Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-197-2019.pdf
PDF · 196.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/197/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec IČO: 45 300 950, zastúpeného spoločnosťou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.r.o., AK so sídlom Dunajská č. 2317/32, 811 08 Bratislava IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101900919/2019 zo dňa 08.08.2019, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. administratívne rozhodnutia
1. Žalovaný rozhodnutím č. 101900919/2019 zo dňa 08.08.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy číslo 100599501/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým Kriminálny úrad finančnej správy uložil predbežným opatrením žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 Daňového poriadku zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu vo výške 698.977.72 €, za zdaňovacie obdobia február 2017 až jún 2017, nakoľko bola odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených foriem.
2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že na základe analýzy informácií zo zaistených účtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania, vyhodnotenia informácií z kontrolných výkazov boli získané objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane daňovým subjektom. V zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Finančné riaditeľstvo SR z informačného systému finančnej správy zistilo informácie, ktoré podporovali postup KUFS pri uložení predbežného opatrenia.
3. Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie február 2017 až jún 2017 odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťami: a) Mima Market s.r.o. IČO 46956468. DIČ 2023680846. IČ DPH SK2023680846 - daňový subjekt je zapojený v reťazci spoločností ASCANIOS SLOVAKIA s.r.o, a KARAT s.r.o., ktoré nepriznávajú dodanie tovarov/služieb. neodvádzajú daňovú povinnosť. Daňový subjekt vykazoval vysoké hodnoty dane na vstupe i na výstupe, pričom výsledkom daňových priznaní je len nízka vlastná daňová
povinnosť niekoľko desiatok €. Spoločnosti v reťazci nemajú povolenie na podnikanie v komodite mäso, cez tieto spoločnosti sú dodávky len prefakturované bez akéhokoľvek opodstatnenia. Kontroly u daňového subjektu Mima Market s.r.o. boli ukončené s vysokými nálezmi z dôvodu, že správca dane dospel k záveru, že transakcie tak, ako boli deklarované, neboli uskutočnené; b) Agro Arsol s.r.o., IČO 46918337. DIČ 2023651256. IČ DPH SK2023651256 - v prípade spoločností Agro Arsol s.r.o. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. KUFS konštatoval, že sú zapojené v reťazci, kde na začiatku reťazca sa nachádza daňový subjekt JK&OŠ s.r.o., ktorý' nepriznal a neodviedol daňovú povinnosť. Podávané daňové priznania nekorešpondovali s predkladanými kontrolnými výkazmi. Spoločnosť Agro Arsol s.r.o. v daňových priznaniach vykazovala uskutočnené i prijaté zdaniteľné plnenia, ale daň na základe podaných daňových priznaní nebola uhrádzaná a spoločnosť vykazuje vysoké nedoplatky. Spoločnosť JK&OŠ s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra 18.03.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Bussinesin.sk. s.r.o. Horná 26, Banská Bystrica, ktorá je právnym nástupcom 22 spoločností a nie je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty; c) Corporation Work Service SK s.r.o. IČO 50362151. DIČ 2120302844, IČ DPH SK2120302844 - HYDINA SLOVENSKO SK s.r.o. je s touto spoločnosťou zapojená v reťazci, na začiatku ktorého sa nachádza spoločnosť OKS SLOVAKIA, ktorá nepriznáva a neodvádza daňovú povinnosť. Spoločnosť je nekontaktná, neumožnila vykonať kontrolu dane z pridanej hodnoty, v daňových priznaniach DPH vykazovala nízke vlastné daňové povinnosti, ktoré však neuhrádzala, vykazuje voči finančnej správe vysoké nedoplatky, daň bola určená na základe pomôcok. Spoločnosť Corporation Work Service SK s.r.o. taktiež neumožnila vykonať kontrolu dane z pridanej hodnoty, daň bola určená podľa pomôcok, vykazuje vysoké nedoplatky. Od 17.4.2018 je bez konateľa, spoločníkom je JIT LLC, Pioneer Ave, Ste. 5282, Cheyenne, Wyoming 820 01, Spojené štáty americké.
4. V súčasnej dobe je na Prezídiu Policajného zboru, NAKA, Národná jednotka finančnej polície - expozitúra Východ vedené trestné stíhanie osôb. ktoré pôsobia, resp. pôsobili ako štatutárne orgány v spoločnostiach HYDINA SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o., pričom v uvedenom konaní pri prebiehajúcom vyšetrovaní a z neho vyplývajúcej dôkaznej situácie preukazujú, že v rámci dodaní tovaru v reťazovom obchode nedochádzalo k dodaniu tovaru deklarovaným spôsobom a tým k vzniku daňovej povinnosti (rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 8S/43/2017). Z prijatých faktúr si daňový subjekt odpočítal daň na vstupe, čo ovplyvnilo (znížilo) vlastnú daňovú povinnosť na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Tieto skutočnosti vedú k záveru, že uplatnené odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov s následkom znižovania vlastnej daňovej povinnosti nebolo v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zakladajú tak objektívny predpoklad dorubenia dane. Podľa § 160 ods. 5 Daňového poriadku je KUFS oprávnený na úkony, ktoré patria do pôsobnosti správcu dane. Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva, že podnet na uloženie predbežného opatrenia môže vychádzať len od správcu dane. KUFS na základe vlastnej analýzy informácií zo zaistených účtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania, vyhodnotenia informácií z kontrolných výkazov dospel k záveru o nevyhnutnosti uloženia predbežného opatrenia.
5. Pri uložení predbežného opatrenia zložením peňažnej sumy na účet správcu dane musí ísť o zloženie peňažnej sumy v takej výške, ktorá musí byť primeraná očakávanej peňažnej povinnosti, ktorou správca dane túto očakávanú povinnosť zabezpečí. Pritom správca dane nemá povinnosť zisťovať, či daňový subjekt má v čase vydania predbežného opatrenia zložením peňažnej sumy na účet správcu dane dostatok finančných prostriedkov na bankovom účte. V rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia formou zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane určí aj lehotu plnenia po doručení tohto rozhodnutia. Vzhľadom k tomu. že KUFS nevedie dokazovanie, na základe vlastnej ekonomicko- finančnej analýzy určil peňažnú sumu primerane a to vo výške uplatneného odpočítania dane z faktúr horeuvedených spoločností, ktoré sú súčasťou vytvoreného umelého reťazca, v rámci ktorého dochádza ku kráteniu dane, resp. jej neodvedenia z vystavených faktúr, z ktorých si spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. uplatňuje odpočítanie dane. K otázke primeranosti žalovaný uvádzal, že zásada primeranosti ukladania predbežných opatrení vyplýva z ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa predbežné opatrenie ukladá v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jeho účelu. Odhadovaná výška budúcej povinnosti (ide o odhad daňovej povinnosti, nie presné určenie) determinuje výšku sumy pri prikazujúcom predbežnom opatrení, ktorú má daňový subjekt zložiť na účet správcu dane. V posudzovanom prípade výška odhadovanej daňovej povinnosti korešponduje s výškou uloženej peňažnej povinnosti, ktorú je povinný daňový subjekt zložiť na účet správcu dane a nie je v zjavnom nepomere k odhadovanej daňovej povinnosti.
6. Z finančno-ekonomickej analýzy je zrejmé, že spoločnosť dosiahla finančný strop plnenia svojich budúcich záväzkov vzniknutých už aj zo začatých a neukončených daňových kontrol za rôzne zdaňovacie obdobia, kde je predpoklad vyrubenia rozdielu dane oproti podanému daňovému priznaniu, a to aj dôsledkom existencie vzniku záložného práva zo dňa 21.5.2018. spisová značka 14569/2018. v maximálnej výške istiny 2.800.000 € pre potreby likvidných finančných prostriedkov na splácanie dlhov. Týmto titulom daňový subjekt nie je schopný riešiť ďalšie budúce bankové úvery, nakoľko má založený všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok. KUFS vychádzal z posledných dostupných účtovných závierok, keďže v dobe vydania rozhodnutia nebolo podané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a ich náležité skutočnosti za rok 2018. Poskytnutie úveru spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. podľa daňového subjektu preukazuje, že ak by bol daňový subjekt v úpadku, bol by platobne neschopný alebo nespoľahlivý alebo rating daňového subjektu by nebol priaznivý, banka by mu úver neposkytla. K uvedenému KUFS zaujal stanovisko, že tým. že banka za poskytnutie úveru zriadila záložné právo Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 4001 / 16/034-ZZ-07, uzatvorenej dňa 24.04.2018, si zabezpečila dôvodnosť obavy z nezaplatenia vzniknutých záväzkov z predmetu záložného práva.
7. KUFS vykonal finančnú ekonomickú analýzu v rámci všetkých ukazovateľov, ktoré preukazujú ekonomické zdravie spoločnosti a uviedol ich do odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Predbežné opatrenie má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter a sleduje zabezpečenie splnenia daňovej povinnosti v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako ohrozené. Predbežné opatrenie môže byť vydané na doposiaľ nevyrubenú daň vtedy, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú odôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru pravdepodobnosti, že daň bude v budúcnosti vyrubená a zároveň, že v dobe jej vymáhateľnosti bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Tieto skutočnosti musia byť v odôvodnení rozhodnutia uvedené. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti daňového subjektu za príslušné zdaňovacie obdobia, nepredchádza mu dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia nie je na mieste požadovať obšírne a detailne skutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane a musia byť zisťované v daňovej kontrole a vo vvrubovacom konaní. Preto pre vydanie predbežného opatrenia je významná samotná účasť daňového subjektu v podvodnom reťazci, ktorá potenciálne môže založiť budúce vyrubenie dane, nie je potrebné preukazovať zavinenie daňového subjektu vo vzťahu k účasti na daňovom podvode. Podrobné zisťovanie plnenia daňových povinností, zisťovanie skutkového stavu a právne závery z toho vyplývajúce budú predmetom skúmania v daňovej kontrole, v ktorej na základe vykonaných dôkazov a intenzity dôkazných prostriedkov môže správca dane dospieť aj k inému záveru, než je prezentovaný v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia.
8. V odôvodnení rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia musia byť uvedené dôvody jeho uloženia, teda prečo správca dane. resp. v tomto prípade KUFS považuje vybratie dane za ohrozené. Naplnenie odôvodnenej obavy je potrebné skúmať individuálne vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Existencia odôvodnenej obavy musí byť založená na konkrétnych pomeroch daňového subjektu, ktoré sa musia vzťahovať k výške dosiaľ nesplatnej alebo nevyrubenej dane. Predbežné opatrenie nemusí byť vydané len výhradne v situáciách, kedy daňovému subjektu hrozí insolvencia. kedy sa daňový subjekt zbavuje majetku alebo kedy robí účelové kroky, ktoré by podstatne znížili alebo zmarili budúce vybratie dane. Predbežné opatrenie možno vydať aj v prípadoch, kedy ucelený a logický okruh indícií nižšej intenzity svedčí o nedobrej ekonomickej situácii daňového subjektu, ktorá vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhateľnosti uhradiť. Tento okruh indícií a závery o ekonomickej situácii daňového subjektu musia byť presvedčivo popísané v odôvodnení rozhodnutia o predbežnom opatrení. Ako vyplýva z odvolaním napadnutého rozhodnutia KUFS sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a odôvodnenú obavu podrobne v rozhodnutí zdôvodnil. Základom zistení KUFS-u bola finančno-ekonomická analýza, podľa ktorej daňový subjekt vykazuje vysokú zadlženosť vyjadrenú 97,2% z miery financovania svojich aktív pomocou cudzích zdrojov. Platobnú neschopnosť daňového subjektu uhrádzať záväzky voči štátnym orgánom, ktoré sú plynúce podľa osobitných právnych predpisov preukazuje aj skutočnosť evidovaných dlhov, dlh voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni, všeobecnej zdravotnej poisťovni ku dňu 07.05.2019 je vo výške 3.881.508,66 €. V zmysle INDEXU 05 daňový subjekt vykazuje bankrot, dôsledkom čoho je neprosperujúci, keďže hodnota ukazovateľa je v zápornej hodnote -0,86. Uvedený subjekt v roku 2017 zvýšil stratu z 234.217 € na 3.916.907 €.
9. Uvedené predbežné opatrenie bolo vydané a odôvodnené z ucelených a logických okruhov skutočností, ktoré svedčia o nezdravej ekonomickej situácii a zároveň preukazujúce skutočnosti vedúce ku vzniku vyrubenia dane, rozdielu dane alebo určenia rozdielu dane v sume. ktorý vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu o schopnosti daň v dobe jej splatnosti uhradiť. Predmetná obava z časti plynie a preukazuje odôvodnenosť rozhodnutia o predbežnom opatrení z výkonu veľkého množstva daňových kontrol dane z pridanej hodnoty miestne príslušným správcom dane, u ktorých dochádza k vyrubeniu dane. následkom čoho by mohlo dôjsť cieleným zbavovaním sa majetku za účelom jeho nedosiahnuteľnosti pre správcu dane. Ust. § 50 ods. 1 Daňového poriadku predpokladá uloženie predbežného opatrenia v prípade, ak má správca dane za to, že by daňový subjekt mohol vykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla byť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu reálne postihnutého majetku. Zároveň KUFS vydal predmetné rozhodnutie s odôvodnením o aktuálnej majetkovej a ekonomickej situácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, či iných úkonoch relevantných z pohľadu ekonomickej dispozície daňového subjektu. Podkladom pre odôvodnenú obavu bol aj stav súvahového účtu. ktorý preukazuje zbavovanie sa majetku a súvaha daňového subjektu, z ktorej vyplýva nárast záväzkov z obchodného styku. Nevenovanie sa dlhodobému hmotnému majetku daňového subjektu pri tvorbe finančnej analýzy zdôvodnil KUFS tým. že k objektívnemu stanoveniu ceny nehnuteľností by bolo potrebné vypracovanie znaleckého posudku, ktoré však z dôvodu časovej náročnosti nebolo možné a tiež že na uvedený majetok môžu byť uložené rôzne formy záložných práv a skutočností v rámci poskytnutia dotácií z rôzne dostupných fondov na podporu podnikania. Preto vo finančno-ekonomickej analýze sa zameral napr. na porovnanie záväzkov oproti obchodnej marži a na finančné účty.
10. Predbežné opatrenie sleduje zabezpečenie splnenia daňovej povinnosti i v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako ohrozené. Predpokladom uloženia predbežného opatrenia je potreba zabezpečiť účel daňovej kontroly, miestneho zisťovania alebo určenia dane podľa pomôcok, prípadne (ako v tomto prípade) zabezpečiť odôvodnenú obavu týkajúcu sa vymoženia v budúcnosti splatnej dane. Z uvedeného potom vyplýva, že predbežné opatrenie sa vo svojich účinkoch prejavuje v subjektívnej sfére daňového subjektu. Daňový subjekt na jednej strane opakovane v odvolaní tvrdil, že prípadnú dorubenú daň bude v čase jej splatnosti ochotný a schopný zaplatiť, na druhej strane zdôrazňoval, že po zaplatení tak vysokej sumy dôjde k absolútnemu rozkladu spoločnosti, k nemožnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti, zastaveniu toku finančných prostriedkov, platobnej neschopnosti, rozpadu obchodných vzťahov a k strate zamestnania desiatok až stoviek ľudí. Touto argumentáciou sám priznáva, že v prípade dorubenia predpokladanej sumy dane nebude schopný túto zaplatiť, čím potvrdzuje, že uloženie povinnosti na zloženie peňažnej sumy v čase. keď daňový subjekt ešte disponuje majetkom, bolo správne. Predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane nie je v zjavnom nepomere k objemu uskutočňovaných zdaniteľných obchodov, o ktorých ekonomickej opodstatnenosti sú pochybnosti a viedli KUFS k záveru, že zdaniteľné obchody v posudzovaných zdaňovacích obdobiach sledovali znižovanie vlastnej daňovej povinnosti, čoho dôsledkom je predpokladané dorubenie dane a zároveň existuje odôvodnená obava, že vyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami.
II. žaloba a námietky
11. Žalobca v svojej žalobe namietal, že dôvod na nariadenie predbežného opatrenia nemôže byť uvedený a špecifikovaný len obyčajným odkazom na zákonné ustanovenie, ale musí byť špecifikovaný skutkovými okolnosťami. Povinnosť odôvodniť podozrenie nakoniec vyplýva aj zo samotného pojmového vymedzenia „ dôvodné podozrenie“, ktoré už v samotnom pojme obsahuje povinnosť uviesť dôvod podozrenia a podozrenie odôvodniť. Musí teda existovať odôvodnená obava, resp. dôvodné podozrenie, že daň nebude v čase jej vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. K pojmu dôvodné podozrenie sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra 2011, keď uviedla, že „tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností“. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôvodné podozrenie vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré sú spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa. Správca dane v predmetnom výlučne len menuje obchodné spoločnosti, s ktorými žalobca v určitom časovom období obchodoval, pričom predmetné
obchodné spoločnosti si voči štátnemu rozpočtu nesplnili svoje povinnosti a neodviedli daň. Na danom mieste je mimoriadne dôležité podotknúť, že v danom prípade uvedené spoločnosti predstavovali len jedny z desiatok či dokonca stoviek obchodných partnerov, s ktorými spolupracoval žalobca.
12. Závery že uplatnené odpočítanie z deklarovaných zdaniteľných obchodov s následkom znižovania vlastnej daňovej povinnosti nebolo v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zakladajú tak objektívny predpoklad dorubenia dane nie sú ničím odôvodnené, a teda je rozhodnutie nepreskúmateľné. Kriminálny úrad finančnej správy nerealizuje daňovú kontrolu, a teda nemá akýmkoľvek právnym akceptovateľným spôsobom nadobudnúť poznatok o súlade, resp. nesúlade realizovaných účtovných operácií so zákonom. Rovnako predmetný predpoklad, resp. predpoveď nesúladu Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako ani žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil a neobjektivizoval dôkaznými prostriedkami a teda uvedené je potrebné považovať len za dohady a predpoklady na základe ktorých predbežné opatrenie nemôžu byť v žiadnom prípade nariadené. V danom prípade ešte len za príslušné zdaňovacie obdobie prebieha pri daňovom subjekte daňová kontrola, resp. v niektorých prípadoch ani nie je ešte ani začatá, a teda nie je možné v žiadnom prípade predpokladať záver daňovej kontroly, teda zákonom predpokladaný postup, ktorým je sa overí správnosť realizácie daňových povinností, resp. práv daňového subjektu. Len v rámci daňovej kontroly tak môže byť prijatý záver o správnosti alebo nesprávnosti postupu daňového subjektu, ktorý realizuje svoje daňové povinnosti alebo práva. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného nebola zistená žiadna správna úvaha ohľadne rizikovosti daňového subjektu - žalobcu. Nedá sa z neho zistiť, aké úkony a s akým výsledkom správca dane a žalovaný vykonali za účelom zistenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, či a s akým výsledkom šetrili majetkové pomery žalobcu, jeho platobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností, resp., či napríklad uskutočňuje ekonomicky neodôvodnené predaje majetku a podobne. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane neobsahujú uvedenie konkrétnych dôvodov, ktoré by preukazovali dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia a ani okolností, na základe ktorých dospeli správne orgány k záveru, že je tu potreba zabezpečiť včasné a riadne zaplatenie rozdielu dane uložením povinnosti zložiť peňažnú zábezpeku.
13. Z týchto rozhodnutí nie je zrejmé, aká bola správna úvaha konajúcich orgánov vo vzťahu k primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností vo vzťahu k právu žalobcu užívať svoj majetok. Výška predpokladanej dorubenej dane sama o sebe nepredstavuje jediný rozhodujúci faktor, ktorý bez zistenia a zohľadnenia ďalších relevantných skutočností preukazuje dôvodnú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné. Na danom mieste je potrebné zdôrazniť, že nariadenie predbežného opatrenia bez pochybností predstavuje zásah do ústavou garantovaných práv daňového subjektu, a to najmä jeho práva vlastniť majetok. Aj z tohto dôvodu je potrebné dbať na riadne a dostatočné zistenie skutkových okolností, ktoré odôvodňujú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné a riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorým na základe takto zistených skutočností má dôjsť k zásadnému zásahu do jeho práv. Kriminálny úrad finančnej správy nesmie konať v polohe „ochrancu štátnej pokladne“ ktorého prvoradým záujmom je naplnenie štátneho rozpočtu za akúkoľvek cenu, ale musí byť objektívnym orgánom, ktorý posudzuje skutočnosti pre správnosť vyrubenia a vybratia dane starostlivým prihliadnutím na práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. Takisto bola porušená základná zásada správy daní, a to zásada primeranosti, (proporcionality) vyjadrená v ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Táto zásada určuje správcovi dane a rovnako aj Kriminálnemu úradu finančnej správy, na ktorý bola prenesená právomoc nariadiť predbežné opatrenie dodržiavať taký postup, aby pri svojej činnosti použil len také prostriedky, ktoré sú najvhodnejšie, a teda bezdôvodne nezaťažujú daňový subjekt nad mieru nevyhnutnú a súčasne umožňujú správne zistiť, určiť a vybrať daň, resp. naplniť účel predbežného opatrenia.
14. Za predpokladu, ak v minulosti bolo možné zabezpečiť, resp. hrozbu tvrdenú Kriminálnym úradom finančnej správy eliminovať predbežným opatrením zakazujúcim nakladať s hmotným majetkom, nebolo žalobcovi zrejmé a Kriminálny úrad finančnej správy neposkytol v odôvodnení rozhodnutia dôvody a vysvetlenie, prečo neuložil opätovne zakazujúce predbežné opatrenie, ale uložil prikazujúce predbežné opatrenie, navyše hrubo zasahujúce do práv žalobcu. Uvedené predchádzajúce rozhodnutia jednoznačne potvrdzujú, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zásadu primeranosti a je v
rozpore s predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou správcu dane. Prvú z hmotnoprávnych podmienok, a to existenciu obavy z nevymožiteľnosti dane, nielen že Kriminálny úrad finančnej správy a žalovaný náležite neodôvodnil, ale ani neuviedol objektívne akým spôsobom by bolo možné zo strany Daňového subjektu spôsobiť nevymožiteľnosť dane. Správca dane a rovnako ani žalovaný predpoklad obavy nielenže neuviedol, náležite neodôvodnil, ale na základe skutočnosti spočívajúce v predchádzajúcom konaní daňového subjektu, táto obava ani nemôže nastať. Ako vyplýva zo správy nezávislého audítora k individuálnej účtovnej závierke a výročnej správe za rok 2017, v spoločnosti od roku 2014 prebiehajúce viaceré daňové kontroly na daň z pridanej hodnoty. V roku 2017 daňový úrad vyrubil daň vo výške 720.040,33 € za kontroly z marca 2013 a 2014, ktorú spoločnosť v roku 2017 aj uhradila. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak daňovému úradu bola právoplatne vyrubená daň, túto daň riadne daňový subjekt zaplatil a splnil si tak povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov. Riadna platobná disciplína daňového subjektu vo vzťahu k právoplatným daňovým povinnostiam tak eliminujú a negujú predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v podobe obavy, že splatná daň nebude uhradená.
15. Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia oslabujú či dokonca negujú rovnako aj skutočnosti vzťahujúce sa k daňovému subjektu, a síce, že daňový subjekt za účelom hypotetického vzniku splatnej dane po skončení vyrubovacieho konania, ako vyplýva zo správny audítora, vytvoril rezervy na dorubenie DPH v roku 2017 vo výške 4.677.099,00 €, o ktorom daňový úrad rozhodol, avšak ešte rozhodnutia z dôvodu využívania opravných prostriedkov nie sú právoplatné a vykonateľné. V účtovnom období, a síce v čase od 01.01.2018 - 31.12.2018 boli vytvorené účelové rezervy na dorubenie DPH vo výške 1.393.712,01 €, a teda za posledné dva roky žalobca vytvoril rezervy len na dorubenie dane vo výške cca 6 mil. €, čo žalovaný a rovnako ani správca dane nijakým spôsobom v rámci svojej rozhodovacej činnosti nezohľadnili. Žalovaný argument o vytvorení účelovej rezervy v roku 2017 nijakým spôsobom ani len nezahrnul do svojej rozhodovacej činnosti. Za predpokladu, ak Kriminálny úrad finančnej správy a žalovaný odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia prehlbujúcou sa stratou, na danom mieste je potrebné poukázať na skutočnosť vyplývajúcu z Výročnej správy daňového subjektu, ekonomické a objemové ukazovatele sa v roku 2017 vyvíjali v súlade so zámermi daňového subjektu, hoci boli výrazne ovplyvnené prebiehajúcimi daňovými kontrolami z minulých rokov a ich závermi. Z tohto dôvodu spoločnosť zaúčtovala rezervu na budúce dôsledky výsledkov daňovej kontroly vo výške 4.677.000,00 €. Účtovný hospodársky výsledok roku 2017 tak bola strata vo výške 3.915.907,00 €, hoci účtovný hospodársky výsledok bez vplyvu rezervy by bol naopak účtovný zisk po zdanení vo výške 761.193 €. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, ak by žalobca neúčtoval rezervu, bol by v kladnom hospodárskom výsledku, a to v zisku za účtovné obdobie 2017.
16. Vo svetle účtovnej závierky za posledný uzavretý účtovný rok, a to rok 2018 je zrejmé, že spoločnosť dosiahla zisk. Žalobca dosiahol najvyšší zisk za posledných šesť rokov, a síce zisk vo výške 283.889 €. Dôvod na podklade ktorého odôvodňoval Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj žalovaný odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, a síce prehlbujúcu sa stratu, je mylný a neaktuálny. Daňový subjekt v období od 08.03.2016 do 28.05.2018 uhradil celkovo sumu 1.091.215,34 € za splatné dane, ktoré boli priznané a vyrubené na základe právoplatných a predovšetkým vykonateľných rozhodnutí. Žalobca sa tak nevyhýba plneniu svojich povinnosti, avšak za predpokladu, ak žalobcovi ukladá danú povinnosť vykonateľné rozhodnutie. Platobnú disciplínu žalobcu však Kriminálny úrad finančnej správy nijakým spôsobom nezohľadnil, ale automaticky nazeral na žalobcu ako na budúceho neplatiča daňových povinností a ako na osobu, ktorá sa bude vyhýbať svojím povinnostiam. Na predmetnú námietku žalovaný vo svojom rozhodnutí reagoval absolútne vyhýbavo, nezohľadnil ju v rámci svojej rozhodovacej činnosti, ale len uviedol, že žalobca dosiahol finančný strop plnenia svojich budúcich záväzkov. Uvedené tvrdenie aj s prihliadnutím na splácania záväzkov a rovnako aj tvorbu nie zanedbateľného zisku v účtovnom období je tak nepreskúmateľné a nie je možné uvedeným odôvodňovať nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedených skutočností, a síce, že žalobca uhrádzal splatné dane vyrubené na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí o vyrubení dane, rovnako aj z dôvodu opatrnosti vytvára viazané finančné rezervy na úhradu splatných daní a tvorby zisku nie je možné uvažovať o hrozbe, resp. obave, že v budúcnosti splatné dane nebudú uhradené. Dané skutočnosti, ktoré Kriminálny úrad finančnej správy účelovo v odôvodnení rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia neuviedol a žalovaný na predmetné skutočnosti účelovo nereaguje, vylučujú splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutie ako také stavajú do svetla nepreskúmateľného a nezákonného rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy a žalovaného.
17. Nesprávne právne posúdenie danej veci spočíva v tom, že správca dane síce aplikoval správnu normu, ale ju nesprávne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie zo strany správcu dane spočíva v nesprávnej interpretácii § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane je pri rozhodovaní o uložení predbežného opatrenia, ktorý je navyše fakultatívnym inštitútom daňového konania, povinný starostlivo zvažovať jednak mieru zásahu do práv daňového subjektu, a jednak aj existenciu dôvodov, ktoré uloženie predbežného opatrenia opodstatňujú. Ako je expressis verbis uvedené v § 50 ods. 1 Daňového poriadku, jedným z obligatórnych predpokladov uloženia predbežného opatrenia je inter alia odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Ako vyplýva z dikcie § 50 ods. 1 Daňového poriadku, hypotéza uvedeného ustanovenia predpokladá uloženie predbežného opatrenia v prípade, ak správca dane má za to, že daňový subjekt by mohol vykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla byť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu reálne postihnutého majetku. Zdrojom dôvodnosti obáv správcu dane spravidla môže by jeho vedomosť o aktuálnej majetkovej a ekonomickej situácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, či o iných úkonoch relevantných z pohľadu majetkovej dispozície Daňového subjektu. Uvedené tvrdenia žalobca popieral, nakoľko sa nedopustil úkonov omisívnej alebo komisívnej povahy, ktorými by hoc aj hypoteticky napĺňal podmienky nariadenia predbežného opatrenia. Kriminálny úrad finančnej správy nijakým spôsobom nepreukázal relevanciu svojich tvrdení z pohľadu nevymožiteľnosti dane, nakoľko sa nejedná, resp. by sa nejednalo o dispozičné úkony s majetkom Daňového subjektu, ktorými by mohla byť daná vymožiteľnosť ohrozená, resp. značne sťažená.
18. Správca dane si nijakým spôsobom nezabezpečil aktuálne informácie a teda porušil jednu zo základných zásad správneho rozhodovania, a to pre rozhodovanie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania. Kriminálny úrad finančnej správy mal v danom prípade vyžiadať minimálne od žalobcu aspoň predbežnú účtovnú závierku alebo aktuálne informácie, ktoré by objektívne odzrkadľovali aktuálnu situáciu žalobcu. Správca dane nariadenie predbežného opatrenia odôvodňuje aj zápisom záložného práva do notárskeho registra záložných práv z roku 2018, a to konkrétne zápisom 14569/2018. Na základe predmetného záložného práva poskytol veriteľ, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, daňovému subjektu úver vo výške 700.000 €. Práve uvedenou skutočnosťou správca dane absolútne neguje a popiera skutočnosti, na podklade ktorých odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia. Na strane jednej argumentuje nezdravou ekonomickou situáciou Daňového subjektu, hroziacim úpadkom a účtovnou závierkou za rok 2017, v ktorej bola vykázaná strata, na strane druhej poukazuje na poskytnutý úver. Poskytnutý úver bol použitý na ďalší rozvoj spoločnosti a zvýšenie konkurencieschopnosti spoločnosti v rámci trhového segmentu. V prípade, ak by Daňový subjekt bol v úpadku, bol by platobne neschopný a nespoľahlivý alebo rating Daňového subjektu by nebol priaznivý, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. by Daňovému subjektu nedôverovala a neposkytla úver vo výške 700.000,00 €. Veriteľ poskytol Daňovému subjektu úver na základe zmluvy o úvere, ktorá je zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 4001/16/034-ZZ-07, uzatvorenej dňa 24.04.2018, pričom záložné právo bolo registrované dňa 21.05.2018. Správca dane pokiaľ ide o hodnoty a finančné ukazovatele spoločnosti cielene a účelovo vybral údaje, ktoré vyzerajú negatívne, avšak vybral ukazovatele, ktoré absolútne neodzrkadľujú finančnú kondíciu a spoľahlivosť daňového subjektu.
19. Žalobca sa nijakým spôsobom nevyhýba plneniu povinnosti právoplatne judikovaných súdnym či správnym orgánom, ale skôr naopak, poskytne maximálnu možnú súčinnosť v záujme toho, aby sa pohľadávka v podobe nároku priznaná súdom uhradila bez zbytočného odkladu. Z uvedeného konania teda nemôže vyplývať odôvodnená obava z budúcej plynúcej platobnej disciplíny, práve naopak, prípad, na ktorý poukazuje správca dane svedčí o dobrej platobnej disciplíne žalobcu, schopného plniť si svoje záväzky voči obchodným partnerom a správcovi dane. Len samotné množstvo realizovaných daňových kontrol, resp. výsledky týchto kontrol samé o sebe nie sú spôsobilou skutočnosťou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledky daňových kontrol nie sú v súčasnosti právoplatné, nakoľko sú predmetom odvolacieho konania, súdneho prieskumu na základe podaných správnych žalôb, prípade konaní na kasačnom súde. Nakoľko výsledky daňových kontrol, resp. vyrubovacieho konania v súčasnosti nie sú právoplatné, správca dane založil obavu na hypotetickom základe, ktorého prípadná existencia v budúcnosti ani nemusí nastať. správca dane, resp. Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvideli ani jeden právny úkon smerujúcich k zmenšeniu
majetku žalobcu, akejkoľvek redukcii ale bo znehodnoteniu majetku, a teda rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy a rovnako aj žalovaného je v uvedenom rozsahu nepreskúmateľné a nezákonné.
20. Vo veci zdaňovacieho obdobia 2015 bola začatá daňová kontrola v mesiaci apríl, v mesiaci máj boli odovzdané správcovi dane zaistené účtovné doklady, prebiehajú v danom prípade procesné úkony, pričom správca dane svoje zistenia z daňovej kontroly ešte ani nesformuloval a neskompletizoval, a teda nie je možné hovoriť o akejkoľvek existencii dane. Vo veci zdaňovacieho obdobia január - december 2016 bola začatá daňová kontrola ešte len 01.10.2019 a zároveň v danom prípade boli zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy dňa 01.10.2019 odovzdané účtovné a iné doklady zaistené daným orgánom. Zároveň však neprebehli v danom prípade žiadne a akékoľvek procesné úkony, a teda Kriminálnemu úradu finančnej správy ani len nemohli byť zrejmé akékoľvek zistenia za dané zdaňovacie obdobie, keďže ani nenahliadli do zaistených dokladov. Uvedený záver je možné rovnako aplikovať aj vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január - jún 2017 (začatá daňová kontrola a odovzdané doklady zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy dňa 01.10.2019) a za obdobie 2018 ani len daňová kontrola nebola začatá. Rovnako žalobcovi nebolo zrejmé, ako dospel Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj žalovaný k možnej existencii dane, za predpokladu, ak Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako ani žalovaný zaistené doklady ani len neotvorili a nemanipulovali s nimi, keďže v čase prevzatia sa nachádzali v zaistených a neporušených vreciach. Nie je teda zrejmé, z čoho formulovali a koncipovali akúsi analýzu, na ktorú sa odvolávajú a ktorá v záujme preskúmateľnosti rozhodnutia mala byť prílohou rozhodnutia.
21. Preverovanie skutočnosti týkajúce sa správneho určenia a odvedenia dane patrí do pôsobnosti výlučne inštitútu daňovej kontroly. Daňovú kontrolu môže vykonávať výlučne len správca dane, teda príslušný daňový úrad. Kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy sú exaktne stanovené a vymedzené v osobitnom právnom predpise, konkrétne v ustanovení § 5 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva. V súčasnosti sú uvedené v §9 ods. 2 Zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z kompetenčného ustanovenia zákona č. 333/2011 Z. z. a rovnako ani zo súčasne platného zákona č. 35/2019 Z. z. nevyplýva, aby Kriminálny úrad finančnej správy mal oprávnenie, právomoc a kompetenciu vykonávať daňovú kontrolu, a teda aby mal právomoc preverovať skutočnosti týkajúce sa správneho určenia dane. Z rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy a rovnako aj z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, nie je zrejmé a vonkoncom nie je odôvodnené, prečo práve alebo na akom skutkovom základe práve vydal rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia práve Kriminálny úrad finančnej správy. Takéto odôvodnenie prenesenie kompetencie ani nie je špecifikované v predmetných rozhodnutiach. Prenos kompetencie mal byť jednoznačne uvedený v rozhodnutiach, nakoľko právomoc nariadiť predbežné opatrenie je prioritne daná daňovému úradu ako správcovi dane, ktorý má vedomosť o skutočnostiach odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a len vo výnimočných prípadoch je prenesená táto kompetencia na Kriminálny úrad finančnej správy. Prenos kompetencie však musí byť jednoznačne odôvodnený, čo v danom prípade nebolo splnené.
22. Kriminálny úrad finančnej správy ako správca dane účelovo vybral finančné ukazovatele preukazujúce pokles, resp. hodnoty, ktoré sa Kriminálnemu úradu finančnej správy hodili. Za základ prevzal absolútne neaktuálne finančné ukazovatele od roku 2014 - 2017, a to dlhodobý nehmotný majetok, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, vlastné imanie a záväzky a výnosy Daňového subjektu. Správca dane nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo na preukázanie ekonomickej situácie u žalobcu si vybral práve vyššie uvedené účelové finančné ukazovatele. Z uvedeného odôvodnenia súčasne vyplýva, že správca dane si nevybral za základ preukázania ekonomickej kondície žalobcu dlhodobý hmotný majetok, z dôvodu, že na uvedený majetok môže byť uložené v rôznej forme záložné právo zabezpečujúce pohľadávky alebo skutočnosti viazané v rámci poskytnutia dotácii z rôzne dostupných fondov na podporu podnikania. Kriminálny úrad finančnej správy sa absolútne nezaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa dlhodobého hmotného majetku, nakoľko ani si len nedal tú námahu, aby zistil aktuálnu hodnotu dlhodobého hmotného majetku a aktuálnu výšku pohľadávok, ktoré sú zabezpečené záložným právom. Za danej situácie by Kriminálny úrad finančnej správy zistil, že v danom prípade je ešte značný priestor pre zriadenie záložného práva aj zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy.
23. Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj žalovaný však ničím neodôvodeným postupom a svojvoľným rozhodnutím odmietol analyzovať dlhodobý hmotný majetok, ako najhodnotnejšiu podstatu
majetku žalobcu. Rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy a žalovaného nevychádza zo spoľahlivého a náležite zisteného skutkového stavu veci, nakoľko na strane jednej odmietol analyzovať dlhodobý hmotný majetok s odôvodnením možnej existencie záložného práva, avšak nevykonal žiadne a akékoľvek úkony na zistenie či na majetku skutočne neviaznu záložné práva. Za predpokladu, ak Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj žalovaný pre rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia vypracoval internú finančno-ekonomickú analýzu žalobcu, táto analýza nie je úplná, správna a spoľahlivá. Naopak, predstavuje účelový a tendenčný podklad pre rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy a žalovaného, ktorý tendenčne má navodiť dojem ohľadom žalobcu ako nespoľahlivom a krachujúcom podnikateľskom subjekte, ktorý je „jednou nohou“ v konkurze. Finančné zdravie daňového subjektu je veľmi dobré, žalobca investuje do svojho rozvoja, spoľahlivo spláca svoje záväzky a zvyšuje tržby. Takisto nie je možné hovoriť o tom, žeby žalobcovi hrozil konkurz, keďže v súčasnosti vytvára kladný hospodársky výsledok vo forme značného zisku. O skutočnosti, že finančno-ekonomická analýza vyhotovená Kriminálnym úradom finančnej správy je vyhotovená účelovo s cieľom znížiť rating žalobcu, aby Kriminálny úrad finančnej správy mohol nezákonne a nepreskúmateľne nariadiť predmetné opatrenie svedčí rovnako aj fakt, že do danej analýzy nezahrnul najvýznamnejšie ekonomické hodnoty. Do danej analýzy nezahrnul riziko odvetvia, volatilitu zisku, prognózovateľnosť a stabilitu tržieb a zisku, vplyv ekonomických síl, intenzitu použitia kapitálu, podiel na trhu, dlhodobé predajné kontrakty, diverzifikáciu produktov, rentabilitu vlastného imania, ziskovú maržu, cash - flow k dlhom spoločnosti a podobné významné finančné veličiny, ktorými je možné ohodnotiť finančnú kondíciu žalobcu.
24. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný alebo Kriminálny úrad finančnej správy vykonal šetrenia za účelom majetkových pomerov žalobcu, teda aby vykonal podrobnejšie šetrenie ohľadom majetkových pomerov žalobcu, jeho platobnej disciplíny pri plnení si svojich daňových a odvodových povinností, či sú voči nemu aktuálne vedené živé exekúcie, resp. je u neho iné rizikové správanie, spočívajúce napr. v ekonomicky neodôvodnenom predaji majetku a pod. Uvedené jednoznačnej potvrdzuje názor, že Kriminálny úrad finančnej správy si pred vydaním predmetného rozhodnutia nezabezpečil dostatočný okruh podkladov a dôkazných prostriedkov, a teda že náležite nezistil skutočný skutkový stav veci. Tento nedostatok rovnako ani nebol odstránený v odvolacom konaní zo strany žalovaného. V prípade, ak by Kriminálny úrad finančnej správy pristúpil k rozhodovacej činnosti o uložení predbežného opatrenia zodpovedne, v záujme vydania spravodlivého a zákonného predbežného opatrenia, zistil by obyčajnou vyhľadávacou činnosťou, že žalobca disponuje nehnuteľným a hnuteľným majetkom. Z predloženého súpisu majetku žalobcu je zrejmé, že v jeho vlastníctve sú nehnuteľnosti - stavby, budovy a pozemky v obstarávacej cene 5.642.916,05 €. Okrem toho disponuje hnuteľným majetkom a to stroje, prístroje a zariadenia v obstarávacej cene 2.647.747,21 € a dopravnými prostriedkami v obstarávacej hodnote 1.686.600,52 €. Z predloženého súpisu tak jednoznačne vyplýva, že žalobca disponuje majetkom v obstarávacej hodnote 9.984.600,48 €, pričom po zohľadnení odpisov disponuje žalobca majetkom v zostatkovej hodnote 7.508.420,09 €. Kriminálny úrad finančnej správy bol rozhodovaní o uložení predbežného opatrenia, ktorý je navyše fakultatívnym inštitútom daňového konania, povinný starostlivo zvažovať jednak mieru zásahu do práv žalobcu, a jednak aj existenciu dôvodov, ktoré uloženie predbežného opatrenia opodstatňujú.
25. Kriminálny úrad finančnej správy mal možnosť zvoliť na základe zásady proporcionality a primeranosti miernejšie predbežné opatrenie. Za miernejšie predbežné opatrenia, resp. miernejší postup Kriminálneho úradu finančnej správy so zásahom do základných práv žalobcu s nižšou intenzitou bolo možné považovať uloženie predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku so zákazom nakladania s hmotným majetkom žalobcu a následne zriadiť záložné právo. V prípade reálneho vzniku pohľadávky, ktorej potenciálnu úhradu zabezpečuje Kriminálny úrad finančnej správy nariadením predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a splatnosti tejto pohľadávky by správca dane mohol v prípade dobrovoľného neuspokojenia tejto pohľadávky realizovať daňovú exekúciu za účelom predaja nehnuteľností. Takýto postup by mal omnoho menší negatívny dopad na činnosť žalobcu, ako uloženie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Uvedeným spôsobom by sa tak efektívnejšie zabezpečil zmysel a význam cieľa, ktorý sa snažil dosiahnuť Kriminálny úrad finančnej správy, a to budúce zaplatenie daňovej povinnosti za súčasnej eliminácie negatívneho dopadu na Žalobcu a zamestnanosť v danom regióne.
III. argumenty žalovaného
26. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe analýzy informácií zo zaistených účtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania boli získané objektívne skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane daňovým subjektom. V zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Finančné riaditeľstvo SR z informačného systému finančnej správy zistilo informácie, ktoré podporujú postup KUFS pri uložení predbežného opatrenia. Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie február 2017 až jún 2017 odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťami: Mima Market s.r.o., IČO 46956468 - daňový subjekt je zapojený v reťazci spoločností ASCANIOS SLOVAKIA s.r.o, a KARAT s.r.o., ktoré nepriznávajú dodanie tovarov/ služieb, neodvádzajú daňovú povinnosť. Daňový subjekt vykazoval vysoké hodnoty dane na vstupe i na výstupe, pričom výsledkom daňových priznaní je len nízka vlastná daňová povinnosť niekoľko desiatok eur. Spoločnosti v reťazci nemajú povolenie na podnikanie v komodite mäso, cez tieto spoločnosti sú dodávky len prefakturované bez akéhokoľvek opodstatnenia. Kontroly u daňového subjektu Mima Market s.r.o. boli ukončené s vysokými nálezmi z dôvodu, že správca dane dospel k záveru, že transakcie tak, ako boli deklarované, neboli uskutočnené.
27. Ďalej v prípade spoločností Agro Arsol s.r.o. IČO 46918337 a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. KUFS konštatoval, že sú zapojené v reťazci, kde na začiatku reťazca sa nachádza daňový subjekt JK&OŠ s.r.o., ktorý nepriznal a neodviedol daňovú povinnosť. Podávané daňové priznania nekorešpondovali s predkladanými kontrolnými výkazmi. Spoločnosť Agro Arsol s.r.o. v daňových priznaniach vykazovala uskutočnené i prijaté zdaniteľné plnenia, ale daň na základe podaných daňových priznaní nebola uhrádzaná a spoločnosť vykazuje vysoké nedoplatky. Spoločnosť JK&OŠ s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra 18.3.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Bussinesin.sk, s.r.o. Horná 26, Banská Bystrica, ktorá je právnym nástupcom 22 spoločností a nie je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Čo sa týka spoločnosti Corporation Work Service SK s.r.o., IČO 50362151, tak HYDINA SLOVENSKO SK s.r.o. je s touto spoločnosťou zapojená v reťazci, na začiatku ktorého sa nachádza spoločnosť OKS SLOVAKIA, ktorá nepriznáva a neodvádza daňovú povinnosť. Spoločnosť je nekontaktná, neumožnila vykonať kontrolu dane z pridanej hodnoty, v daňových priznaniach DPH vykazovala nízke vlastné daňové povinnosti, ktoré však neuhrádzala, vykazuje voči finančnej správe vysoké nedoplatky, daň bola určená na základe pomôcok. Spoločnosť Corporation Work Service SK s.r.o. taktiež neumožnila vykonať kontrolu dane z pridanej hodnoty, daň bola určená podľa pomôcok, vykazuje vysoké nedoplatky. Od 17.4.2018 je bez konateľa, spoločníkom je JIT LLC, Pioneer Ave, Ste. 5282, Cheyenne, Wyoming 820 01, Spojené štáty americké.
28. Na základe hore uvedených skutočností dospel KUFS k záveru, že vzhľadom na zistenie reťazcov spoločností, ktoré medzi sebou len prefakturovali tovar bez akejkoľvek resp. minimálnej pridanej hodnoty, zakladá opodstatnenie uloženia predbežného opatrenia. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že v súčasnej dobe je na Prezídiu Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície - expozitúra Východ vedené trestné stíhanie osôb, ktoré pôsobia, resp. pôsobili ako štatutárne orgány v spoločnostiach HYDINA SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o., pričom v uvedenom konaní pri prebiehajúcom vyšetrovaní a z neho vyplývajúcej dôkaznej situácie preukazujú, že v rámci dodaní tovaru v reťazovom obchode nedochádzalo k dodaniu tovaru deklarovaným spôsobom a tým k vzniku daňovej povinnosti (rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 8S/43/2017). Z prijatých faktúr si daňový subjekt odpočítal daň na vstupe, čo ovplyvnilo (znížilo) vlastnú daňovú povinnosť na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Tieto skutočnosti vedú k záveru, že uplatnené odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov s následkom znižovania vlastnej daňovej povinnosti nebolo v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zakladajú tak objektívny predpoklad dorubenia dane. Pri uložení predbežného opatrenia zložením peňažnej sumy na účet správcu dane musí ísť o zloženie peňažnej sumy v takej výške, ktorá musí byť primeraná očakávanej peňažnej povinnosti, ktorou správca dane túto očakávanú povinnosť zabezpečí. Pritom správca dane nemá povinnosť zisťovať, či daňový subjekt má v čase vydania predbežného opatrenia zložením peňažnej sumy na účet správcu dane dostatok finančných prostriedkov na bankovom účte. V rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia formou zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane určí aj lehotu plnenia po doručení tohto rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že KUFS nevedie dokazovanie, na základe vlastnej ekonomicko-finančnej analýzy určil peňažnú sumu primerane a to vo výške uplatneného odpočítania dane z faktúr horeuvedených spoločností, ktoré sú súčasťou vytvoreného umelého reťazca, v rámci ktorého dochádza ku kráteniu dane, resp. jej neodvedenia z vystavených faktúr, z ktorých si spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. uplatňuje odpočítanie dane.
29. Zásada primeranosti ukladania predbežných opatrení vyplýva z ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa predbežné opatrenie ukladá v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jeho účelu. Odhadovaná výška budúcej povinnosti (ide o odhad daňovej povinnosti, nie presné určenie) determinuje výšku sumy pri prikazujúcom predbežnom opatrení, ktorú má daňový subjekt zložiť na účet správcu dane. V posudzovanom prípade výška odhadovanej daňovej povinnosti korešponduje s výškou uloženej peňažnej povinnosti, ktorú je povinný daňový subjekt zložiť na účet správcu dane a nie je v zjavnom nepomere k odhadovanej daňovej povinnosti. Z finančno-ekonomickej analýzy je zrejmé, že spoločnosť dosiahla finančný strop plnenia svojich budúcich záväzkov vzniknutých už aj zo začatých a neukončených daňových kontrol za rôzne zdaňovacie obdobia, kde je predpoklad vyrubenia rozdielu dane oproti podanému daňovému priznaniu, a to aj dôsledkom existencie vzniku záložného práva zo dňa 21.05.2018, spisová značka 14569/2018, v maximálnej výške istiny 2.800.000 € pre potreby likvidných finančných prostriedkov na splácanie dlhov. Týmto titulom daňový subjekt nie je schopný riešiť ďalšie budúce bankové úvery, nakoľko má založený všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok. K využitiu neaktuálnych údajov ako podkladu k vydaniu predbežného opatrenia KUFS uvádzal, že vychádzal z posledných dostupných účtovných závierok, keďže v dobe vydania rozhodnutia nebolo podané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a ich náležité skutočnosti za rok 2018. 30. Podľa údajov získaných z informačného systému finančnej správy k novembru 2019 vykazuje žalobca nedoplatky vo výške 15.231.421 € a zároveň ukončené kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia od roku 2011 boli s vysokým dorubom dane. Z uvedeného vyplýva, aká je skutočná finančná disciplína daňového subjektu, a preto žalovaný zastával názor, že uloženie predbežného opatrenia bolo opodstatnené. Poskytnutie úveru spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. podľa daňového subjektu preukazuje, že ak by bol daňový subjekt v úpadku, bol by platobne neschopný alebo nespoľahlivý alebo rating daňového subjektu by nebol priaznivý, banka by mu úver neposkytla. K uvedenému KUFS zastáva stanovisko, že tým, že banka za poskytnutie úveru zriadila záložné právo Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 4001/16/034-ZZ-07, uzatvorenej dňa 24.4.2018, si zabezpečila dôvodnosť obavy z nezaplatenia vzniknutých záväzkov z predmetu záložného práva. 31. Základom zistení KUFS-u bola finančno-ekonomická analýza, podľa ktorej daňový subjekt vykazuje vysokú zadlženosť vyjadrenú 97,2% z miery financovania svojich aktív pomocou cudzích zdrojov. Platobnú neschopnosť daňového subjektu uhrádzať záväzky voči štátnym orgánom, ktoré sú plynúce podľa osobitných právnych predpisov preukazuje aj skutočnosť evidovaných dlhov, dlh voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni, všeobecnej zdravotnej poisťovni ku dňu 7.5.2019 je vo výške 3.881.508,66 €. V zmysle INDEXU 05 daňový subjekt vykazuje bankrot, dôsledkom čoho je neprosperujúci, keďže hodnota ukazovateľa je v zápornej hodnote -0,86. Uvedený subjekt v roku 2017 zvýšil stratu z 234.217 € na 3.916.907 €. Uvedené predbežné opatrenie je vydané a odôvodnené z ucelených a logických okruhov skutočností, ktoré svedčia o nezdravej ekonomickej situácii a zároveň preukazujúce skutočnosti vedúce ku vzniku vyrubenia dane, rozdielu dane alebo určenia rozdielu dane v sume, ktorý vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu o schopnosti daň v dobe jej splatnosti uhradiť. Uvedená obava z časti plynie a preukazuje odôvodnenosť rozhodnutia o predbežnom opatrení z výkonu veľkého množstva daňových kontrol dane z pridanej hodnoty miestne príslušným správcom dane, u ktorých dochádza k vyrubeniu dane, následkom čoho by mohlo dôjsť cieleným zbavovaním sa majetku za účelom jeho nedosiahnuteľnosti pre správcu dane. Ust. § 50 ods. 1 Daňového poriadku predpokladá uloženie predbežného opatrenia v prípade, ak má správca dane za to, že by daňový subjekt mohol vykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla byť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu reálne postihnutého majetku. Zároveň KUFS vydal predmetné rozhodnutie s odôvodnením o aktuálnej majetkovej a ekonomickej situácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, či iných úkonoch relevantných z pohľadu ekonomickej dispozície daňového subjektu. Podkladom pre odôvodnenú obavu bol aj stav súvahového účtu, ktorý preukazuje zbavovanie sa majetku a súvaha daňového subjektu, z ktorej vyplýva nárast záväzkov z obchodného styku. Nevenovanie sa dlhodobému hmotnému majetku daňového subjektu pri tvorbe finančnej analýzy zdôvodnil KUFS tým, že k objektívnemu stanoveniu ceny nehnuteľností by bolo potrebné vypracovanie znaleckého posudku, ktoré však z dôvodu časovej náročnosti nebolo možné a tiež že na uvedený majetok môžu byť uložené rôzne formy záložných práv a skutočností v rámci poskytnutia dotácií z rôzne dostupných fondov na podporu podnikania, preto vo finančno-ekonomickej analýze sa zameral napr. na porovnanie záväzkov oproti obchodnej marži a na finančné účty.
IV. pojednávanie
32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 06.07.2022. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.
V. Relevantné právne predpisy
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
34. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
35. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
36. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.
37 .Podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.
38. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené, ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší čiastočne. Podľa § 50 ods. 8 Daňového poriadku predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného
opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.
39. Podľa § 50 ods. 9 Daňového poriadku ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku podľa § 79 ods. 1.
40. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
41. Podľa § 160 ods. 5 Daňového poriadku na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu, ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.
42. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bod 3 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov Kriminálny úrad finančnej správy robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok.
43. Podľa § 5 ods. 3 písm. i) a j) zákona č. 333/2011 Z. z., o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, Kriminálny úrad finančnej správy plní a zabezpečuje úlohy v oblasti vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní alebo colných predpisov a zisťovania ich páchateľov; robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak 1. to vyžaduje bezpečnosť štátu, 2. hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo majetku alebo ohrozenie života a jeho odvrátenie nemožno inak dosiahnuť, 3. na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok, 4. úkony daňového úradu alebo colného úradu, ktoré súvisia s úkonmi v pôsobnosti Kriminálneho úradu finančnej správy, je potrebné utajiť, 5. je potrebné overiť úroveň colného dohľadu zabezpečovaného colným úradom, 6. je potrebné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 563/2009 Z. z.)
VI. Posúdenie veci správnym súdom
44. Inštitútom predbežného opatrenia v zmysle § 50 Daňového poriadku správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, a to najmä aby - zložil peňažnú sumu na účet správcu dane; - nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti ( § 63 Daňového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P63'&ucin- k-dni='30.12.9999'>). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Podstatné pritom je, že stačí - ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia, teda ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby predbežné opatrenie bolo vykonateľné. Predbežné opatrenie možno uložiť v ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom a predpokladá sa, že správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane.
45. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Správny orgán má povinnosť nielen rozhodnúť, ale
tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje.
46. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy.
47. V prvom rade správny súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktoré sa týkalo nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí. Táto námietka súvisela s tou časťou, kedy žalobca spochybnil operatívne zistenia Kriminálneho úradu finančnej správy ohľadne zdaniteľného plnenia od dodávateľov: Mima Market s.r.o., IČO 46956468 (v reťazci spoločností ASCANIOS SLOVAKIA s.r.o, a KARAT s.r.o.), Agro Arsol s.r.o. IČO 46918337 (v reťazci s JK&OŠ s.r.o.) a spoločnosti Corporation Work Service SK s.r.o., IČO 50362151 (v reťazci so spoločnosťou OKS SLOVAKIA, spol. s.r.o.). Žalobca považoval rozhodnutie o uložení opatrenia, v ktorom absentuje akýkoľvek dôkaz, alebo úvaha o tom, že daňový subjekt porušil právne predpisy za arbitrárne a nepreskúmateľné. Správny súd uvádza, že zo stany žalobcu nebolo na mieste argumentovať a odvolávať sa na rovnakú mieru dokazovania
- teda v rozsahu, ako sa vykonáva pri uplatnení nadmerného odpočtu a aplikácii ust. § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Príslušné ustanovenie § 50 ods. 1 Daňového poriadku stanovuje ako predpoklad vydania predbežného opatrenia dôvodnú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobej jej splatnosť uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Z uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné pre vydanie procesného rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich má osvedčiť dôvodnú
obavu orgánu verejnej správy. Vychádza sa pritom z istej miery pravdepodobnosti osvedčovaných skutočností s tým, že na náležitosť zistenia skutkového stavu sa kladú omnoho menšie nároky, ako pri meritórnom prejednávaní daňovej veci. Vždy je možné polemizovať s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnuté, ale podstatná je tá skutočnosť, či sú/nie sú závery prezentované v napadnutom rozhodnutí arbitrárne.
48. Správny súd po preskúmaní žalobných námietok musel konštatovať, že tieto neboli dôvodné, aby súd mohol konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Nebolo možné ani vyvodiť záver, že úvahy žalovaného vykazujú znaky arbitrárnosti a sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný svoju správnu úvahu a závery podložil analýzou informácií, ktoré vychádzali z účtovných a daňových dokladov daňového subjektu. Závery orgánov verejnej správy vychádzali z daňových kontrol a zo skutočnosti, že žalobca si za zdaňovacie obdobie február a jún 2017 odpočítal daň z faktúr od dodávateľov: Mima Market s.r.o., IČO 46956468, Agro Arsol s.r.o. IČO 46918337 a Corporation Work Service SK s.r.o., IČO 50362151. Orgány verejnej správny náležite zdôvodnili svoje závery, t.j. prečo spochybnili deklarované obchodné transakcie a uvádzali pri jednotlivých spoločnostiach relevantné skutočnosti, ktoré spochybňovali reálne uskutočnenia deklarovaných obchodov (nepriznanie a nedovedenie daňovej povinnosti, rozpory v daňových priznaniach, vysoké nedoplatky, nekontaktnosť daňových subjektov, absencia povolení na podnikanie atď.). Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s interpretáciou príslušných ustanovení Daňového poriadku, existenciou dôvodnej obavy, rovnako svoje úvahy oprel aj o logický okruh indícií nižšej intenzity, ktoré svedčili v danom prípade o nedobrej ekonomickej situácii žalobcu a táto vyvolala obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhania uhradiť. V neposlednom rade sa orgány verejnej správy zaoberali finančno-ekonomickým stavom s poukazom dosiahnutý strop plnenia svojich budúcich záväzkov (vzhľadom na množstvo začatých a neukončených daňových kontrol) s predpokladom na vyrubenie rozdielu dane, existencie vzniku záložného práva zo dňa 21.05.2018
- v maximálnej výške istiny 2.800.000 € pre potreby likvidných finančných prostriedkov na splácanie dlhov; skonštatovali nemožnosť založiť iný hnuteľný a nehnuteľný majetok zo strany daňového subjektu - vychádzajúc z posledných dostupných účtovných závierok. Orgány verejnej správy zároveň poukázali na vysokú mieru zadlženia, poklesu hotovosti v absolútnych číslach a stavom súvahového účtu s nárastom záväzkov, atď. Zároveň poukázali na 97,2 % mieru financovania vlastných aktív pomocou cudzích zdrojov a evidované dlhy voči daňovému úradu a na sociálnych a zdravotných odvodoch.
49. Z uvedeného preto vyplýva, že orgány verejnej správy postupovali v intenciách zákona, kedy dostatočne zdôvodnili svoju obavu, že žalobca ako daňový subjekt - vzhľadom na vysoký počet daňových kontrol DPH, kde dochádza k vyrubeniu dane, by sa mohol úmyselne zbavovať svojho majetku a teda daň by mohla byť nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie by mohlo byť so značnými ťažkosťami. Súd nezistil ani rozpor výšky sumy uloženej predbežným opatrením vzhľadom k očakávanej daňovej povinnosti, takže proporcionálnosť uloženej povinnosti bola zachovaná. Pre posúdenie tohto sporu bolo pre správny súd rozhodujúce, že orgány verejnej správy pri zabezpečení správy daní nepostupovali arbitrárne, ale rozhodnutie vyhádzalo z vlastných poznatkov orgánov verejnej správy, ktoré vyplývali z daňových kontrol, ako aj z ekonomickej situácie žalobcu ako daňového subjektu. Na jednej strane sa žalobca snažil súdu preukázať, že závery žalovaného o jeho nepriaznivej ekonomickej situácii sú nepravdivé a podložené neaktuálnou súvahovou dokumentáciou, no na druhej stane pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa snažil súdu relevantným spôsobom osvedčiť, že aj z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2018 vyplýva, že jeho prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové náklady, v dôsledku čoho tvorí záporný prevádzkový kapitál vo výške - 12.723.858 € a preto je jeho vlastná finančná situácia napätá. O tejto nepriaznivej situácii mala svedčiť aj skutočnosť, že Sociálna poisťovňa pristúpila k vymáhaniu pohľadávok, ktoré voči nemu evidovala titulom neuhradených preddavkov na sociálne poistenie za jednotlivé mesiace v roku 2018 a 2019. Kompetencia Kriminálneho úradu finančnej správy vydať predbežné opatrenie vyplýva z ust. § 5 ods. 3 písm. j) bod. 6 zákona č. 333/2011 Z. z., o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Záverom je preto možné zhrnúť, že správny súd nezistil žiadne porušenia zákona zo strany orgánov verejnej správy, daňové orgány vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu a náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom naň kladené náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).