Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-85-2016.pdf
PDF · 111.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: DONA, s.r.o. Veľké Revištia, Veľké Revištia 160, práv. zast.: JUDr. Eva Kákošová, advokátka, Partizánska 1057, Snina, proti žalovanému: Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. slobody 1, Michalovce, v konaní o všeobecnej správnej žalobe žalobcu žiadajúceho preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22.06.2016 č. OU-MI-OSZP-2016/003476-3, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 100 ods. 8 zákona č. 525/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“) rozhodol o žiadosti žalobcu tak, že žalobcovi neposkytuje náhradu škody na rybách chovaných na Rybničnej sústave Iňačovce - Senné rybníky spôsobenú chráneným živočíchom kormoránom veľkým a volavkou popolavou v období od 17.02.2016 do 08.04.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Žiadosťou zo dňa 4.5.2016, doručenou na Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 4.5.2016, požiadala právnická osoba DONA, s.r.o. Veľké Revištia o náhradu škody na rybách spôsobenú kormoránom veľkým a volavkou popolavou, na Senianských (Iňačovských) rybníkoch v okrese Michalovce. Žiadosť obsahovala náležitosti v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. b), c), d), e) a f) vyhl. č. 24/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK v znení neskorších predpisov, (ďalej len vyhlášky), t.j. obsahovala názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa (poškodeného), opis vzniku príčin škody a uvedenie rozsahu škody, označenie určeného živočícha, ktorý škodu podľa poznatkov žiadateľa spôsobil, opis opatrení žiadateľa, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škody a spôsob poskytnutia náhrady škody. K žiadosti o poskytnutie náhrady škody boli pripojené nasledovné doklady: 1.doklad alebo iný dôkaz o vlastníckom práve k majetku, na ktorom bola spôsobená škoda - obratová súpiska zvierat, 2.Rozhodnutie MPRV SR č. W.: XXXXX/ XXXX J.: XXXX/XXXX-XXX a Osvedčenie na výkon chovu rýb č. XXX/XXXX-XXX (pozn.: rozhodnutie a osvedčenie žiadateľ označil ako preukázanie užívateľských práv k pozemkom), 3.znalecký posudok č. X/XXXX, 3.doklady účtovnej uzávierky za predchádzajúce účtovné obdobie a 4.čestné prehlásenie o neposkytnutí odškodnenia podľa osobitného predpisu. Po preštudovaní predložených náležitostí bolo tunajším správnym orgánom zistené, že predmetná žiadosť neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie veci, nakoľko žiadateľ nepreukázal a nedokladoval užívateľské práva k rybničnej sústave, tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 2 písm. d) vyhlášky. Preto Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie, listom, č. Z.-E.-Z.-XXXX/XXXXXXX-X zo dňa 13.5.2016 vyzval žiadateľa v zmysle ustanovenia § 100 ods. 6 zákona o OPaK, v nadväznosti na ust. § 40 ods. 2 písm. d) vyhlášky MŽP SR č. 24/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK v znení neskorších predpisov, aby
v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy predložil na tunajší odbor starostlivosti o životné prostredie zákonom predpísané náležitosti a podklady potrebné pre posúdenie žiadosti, a to čísla parciel, na ktorých sa nachádza rybničná sústava, spolu s údajmi o titule užívania jednotlivých parciel (napr. či ide o nájomný vzťah, vlastnícky vzťah, resp. aby uviedol iný titul na užívanie konkrétnych parciel), kópiu z katastrálnej mapy za účelom možnosti identifikácie rybníkov v teréne, aby v žiadosti upresnil počet, názov rybníkov, prípadne ich identifikačné číslo a katastrálne územie, na ktorom sa rybníky nachádzajú, a aby preukázal užívateľské právo k rybníkom - predložil nájomné zmluvy, listy vlastníctva, resp. iné doklady preukazujúce užívateľské právo k rybníkom, ktoré sú predmetom žiadosti. Avšak žiadateľ nesplnil uvedenú výzvu, keďže požadované doklady a podklady nedoplnil v požadovanom rozsahu. Jeho podanie: Doplnenie dokladov doručené tunajšiemu správnemu orgánu dňa 13.6.2016 nie je možné považovať za splnenie citovanej výzvy vzhľadom na nasledovné odôvodnenie. Žiadateľ nepredložil kópiu z katastrálnej mapy s identifikáciou rybničnej sústavy podľa evidencie nehnuteľnosti, ani podľa katastrov, v ktorých sa nachádza. Technický náčrt, ktorý predložil neposkytuje právny a skutkový stav preukazujúci vlastnícke resp. iné práva k rybničnej sústave. Pokiaľ ide o jeho prehlásenie, že počet a názvy rybníkov sú uvedené v znaleckom posudku, znalecký posudok popisuje jednotlivé rybníky len z hľadiska chovu rýb a nie z hľadiska evidencie nehnuteľností, nerieši užívateľské práva k rybníkom. Nepredložil zoznam parciel C KN podľa katastrálnej mapy a zoznam parciel E KN (v prípade, že nebol založený C KN) podľa evidencie nehnuteľnosti a neuviedol titul užívania k jednotlivým parcelám. K jednotlivým číslam parciel neboli priradené doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné doklady o užívateľskom práve k rybníkom. Samotné predloženie nájomných zmlúv, tak ako ich žiadateľ predložil bez zdokumentovania parcelných čísiel k pozemkom, na ktorom je uskutočnená RS a bez ich priradenia k jednotlivým parcelám je pre posúdenie veci bezpredmetné. V zmysle § 100 ods. 5 zákona o OPaK, všetky náležitosti, doklady a podklady, ktoré má poškodený k žiadosti o náhradu škody na rybách pripojiť, upravuje vyhl. č. 24/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK. V zmysle § 40 ods. 2 písm. d) vyhlášky sa k žiadosti pripája doklad o užívateľskom práve k rybníku alebo k rybochovnému zariadeniu, ak ide o škodu na rybách. V zmysle § 100 ods. 8: „Ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne“. Nedoplnenie chýbajúcich údajov, dokladov alebo podkladov je podľa § 100 ods. 8 zákona OPaK samostatným dôvodom pre neposkytnutie náhrady škody, vzhľadom k čomu tunajší správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Súčasne žalobcu poučil o tom, že: „Toto rozhodnutie je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Poškodený má právo domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3 zákona o OPaK.“ “ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 30.06.2016.
2. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 25.08.2016 a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 26.08.2016, sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného. V žalobe uviedol, že žalované rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že „...sa nestotožňuje s názorom správneho orgánu o tom, že nepredložil správnemu orgánu všetky zákonom a vyhláškou predpísané náležitosti a podklady potrebné pre posúdenie jeho žiadosti. Ustanovenie § 40 odsek 2 písm. d/ vyhlášky MŽP SR č. 24/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK vyžaduje od navrhovateľa predloženie dokladu o užívateľskom práve. Vzhľadom na to, že navrhovateľ považoval za doklad o užívateľskom práve - osvedčenie na výkon chovu rýb -, ktoré správnemu orgánu spolu i s ďalšími dokladmi predložil, bol presvedčený, že predmetné ustanovenie vyhlášky a zákona splnil. Za pravdu navrhovateľovi dáva i Ministerstvo životného prostredia SR, na ktoré sa navrhovateľ obrátil so žiadosťou zo dňa 2.6.2016 o výklad predmetného ustanovenia §40 odsek 2 písm. d/ vyhlášky MŽP SR č. 24/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK, teda, či možno osvedčenie na výkon chovu rýb považovať za doklad o užívateľskom práve. Ministerstvo životného prostredia SR svojim listom č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 22.7.2016 uviedlo, že príslušný správny orgán, t.j. príslušný okresný úrad môže za doklad o užívateľskom práve akceptovať aj platné osvedčenie na chov rýb, keďže vlastníctvo alebo nájom je jednou z podmienok pre jeho platnosť- zoznam platných osvedčení s uvedením doby ich platnosti je zverejnený na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Z uvedeného je nepochybné, že správny orgán rozhodol nezákonne, pokiaľ náhradu škody navrhovateľovi neposkytol, nakoľko správny orgán sa podstatou žiadosti vlastne nezaoberal a návrh zamietol s odôvodnením, ktoré ale nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Správny orgán návrh zamietol z dôvodu, že požadoval od navrhovateľa predloženie dokladov, ktoré však neboli nevyhnutne potrebné pre posúdenie žiadosti, práve naopak, správnemu orgánu boli všetky náležitosti a podklady predložené. Pokiaľ ide o doklady, s ktorými má správny orgán možnosť oboznámiť sa z
úradnej moci, napr. zoznamom platných osvedčení s uvedením doby ich platnosti na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, nie je potrebné uvedené skutočnosti ďalej dokazovať. Dovolíme si poukázať súdu i na to, že všetky vlastnícke a nájomné vzťahy, listy vlastníctva a katastrálne mapy a identifikácie sme predkladali Ministerstvu pôdohospodárstva SR pre získanie osvedčenia na chov rýb, pričom tento správny orgán všetky tieto doklady skúmal. Z uvedeného dôvodu je opätovné prípadné preskúmavanie vlastníckych a iných vzťahov zo strany tohto správneho orgánu nadbytočné a hlavne neopodstatnené.“ Preto z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť žalované rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 20.10.2016, v ktorom uviedol: „V žalobe žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko žalovaný požadoval od žalobcu predloženie dokladov, ktoré neboli nevyhnutné pre posúdenie žiadosti. Tunajší správny orgán požadoval od žalobcu predloženie dokladov o užívateľskom práve k rybníkom v zmysle ust. § 40 ods. 2 písm. d) vyhlášky MŽP SR č. 24/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z.v platnom znení, vzhľadom k čomu máme za to, že požadovanie dokladov bolo nevyhnutné. Uvedené ustanovenie ukladá žiadateľovi už k žiadosti priložiť potrebné doklady, tzv. dôkazné prostriedky, za účelom zistenia skutkového stavu veci Doplnenie zákonom predpísaných podkladov je pre správny orgán základom pre jeho ďalšie dokazovanie a rozhodovanie vo veci. V žalobe žalobca uvádza, že správny orgán rozhodol nezákonne, pokiaľ náhradu škody navrhovateľovi neposkytol, nakoľko sa podstatou žaloby vlastne nezaoberal a návrh zamietol s odôvodnením, ktoré nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Zákon ustanovuje obsahové povinnosti každého podania. V tomto prípade hore uvedený právny predpis ustanovil presné požiadavky týkajúce sa žiadosti o poskytnutie náhrady škody na rybách. Preto tunajší správny orgán v zmysle § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny vyzval žiadateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov preukazujúcich užívateľské práva k rybníkom spolu s upozornením, že v prípade ich nedoloženia, nebude náhrada škody poskytnutá. Keďže žiadateľ nepredložil požadované náležitosti, tunajší správny orgán vychádzajúc z ustanovenia § 100 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny neposkytol náhradu škody. Máme za to, že len kompletné podanie zakladá povinnosť správneho orgánu zaoberať sa vecnou stránkou veci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu (H.. I. XXXXX/XX) je úrad povinný prejednať vecne len také podanie, ktoré vyhovuje formálnym náležitostiam podania a náležitostiam ustanoveným v predpisoch. V žalobe žalobca uvádza, že podľa názoru žalobcu je potrebné za doklad o užívateľskom práve považovať Osvedčenie na výkon chovu rýb č. XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.11.2011, vydané Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je súčasťou spisového materiálu. A zároveň poukazuje na to, že rovnaký názor má aj Ministerstvo životného prostredia, ktoré vo svojom liste č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 22.7.2016 uviedlo, že tunajší okresný úrad môže za doklad o užívateľskom práve akceptovať aj platné osvedčenie na chov rýb, keďže vlastníctvo alebo nájom je jednou z podmienok pre jeho platnosť. Predmetné tvrdenie považujeme za neakceptovateľné, pretože nemá oporu v zákone. Zákon striktne vymedzuje nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - zmluvami, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu o vyvlastnení, resp. o prikázaní neoprávnenej stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, resp. na základe iných skutočností ustanovených zákonom, najmä vydržaním, spracovaním cudzej veci, nálezom, prírastkami. Rozhodnutie o vydaní osvedčenia na výkon hospodárskeho chovu rýb nezakladá vlastnícke vzťahy k pozemkom, ani nenahrádza doklady preukazujúce vlastnícke práva k pozemkom ako sú nájomné zmluvy, listy vlastníctva a pod., preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že „za doklad o užívateľskom práve je potrebné považovať citované osvedčenie na výkon hospodárskeho chovu rýb“. Povinnosťou tunajšieho správneho orgánu je, aby ním vydané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Názor Ministerstva životného prostredia SR, vyslovený v citovanom liste žalobcu č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 22.7.2016 nie je právne záväzný pre tunajší správny orgán. Predmetný list tunajšiemu odboru nebol doručený. Z právneho hľadiska, vychádzajúc zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení je potrebné považovať rozhodnutia správnych orgánov za individuálne správne akty, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, resp. ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. V podstate ide o rozhodovanie správnych orgánov o právach alebo povinnostiach príslušných subjektov a nemožno ich považovať za majetkovoprávne podklady. Napr. stavebné povolenie, či vydanie súhlasu na výrub drevín nenahrádzajú majetkovoprávne vzťahy ale naopak vychádzajú z majetkovoprávnych vzťahov, ktoré musí preukázať žiadateľ. A tak je to aj s osvedčením na výkon chovu rýb, aj s náhradou škody. Majetkovoprávne vzťahy musí preukázať žiadateľ. Tunajší úrad sa domnieva, že pokiaľ ide o Osvedčenie na výkon hospodárskeho chovu rýb č. XXX/XXXX-XXX, vydané Ministerstvom Pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len ministerstvo) a ktoré je súčasťou spisového materiálu, mohlo dôjsť
zo strany ministerstva pri jeho vydaní k porušeniu zákona. A to vzhľadom k tomu, že predložené osvedčenie neobsahuje zákonné náležitosti potrebné pre jeho vydanie v zmysle zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v platnom znení. V osvedčení sa ministerstvo nezaoberalo majetkovoprávnou problematikou
- v rozhodnutí absentujú údaje o identifikácii miesta chovu rýb (nie sú uvedené parcelné čísla na ktorých sa rybničná sústava nachádza ani katastrálne územie) a absentujú údaje aký je majetkovoprávny vzťah žiadateľa k rybničnej sústave, na ktorú ministerstvo vydalo Osvedčenie na výkon chovu rýb. Vo výrokovej časti sa uvádza len jeden údaj: „Ministerstvo P a RV SR v zmysle .... rozhodlo o vydaní osvedčenia na výkon hospodárskeho chovu rýb č. XXX/XXXX-XXX pre subjekt DONA s.r.o. Veľké Revištia, Veľké Revištia č. 160, 072 43, IČO, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.(Viď citované rozhodnutie). Predmetné údaje absentujú aj v odôvodnení rozhodnutia, kde sú len okrajovo vymenované čísla listov vlastníctva a je spomenutá nájomná zmluva s SPF. Vzhľadom na hore uvedené žiadame potvrdiť napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odboru starostlivosti o životné prostredie s tým, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a to bez nariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci a bez uznania náhrady trov konania.“
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
5. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, konajúc bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 SSP dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
6. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102 okrem iného (§ 81 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom na rybách chovaných na hospodársky chov rýb v rybníkoch, rybochovných zariadeniach alebo malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chovanie rýb (§ 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Podmienky nároku na náhradu škody, rozsah náhrady škody a uplatnenie nároku na náhradu škody sú upravené v ustanoveniach § 98 až 102 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť [§ 100 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“)]. Ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3 (§ 100 ods. 8 zákona). Žiadosť o náhradu škody sa považuje za predloženú dňom, keď orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, bola doručená úplná žiadosť poškodeného. Náležitosti žiadosti, ako i doklady a podklady, ktoré poškodený k žiadosti pripája, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 100 ods. 5 zákona). Podľa ust. § 40 ods. 2 vyhlášky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, k žiadosti o náhradu škody sa pripája: a) lekárska správa od lekára, ktorý ošetril, prípadne liečil fyzickú osobu, ak ide o škodu na živote alebo na zdraví,
b) výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak bola táto osoba lekársky ošetrená, c) doklad alebo iný dôkaz o vlastníckom práve k majetku, na ktorom bola spôsobená škoda, d) doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži, ak ide o škodu na rybách spôsobenú vydrou riečnou, volavkou popolavou alebo kormoránom veľkým, a odborný posudok alebo znalecký posudok o vzniku škody na rybách a o jej výške, e) kópie dokladov účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie alebo za účtovné obdobie, v ktorom je náhrada škody uplatňovaná, ak ide o škodu na rybách spôsobenú vydrou riečnou, volavkou popolavou alebo kormoránom veľkým, f) potvrdenie vydané veterinárnym lekárom o príčine úhynu zvierat v majetku poškodeného; toto potvrdenie sa nevyžaduje v prípade škôd na rybách, g) doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách, na lesných porastoch alebo na poľovnej raticovej zveri, h) prípadne odborný alebo znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške okrem škody na rybách, kde ide o povinné predloženie tohto posudku podľa § 99 ods. 4 zákona, i) čestné vyhlásenie o neposkytnutí odškodnenia podľa osobitného predpisu alebo o výške jeho poskytnutia.
7. Ako z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, žalobca v podstate svoju žalobu opiera o jeden jediný bod, ktorý vyplýva z odpovedi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny zo dňa 22.07.2016, ktorou toto ministerstvo odpovedalo na žiadosť žalobcu zo dňa 02.06.2016 (po doručení rozhodnutia žalovaného žalobcovi, poznamenáva súd, a preto žalovaný na predmetnú odpoveď tohto ministerstva nemohol ani reagovať), ktoré ministerstvo zastáva názor, že príslušný okresný úrad môže za doklad o užívateľskom práve akceptovať aj platné osvedčenie na chov rýb, keďže vlastníctvo alebo nájom je jednou z podmienok pre jeho platnosť.
8. Správny súd uvádza, že názor Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nie je pre správny súd právne záväzný a žalovaný bol povinný vychádzať z príslušných vyššie citovaných ustanovení zákona a z príslušných vyššie citovaných ustanovení vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), ktorá v ust. § 40 ods. 2 písm. d) vyžaduje pripojiť k žiadosti o náhradu škody doklad o užívateľskom práve k rybníku, ak ide o škodu na rybách spôsobenú volavkou popolavou alebo kormoránom veľkým, ktorý doklad žalobca k svojej žiadosti nepripojil a tak neurobil ani v doplnení žiadosti, ktoré doručil žalovanému dňa 13.06.2016, čo v predmetnom konaní nebolo ani sporné.
9. Predmetný zákon vrátane jeho vykonávacej vyhlášky ustanovuje jednak obsah žiadosti žalobcu a jednak doklady, ktoré žalobca bol povinný k svojej žiadosti o náhradu škody pripojiť. Ak žalovaný v súlade s ust. § 100 ods. 6 zákona vyzval žalobcu na doplnenie chýbajúcich dokladov preukazujúcich užívateľské práva k rybníkom spolu s upozornením, že v prípade ich nedoplnenia nebude náhrada škody poskytnutá, postupoval v súlade so zákonom, jeho ustanovením § 100 ods. 6. Ak teda žalobca nedoplnil svoju žiadosť o chýbajúce doklady, konkrétne o kópiu z katastrálnej mapy s identifikáciou rybničnej sústavy podľa evidencie nehnuteľností alebo podľa katastrov, v ktorých sa rybničná sústava nachádza, ani nepredložil zoznam parciel C katastra nehnuteľností podľa katastrálnej mapy, resp. zoznam parciel podľa evidencie nehnuteľností pre prípad, že nebol založený list vlastníctva C katastra nehnuteľností a neuviedol ani titul užívania k jednotlivým parcelám, ani nepriradil k jednotlivým číslam parciel doklady preukazujúce jeho užívateľské právo k rybníkom, potom pokiaľ žalovaný rozhodol podľa ust. § 100 ods. 8 zákona z dôvodu nedoplnenia žiadosti o žalovaným žiadané doklady v zmysle ust. § 40 ods. 2 písm. d) vyhlášky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon, rozhodol v súlade so zákonom, potom je nepochybné, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a rozhodol podľa zákona zákonným rozhodnutím.
10. Pretože žalobca v podstate v žalobe argumentoval len názorom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky uvedenom v liste z 22.07.2016 (po doručení rozhodnutia žalovaného žalobcovi, poznamenáva súd), ktoré v uvedenom liste vyslovilo názor, že žalovaný môže za doklad o užívateľskom práve akceptovať aj platné osvedčenie na chov rýb v zmysle ust. § 19a zákona č. 194/1998 Z.z. o plemenitbe hospodárskych zvierat vydané na základe rozhodnutia z 21.11.2011 č. W.: XXXXX/XXXX, tak správny súd s poukazom na vyššie citované ust. § 135 ods. 1 SSP nad rámec svojej preskúmacej právomoci len poznamenáva, že ust. § 19a ods. 3 písm. b) zákona č. 194/1998 Z.z. o plemenitbe hospodárskych zvierat vyžaduje na základe žiadosti chovateľa rýb ako prílohu žiadosti pripojiť len doklad o vlastníctve alebo kópiu zmluvy o prenájme vodnej plochy pre účely vyššie uvedeného zákona, ktorý
doklad žalobca pripája aj podľa ust. § 40 ods. 2 písm. c) a nie písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 20.10.2016, že za doklad o užívateľskom práve nemožno považovať uvedené rozhodnutie na výkon hospodárskeho chovu rýb č. XXX/XXXX-XXX vydané Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pretože toto rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 194/1998 Z.z. o plemenitbe hospodárskych zvierat. V uvedenom rozhodnutí sa síce uvádzajú čísla listov vlastníctva, ale bez označenia katastrálneho územia, bez riadnej identifikácie tam uvedených parciel. Správny súd majúc na zreteli vyššie citované ust. § 135 ods. 1 SSP už len dodáva, že z tohto rozhodnutia nie je zrejmé ani na akú dobu bola uzavretá zmluva zo dňa 23.11.2009 so Slovenským pozemkovým fondom, ani dokedy presne platili zmluvy uzavreté s tam uvedenými fyzickými osobami a vôbec teda nie je z neho poznateľné, či sú ešte platné tieto zmluvy, ak je tam len uvedené, že boli platné do roku 2016.
11. Preto z vyššie uvedených dôvodov, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou, žalobu žalobcu podľa § 190 SSP správny súd ako nedôvodnú zamietol.
12. Senát správneho súdu rozhodol vec žalobcu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.