Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanej Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zastúpenej JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 3.876,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -83 zo dňa 18. februára 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.108,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,17 eur od 21.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,22 eur od 21.01.2022 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 8,80 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku / výrok III./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 3.876,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2019 do zaplatenia s tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril so žalovanou dňa 07.12.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžičku vo výške 6.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 109,22 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 13.106,40 eur. Žalovaná z uvedeného úveru uhradila 4.554,07 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť

splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky včas a riadne, žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 29.12.2018 (predžalobná výzva) k úhrade dlžných splátok a upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca úver zosplatnil dňa 19.02.2019, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.02.2019. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 3.876,37 eur. Žalovaná proti žalobe namietala, že žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená jej bonita ako klienta s poukazom na a . Ďalej mala za to, že žalobca nepreukázal, že by nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky označený v prehľade úhrad a splátok. Napokon namietala, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle a , nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Taktiež zo strany žalobcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky v zmysle posledná veta .

3. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 07.12.2016 zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere" č. 1620005752, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.000 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Žalovaná sa zaviazala poskytnutý spotrebiteľský úver splácať v 120-tich mesačných splátkach vo výške 109,22 eur pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 19,90 % ročne. V predmetnej zmluve bola ako celkové náklady spotrebiteľa uvedená suma 7.106,40 eur, celková čiastka uvedená suma 13.106,40 eur. Prvá splátka podľa predmetnej zmluvy bola splatná dňa 20.01.2017, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti dňa 20.12.2026. RPMN bola stanovená v predmetnej zmluve vo výške 19,90 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,89 %. Z článku 9 ods. 9.2 veta prvá predmetnej zmluvy, vyplýva, že veriteľ je oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v a . V predžalobnej upomienke zo dňa 29.12.2018 veriteľ oznámil žalovanej, že ku dňu vyhotovenia upomienky eviduje k predmetnej zmluve nedoplatok na splátkach v celkovej výške 314,53 eur a upozornil žalovanú, že ak do 05.02.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Uvedená listina bola žalovanej doručená dňa 07.01.2019 podľa priloženej poštovej doručenky. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.02.2018 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, dlh z predmetnej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Z prehľadu splátok a úhrad k predmetnej zmluve, ako aj nerozporovaných tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila veriteľovi titulom predmetnej zmluvy do podania žaloby sumu 4.554,07 eur. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 spísanej pred notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, na Hodžovom námestí č. 3 vyplýva, že dňom 11.12.2017 došlo k projektu rozdelenia zlúčením medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s., ako zanikajúcou spoločnosťou a Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami. Na základe Projektu rozdelenia zlúčením právnym nástupcom pôvodného veriteľa vo vzťahu k tejto právnej veci bola spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., teda žalobca.

4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa , až 4, , , , a , a , , a , , v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej " o spotrebiteľských úveroch") a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 01.02.2013). Uviedol, že predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa . Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení , a o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná vystupovala v predmetnej zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom

vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia zmluvných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Na základe uvedeného súd potom v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Na margo zisťovania bonity spotrebiteľa, súd poukazuje na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je v prvom rade povinnosťou spotrebiteľa poskytnúť úplné a pravdivé údaje o svojej bonite a dodávateľ má právo a nie povinnosť využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy. Navyše zo znenia samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu skúmal bonitu klienta, čo preukazuje čl. II. zmluvy s názvom "Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii", pričom v tejto časti sú uvedené konkrétne údaje o zamestnaní žalovanej, o výške jej príjmu (za týmto účelom predložila aj výplatné pásky), výške jej mesačných nákladov a iné údaje, z čoho podľa názoru súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru bonitu žalovanej skúmal. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 124,13 eur predstavujúcej náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky s odkazom na ustanovenie čl. 9 bod 9.4 uzatvorenej zmluvy má súd za to, že vznik a účelné vynaloženie predmetných nákladov žalobca v konaní nepreukázal. V zmysle príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, avšak v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, o aké náklady išlo, ako mali vzniknúť, prípadne komu mali byť žalobcom uhradené, teda čo predmetná suma predstavuje, a preto mu súd právo na náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky nepriznal. V súvislosti s námietkou žalovanej o nesplnení všetkých podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru súd uviedol, že zákonodarca pre právo dodávateľa vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky a privodiť tým na strane spotrebiteľa stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to: uplynutie 3 mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky a upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva veriteľa na zosplatnenie celej dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní. V danom prípade má súd za preukázané z Prehľadu splátok a úhrad, že žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou v októbri 2018, pričom žalobca splnil druhú z dvoch kumulatívnych podmienok potrebných pre uplatnenie svojho práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Splnenie uvedenej podmienky vyplýva z listinných dôkazov, a to z Predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2018, ktorá bola doručená žalovanej dňa 07.01.2019, o čom svedčí doručenka. Pred jednorazovým zosplatnením celého dlhu žalobca upozornil žalovanú v obsahu predmetnej upomienky, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej za 10/2018 bude oprávnený uplatniť svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené oprávnenie bolo zmluvne dojednané v bode 9.2 Zmluvných podmienok. Zároveň žalobca oznamoval právo na predčasnú splatnosť dlhu žalovanej v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením dlhu, keďže Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru je zo dňa 23.02.2019 a z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že predčasná splatnosť dlhu nastala dňa 19.02.2019. Taktiež toto svoje oprávnenie žalobca uplatnil po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej v mesiaci 10/2018. Avšak v neposlednom rade je nevyhnutné pre úspešné uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru preukázať, že právny úkon, ktorým žalobca oznamuje, že využíva toto svoje oprávnenie, sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane tvrdil, že Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zasielal žalovanej obyčajnou poštou, keďže Predžalobnú upomienku zasielal do vlastných rúk žalovanej, ktorá ju prevzala. Žalobca bol toho názoru, že Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru má len deklaratórny charakter, a teda k jeho doručeniu došlo spolu s doručením žaloby a ostatných príloh, čo vykonal súd. S uvedenými tvrdeniami žalobcu sa súd nestotožnil. Žalobca predložil spolu so žalobou Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.02.2019. Z uvedeného je možné konštatovať, že žalobca chcel oznámiť žalovanej uplatnenie jeho práva na jednorazové zosplatnenie celého dlhu predmetným Oznámením, teda ešte pred samotným podaním žaloby. Súd v danom prípade nemá žiadnymi listinnými dôkazmi za preukázané, že žalobca skutočne odoslal Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru žalovanej. Žalobca aj napriek jeho tvrdeniam, že odosielal toto Oznámenie obyčajnou poštou, nepredložil súdu podací hárok, z ktorého by takéto jeho konanie vyplývalo. Žalovaná teda nemala objektívnu možnosť oboznámiť sa s tým, že žalobca skutočne uplatnil svoje právo na predčasnú splatnosť dlhu, keďže nie je preukázané, že Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru by sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Z vyjadrení žalovanej vyplýva, že takéto Oznámenie jej nebolo nikdy doručené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo pri preukázaní toho, že vôbec doručoval Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru žalovanej. Žalobca

nepredložil žiaden podací hárok, či doručenku alebo e-mail, z ktorého by vyplývala jeho snaha reálne oznámiť žalovanej, že došlo k zosplatneniu celého úveru. Žalovaná teda nemohla mať vedomosť o tom, že žalobca reálne pristúpil k zosplatneniu celého úveru, a teda nemohla mať ani vedomosť o tom, že je povinná uhradiť celý dlh naraz. Mimoriadne zosplatnenie úveru predstavuje zmenu právneho vzťahu a zmenu práv a povinností zmluvných strán. Nedoručením a ani nepreukázaním o zaslaní tejto listiny žalovanej (oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.02.2019), nemohli nastať účinky tohto právneho úkonu vo vzťahu k žalovanej. Na základe uvedeného súd konštatoval, že neboli splnené všetky zákonné predpoklady potrebné pre riadne uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom k uvedenému záveru o neúčinnosti mimoriadneho zosplatnenia poskytnutého úveru súd dospel k záveru, žalobcovi zo žalovanej sumy patrí iba nárok na sumu nezaplatených splatných splátok úveru odo dňa uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere do dňa rozhodnutia súdu, pri súčasnom zohľadnení žalovanou už vykonaných úhrad. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška poskytnutého úveru v sume 6.000 eur, celková čiastka, ktorú mala žalovaná titulom predmetného úveru zaplatiť v sume 13.106,40 eur, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 109,22 eur splatných vždy 20. dňa v mesiaci, počnúc od 20.01.2017 a suma, ktorú žalovaná do podania žaloby už titulom predmetného úveru uhradila vo výške 4.554,07 eur. Žalovanou už uhradenú sumu vo výške 4.554,07 eur súd započítal na splatnosť splátok splatných od 20.01.2017 až do 20.05.2020 a časti splátky splatnej dňa 20.06.2020, v sume 76,05 eur. Následne, od nezaplatenej splátky splatnej dňa 20.06.2020 (v zostávajúcej výške vo výške 33,17 eur) až do splátky, vo výške 109,22 eur, splatnej dňa 20.01.2022, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.108,35 eur, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne (neodporujúcej zákonu s poukazom na a nariadenia vlády č. v príslušnom znení), a to zo sumy každej jednotlivej splátky odo dňa splatnosti každej jednotlivej nezaplatenej a splatnej splátky až do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol, a to s poukazom na konštatovanú neúčinnosť mimoriadneho zosplatnenia poskytnutého úveru a tiež nedostatočné preukázanie nároku žalobcu na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (výrok II). S poukazom /ďalej len / súd prihliadol na mimoriadnu situáciu v súvislosti s následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí prišlo o prácu a nemá pravidelný príjem alebo ho má v zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby a predĺžil zákonom stanovenú lehotu na plnenie, keď žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi jemu priznané plnenie v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa a . Žalobca bol v konaní úspešný v časti 54,40 % a (zo sumy 3.876,37 eur mu súd priznal nárok na zaplatenie sumy 2.108,35 eur). Žalovaná bola v konaní úspešná v časti 45,60%. Žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 8,80 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 54,40 % a úspechom žalovanej 45,60 %.

6. Proti tomuto rozsudku do výroku I., ktorým bola zaviazaná na peňažné plnenie žalobcovi, podala včas odvolanie žalovaná. Podľa nej súd prvej inštancie prijal vo veci nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia, keď mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru postupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného, že súd nevyhodnotil zmluvu o poskytnutí pôžičky ako bezúročnú a bez poplatkov a zároveň neprihliadol ex offo na premlčanie. V zmluve o poskytnutí pôžičky je pri Iných mesačných výdavkoch (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) v článku II. Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii uvedené 0 Eur, čo je teda nereálne a ide o nesprávny údaj, s ktorým sa pri poskytnutí úveru uspokojil právny predchodca žalobcu. Okrem pôžičky, pohľadávka z ktorej je predmetom tohto konania, má žalovaný záväzky voči ďalším 3 veriteľom. Právny predchodca žalobcu si nepreveril úverovú zaťaženosť v úverovom registri bankových alebo nebankových informácii, teda posudzoval schopnosť splácať úver bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, či bola naplnená sankcia uvedená v o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere. Keďže ide o hrubé porušenie porušenia povinnosti podľa o spotrebiteľských úveroch, úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalovanej je zmluva bezúročná a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu. Po dosadení požadovaných údajov do interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN https://www.fininfo.sk/ fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn/ bola RPMN vypočítaná vo výške 18,29 eur. Zmluva teda obsahuje nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy v zmysle zákona

č. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy bola aj úrokovú sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Z dikcie daného ustanovenia vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe. Nakoniec žalovaná namietla, že súd nesprávne posúdil premlčanie žalobcovi priznaných splátok úveru. Keďže neboli splnené podmienky v zmysle a , každá zo splátok úveru premlčuje samostatne a zároveň pre správne určenie premlčaných splátok je rozhodný deň doručenia žalobného návrhu na súd, teda deň 28.09.2021. Všetky neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala do 20.09.2018 vrátane sú premlčané. Podľa prehľadu splátok a úhrad bol žalovaný v omeškaní dňa 20.09.2018 so sumou 128,97 eur, ktorá pozostáva z jednej mesačnej splátky a zrejme zmluvnej pokuty, ktorá je premlčaná. Na základe týchto skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že zamietne žalobný návrh.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej poukázal na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku mesačného príjmu a na druhej strane aj jej mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalovaná uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru príjem 550 eur, teda vyšší ako bol skutočne zistený pri preverení. Na výplatnej páske za mesiac 09/2016 bol príjem vo výške 494.52 eur - ide o posledný mesiac, kedy klientka ešte pracovala a nemala PN. Klientka bola v mesiacoch 10-11/2016 na PN a preukázala dokladmi, že nastúpila do zamestnania od 01.12.2016. Uvedené skutočnosti boli preverené i telefonicky u zamestnávateľa. Žiadateľ uviedol Rodinný stav: ženatý-vydatá a Počet vyživovaných osôb: 0. Žiadateľom uvedené Mesačné finančné náklady na zmluve sú vo výške 150,- eur Pre zistenie skutočných finančných nákladov klienta bol vykonaný dopyt do registra NRKI č. 000100130225630 zo dňa 05.12.2016, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri NRKI vo výške 122,- eur. Následne bola ako suma nákladov na splátky klienta použitá suma vyššia, ktorá zohľadňovala skutočnú výšku splátok pôžičiek klienta. Žiadateľ uviedol Iné mesačné výdavky vo výške 0,- eur. Životné minimum 198.09 eur. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať s výsledkom, že suma porovnania Príjmov a Výdavkov je vyššia ako je výška požadovanej splátky a žiadosť žalovanej bola schválená. Vzhľadom k vyššie uvedenému je žalobca toho názoru, že bonita žalovanej bola posúdená riadne a s odbornou starostlivosťou. Ďalej žalobca uviedol, že celková suma pôžičky a tiež RPMN je v zmluve uvedená správne, pričom vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená. Vo vzťahu k náležitosti v zmysle ods. písm. i) žalobca uviedol, že v zmluve je táto náležitosť vyjadrená, a to ako fixná ročná úroková sadzba vo výške 19,90%. Vzhľadom k vyššie uvedenému je žalobca toho názoru, že Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované a tiež, že nárok žalobcu bol uplatnený včas. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 8. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. doručil súdu návrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu, ktorým navrhol, aby on z konania vystúpil a na jeho miesto ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO 35 831 154 z dôvodu, že po podanom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu ako postupcu bola postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Odvolací súd, ktorý mal uvedené tvrdenia z predložených listín za preukázané, uznesením č.k. zo dňa 09. júna 2022 navrhovanú zámenu na strane žalobcu pripustil.

9. Ďalej odvolací súd preskúmal vec v zmysle a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. podľa ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva nasledovné:

11. Pokiaľ ide o skúmanie bonity klienta právnym predchodcom žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanej, žalovaná už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uplatnila v tomto smere svoje námietky, ktoré potom opakuje vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. K uvedeným tvrdeniam žalovanej sa už dostatočným spôsobom vyjadril v napadnutom rozsudku / bod 27./ súd prvej inštancie. Odvolací súd k tomu dodáva, že nedostatky v skúmaní bonity klienta pri poskytovaní spotrebiteľského úveru môžu maž za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle s. 2 /teda následok, ktorého sa žalovaná v spore domáha/ len v prípade, že poskytovateľ úveru hrubo porušil svoju povinnosť pred uzavretím zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zákon zároveň príkladmo stanovuje, že za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje a považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uvedené však v danom prípade nenastalo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver na podklade ňou dokladovaného príjmu zo zamestnania /výplatné pásky/ i údajov o jej iných zmluvných záväzkoch / deklarovaných 150 eur mesačných výdavkov na splátky úverov, hypoték, lízingov a podobne/ ako aj údajov o rodinnom stave žalovanej /vydatá, počet vyživovaných osôb 0/. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ mal teda pred uzatvorením zmluvy so žalovanou dostatok informácií na posúdenie schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver, pričom podľa jeho tvrdení, ktoré produkoval už v konaní pred súdom prvej inštancie /podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 04.02.2022/ a zopakoval aj v odvolacom konaní, údaje o zamestnaní a príjme žalovanej si telefonicky overoval u jej zamestnávateľa a na náklady žalovanej vykonal aj dopyt v registri NRKI /Nebankový register klientskych informácií/, ktorým zistil jej reálne finančné náklady vo výške 122,- eur mesačne. Odvolací súd má za to, že na základe uvedených dokladov, informácií a postupov mal právny predchodca žalobcu pred uzatvorením zmluvy so žalovanou dostatok informácií pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver a jeho konanie nemožno nijako hodnotiť ako hrubé porušenie povinnosti posúdiť bonitu klienta, čo by mohlo viesť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Rovnaké záveru súdu prvej inštancie sú preto celkom správne.

12. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok žalovanej, odvolací súd uvádza, že ani tieto neboli dôvodné. Ak žalovaná uvádza, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN poskytnutého úveru 19,90 %, pričom správne malo byť 18,29 % /nie 18,29 eur ako chybne uvádza žalovaná v odvolaní/, bez ohľadu na pravdivosť takéhoto tvrdenia žalovanej odvolací súd poukazuje na ustanovenie v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu, podľa ktorého je dôvodom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. O nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa sa pritom jedná vtedy, keď dodávateľ uvedie v zmluve nižšiu hodnotu RPMN ako v skutočnosti je hodnota RPMN poskytovaného úveru / napríklad v zmluve uvedený údaj RPMN 15 % a v skutočnosti je RPMN poskytovaného úveru 20 %/. Len takýto údaj o RPMN /hodnota uvedená v zmluve je nižšia ako v skutočnosti/ môže teoreticky primäť spotrebiteľ k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože na základe chybne uvedeného údaju RPMN hodnotí úver ako pre seba výhodný /čím nižšia hodnota RPMN, tým je úver výhodnejší/. O

tento prípad sa tu ale nejedná, pretože aj keby boli tvrdenia žalovanej o nesprávnej hodnote RPMN uvedenej v zmluve pravdivé, tak v zmluve bola uvedená hodnota RPMN vyššia ako v skutočnosti RPMN poskytovaného úveru bola a teda sa nejedná o uvedenie nesprávnej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa a teda nemôže nastať ani zákonný následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

13. Žalovaná tiež v odvolaní poukazovala na to, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy - úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa odvolacieho súdu uvedenú náležitosť uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje. Podľa obsahu zmluvy bol medzi stranami dohodnutá fixná ročná úroková sadzba 19,90 % na celú dobu trvania zmluvy. Dojednaný úrok z úveru bol teda fixný, nemenný počas celej doby trvania zmluvy a nebol viazaný na nejaké podmienky, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu a v priebehu času sa nemal meniť. Podľa odvolacieho súdu preto niet žiadneho zákonného ani rozumného dôvodu, aby takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem konkrétnej výšky fixnej úrokovej sadzby úveru aj iný údaj stanovený v v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žiadny takýto ďalší údaj pre dojednanú fixnú úrokovú sadzbu úveru neexistuje.

14. Nakoniec ako nedôvodnú musel odvolací súd posúdiť aj námietku premlčania, ktorú žalovaná v podanom odvolaní vzniesla. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd žalobcovi priznal plnenie dojednaných mesačných splátok úveru odo dňa uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere do dňa rozhodnutia súdu, pri súčasnom zohľadnení žalovanou už vykonaných úhrad. Žalovanou už uhradenú sumu vo výške 4.554,07 eur súd započítal na splatnosť splátok splatných od 20.01.2017 až do 20.05.2020 a časti splátky splatnej dňa 20.06.2020, v sume 76,05 eur. Následne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.108,35 eur ako nezaplatené dojednané splátky úveru, od nezaplatenej splátky splatnej dňa 20.06.2020 (v zostávajúcej výške vo výške 33,17 eur) až do splátky, vo výške 109,22 eur, splatnej dňa 20.01.2022. Samotná žaloba bola na súde podaná dňa 30.09.2021 a je tak celkom zrejmé, že žiadna z dojednaných mesačných splátok úveru, ktoré súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi nie je premlčaná, keď od najstaršie splatnej splátky úveru, ktorá bola žalovanej uložená k zaplateniu /splatná dňa 20.06.2020/ neuplynula do dňa podania žaloby /30.09.2021/ doba dlhšia ako 16 mesiacov, pričom premlčacia doba dojednaných splátok úveru je podľa v spojení s tri roky od zročnosti, splatnosti splátky.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. podľa , ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol žalobca celkom úspešný a preto mu odvolací súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).