kontroval všetkých na stavbe a predpokladal, že sú to všetci zamestnanci firmy SEMOS, spol. s r.o. Prešov. Boli tam iba drobné porušenia na ktoré upozornil, bolo to chýbajúca prilba, chýbajúce zábradlie, bezpečnostný postroj. Chýbajúce zábradlie len nebolo kompletné, že zábradlie malo napríklad len jedno madlo a muselo byť dvojmadlové. Nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby sa pána N. týkal nejaký záznam v stavebnom a bezpečnostnom denníku ohľadne porušenia predpisov pri ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci z jeho strany. Nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby boli zaznamenané nejaké porušenia predpisov ochrany a bezpečnosti pri práci týkajúce sa pracoviska č. XXX.

18) Z výpovede svedka Ľ. E. vyplýva, že žalobcov nepozná a u žalovaného je zamestnaný v pracovnom pomere vo funkcii vedúceho projektu. Konkrétne mali na starosti a boli hlavným zhotoviteľom piatich mostných objektov, medzi nimi aj mostného objektu F.-XXX. Koordinoval celú činnosť na všetkých týchto mostových objektoch, ktorých hlavným zhotoviteľom bola spoločnosť v ktorej pracuje BÖGL KRÝSL. Konkrétne na objekte F.-XXX pracovala spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov. Pracovníkov tejto spoločnosti nepoznal, nepoznal ani p. Chovana, pokiaľ vie bol zamestnancom spoločnosti MARING SK, s.r.o.. Hlavným stavbyvedúcim a jeho zástupcom bol p. C.. Úlohou hlavného stavbyvedúceho bolo koordinovanie stavebnej časti. Najskôr pozrel mostný objekt F.-XXX a následne sa presunul na mostný objekt F.-XXX, kde sa stretol so stavbyvedúcim z ich spoločnosti a SEMOS, spol. s r.o. Prešov a informoval sa či je všetko v poriadku a aj bolo. Keďže tam mali svoje laboratórium, tak sa pýtal či sú betóny v požadovanej kvalite, bolo povedané, že sú OK. Keďže tam mali geodetov, ktorí sledovali sadanie, tak sa ďalej zaujímal a bolo všetko v poriadku. Potom zo stavby odišiel do kancelárie spoločnosti v G.. Následne poobede sa ešte na krátku dobu 15 - 20 minút vrátil medzi 13-15 hodinou na stavbu a všetko bolo v poriadku. Ako uviedol, on bol hlavný koordinátor, hlavný stavbyvedúci viedol stavebný denník a mal ho na starosti a koordinátor bezpečnosti mal na starosti bezpečnosť ochrany zdravia pri práci na stavbe a viedol bezpečnostný denník. Koordinátor bezpečnosti bol na tejto stavbe jeho podriadeným. Oba denníky, či už bezpečnostný alebo stavebný sa viedli v písomnej podobe, on ich mohol kontrolovať a túto kontrolu aj vykonával. Nezistil žiadne porušenia ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pracovníkmi, ani takéto záznamy neboli urobené v denníkoch. Nemá žiadnu vedomosť o porušení predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci p. Chovana. Spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov im ako hlavnému zhotoviteľovi odovzdala celú projektovú dokumentáciu, on ju listom postúpil stavebnému dozoru, toto sa udialo pred prvou betonážou a podľa toho sa stavebný dozor v lehote 28 dní vyjadrí alebo nevyjadrí a potom začali s betonážou. Pred každým začatím betonáže vyzývali na prevzatie debnenia a žiadali o povolenie betonáže. Stavbyvedúci, ktorý je na stavbe 24 hodín pred začatím prác preverí tieto skutočnosť z hľadiska stavebného. Taktiež vyzývajú stavebný dozor na preberanie a odsúhlasenie ďalších prác ako prevzatie debnenia a uloženie výstuže. Všetko sa to musí písomnou formou zaznamenať v stavebnom denníku. Svedok popísal celú stavebnú štruktúru tak, že hlavným objednávateľom bola Národná diaľničná spoločnosť, zhotoviteľom bolo združenie Janovce - Jablonov prvý úsek, ktoré tvorili dve spoločnosti a to VÁHOSTAV SK, a.s. a BÖGL KRÝSL. Hlavným zhotoviteľom mostného objektu F.-XXX bola BÖGL KRÝSL, podzhotoviteľom bola spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov. O tom, že pre spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov vykonávala činnosť spoločnosť MARING SK, s.r.o. do tejto udalosti nemal vedomosť.

19) Z výpovede svedka U. Č. vyplýva, že bol majster spoločnosti SEMOS, spol. s r.o. Prešov, ktorá bola subdodávateľom spoločnosti BÖGLa KRÝSL na objekte F.-XXX. BÖGLa KRÝSL bol zhotoviteľom tohto objektu, ale priamo sa podieľal nejakými logistickými prácami a vyhotovením podloženia pod podpernú konštrukciu. Vie, že tam bola spoločnosť Skruže WEISE SK, k.s., ale v akom zmluvnom vzťahu nevie uviesť. Spoločnosť MARING SK, s.r.o. bola ich subdodávateľom. Hlavný bezpečnostným technikom a stavebným dozorom za Národnú diaľničnú spoločnosť bol p. F.. Stavebný denník viedol ich stavbyvedúci za ich spoločnosť a aj bezpečnostný technik za spoločnosť SEMOS, spol. s r.o. Prešov, ktorý mal toto na starosti. Aj technici aj on konkrétne mali priamo dohliadať na bezpečnosť ochranu zdravia pri práci a to konkrétne vybavenie bezpečnostnými prostriedkami pracovníkov a to kde sa títo pracovníci pohybujú na stavbe. Ráno vykonával ako majster za spoločnosti SEMOS, spol. s r.o. Prešov a MARING SK, s.r.o. rozdelenie, to znamená kde presne v daný deň budú konkrétni pracovníci pracovať, na akom mieste stavby. Pokiaľ ide o deň kedy došlo k zrúteniu, bol začiatok na stavbe o 5:00 hodine, mal byť začiatok betonáže, predtým to mal pracovník Národnej diaľničnej spoločnosť povoliť zápisom do denníka

firmy BÖGL KRÝSL. Komunikácia do denníka bola len medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a spoločnosťou BÖGL KRÝSL. Toto povolenie bolo dané pokiaľ vie o 6:40 hodine. Rozdelenie urobil už predtým, aby boli pripravení pracovníci. Bolo potrebné zabezpečiť troch pracovníkov okolo vibračnej late, kde pracovali pracovníci BÖGL KRÝSL, ktorých on neprideľoval a boli určení stavbyvedúcim za spoločnosť BÖGL KRÝSL a taktiež zabezpečenie ďalších pracovných pozícií. Pán N. bol pridelený na miesto pred vibračnou laťou a jeho úlohou bolo vibrovanie a rozhŕňanie betónu. Osobne ho tam videl a v čase pred zrútením pracoval na ním pridelenom pracovnom mieste, všetci pracovníci boli na miestach. Nemá žiadnu vedomosť o porušení bezpečnostných predpisov zo strany p. N. v daný deň.

20) V priebehu konania právny zástupca žalobcov v 1., 2. a 3. rade ´ďalej uviedol, že pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzali z princípu objektívnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Súčasťou zmluvy o dielo medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. a združením sú aj osobitné zmluvné podmienky a všeobecné zmluvné podmienky. Na základe čl. IV ods. 2 dodatku č. 1 zmluvy o združení medzi žalovaným a VÁHOSTAV - SK, a.s. sa účastníci združenia zaviazali, že stavebné práce na pridelenej časti stavby budú realizované na vlastné náklady a na vlastnú zodpovednosť voči ostatným účastníkom združenia a že si každý účastník zabezpečí mimo iného aj poddodávky. Na základe podčlánku 7.7 osobitných zmluvných podmienok k zmluve o dielo nebezpečenstvo škody na technologických zariadeniach a materiáloch prechádza na objednávateľa na základe ich prebratia objednávateľom. Podľa článku 4.4 všeobecných obchodných podmienok FIDIC bude žalovaný zhotoviteľ zodpovedný za konanie alebo chyby každého podzhotoviteľa, jeho zmocnencov alebo zamestnancov tak, ako keby išlo o konanie alebo chyby samotného zhotoviteľa. Na základe uvedených ustanovení vyvodzujú žalobcovia objektívnu zodpovednosť žalovaného. Žalobcovia ďalej nesúhlasia s prenesením zodpovednosti žalovaného na spoločnosti SEMOS spol. s r.o. Prešov a Skruže WEISE SK, k.s. a takisto odmietajú preniesť zodpovednosť na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., nakoľko nebola vlastníkom diela. Zodpovednosť by sa na ňu preniesla až zaplatením platby za dielo a prebratí diela. Poukazujú tiež na to, že žalovaný si môže sumu náhrady nemajetkovej ujmy následne požadovať od spoločnosti SEMOS spol. s r.o. Podľa názoru žalobcov sa žalovaný len snaží zbaviť svojej zodpovednosti.

21) Právny zástupca žalobcov v priebehu konania uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo zmluvy o dielo zhotovenej medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou ako objednávateľom a spoločnosťou VÁHOSTAV SK, a.s. a žalovaným došlo k stanoveniu zmluvných podmienok pre výstavbu jednotlivých úsekov diaľnice D1, medzi ktorými bol aj tzv. objekt č. XXX nad Kurimanským potokom známy ako most Kurimany. V zmysle tejto zmluvy došlo k rozdeleniu jednotlivých úsekov medzi zhotoviteľmi diela, pričom tento objekt mal zhotoviť žalovaný. Medzi následne uzavretými zmluvami o dielo medzi žalovaným a firmou SEMOS došlo k uzatvoreniu zmluvy ohľadne zhotovenia jednotlivých stavebných činnosti v zmysle platnej stavebnej dokumentácie. Táto spoločnosť požiadala spoločnosť Skruže WEISE SK, k.s. o zabezpečenie ďalších prác a to vypracovanie statických posudkov na predmetné stavebné činnosti. V tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že v platnej stavebnej dokumentácií bola projektovaná výsuvná skruž, avšak v zmysle dohody menovaných spoločností došlo k zmene výsuvnej konštrukcie na pevnú statickú konštrukciu, kde závery boli predložené Národnej diaľničnej spoločnosti. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bráni, že Národná diaľničná spoločnosť odsúhlasila uvedenú zmenu, poukazujú na skutočnosť, že zhotoviteľ diela sa zaviazal na vykonávanie akýchkoľvek projektových činnosti v zmysle platných slovenských technických noriem, pričom z predloženej dokumentácie a statických posudkov spoločnosti Skruže WEISE SK, k.s. vyplýva skutočnosť, že boli vyhotovované podľa nemeckých technických noriem. Preto neobstojí žiadna snaha žalovaného zbaviť sa o objektívnej zodpovednosti, ktorá je daná v zmysle uzavretej zmluvy o dielo medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a združením, ktorého členom bol aj žalovaný spolu so spoločnosťou VÁHOSTAV SK, a.s.. V tejto zmluve o dielo i boli dojednané podmienky zhotovenia diela v zmysle zmluvy a podmienok FIDEC ďalej všeobecných obchodných podmienok z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalovaný mal povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu výstavby mosta v súlade s platnými technickými normami platných v slovenskej republike, teda tzv. STN. Z tohto pohľadu je teda právne bezvýznamná skutočnosť, či žalovaný ako zhotoviteľ mal vedomosť o tom, koho bol pracovníkom zomrelý a či sa podieľal na výstavbe tohto mosta, nakoľko v zmysle tejto zmluvy a príslušných dokumentov, ktoré podpísal zhotoviteľ diela s objednávateľom, zodpovedal zhotoviteľ aj za koordináciu prác na výstavbe predmetného objektu. V tejto súvislosti poukázal na to,, že zodpovednosť žalovaného je objektívna daná ustanoveniami §, 420 ods. 2 a § 853 Občianskeho zákonníka. Majú za to, že žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za vypracovanie projektovej dokumentácie, ktorá

nebola ako vyplýva z trestného konania vypracovaná správne, nebola odsúhlasená zhotoviteľom - Národnou diaľničnou spoločnosťou a taktiež došlo k antidatovaniu prevzatia betonársky prác, ktoré podľa stavebného denníka boli prevzaté skôr, ako k ním v skutočnosti došlo. Konaním žalovaného a porušením povinnosti vyplývajúce z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, zmluvy o dielo, platnými podmienkami FIDEC a všeobecnými obchodnými podmienkami vyplýva, že došlo takýmto protiprávnym konaním žalovaného do zásahu do osobnostných práv žalobcov v 1. - 3. rade, ktorí majú na základe takéhoto zásadu do ich osobnostných práv nárok na nemajetkovú ujmu, ktorú si v tomto konaní uplatňujú titulom objektívnej zodpovednosti žalovaného pri výstavbe objektu č. XXX, tzv. mosta Kurimany. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, považujú ju v celom rozsahu za adekvátnu s poukazom k závažnosti a rozsahu v akom došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov. Bola spôsobená predčasná smrť nebohého manžela a otca žalobcov. V konaní nebolo preukázané, že by bol chorý, resp. trpel nejakými zdravotnými ťažkosťami. Toto samo o sebe zasiahlo do základného fungovania rodiny a žalobkyňa v 1. rade musela vyhľadať lekársku pomoc. Poukazujú taktiež na rozsiahlu medializáciu celej kauzy, ktorá permanentne bola živená a ktorá aj doposiaľ neutíchla aj s poukazom nato, trestné konanie doposiaľ nie je ukončené.

22) Žalobkyňa v 1. rade v priebehu konania k veci ďalej uviedla, že úmrtie jej manžela zasiahlo celú rodinu veľmi ťažko. Navyše majú ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorý je umiestnený celoročne v zdravotníckom zariadení a ešte pred úmrtím manžela začali s výstavbou rodinného domu. Uviedla tiež, že jej postihnutý syn podľa nej vníma neprítomnosť otca. Druhý syn nesie smrť otca veľmi ťažko. Nejaký pracovník ich navštívil pred Vianocami a poskytol im finančný dar, čo aj prijali, pomohlo im to, ale nejakú ľútosť, ospravedlnenie neprejavili. Je pravdou, že ešte nie je ukončené trestné konanie, chodia aj za vyšetrovateľom do Košíc, zaujímajú sa o to. Za zodpovedného považujú žalovaného.

23) Žalobca v 2. rade v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že smrť otca mala naňho veľké psychické následky. Ešte doposiaľ tomu nemôže uveriť a nevie si pripustiť, že je mŕtvy. Hneď po tej udalosti začal navštevovať psychiatra, nakoľko to inak nezvládal bez odbornej pomoci. Myslí si, že jeho postihnutý brat cíti neprítomnosť otca. Konkrétne uviedol, že sa to prejavuje jeho zvýšenou nervozitou pri návštevách. Následky na jeho mamu to malo veľmi zlé. Vôbec nič nejedla, bola oslabená a celý deň len ležala alebo sedela. Nebola schopná nič robiť a všetky povinnosti so zabezpečovaním pohrebu museli prebrať príbuzní a to najmä strýko a sesternica.

24) V priebehu konania ďalej žalovaný uviedol, že podľa zmluvy o dielo medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. a združením žalovaného a VÁHOSTAV - SK, a.s. (a rovnako aj podľa zmluvy o dielo medzi žalovaným a SEMOS, spol. s r.o. Prešov) nebolo potrebné poskytnúť spoločnosti Skruže WEISE SK, k.s. zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. schválenie projektovej dokumentácie a tak absenciu takéhoto schválenie nemožno považovať ako porušenie právnej povinnosti žalovaného alebo iného subjektu, nakoľko zmluvný typ zmluvy o dielo implikuje vykonanie diela na nebezpečenstvo samotného zhotoviteľa. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ako objednávateľ cestou svojho stavebného dozoru dňa 30. 10. 2012 prevzala na výzvu zhotoviteľa betonársku výstuž a debnenie, potvrdila ich súlad s projektovou dokumentáciou a súhlasila s následnou betonážou. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na objektívnu zodpovednosť žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, podľa žalovaného by takú zodpovednosť mala niesť Národná diaľničná spoločnosť, a.s., nakoľko si pri svojej vlastnej činnosti objednala na dielo združenie žalovaného a spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. Ďalej k veci uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že nebola schválená NDS projektová dokumentácia poskytnutá firmou Skruže WEISE SK, k.s., tento súhlas bol daný. Pokiaľ ide o rozhodnutie Inšpektorátu práce v Košiciach poukazuje na skutočnosť, že toto rozhodnutie nekorešponduje so žiadnymi skutkovými tvrdeniami, ktoré uvádzajú žalobcovia v žalobe o ochranu osobnosti a toto rozhodnutie vychádza z iného dôkazného stavu a to zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline a stalo sa len nedopatrením, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Zároveň uviedol, že súd nie je viazaný predmetným rozhodnutím správneho orgánu. Žalovaný nie je v konaní u pasívne vecne legitimovaný, žalobcovia sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom uplatnenia práva na ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy je v zmysle príslušných ustanovení existencia zásahu objektívne spôsobilého ohroziť osobnostné práva subjektu, zásah takto spôsobilý musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi uvedenými. Avšak v konaní sa podľa skutkových tvrdení a samotných ustanovení zákona, ktoré používajú žalobcovia opierajú o ustanovenia § 415, § 420 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu a nárokoch vyplývajúcich z tejto zodpovednosti. uviedol, že v prípade

ochrany osobnosti sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu nepoužijú. Právna kvalifikácia nároku je vecou súdu, avšak v prejednávanej veci je dôležité posudzovanie konkrétnych právnych povinností označených v žalobe a žalobných tvrdeniach žalobcov. Predovšetkým tvrdenia žalobcov obsahujú tvrdenia o objektívnej zodpovednosti inej osoby a teda subdodávateľov a netvrdia subjektívnu zodpovednosť žalovaného a to samo o sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby. Pokiaľ sa žalobcovia dovolávajú zmluvy o dielo a zmluvných dojednaní medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou ako objednávateľom a žalovaným a VÁHOSTAV SK, a.s., a poukazujú na príslušné ustanovenia § 538, § 324, § 444 Obchodného zákonníka, uviedol, že ide o vzťahy medzi týmito spoločnosťami a nároky vyplývajúce z prípadnej vady diela uplatňované medzi zmluvnými stranami, ktoré sa neaplikujú na zásah do osobnostných práv. Žalovaný neporušil a ani nebolo preukázané porušenie žiadnej povinnosti alebo ustanovení o zodpovednosti za škodu, a to či už § 420 a § 420a Občianskeho zákonníka, aj keď samotná kvalifikácia podľa ktorého ustanovenia si uplatňujú svoje nároky žalobcovia je nejednoznačná a v tomto smere podľa názoru žalovaného neuniesli žalobcovia dôkazné bremeno. Žalovaný nebol ani zamestnávateľom zomrelého L. N.. Žalovaný nevypracovával projektovú dokumentáciu, ani nevyhotovoval technickú dokumentáciu a výpočty zhotovovaného diela. Ako vyplýva zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline a tiež z posudku Českého technického učenia príčinou pádu objektu č. XXX bola nedostatočná podperná konštrukcia a taktiež nesprávna aplikácia technických noriem a zvyklostí v súvislosti s vypracovaním statického posudku na predmetnú podpernú konštrukciu. Poukazujú na to, že predmetné statické činnosti zabezpečovala spoločnosť SKRUŽE WEISE SK, k.s. a nie žalovaný. Žaloba obsahuje popis vzťahov medzi objednávateľom Národnou diaľničnou spoločnosťou a ďalších spoločností, ktoré následne konkrétne vykonávali a zhotovovali jednotlivé činnosti. Z uvedeného vyplýva, že ani stavebnú dokumentáciu, ani statické výpočty žalovaný nezhotovoval, zhotovovala ich na základe zmluvy medzi spoločnosťou MARING SK, s.r.o. a SKRUŽE WEISE SK, k.s., prostredníctvom ďalšieho subdodávateľa. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu osôb, ktoré boli použité pri prevádzkovej činnosti z tohto dôvodu by bolo úplne irelevantné, či zomrelý L.Á. N. prípadne spoločnosť MARING SK, s.r.o., ktorej bol zamestnancom, boli alebo neboli v rámci alebo mimo prevádzkovej činnosti zhotoviteľa. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že všetky tvrdenia, ktoré uvádzajú žalobcovia taktiež nijakým spôsobom nespochybňujú príčinu zlyhania konštrukcie. Majú za to, že žalovaný v zmysle konštrukcie zodpovednosti za škodu podľa § 420 nijakým spôsobom nezavinil vznik škody, ktorú si uplatňujú v konaní žalobcovia. Pokiaľ ide o tvrdenia, že žalovaný porušil predpisy o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zápis do stavebného denníka, sú to skutkové tvrdenia, ktoré boli uplatnené po koncentračnej zásade v zmysle § 118 predtým účinného a platného Občianskeho súdneho poriadku a teda súd nemôže na ne prihliadať. Taktiež poukazujú na to, že v konaní nebola preukázaná žiadna povinnosť žalovaného vo vzťahu k zhotoveniu projektovej dokumentácie a zápisov do stavebného denníka. Pokiaľ je niekto zodpovedný za tieto činnosti, tak je to objednávateľ - Národná diaľničná spoločnosť, ktorá je spoločnosť kvalifikovaná podľa výpisu z Obchodného registra na zhotovovanie takýchto stavieb. Pokiaľ ide o výšku a okolnosti uplatnenia nemajetkovej ujmy, všetky tvrdenia žalobcov smerujú k náhrade škody a konkrétnej vyjadriteľnej výšky škody, ktorú si ničím nešpecifikovali, teda ju nevyčíslili a preto nie je možné im ju priznať. Majú na mysli najmä tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že zomrelý L. N. hradil väčšinu nákladov na bývanie a chod domácnosti a podobne. Taktiež poukazujú na vyjadrenia žalobcu v 2. rade, ktorý uvádza že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a rodina je prakticky mŕtva a nefunkčná, pričom sám po tomto nešťastí uzatvoril manželstvo a teda prijal zodpovednosť k výžive svojej manželky. Taktiež samotná medializácia prípadu podľa ich názoru nezvyšuje, resp. nepreukazuje výšku požadovanej nemajetkovej ujmy ani nijakým spôsobom nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný po tragickej udalosti dobrovoľne uhradil žalobcom 5 000,- €. Nároky, ktoré si uplatnili čo do výšky nemajetkovej ujmy sú nároky vyčísliteľné spôsobujúce konkrétnu výšku škody, ktorú však žalobcovia v konaní ničím, ani nijako nešpecifikovali. S poukazom na uvedené majú za to, že žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný a že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v konaní. . 25) Podľa článku 8. bod 8.4. Zmluvy o dielo č. XX/PB/XXXX, zhotoviteľ zodpovedá za škody vzniknuté pri realizácii diela objednávateľa alebo tretím osobám v príčinnej súvislosti s porušením povinností zhotoviteľa vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. kvalita, termíny).

26) Podľa článku VI. ods. 2 Zmluvy o združení je každý účastník združenia oprávnený samostatne vystupovať voči tretím osobám vo veciach týkajúcich sa rozsahu ním zhotovovanej časti stavby a v

svojom mene zabezpečiť všetky veci, včítane subdodávok, potrebné pre zhotovenie pridelenej časti stavby, ak sa účastníci združenia pre osobitné prípady nedohodnú inak.

27) Podľa článku IV. ods. 2 Stanov združenia budú jednotlivý účastníci združenia vykonávať stavebné práce v súlade so zmluvou o dielo na pridelenej časti stavby samostatne, na vlastné náklady a na vlastnú zodpovednosť voči ostatným účastníkom združenia. Každý účastník si pre svoju časť stavby zabezpečí všetky potrebné veci, mimo iného aj materiály, poddodávky, pracovníkov, ak sa osobitne pre konkrétne prípady nedohodnú účastníci inak.

28) Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

29) Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

30) Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

31) Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

32) Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

33) Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

34) Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

35) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

36) Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

37) Podľa § 829 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

38) Podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

39) Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

40) Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

41) Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

42) Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

43) Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

44) Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

45) Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

46) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

47) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48) Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49) S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov v 1 , 2 a 3. rade voči žalovanému je čiastočne dôvodný.

50) Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 02. 11. 2012 došlo v katastri obce C. k zrúteniu nosnej konštrukcie X. etapy výstavby mosta M., pričom došlo k úmrtiu 4 stavebných pracovníkov, ktorí sa na stavbe nachádzali a medzi nimi bol aj manžel a otec žalobcov. Tiež nie je sporné, že žalovaný ako člen združenia Jánovce - Jablonov, ktoré bolo zhotoviteľom predmetného úseku vykonával v zmysle Zmluvy o dielo uzavretej medzi uvedeným združením Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. činnosti na tejto stavbe. Taktiež medzi stranami nie je sporné, že žalovaný poskytol finančný dar žalobkyni v 1. rade na základe darovacej zmluvy a že vo veci zrútenia konštrukcie mosta Kurimany sa vedie trestné konanie, ktoré nebolo doposiaľ ukončené. Ďalej nie je medzi stranami sporné, že zo znaleckých posudkov vypracovaných k príčinám pádu mosta v trestnom konaní vyplýva, že príčinou zrútenia objektu č. F. XXX dňa 02. 11. 2012 boli technické nedostatky podpernej konštrukcie.

51) Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzovali od skutočnosti, že ide o objektívnu zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. a Združením Jánovce - Jablonov, ktorého členom bol žalovaný spolu so spoločnosťou VÁHOSTAV SK, a.s. S touto argumentáciou sa súd plne stotožňuje. Naopak právnu argumentáciu žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to z nasledovných dôvodov: Z ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti vyplýva objektívna zodpovednosť subjektu, ktorý svojím konaním spôsobil zásah do osobnostných práv. Súd dospel k záveru, že v danom čase týmto objektívne zodpovedným subjektom bol žalovaný, ako člen Združenia Janovce - Jablonov, ktoré bolo v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. zhotoviteľom diela

- stavby D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek. Združenie podľa § 829 Občianskeho zákonníka nemá právnu subjektivitu a záväzky voči tretím osobám členovia združenia zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Je preto vecou žalobcov či svoj nárok uplatnia voči všetkým členom združenia, alebo len voči niektorému z nich. Tak ako to bolo aj v prejednávanej veci, keď žalobcovia svoj nárok uplatnili voči žalovanému ako členovi tohto združenia. Pre úplnosť (bez vplyvu na vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného) súd

poznamenáva, že žalobcovia uvádzajú, a žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, že na základe Zmluvy o združení, úsek na ktorom došlo k nešťastiu realizoval žalovaný. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 537 a § 538 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré z hľadiska zisťovania zodpovednosti zhotoviteľa nemožno opomenúť a z ktorých vyplýva, že zhotoviteľ priamo zodpovedá aj za konanie osoby, ktorú poveril vykonaním diela (podzhotoviteľ - subdodávateľ a ďalšie použité subjekty). Následne podľa ustálenej judikatúry NS SR (Rozsudok NS SR 3 Cdo/228/2012) potom pri určení právnickej osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu je daná analogická aplikácia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorí ich na túto činnosť použili. Tieto subjekty sami za škodu nezodpovedajú. Analogicky podľa § 853 v spojení s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Zodpovednosť týchto h subjektov vo vzťahu k právnickej osobe ,ktorá ich na svoju činnosť použila nie je týmto nijako dotknutá. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci žalovaný ako člen združenia, ktoré bolo zhotoviteľom diela, nesie zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti a vzniknutý zásah do osobnostných práv žalobcov, aj keď ho sám priamo nespôsobil, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť za subjekty, ktoré pri výkone svojej činnosti zhotoviteľa (§ 537, § 538 ObchZ.) združenie použilo a ktorej sa nemôže žalovaný zbaviť. Vykonaným dokazovaním (znalecké posudky vypracované v trestnom konaní) bolo preukázané a strany sporu to ani nesporovali, že príčinou zrútenia objektu č. F. XXX dňa 02. 11. 2012 boli technické nedostatky podpernej konštrukcie, konkrétne vadne vypracovaná projektová dokumentácia (statické výpočty), ktorú realizoval subdodávateľ žalovaného a jeho ďalší zmluvní partneri t.j. osoby, ktorých na výkon svojej činnosti použil žalovaný ako člen Združenia, ktoré bolo zhotoviteľom stavby. Taktiež bola daná existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti na stavbe L.O. N. ako zamestnancom ďalších subdodávateľov žalovaného a ich zmluvných partnerov. Z vyššie uvedených skutočnosti a ustanovení zákona preto podľa súdu vyplýva existencia vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Zákonom stanovené predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti právnickej osoby (žalovaného) za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcov ako aj pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch boli podľa názoru súdu naplnené (konkrétne neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť osobnosť fyzickej osoby, nemajetková ujma v jej osobnostnej integrite a príčinná súvislosť medzi nimi.

52) Žalovaný ako zhotoviteľ nepreukázal, neprodukoval ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu svedčiaceho o tom, že by v čase zásahu do osobnostných práv žalobcov v 1., 2. a 3. rade neniesol zodpovednosť za dielo, a že by táto zodpovednosť spočívala na inom subjekte a to konkrétne na Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. ako objednávateľovi diela resp. na ďalších spoločnostiach s ktorými uzatvoril žalovaný Zmluvy o dielo a ich zmluvných partneroch, ktorí na základe týchto zmlúv a aj prostredníctvom ďalších svojich subdodávateľov vykonávali dielčie práce na úseku, ktorého zhotoviteľom bolo Združenie Jánovce - Jablonov, a konkrétne zrúteného objektu č. F. XXX žalovaný (člen združenia).

53) Právnou povinnosťou tretej osoby nie je zisťovať či k zásahu do osobnostných práv došlo bezprostredným konaním zhotoviteľa alebo konaním zhotoviteľom zmluvne (či inak) poverenej osoby, ktorá pre zhotoviteľa na diele vykonala konkrétne dielčie práce (úkony). Vyžadovanie takejto povinnosti od žalobcov by bolo nielen v rozpore s hmotným právom ale aj bránením prístupu k uplatneniu ochrany práva súdnou cestou, nakoľko od žalobcov ani nie je možné spravodlivo žiadať, aby určili subjekt, ktorý za dodávateľa v rámci ich zmluvných obchodno-právnych záväzkových vzťahov vykonal konkrétnu dielčiu prácu na diele. Žalobcom uzatvorená zmluva medzi zhotoviteľom a inými osobami a zmluvné vzťahy nemusia byť známe. Z povinného označenia stavby (Stavebný zákon) je žalobcovi známe len označenie stavebníka, zhotoviteľa, názov diela a označenie stavby. Argumentácia žalovaného, že pasívna legitimácia nie je na jeho strane ale na strane jeho podzhotoviteľa a jeho ďalších subdodávateľov, ktorí konkrétne dielčie práce vykonali, je preto právne irelevantná.

54) Súd prvej inštancie ako právne nedôvodné vyhodnotil aj tvrdenia žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie, aj z dôvodu Zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a NDS. Dôvodnosť tohto tvrdenia žalovaný odvodzuje od Zmluvy o dielo uzavretej medzi Združením Jánovce - Jablonov a NDS, riadiacej sa pravidlami FIDIC. Žalovaný namieta, že NDS, ako zhotoviteľ v zmluvne stanovenej lehote odsúhlasila vykonanie prác a nemala voči postupu žalovaného žiadne výhrady, čím tento postup odsúhlasila.

Súd konštatuje, že zmluvné obchodno-právne vzťahy medzi žalovaným a subdodávateľmi, ako aj zmluvné vzťahy medzi žalovaným a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. založené súkromnou zmluvou o dielo zaväzujú len zmluvné strany, netýkajú sa tretích osôb a vo vzťahu k tretím osobám nie sú spôsobilé preniesť zodpovednosť za porušenie práva na ochranu osobnosti zo žalovaného na iný subjekt (jeho zmluvného partnera). Preto prípadné porušenie zmluvnej povinnosti objednávateľa alebo subdodávateľa voči zhotoviteľovi (žalovanému) nemá žiadny vplyv na objektívnu zákonnú zodpovednosť zhotoviteľa voči tretím osobám a toto prípadné porušenie zmluvnej povinnosti zakladá zodpovednostné nároky len medzi zmluvnými stranami. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase zásahu do osobnostných práv žalobcov nebolo dielo objednávateľovi (Národná diaľničná spoločnosť, a. s.) odovzdané združením Jánovce - Jablonov ako zhotoviteľom.

55) Skutkovo a právne nepodstatná je aj argumentácia žalovaného, že nebohý L. N. nebol jeho zamestnanec, nakoľko uplatňovaný nárok žalobcov je novým originálnym nárokom žalobcov vyplývajúci im z ustanovení Občianskeho zákonníka a nemá žiadny súvis s pracovnoprávnymi nárokmi voči zamestnávateľovi. Súd ako irelevantnú a v prejednávanej veci nedôvodnú vyhodnotil aj procesnú obranu žalovaného poukazujúcu na priebežné výsledky trestného konania a tam vykonané dôkazy vo vzťahu jeho pasívnej vecnej legitimácií vzhľadom nato, že občianskoprávna zodpovednosť žalovaného podľa Občianskeho zákonníka pri ochrane osobnosti je právne odlišná od trestno-právnej zodpovednosti páchateľa trestného činu. Prípadné nároky žalovaného (ako subjektu objektívne zodpovedného za porušenie osobnostných práv) voči osobe zodpovednej podľa trestného práva, nie sú týmto nijako vylúčené.

56) Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je nárok podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Nejedná sa o škodu v materiálnom zmysle ako majetkovú ujmu a preto na náhradu nemajetkovej ujmy a určenie jej výšky sa neaplikujú ustanovenia, ktoré upravujú podmienky, vznik, predpoklady zodpovednosti za škodu, liberačné, ani moderačné ustanovenia, ani ustanovenia o zavinení. Analogické použitie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje len pri určení osoby zodpovednej za zásah do ochrany osobnosti fyzickej osoby. Preto pokiaľ ide argumenty žalovaného, ktorý v časti nároku žalobcov na výšku nemajetkovej ujmy uvádza, že ide o skutočnú škodu v majetkovej sfére, ktorej výšku žalobcovia nevyčíslili, ani riadne nepreukázali, súd uvádza, že v prejednávanej veci nejde o skutočnú materiálnu škodu ale o nemajetkovú ujmu, ktorej kritéria sú zmysle ustálenej judikatúry iné ako kritéria náhrady majetkovej škody a pri preukázaní existencie nároku na nemajetkovú ujmu sa jej výška odvíja od úvahy súdu.

57) Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiadny exces nebohého Jána Chovana, t.j. žiadne jeho porušenie predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri výkone jeho práce v čase nešťastia, ktoré by mohli mať vplyv na opodstatnenosť nároku žalobcov na nemajetkovú ujmu alebo na jej výšku.

58) Súd dospel k záveru, že nečakaným a šokujúcim úmrtím najbližšieho príbuzného žalobcov v 1., 2. a 3. rade (manželky a synov) nespochybniteľne došlo k závažnému zásahu do ich osobnostných práv a to konkrétne práva na súkromie a rodinný život, pričom tento zásah je nereparovateľný, morálna satisfakcia aj v prípade, žeby bola poskytnutá je nepostačujúca. Jediným možným zadosťučinením podľa ustálenej judikatúry je satisfakcia v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd konštatuje, že náhrada imateriálnej ujmy nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná, aby nahradila život človeka. Avšak pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy súd prihliadal v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti na ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. V tejto súvislosti súd poukazuje, že nemal za preukázané úmyselné konanie žalovaného ako subjektu, ktorý zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcov.

59) Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 1. rade spolu so zomretým manželom viedli spoločnú domácnosť a spoločne sa starali o potreby a výchovu svojich detí, najmä žalobcu v 2. rade, nakoľko žalobca v 3. rade bol už aj v čase pred vznikom ujmy umiestnený v zdravotnom zariadení. Súd nezistil žiadne narušenie citových a intímnych vzťahov a intímnych vzťahov medzi zomretým manželom a žalobkyňou v 1. rade ako jeho manželkou. V dôsledku neoprávneného zásahu došlo v danom prípade k násilnému pretrhnutiu citových a rodinných väzieb vyplývajúcich

predovšetkým žalobkyne v 1. rade so zomrelým. Táto intenzita bola daná už tým, že išlo o manželský pár v produktívnom veku starajúci sa o študujúceho syna, majúci zdravotne hendikepované dieťa. Okrem psychickej bolesti, ktorá v prípade straty veľmi blízkeho človek je vnímaná ako neznesiteľná, fyzická, obmedzujúca aktivity pozostalého a často vyžadujúca odbornú pomoc sú žalobcovia zasiahnutí stratou osoby, ktorej nezastupiteľným poslaním je upevňovanie a rozvíjanie citových vzťahov, partnerskej spolupatričnosti a odovzdávanie otcovskej lásky i výchovného poslania na ktorých je človek existenčne závislý a ich absencia sa negatívne prejaví nielen vo sfére osobnostného prežívania, ale významným spôsobom ovplyvní aj celý budúci život človeka. Strata tak blízkeho člena rodiny predstavuje nenávratnu deštrukciu ľudských väzieb vytvárajúci základ rodinného života. Následkom toho je zmena plne fungujúcej rodiny na neúplnú rodinu, navždy strádajúcu v jednotlivých oblastiach rodinného života. Okrem straty manžela a možnosti viesť rodinný a súkromný život s manželom náhle dochádza na strane žalobkyne v 1. rade k obrovskej záťaži a presunu rodičovskej starostlivosti výlučne na jej osobu a to v situácií veľkej emočnej bolesti v dôsledku straty partnera, spolurodiča s prirodzeným sociálnym a ekonomickým dopadom. Preto súd považuje za primeranú nemajetkovú ujmu vo výške 30 000,- €, pričom zohľadnil skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne poskytol titulom daru finančné plnenie žalobkyni v 1. rade 5 000,- € krátko po tragickej smrti jej manžela a nebolo preukázané, žeby k zásahu do osobnostných práv došlo jeho úmyselným konaním.

60) Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, ktorý v čase vzniku ujmy žil v spoločnej domácnosti s otcom, matkou a štúdiom na vysokej škole sa pripravoval na budúce povolanie, súd uvádza, že tu taktiež nepochybne došlo k násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb syna k otcovi, postrádanie výchovného pôsobenia otca k synovi, čo sa taktiež nepochybne negatívne prejavilo vo sfére osobnostného prežívania žalobcu v 2. rade a absencia otca významným spôsobom ovplyvní celý jeho budúci život. Strata otca je absolútna a nespochybniteľná skutočnosť brániaca žalobcovi v 2. rade rozvíjať v budúcnosti existujúci blízky vzťah. Na tejto skutočnosti nič nezmení ani to, že žalobca v 2. rade medzičasom dokončil svoje vzdelanie a založil si vlastnú rodinu. Preto súd vzhliadol za primerané k okolnostiam priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi v 2. rade vo výške 15 000,- €.

61) Pokiaľ ide o nárok na priznanie nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade, súd konštatuje, že aj keď je zdravotne ťažko postihnutý a umiestnený dlhodobo do zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení z dôvodu diagnostikovanej ťažkej mentálnej retardácie, nepochybne došlo smrťou otca aj do zásahu v jeho osobnostnej sfére. Napriek skutočnosti, že starostlivosť blízkych príbuzných (otca) nebola denne priamo žalobcovi v 3. rade poskytovaná, o to viac bolo pre neho dôležité budovanie citového puta, ktoré existuje medzi rodičmi a deťmi a ktoré je neraz silnejšie práve z dôvodu zdravotného hendikepu postihnutého dieťaťa, ktoré sa nedokáže, vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie realizovať v iných sférach spoločenského života (ako napr. štúdium, zamestnanie, partner, priatelia, záľuby, koníčky, a pod.). Súd v konaní nemal ničím preukázané, žeby vzťahy medzi otcom a synom, žalobcom v 3. rade boli narušené, alebo vyslovene negatívne, ani skutočnosť, že si žalobca v 3. rade nijako vo svojej citovej sfére neuvedomuje zásah do svojich osobnostných práv a už vôbec nie, že nechápe jeho následky a stratu blízkej osoby. Aj z vyjadrenia matky a brata, ktorí sú pre žalobcu v 3. rade najbližšími príbuznými s ktorými ho spája rodinné citové puto vyplýva, že podľa ich vnímania žalobca v 3. rade stratu otca pociťuje. Samozrejme v rámci svojich možností determinovaných jeho zdravotným postihnutím. Preto súd vzhliadol za primerané k okolnostiam priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi v 3. rade vo výške 5 000,- €.

62) Súd v konaní nevykonal navrhované dôkazy a to zisťovanie koľkokrát informovali médiá o nešťastí, (ide o verejne dostupné informácie) a ani knihu návštev zo zariadenia, kde je umiestnený žalobca v 3. rade, nakoľko tieto skutočnosti boli vo vzťahu k rozhodnutiu súdu vo veci irelevantné.

63) O náhrade trov konania súd vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. a 3 rade rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní o náhradu nemajetkovej úspešným žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko ich úspech spočíval v tom, že im bola nemajetková ujma priznaná, pričom priznaná výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).