Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-757-2015.pdf
PDF · 93.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/757/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Bohemia Faktoring, s.r.o., so sídlom Malá Strana, Letenská 121/8, 118 00 Praha, Česká republika, IČO: 27 242 617, zast.: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanej: H. V., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX L., občianka SR, o zaplatenie sumy 85 591,13 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 85 591,13 CZK, s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 74 045,88 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia, úrok 21,90 % ročne zo sumy 67 645,98 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 05.08.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 85 591,13 CZK s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 74 045,88 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia z titulu nevyrovnaného záporného zostatku na bežnom účte, nesplateného úveru čerpaného formou povoleného prečerpania a nesplatenej pôžičky a zaplatiť mu trovy konania.
2. Žalobca na podanej žalobe trval. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie. Nakoľko sa predvolanie na pojednávanie žalovanej nepodarilo doručiť, tak súd doručil žalovanej predvolanie oznámením o doručovaní písomností na úradnej tabuli súdu v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Na základe uvedeného súd konal a rozhodol bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej v zmysle § 180 CSP.
3. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 13.12.2010, Návrh zmluvy o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011, Žiadosťou o nastavenie, zmenu nastavenia a zrušení služby zo dňa 13.12.2010, Osobným účtom - základné nastavenie zo dňa 16.12.2010, Výzvou na zaplatenie zo dňa 27.04.2012, 07.05.2012 a 19.10.2012, Predžalobnou upomienkou zo dňa 22.01.2013, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2012, Produktovými podmienkami zriadenia a vedenia bežného účtu, Zmluvou o povolenom debete na bežnom účte zo dňa 30.08.2011, Prehlásením o okamžitej splatnosti a výzvou k úhrade dlhu zo dňa 16.10.2012, Predžalobnou upomienkou zo dňa 22.01.2013, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2012,
Zmluvou o pôžičke na kliknutie č. XXXX/XXXXX/XXXXXXXX/SU zo dňa 02.05.2011,Obchodnými podmienkami pre osobné úvery, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2012 uzatvorenej medzi postupcom Raiffeisenbank, a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, IČO: 49 240 901 (ďalej len „Raiffeisenbank, a.s.“) a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku žalovanej. Postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca Raiffeisenbank, a.s. žalovanej listom zo dňa 15.11.2012 a 19.11.2012.
5. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 13.12.2010 Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb (ďalej len „Zmluva“), ktorou Raiffeisenbank, a.s. poskytovala žalovanej bankové služby v zmysle zákona č. 21/1992 Sb. o bankách a to predovšetkým vedenie bežného účtu pre žalovanú. Žalovaná porušila dohodnuté podmienky vyplývajúce zo Zmluvy, nakoľko na jej účte vznikol nepovolený záporný zostatok. Následne Raiffeisenbank, a.s. oznámila žalovanej listom zo dňa 19.10.2012, že odstupuje od Zmluvy a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 6 399,90 CZK ku dňu odstúpenia, avšak žalovaná aj napriek výzve dlžnú sumu neuhradila.
6. Žalovaná uzavrela dňa 30.08.2011 s Raiffeisenbank, a.s. Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej Raiffeisenbank, a.s. umožnila žalovanej čerpať peňažné prostriedky až do výšky 25 000,00 CZK. Žalovaná bola oprávnená čerpať povolený debet nepretržite vždy najdlhšie po dobu jedného roka a bola povinná poskytnutý úver splatiť najneskôr do uplynutia lehoty uvedenej v čl. IX. ods. 1 Zmluvy o úvere. V zmysle čl. II. ods. 3 Zmluvy o úvere sa strany dohodli na úroku vo výške 21,90 % ročne a súčasne sa žalovaná zaviazala hradiť poplatky súvisiace so schválením, vedením a správou úveru a poplatky za zaslanie upomienky alebo oznámenia v súvislosti s neplnením podmienok Zmluvy o úvere. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru a tým porušila podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere a ten sa stal v súlade so Zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami okamžite splatným. Raiffeisenbank, a.s. vyzvala žalovanú dňa 16.10.2012 k úhrade dlžnej čiastky, ktorá predstavovala sumu 28 634,98 CZK a táto suma pozostáva z istiny vo výške 25 000,00 CZK a úroku vo výške 3 634,98 CZK, ktorý žalobca ku dňu postúpenia pohľadávky (30.12.2012) kapitalizoval.
7. Žalovaná uzavrela dňa 02.05.2011 s Raiffeisenbank, a.s. Zmluvu o pôžičke na kliknutie č. XXXX/ XXXXX/XXXXXXXX/SU (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), na základe ktorej Raiffeisenbank, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 50 000,00 CZK. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vždy do 20. kalendárneho dňa v mesiaci so začiatkom 20.06.2011 a zároveň sa zaviazala zaplatiť dohodnutí úrok vo výške 21,90 % ročne. Ďalej sa žalovaná zaviazala hradiť poplatky súvisiace so schválením, vedením a správou úveru a poplatky za zaslanie upomienky alebo oznámenia v súvislosti s neplnením podmienok Zmluvy i pôžičke. Žalovaná porušila svoju povinnosť a úver riadne a včas nesplatila, dostala sa do omeškania a tým porušila podmienky vyplývajúce so Zmluvy o pôžičke a úver sa tak stal okamžite splatným. Dňa 16.10.2012 vyzvala Raiffeisenbank, a.s. žalovanú k úhrade dlžnej čiastky vo výške 50 556,25 CZK, ktorá pozostáva z istiny vo výške 42 645,98 CZK, poplatkov vo výške 792,00 CZK, kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 6 223,71 CZK a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 894,56 CZK.
8. Na základe uvedeného sa žalobca žalobou domáhal sumy 85 591,13 CZK pozostávajúcej z dlžnej sumy zo Zmluvy vo výške 6 399,90 CZK, z dlžnej sumy zo Zmluvy o úvere vo výške 28 634,98 CZK, z dlžnej sumy zo Zmluvy o pôžičke vo výške 50 556,25 CZK, úrokov z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy dlžnej istiny zo Zmluvy vo výške 6 399,90 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy dlžnej istiny zo Zmluvy o úvere vo výške 25 000,00 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia, zmluvných úrokov vo výške 21,90 % ročne zo sumy dlžnej istiny zo Zmluvy o úvere vo výške 25 000,00 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy dlžnej istiny zo Zmluvy o pôžičke vo výške 42 645,98 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia, zmluvných úrokov vo výške 21,90 % ročne zo sumy dlžnej istiny zo Zmluvy o pôžičke vo výške 42 645,98 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia, náhrady zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 310,94 eur.
9. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žalobu súd doručil dňa 24.03.2016 ustanovenej opatrovníčke, nakoľko žalovanej nebolo možné žalobu doručiť a tak súd ustanovil zamestnankyňu Okresného súdu Senica Y. F. za opatrovníčku pre žalovanú.
10. Keďže v súdenej veci ide o konanie s cudzím prvkom s poukazom na sídlo žalobcu a bydlisko žalovanej, ktoré je na území Slovenskej republiky, súd prvého stupňa riešil otázku právomoci a príslušnosti súdov SR na konanie v tejto veci. Taktiež otázku aplikácie právneho poriadku, ktorý má byť použitý na posúdenie nároku žalobcu. Súd dospel k záveru, že vo veci má právomoc rozhodnúť a miestne príslušným je súd okresný súd.. Súd posudzoval právne nároky žalobcu podľa príslušných predpisov Českej republiky.
11. Podľa § 2 písm. a) veta prvá, b), c) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov (o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb), sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.
12. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednávaný.
13. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov, veriteľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takýchto osôb.
14. Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa odseku 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona nebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia občianskeho zákonníka alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Pokiaľ lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, kedy má byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.
17. Podľa § 504 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.
18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
19. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
21. Podľa § 565 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
22. Podľa § 111 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá na plynutie premlčacej doby vplyv.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
25. Predmetom konania je zaplatenie sumy 85 591,13 CZK s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 74 045,88 CZK od 31.10.2012 do zaplatenia z titulu nevyrovnaného záporného zostatku na bežnom účte, nesplateného úveru čerpaného formou povoleného prečerpania a nesplatenej pôžičky a trov konania.
26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Na základe Zmluvy Raiffeisenbank, a.s. poskytovala žalovanej bankové služby v zmysle zákona č. 21/1992 Sb. o bankách a to predovšetkým vedenie bežného účtu. Žalovaná porušila dohodnuté podmienky a na jej účte vznikol nepovolený záporný zostatok. Raiffeisenbank, a.s. vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 6 399,90 CZK ku dňu odstúpenia, avšak žalovaná aj napriek výzve dlžnú sumu neuhradila. Podľa Zmluvy o úvere Raiffeisenbank, a.s. umožnila žalovanej čerpať peňažné prostriedky až do výšky 25 000,00 CZK. Žalovaná bola oprávnená čerpať povolený debet nepretržite vždy najdlhšie po dobu jedného roka a bola povinná poskytnutý úver splatiť najneskôr do uplynutia lehoty uvedenej v čl. IX. ods. 1 Zmluvy o úvere. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru a ten sa stal v súlade so Zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami okamžite splatným. Raiffeisenbank, a.s. vyzvala žalovanú dňa 16.10.2012 k úhrade dlžnej čiastky, ktorá predstavovala sumu 28 634,98 CZK a táto suma pozostáva z istiny vo výške 25 000,00 CZK a úroku vo výške 3 634,98 CZK, ktorý žalobca ku dňu postúpenia pohľadávky (30.12.2012) kapitalizoval. Zmluvou o pôžičke Raiffeisenbank, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 50 000,00 CZK. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná porušila svoju povinnosť a úver riadne a včas nesplatila, dostala sa do omeškania a tým porušila podmienky vyplývajúce so Zmluvy o pôžičke a úver sa tak stal okamžite splatným. Dňa 16.10.2012 vyzvala Raiffeisenbank, a.s. žalovanú k úhrade dlžnej čiastky vo výške 50 556,25 CZK, ktorá pozostáva z istiny vo výške 42 645,98 CZK, poplatkov vo výške 792,00 CZK, kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 6 223,71 CZK a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 894,56 CZK. Na základe týchto skutočností súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
31. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).