Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Tos-71-2022.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/71/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na neverejnom zasadnutí dňa 7. júla 2022 prejednal sťažnosť odsúdeného P. U. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7PP/24/2022 zo dňa 14.06.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. U. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 7PP/24/2022 zo dňa 14.06.2022 samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietla návrh odsúdeného P. U. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 1T/76/2020 zo dňa 12.04.2021 vo výmere 28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/25/2019 zo dňa 11.12.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/25/2019 zo dňa 25.05.2021 vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 14.06.2022 sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním, okresnému súdu doručeným dňa 27.06.2022. V sťažnosti poukázal predovšetkým na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, z ktorej, podľa názoru odsúdeného, vyplýva, že zmyslom podmienečného prepustenia je motivácia odsúdeného k tomu, aby svojim správaním a plnením povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Za predpokladu, že účel trestu sa dosiahne už aj vykonanou časťou uloženého trestu odňatia slobody, je ďalší výkon trestu nepotrebný a nedôvodný. Pre posúdenie podmienok podmienečného prepustenia je, ako tvrdil odsúdený, potrebné zohľadniť nielen jeho minulosť, ale rovnako aj aktuálne poznatky k osobe odsúdeného. Na základe uvedeného sa preto domnieva, že ďalší výkon trestu už nemá ako prispieť k jeho polepšeniu a tento viac nie je potrebný.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože u neho neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ust. § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Okresný súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na obhajobu rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým úvahám obsiahnutým v ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Sťažnostný súd považoval za potrebné doplniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné splnenie ako formálnych, tak aj materiálnych podmienok vyžadovaných Trestným zákonom.
Formálnymi podmienkami možno rozumieť vykonanie pomernej časti uloženého trestu odňatia slobody, požadovanej zákonom (§ 66 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona), t. j. vykonaním jednej polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade, ak bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania prečinu (§ 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov (§ 66 ods. 3 Trestného zákona). Odsúdený podal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 16.05.2022, a síce po vykonaní viac ako polovice trestu odňatia slobody uloženého mu vo výmere 28 mesiacov trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 1T/76/2020 zo dňa 12.04.2021, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, oba spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a tiež po vykonaní viac ako polovice trestu odňatia slobody uloženého mu vo výmere 20 mesiacov rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/25/2019 zo dňa 11.12.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/25/2019 zo dňa 25.05.2021, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené považoval sťažnostný súd formálne zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnené.
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, vychádzajúc z ust. § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona, musí súd z hľadiska splnenia materiálnych zákonných podmienok zhodnotiť konanie odsúdeného pred spáchaním trestného činu, jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň reálne zhodnotiť predpoklad, či v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky, ktorou je plnenie povinností odsúdeného v rámci aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody, nemožno konštatovať, že odsúdený túto podmienku splnil. Relevantným pre posúdenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je obsah hodnotenia, vypracovaný ústavom na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že odsúdený bol po nástupe na výkon trestu odňatia slobody umiestnený na ubytovňu s diferenciačnou skupinou „C“, kde síce adaptácia na podmienky výkonu trestu a začlenenie do society odsúdených prebehli bez problémov, avšak v dodržiavaní zákazov a povinností sa u odsúdeného vyskytli nedostatky. Odsúdený sa dopustil aj disciplinárneho previnenia, a to fajčením mimo vyhradený priestor, ktoré previnenie bolo vyriešené upustením od disciplinárneho potrestania. Dňa 03.08.2021 bol odsúdený premiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Jeho správanie a vystupovanie bolo na dobrej úrovni, do prednáškovej činnosti pedagógov sa zapájal len sporadicky. Doposiaľ mu neboli uložené žiadne disciplinárne tresty, naproti tomu bol 1-krát disciplinárne odmenený formou pochvaly za plnenie programu zaobchádzania.
Od 02.03.2022 je odsúdený zaradený do pracovného procesu na stráženom pracovisku v ústave, kde svoje pracovné povinnosti plní na požadovanej úrovni. Resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Odsúdený doposiaľ iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie tak, ako to ustálil aj ústav na výkon trestu pri hodnotení odsúdeného, nemožno preto považovať prvú materiálnu podmienku za splnenú.
Správne poukázal okresný súd v napadnutom uznesení, že predpokladom pre podmienečné prepustenie odsúdeného je požiadavka pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá musí byť zrejmá zo zhodnotenia správania sa (polepšenia) odsúdeného, ktoré dáva záruku za to, že odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, pričom uvedená požiadavka musí byť dôvodná, založená na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Z hodnotenia odsúdeného je evidentné, že odsúdený sa usiloval participovať na programe zaobchádzania, v dôsledku čoho bol preradený na ubytovňu s diferenciačnou skupinou „B“, jeho správanie sa však nezaobišlo bez nedostatkov. Odsúdený sa dopustil aj jedného disciplinárneho previnenia, keď fajčil mimo vyhradený priestor. Je len v prospech odsúdeného, že toto previnenie bolo vyriešené upustením od disciplinárneho potrestania. Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádza od 13.05.2020 (so započítaním väzby a vykonaného trestu odňatia slobody z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 1T/60/2020 zo dňa 22.09.2020), pričom za nie krátku dobu výkonu trestu odňatia slobody (2 roky) získal iba 1 disciplinárnu odmenu. Hodnotiac uvedené, je potrebné konštatovať, že prezentované skutočnosti nesvedčia o príliš aktívnom prístupe odsúdeného k zmene správania, ktorým by bezpochyby preukázal, že sa polepšil a že doposiaľ vykonaná časť uloženého trestu odňatia slobody bola postačujúca pre jeho nápravu.
Z hľadiska prijatia záveru, že od odsúdeného je možné očakávať vedenie riadneho života (druhá materiálna podmienka), je potrebné zohľadniť okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017). Okresný súd správne prihliadol na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia ústavu menej priaznivá s poukazom na stredné riziko recidívy trestnej činnosti. V naznačených súvislostiach je pri hodnotení osoby odsúdeného potrebné prihliadať aj na doterajší život odsúdeného, kde z odpisu Registra trestov SR je zrejmé, že P. U. bol doposiaľ 21-krát odsúdený za rôznu, ale najmä majetkovú trestnú činnosť, čo svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu právnych noriem.
Odsúdený začal s páchaním trestnej činnosti už ako mladistvý (rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T/75/2003 zo dňa 07.11.2003) a v páchaní trestnej činnosti pokračoval aj naďalej, v dôsledku ktorého konania sa opakovane dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený (z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/12/2007 zo dňa 30.06.2007), avšak ani toto dobrodenie zákona a súdu preňho nebolo dostatočne motivujúcim faktorom na zmenu správania, pretože aj naďalej páchal trestnú činnosť. O sklone odsúdeného k nerešpektovaniu spoločenských noriem rovnako svedčí evidencia priestupkov z ktorej je nepochybné, že odsúdený bol doteraz 9-krát priestupkovo postihnutý, z toho 6-krát za priestupky proti majetku. Možno preto konštatovať, že predošlé odsúdenia a tresty u neho neviedli k náprave, neboli pre neho dostatočným ponaučením, keďže do rozporu so všeobecne záväznými právnymi normami sa od mladistvého veku dostal opakovane. Odsúdený vlastným pričinením nevyužil skoršiu možnosť riadne sa začleniť do spoločnosti a preukázať, že sa napravil, ktorú mu súd v minulosti poskytol v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, kedy odsúdený rezignoval na spoločensky konformné správanie, naďalej páchal trestnú činnosť a opätovne sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Je preto potrebné konštatovať, že odsúdený dostatočným spôsobom nepreukázal vôľu napraviť sa a v budúcnosti viesť riadny život. Krajský súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že odsúdený participoval na programe zaobchádzania a bola mu preto zmiernená diferenciačná skupina na skupinu „B“, avšak zohľadniac menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a stredné riziko recidívy trestnej činnosti krajský súd konštatuje, že práve predčasným ukončením pozitívneho výchovného pôsobenia uloženého trestu a participácie na programe zaobchádzania v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebolo možné dosiahnuť jeden z účelov trestu, a síce vytvoriť podmienky a pripraviť odsúdeného na riadne vedenie života po výkone trestu a odradiť ho od recidívy trestnej činnosti.
Aj podľa zistení krajského súdu je preto u odsúdeného ďalší výkon trestu odňatia slobody potrebný, a to predovšetkým z dôvodu, aby bol naplnený reálny predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život.
V závere krajský súd uvádza, že okresný súd v prejednávanej veci správne vo svojom rozhodnutí prihliadol na povahu spáchanej trestnej činnosti, ako aj na zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktoré zaradenie na výkon trestu svedčí o tom, že v prípade odsúdeného sa vyžaduje prísnejšia forma spôsobu výkonu trestu. Naviac, trest odňatia slobody aktuálne vykonáva v diferenciačnej skupine „B“, čo rovnako svedčí o potrebe prísnejšieho režimu, ktorý je základom diferencovaného zaobchádzania.
Keďže v súčasnosti nie je možné vysloviť reálny predpoklad, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, ďalší výkon trestu odňatia slobody je u neho dôvodný.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného v súlade s citovaním ustanovením ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.