Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Pc-14-2016.pdf
PDF · 69.43 KB
Case nature
Subarea
13Pc/14/2016
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky : B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, práv. zast.: JUDr. Monika Sládková, advokátka, so sídlom Kálov 349/1, Žilina, proti odporcovi W. Q.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 04.11.2016 bol na tunajší súd osobne podaný návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa.
2. Dňa 22.11.2016 navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť z dôvodu, že došlo k mimosúdnemu usporiadaniu veci, keďže odporca sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľke sumou 100,- eur mesačne počnúc od 01.11.2016 a prispievať jej na nevyhnutné výdavky spojené so štúdiom. Podľa navrhovateľky, tým, že si otec neplnil vyživovaciu povinnosť, zavinil trovy konania a nemala inú možnosť, ako si uplatniť svoj nárok v konaní, a preto s poukazom na § 55 Civilného mimosporového poriadku (CMP) žiada priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku (CMP), (1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
4. Súd v súlade s § 29 ods. 2 CMP vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či súhlasí, resp. či z vážnych dôvodov nesúhlasí so späťvzatím návrhu výzvou zo dňa 24.11.2016. Vo výzve súd súčasne odporcu upozornil, že ak sa v stanovenej 10 dňovej lehote nevyjadrí, bude mať súd za to, že so späťvzatím návrhu súhlasí. Výzvu odporca prevzal dňa 16.12.2016. Do dnešného dňa výzvu nereagoval, preto sa predpokladá, že odporca so späťvzatím návrhu súhlasí.
5. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorým je späťvzatie návrhu a vzhľadom na súhlas odporcu so späťvzatím návrhu, súd konanie zastavil.
6. Podľa § 52 CMP, Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Pravidlo, podľa ktorého v konaniach uvedených v Civilnom mimosporovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, platí aj v prípadoch, keď súd rozhoduje v merite veci, aj keď súd konanie zastavuje, či podanie odmieta. V týchto konaniach znášajú účastníci svoje trovy sami. V prejednávanej veci súd nevidel dôvody, pre ktoré by priznanie náhradu trov bolo spravodlivé, a to v prvom rade aj z toho dôvodu, že navrhovateľka ani nepreukázala, že k uzavretiu tvrdenej mimosúdnej dohody došlo, a teda iba samotné tvrdenie, že tomu tak bolo, nie je spravodlivým dôvodom pre priznanie náhrady trov. Ak by aj tvrdenie o uzavretí dohody bolo pravdivé, potom podľa súdu nie je priznanie náhrady trov konania spravodlivé ani preto, že navrhovateľka žiadala návrhom priznať mesačné výživné v sume 250,- eur, obsahom tvrdenej (ale nepreukázanej) dohody by mal byť záväzok odporcu platiť výživné v sume 100,- eur. Teda je zrejmé, že pri uzavretí tvrdenej mimosúdnej dohody došlo ku kompromisu, navrhovateľka výrazne zľavila zo svojho nároku a pristúpila k dohode o výživnom viac než polovicu nižšom, než žiadala návrhom, preto priznať náhradu trov konania za takéhoto stavu sa nejaví ako spravodlivé. Ďalej nie je ani zrejmé, z akých dôvodov malo dôjsť k uzavretiu tvrdenej mimosúdnej dohody až po začatí konania (predtým, než bol návrh doručený odporcovi), teda či týmto dôvodom nebola prípadne aj okolnosť na strane navrhovateľky (napríklad výška požadovaného nároku na výživné, z ktorej nakoniec navrhovateľka sama mala upustiť, resp. iný dôvod), teda k uzavretiu tvrdenej mimosúdnej dohody (ak bola skutočne uzavretá) až po začatí konania nemuselo nutne dôjsť len z dôvodov na strane odporcu. Dôvody pre uzavretie mimosúdnej dohody až po podaní návrhu mohli byť teda na oboch stranách (navrhovateľka tieto netvrdí, nerozvádza) a i preto sa nejaví priznanie náhrady trov konania ako spravodlivé. Pokiaľ navrhovateľka odôvodňuje priznanie náhrady trov konania s odkazom na § 54 CMP (ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť), súd konštatuje, že toto ustanovenie sa na náhradu trov konania za daného skutkového stavu uplatniť nemôže. Ide totiž o ustanovenie, ktoré sa týka tzv. separátnych trov a týka sa trov zavinených v dôsledku porušenia určitej procesnej povinnosti počas konania (napr. trovy spôsobené neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie), toto ustanovenie sa teda netýka trov odvíjajúcich sa od výsledku konania, ale má skôr sankčný charakter za neplnenie procesných povinností v priebehu konania. S poukazom na uvedené súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.