Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-2072-2012.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Subarea
8Er/2072/2012
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, v Pezinku v exekučnej veci oprávneného: Mercedes-Benz Financial Servieces Slovakia, s.r.o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Námestie Martina Banku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti povinnému: C. G., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U. X, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Mgr. Michalom Mrvom, LL.M, PhD., so sídlom Nevädzova 5, Bratislava, pre zaplatenie 34.825,04 eur istiny s príslušenstvom, vedenej pred súdny exekútorom JUDr. Michalom Dánim, so sídlom úradu Cukrová 14, 811 08 Bratislava, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Súd námietkam povinného voči exekúcii v y h o v u j e.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 12.07.2012, začalo vo veci exekučné konanie, na podklade rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“), č.k. Rsp V-100/2010 zo dňa 27.09.2011, právoplatného dňa 25.10.2011 a vykonateľného dňa 31.10.2011, na vykonanie ktorej bol tunajším súdom poverený JUDr. Stanislav Laifer, poverením č. XXXX XXXXXX dňa 28.07.2014.
2. Uznesením č.k. 8Er/2072/2012-119 zo dňa 26.08.2016, návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním predmetnej exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Michala Dániho.
3. Dňa 22.09.2014 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktorý bol povinnému doručený dňa 08.12.2014. Predmetným upovedomením bol povinný upovedomený, že dňa 12.07.2012 začalo vo veci exekučné konanie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 34.825,04 eur istiny s príslušenstvom. Predbežné trovy exekúcie si súdny exekútor vyčíslil vo výške 12.496,75 eur, ktoré pozostávajú z 10% odmeny vo výške 10.381,50 eur, z náhrady hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie vo výške 38,95 eur a 20% DPH vo výške 2.076,30 eur. Zároveň bol povinný vyzvaný, aby do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojil pohľadávku a predbežné trovy exekúcie na účet súdneho exekútora. V prípade, že povinný uvedenú povinnosť nesplní súdny exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie a vykoná exekúciu. Upozornil povinného, že v prípade neuhradenia pohľadávky v lehote 14 dní, zvýšia sa trovy exekúcie, ktoré predbežne vyčíslil vo výške 25.012,98 eur (20% z odmeny exekútora). Poučil povinného, že je oprávnený vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
4. Povinný podal dňa 16.12.2014, t. j. v 14-dňovej zákonnej lehote, prostredníctvom pošty, námietky, ktoré odôvodnil tým, že 08.12.2014 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 34.825,04 eur s príslušenstvom. Povinný má za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcie neprípustná, a pre ktoré by mala byť predmetná exekúcie zastavená, nakoľko exekučný titul sa do dnešného dňa nestal vykonateľný, pretože nebol nikdy povinnému doručený. Pri
doručovaní exekučného titulu bola súdom uplatnená fikcia doručenia, pričom neboli splnené podmienky na jej aplikáciu. Rozhodcovský súd svojím postupom v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 OSP povinnému uprel právo účastníka konať pred súdom (čo však súd v konaní o námietkach neskúma), ale nesprávny postup v zmysle tohto ustanovenia má za následok, že rozhodcovský rozsudok sa nikdy nestal právoplatným a ani vykonateľným. Povinný uviedol, že rozhodcovský súd mu doručoval všetky písomnosti len na adresu uvedenú v živnostenskom registri, pričom mu bola známa aj iná adresa povinného (z listinných dôkazov založených v spise), čo je v rozpore s § 5 ods. 6 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ako aj § 48 ods. 3 O.s.p.. Povinný má za to, že exekučný titul nie je do dnešného dňa ani právoplatným a ani vykonateľným, nakoľko mu nebol doručený a fikcia doručenia podľa § 48 ods. 3 OSP sa nemohla uplatniť, nakoľko na jej aplikáciu neboli splnené podmienky. Aj súdny exekútor neposielal Upovedomenie o začatí exekúcie, povinnému na adresu, uvedenú v živnostenskom registri, ale na „inú známu adresu povinného“. Povinný v tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov SR a ČR. Povinný taktiež poukazuje na ďalšiu vadu (materiálnu) exekučného titulu a to, že rozhodcovský súd rozsudkom uložil povinnému zaplatiť sumu 34.825,04 eur spolu so zmluvnou pokutou (pozn.: v upovedomení o začatí exekúcie nesprávne uvedené, že ide o úroky z omeškania) vo výške 0,1% denne zo sumy 34.825,04 eur od 26.01.2010 až do zaplatenia. V tejto súvislosti povinný poukazuje na ustanovenie § 57 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a má za to, že zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy predstavuje plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Povinný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Z vyššie uvedeného má povinný za to, že v tejto časti (teda časti zmluvnej pokuty) mala byť exekúcie zastavená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby sú jeho námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.
5. Dňa 13.02.2015 doručil oprávnený súdu vyjadrenie k námietkam povinného, v ktorom uviedol, že v rozhodcovskom konaní boli všetky písomnosti doručované na adresu miesta podnikania povinného, uvedenej v živnostenskom registri, nakoľko žalovaným bol povinný ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia vydaného Obvodným úradom Pezinok, číslo živnostenského registra 107-6517. V predmetnom registri bola v čase konania ako adresa miesta výkonu jeho podnikania uvedená adresa: Tehelná 9, 902 01 Pezinok. Rozhodcovský súd preto postupoval v súlade s touto skutočnosťou, ktorú mal v konaní preukázanú a doručoval všetky písomnosti, vrátane rozsudku, na uvedenú adresu. Oprávnený vo vyjadrení poukázal a citoval na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia § 5 bod. 6 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, na ustanovenie § 48 ods. 3 OSP. Okrem iného oprávnený ďalej uviedol, že je nutné podotknúť, že zo znenia zákona (§ 48 ods. 3 OSP) nevyplýva, že by súd (všeobecný alebo rozhodcovský) mal povinnosť zisťovať inú adresu fyzickej osoby podnikateľa, ako tú, ktorá vyplýva z príslušného registra. Dôvodom je skutočnosť, že každá fyzická osoba - podnikateľ musí mať pri registrácii svojho živnostenského podnikania uvedené miesto podnikania a každú jeho zmenu je zodpovedný dať do súladu so zápisom v živnostenskom registri tak, že v zákonom stanovenej lehote podajú na živnostenský register návrh na zápis zmeny zapísaného miesta podnikania. K rovnakej otázke doručovania sa vyjadril už Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 3Obdo16/2008 zo dňa 14.01.2009 vo vzťahu k fikcii doručenia v prípade právnických osôb uviedol: „...Podľa § 48 ods. 2 OSP ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielke súdu za doručenú a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. ...“ „...Žalovaný v dovolaní namieta, že spisový materiál obsahoval doklady, v ktorých bol údaj o jeho poštovej adrese - P.O. BOX 97, na ktorú mal súd doručiť napadnutý rozsudok, keďže ho nebolo možné doučiť na adresu, uvedenú v obchodnom registri. Uvedenú námietku však nemožno považovať za dôvodnú.“ Citované ustanovenie § 48 ods. 2 OSP ukladá povinnosť súdu doručiť písomnosť právnickej osobe na inú súdu známu adresu za predpokladu, že nie je možné jej doručenie na adresu, uvedenú v obchodnom registri. Zo skutočnosti, že na adrese, uvedenej v obchodnom registri žalovaný zásielku opakovane nepreberal nemožno vyvodiť záver, že do jeho sídla nebolo písomnosť možné doručiť, keďže existencia sídla na uvedenej adrese nebola spochybnená.“ Uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR je možné analogicky aplikovať aj na prípad fikcie doručenia v zmysle § 48 ods. 3 OSP, pričom existencia miesta podnikania uvedená v živnostenskom registri nebola v konaní spochybnená a navyše do dnešného dňa nebola zo strany povinného zmenená adresa miesta podnikania. Rozhodcovský súd tak postupoval v konaní v otázke doručenia súdnych písomností, vrátane rozhodcovského rozsudku, v súlade s príslušným ustanovením § 48 ods. 3 OSP, zákonom o rozhodcovskom konaní, ako aj Rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, preto vo vzťahu
k doručeniu rozsudku uplatnená fikcia doručenia nemôže vylučovať zákonnosť a správnosť vyznačenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok je tak zákonným vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. K časti, v ktorej povinný zdôrazňuje rozpor priznanej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi je nutné zdôrazniť, že exekučný súd je v zásade viazaný právoplatným výrokom rozhodcovského rozsudku. Zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 34.825,04 eur odo dňa plnenia alebo odporujúci dobrým mravom. Výška zmluvnej pokuty medzi oprávneným a povinným bola riadne dohodnutá v zmysle čl. 6.5 Všeobecných podmienok finančného leasingu k Zmluve o finančnom leasingu číslo 111974-L, s ktorými povinný prejavil svoj súhlas. S určitosťou nemožno v danom prípade hovoriť o rozpore s dobrými mravmi, nakoľko rovnaká výška je bežne priznávaná účastníkom sporových konaní v rámci konaní pred všeobecnými súdmi. S uvedenému viacnásobne zaujala stanovisko aj judikatúra súdov, pričom Krajský súd v Nitre v tejto súvislosti uviedol: „Zmluvná pokuta v sadbe 0,1% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“ (rozsudok Krajského súdu Nitra z 13.10.2010, sp. zn. 15Cob/194/2010). Na základe vyššie uvedených skutočností, oprávnený považuje vydaný rozhodcovský rozsudok za platný a vykonateľný exekučný titul, oprávňujúce na výkon exekúcie voči povinnému. Oprávnený žiada súd, aby námietky povinného zamietol.
6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por., „Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.“
7. Podľa § 50 ods. 1 Ex. por., „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonanie exekúcie (§ 46) o námietkach netreba rozhodnúť.“
8. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase doručovania rozhodcovského rozsudku, „Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; 9a) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.“
9. Poznámka 9a) „§ 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.“
10. Podľa § 48 ods. 3 O.s.p. účinného v čase doručovania rozhodcovského rozsudku, „ Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.“
11. Podľa § 5 bod 6. Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, „Všetky písomnosti Rozhodcovského súdu sa považujú za doručené, ak sa urobili podľa odsekov 1 až 4, a to aj vtedy, keď adresát písomnosť odoprel prevziať alebo ju napriek oznámeniu poštového úradu nevyzdvihol. Stačí, ak bolo doručenie vykonané podľa procesného práva štátu miesta doručenia.“
12. Z predloženého rozhodcovského spisu sp. zn. V-100/2010 súd zistil, že rozhodcovský súd doručoval povinnému:
- „Žalobu - odpoveď na žalobu“, na adresu Tehelná 9, 902 01 Pezinok, pričom zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená s oznámením pošty ako „adresát neznámy“. Súd zisťoval inú adresu povinného, pričom od oprávneného zistil adresu trvalého pobytu povinného, uvedenú v Registri obyvateľov SR. Povinný mal evidovaný trvalý pobyt na adrese Svätoplukova 2650/41, Pezinok. Rozhodcovský súd opätovne dňa 16.03.2011 doručoval povinnému „Žalobu - odpoveď na žalobu“ na túto zistenú adresu trvalého pobytu, pričom zásielka sa súdu vrátila dňa 08.04.2011, s oznámením pošty „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“, „neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 17.03.2011“ a „Opakované doručenie sa uskutočnilo dňa 18.03.2011“.
- Predvolanie zo dňa 17.06.2011 rozhodcovský súd doručoval povinnému na adresu trvalého pobytu - zásielka sa vrátila súdu dňa 21.06.2011 ako nedoručená s oznámením pošty „adresát je neznámy“.
- Nakoľko predvolanie sa nepodarilo povinnému doručiť, rozhodcovský súd opätovne doručoval Predvolanie zo dňa 22.08.2011, povinnému na adresu Tehelná 9, 902 01 Pezinok - zásielka sa vrátila súdu dňa 26.08.2011 ako nedoručená s oznámením pošty „adresát je neznámy“. Rozhodcovský súd v zápisnici, spísanej dňa 27.09.2011, konštatoval, citujem: „Žalovaný bol o termíne a mieste konania upovedomený písomným predvolaním, ktoré bolo vykonané neúspešným pokusom o doručenie dňa 24.08.2011, zásielka bola SR SOPK vrátená s poznámkou „adresát neznámy“ dňa 26.08.2011. S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 3 OSP sa považuje za doručenú dňa 29.08.2011“. Toho istého dňa, t.j. 27.09.2011 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý doručoval povinnému na adresu Tehelná 9, 902 01 Pezinok - zásielka sa vrátila súdu dňa 20.10.2011 ako neprevzatá, s označením pošty „adresát je neznámy“ . Taktiež súd mal preukázané, že v čase vydanie rozhodcovského rozsudku, bola rozhodcovskému súdu, známa aj iná adresa povinného, z listinných dôkazov a to že povinný preberal poštu na adrese Vajanského 67, 900 01 Modra. Z výpisu zo Živnostenského registra č. 107-6517 mal súd preukázané, že povinný má uvedené miesto podnikania na adrese Tehelná 9, 902 01 Pezinok.
13. Súd skúmal námietky proti exekúcii vznesené povinným vo vzťahu k zákonnej dikcii obsiahnutej v ustanovení § 50 ods. 1 Ex. por. a dospel k záveru, že tieto sú dôvodné, nakoľko exekučný titul nie je formálne vykonateľný, čo je okolnosťou pre ktoré je exekúcia neprípustná. Pod formálnou vykonateľnosťou sa rozumie, okrem iného, dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení podkladového rozhodnutia, exekučného titulu, ktoré v tomto prípade nebolo doručené zákonným spôsobom. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že rozhodcovský súd doručil rozhodcovský rozsudok, tzv. fikciou doručenia v zmysle § 48 ods. 3 O.s.p., avšak neboli splnené zákonné podmienky pre využitie tohto inštitútu, nakoľko sa rozhodcovskému súdu vrátila zásielka, ktorou bol doručovaný exekučný titul, s označením pošty „adresát neznámy“. Fikcia doručenia môže nastať len za zákonom ustanovených podmienok, a to, že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol v mieste doručenia zastihnutý, v mieste doručenia sa zdržuje a bol dodržaný zákonom ustanovený postup - upovedomenie adresáta o novom doručení, nové neúspešné doručenie a uloženie písomnosti na pošte alebo orgáne obce a o uložení bol adresát upovedomený. Na predloženej „vrátenej zásielke“ nie je vyznačené v zmysle poštového poriadku, že „adresát si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol“ ale práve naopak „adresát neznámy“, taktiež z nej nevyplývajú údaje kedy poštový doručovať vykonal opakované doručenie, resp. deň uloženia zásielky. Oprávnený správne vo svojom vyjadrení skonštatoval, že z ustanovenia § 48 ods. 3 O.s.p. mu nevyplýva povinnosť zisťovať „inú adresu fyzickej osoby podnikateľa, ako tú, ktorá vyplýva z príslušného registra“. Avšak z gramatického výkladu ods. 3 vyššie uvedeného paragrafu „a jej iná adresa nie je súdu známa“, je zrejmé, že súd má doručovať aj na túto inú adresu povinného ak mu je známa a tomto prípade táto „iná adresa povinného“ rozhodcovskému súdu známa bola. Túto skutočnosť konštatoval rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu). Záverom súd poznamenáva, že sám oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 16/2008 zo dňa 14.01.2009, z ktorého odôvodnenia citujem „Citované ustanovenie § 48 ods. 2 OSP ukladá povinnosť súdu doručiť písomnosť právnickej osobe na inú súdu známu adresu za predpokladu, že nie je možné jej doručenie na adresu, uvedenú v obchodnom registri. Taktiež súd poukazuje, že aj z ustanovenia § 5 bod 6. Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu vyplýva, že písomnosti sa považujú za doručené, okrem iného, aj vtedy ak ju adresát napriek oznámeniu poštového úradu nevyzdvihol. Táto skutočnosť však súdu preukázaná nebola. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 239/2011 zo dňa 14. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, „Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.“ Nakoľko súd námietkam povinného v celom rozsahu vyhovel, nepovažoval za potrebné sa bližšie zaoberať námietkou povinného, týkajúcou sa zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 34.825,04 eur.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia mal súd za to, že exekučný titul nie je formálne vykonateľný a preto námietkam povinného ako dôvodným celom rozsahu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, písomne, dvojmo (§ 50 ods. 4 Ex. por.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).