Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-107-2016.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Subarea
2Tos/107/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudcov JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 4. januára 2017 prejednal sťažnosť obvineného V. S. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/88/2016 zo dňa 20.12.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného V. S. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Námestovo postupom podľa § 238 ods. 3 Tr. por. s použitím § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. rozhodla o ponechaní obvineného V. S. vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Zároveň podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietla jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietla jeho žiadosť o nahradenie väzby písomným sľubom a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodla, že väzbu obvineného nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Z podrobných dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že obvinený V. S. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0Tp/17/2016 zo dňa 22.8.2016 z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Lehota väzby začala obvinenému plynúť dňa 19.8.2016 o 19.30 hod. Dňa 8.12.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp.zn. Pv 419/2016 na V. S. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe. Obvinený ešte pred podaním obžaloby dňa 22.11.2016 prostredníctvom obhajcu žiadal o prepustenie z väzby na slobodu. V ďalšej časti uznesenia samosudkyňa súdu prvého stupňa konštatuje, že doterajšie výsledky vyšetrovania nasvedčujú dôvodnému podozreniu, že obvinený konal spôsobom, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom toto konanie vykazuje znaky trestného činu a je tu dôvodné podozrenie, že skutok spáchal práve obvinený. Podľa konajúceho súdu materiálne podmienky väzby obvineného sú v danom štádiu trestného konania naplnené a na podklade doposiaľ zhromaždených dôkazov bola na obvineného podaná obžaloba. Napriek tomu, že obvinený popiera účasť na spáchanom skutku a tvrdí, že uvedeného dňa v predmetnom dome vôbec nebol, dôvodnosť vedeného trestného stíhania vyplýva predovšetkým z výpovede poškodených Mgr. Q. S. a Q. X., ktoré výpovede korešpondujú s lekárskou správou. Ak obvinený sa bráni tým, že sa nemohol dopustiť prečinu porušovania domovej slobody, nakoľko dohodu o vysporiadaní BSM s bývalou manželkou nepodpísal, dohoda je neplatná, rozhodovanie o vine obvineného bude predmetom ďalšieho dokazovania na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom. Podľa záverov prvostupňového súdu vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obvineného na strane obvineného je daný dôvod preventívnej väzby, ktorý spočíva hlavne v osobe obvineného, pretože ide o osobu, ktorá sa už v minulosti dopustila porušenia domovej slobody vo vzťahu k rovnakému rodinnému domu. Za toto konanie bol obvinený právoplatne odsúdený a v súčasnosti je voči nemu okrem tohto trestného konania vykonávané i ďalšie trestné konanie za rovnaký prečin vo vzťahu k rovnakej nehnuteľnosti, kde toto konanie je v štádiu po podaní obžaloby. Obvinený bol
dňa 12.7.2016 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, tak že je zrejmé, že trest za predchádzajúcu trestnú činnosť nemal na neho dostatočný výchovný vplyv. Obavu, že v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti, okrem uvedených konkrétnych skutočností zvyšujú závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že u obvineného bola zistená rozvinutá závislosť od alkoholu, jeho osobnosť je alkoholicky depravovaná, jeho závislosť sa nachádza na hranici tretieho a štvrtého štádiu alkoholizmu, pričom pri pokračujúcom pití je pobyt obvineného na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Znalec odporučil obvinenému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obvinený V. S. sa k požívaniu alkoholických nápojov stavia nekriticky, čím sa zvyšuje riziko, že po prepustení z väzby na slobodu bude alkohol ďalej požívať a jeho konanie sa tak môže stať nevyspytateľným, keďže už v minulosti bol opakovane právoplatne odsúdený, a to nielen za skutky, ktorých sa dopustil voči exmanželke, ale aj za skutky voči cudzím osobám. V kontexte uvedeného konajúci súd konštatoval, že zo záznamu z dychovej skúšky v deň zadržania, t.j. 19.8.2016 vyplýva, že obvinený bol pod vplyvom alkoholu a podľa výpovede svedkyne Q. X. pod vplyvom alkoholu bol aj v deň, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku. Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti riziko z pokračovania protiprávneho konania obvineného je príliš veľké a toto nemožno eliminovať ani nahradením väzby prijatím písomného sľubu obvineného alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť, a to ihneď po jeho vyhlásení. Sťažnosť podal tak proti výroku o ponechaní vo väzbe, ako i proti ďalším výrokom. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 23.12.2016, sťažnosť prostredníctvom obhajcu odôvodnil. Dôvodil tým, že za prečin, z ktorého je už obžalovaný, nie je zákonom stanovená spodná sadzba a vrchná sadzba je na úrovni dvoch rokov. S poukazom na uvedené je vo väzbe neprimerane dlhý čas. Orgány činné v trestnom konaní náležite nepreskúmavali jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa pozbavenia jeho vlastníctva k rodinnému domu v Námestove. Pokiaľ zostáva až do vypracovania písmo znaleckého posudku sporná otázka právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Námestovo vo veci rozvodu manželstva je nespochybniteľné, že poškodená mu mala zakúpiť podľa dohody o vysporiadaní BSM byt do osobného vlastníctva, kde tento zakúpila do jej vlastníctva a jemu ho dala do užívania. Ani prokurátor, ani orgány činné v trestnom konaní sa týmito skutkovými okolnosťami nezaoberali, teda vykonali dokazovanie neobjektívne a jednostranne. Podľa obhajcu obvineného v dôsledku nesprávneho postupu bude potrebné doplniť vykonané dokazovanie, kde v tejto súvislosti nemožno považovať ďalšie trvanie väzby za zákonné a v súlade s Ústavou. V rámci riešenia kolízie všeobecného záujmu na dosiahnutí účelu trestného konania s jeho záujmom na zachovaní osobnej slobody do právoplatného meritórneho rozhodnutia v otázke viny však musia vo výraznej a špecifickej miere prevyšovať dôvody poukazujúce na možné pokračovanie v obdobnej trestnej činnosti nad dôvodmi proti takejto obave. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, že dôvody väzby prevyšujú nad právom obvineného byť z väzby prepustený na slobodu za dodržania stanovených opatrení. Podľa sťažovateľa odôvodnenie napadnutého uznesenia o jeho ponechaní vo väzbe a nenahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. s ohľadom na prednosť miernejšieho inštitútu pred samotnou väzbou je nedostatočné. Podľa obvineného pod dohľadom probačného a mediačného úradníka spolu s primeranými obmedzeniami a povinnosťami podľa § 80 prípadne § 82 Tr. por. je prakticky nemožné, aby v obdobnej trestnej činnosti pokračoval. Upozornil, že zo spisového materiálu z prípravného konania nevyplýva žiadna snaha orgánov činných v trestnom konaní na rýchlom ukončení veci, a to ani pred jeho vzatím do väzby a ani po jeho vzatí do väzby. Preto je potrebné zaoberať sa tým, či vyšetrovateľ nespôsobil svojou nečinnosťou vo veci také neopodstatnené prieťahy, ktoré by už znamenali porušenie základnej zásady trestného konania uvedenej v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. a tým aj porušenie jeho práva na urýchlené a prednostné vybavenie trestnej veci. Podľa sťažovateľa okrem porušenia § 2 ods. 6 Tr. por. došlo aj k porušeniu článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, v zmysle ktorého je potrebné konať bez zbytočných prieťahov a väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene. Z uvedeného dôvodu by bolo ďalšie trvanie jeho väzby nezákonné, nakoľko by bolo založené na porušení jeho práv a na porušení povinností orgánov činných v trestnom konaní. Hoc by aj v danom prípade existovali dôvody väzby, vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu je dôvodné nahradiť jeho väzbu prijatím písomného sľubu a tiež dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne stanovením ďalších obmedzení vo vzťahu k poškodeným. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu.
Príslušný prokurátor sa k písomne podanej sťažnosti obvineného nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré im predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov. Následne zistil, že sťažnosť obvineného bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodná.
Krajský súd ako súd nadriadený po preskúmaní predloženej veci zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok súdu prvého stupňa o ponechaní obvineného V. S. vo väzbe pre existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. je správny a zákonný. Správny a zákonný je tiež výrok, ktorým konajúci súd postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorým podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietol jeho žiadosť o nahradenie väzby písomným sľubom, a rovnako je správny výrok, ktorým podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzba obvineného nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Napadnutému uzneseniu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil súd prvého stupňa zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Treba len pripomenúť, že obvinený V. S. bol v predloženej veci vzatý do väzby sudkyňou pre prípravné konanie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0Tp/17/2016 zo dňa 22.8.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3Tpo/37/2016 zo dňa 6.9.2016, a to z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom lehota väzby mu začala plynúť dňa 19.8.2016 o 19.30 hod.
Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. a tiež zo znenia § 2 ods. 6 Tr. por. vyplýva, že o väzbe je potrebné rozhodnúť prednostne a urýchlene. Za prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je počítané na dni či týždne, nie však mesiace. V predloženej veci konajúci súd postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Súd o dôvodoch väzby obvineného rozhodol 12-ty deň po podaní obžaloby. S poukazom na uvedené krajský súd konštatuje, že procesnému postupu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu procesnú vadu či nedostatok.
So sťažnostnými dôvodmi V. S., ktoré prezentoval v písomne podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu sa krajský súd nestotožnil. Žiada sa uviesť, že dôvodnosť trestného stíhania obvineného V. S. vyplýva z doposiaľ zadovážených dôkazov. Podozrenie, že mal účasť na skutku, pre ktorý bolo proti nemu začaté trestné stíhanie sa zvýraznilo natoľko, že bola na neho podaná obžaloba. Na doposiaľ zistenú dôkaznú situáciu veľmi podrobne poukazuje konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ak obvinený a jeho obhajca už v tomto štádiu konania hodnotia zadovážené dôkazy, treba ich upozorniť, že hodnotiť dôkazy spôsobom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. je predčasné, pretože otázka hodnotenia dôkazov bude predmetom ďalšieho dokazovania v priebehu určených hlavných pojednávaní. Teda vyslovenie pochybností o správnosti a vierohodnosti doposiaľ zabezpečených dôkazov je predčasné. Sťažnostné výhrady obvineného k zistenému dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. sú nenáležité. Na ich existenciu súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne poukázal, tieto rozobral a krajský súd nepovažuje za potrebné duplicitne sa vyjadrovať k ich existencii. V podstate sa nimi ani zaoberať nemusel, pretože obvinený v sťažnosti tieto žiadal nahradiť písomným sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka, a takýmto prejavom ich existenciu v podstate uznal. Výhrady obvineného prednesené prostredníctvom obhajcu o porušení základnej zásady trestného konania uvedenej v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. a tiež o porušení článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd nezodpovedajú stavu veci. Krajský súd pri prieskume predloženej veci z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-446/1-VYS-DK-2016 nezistil skutočnosti, na ktoré obhajca obvineného v písomných dôvodoch sťažnosti poukazuje. Z tohto pripojeného spisu je zistiteľné, že proti obvinenému bolo začaté trestné stíhanie a vznesené mu obvinenie dňa 20.8.2016. Podľa názoru nadriadeného súdu orgány činné v trestnom konaní v ďalšom období až do momentu podania obžaloby postupovali v súlade s požiadavkou urýchleného vybavovania väzobných vecí. Táto zásada však nie je nadradená iným základným zásadám uvedeným v § 2, najmä zásade náležitého zistenia skutkového stavu veci, a preto rýchlosť vybavovania veci nemôže byť na ujmu kvalite činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Sťažovateľa treba upozorniť, že vo veci bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia závislosti obvineného od alkoholu, ktorý dôkaz bol nevyhnutný na posúdenie stavu závislosti obvineného a tiež podstatný pre konanie pred súdom. Pri preskúmaní sťažnostných argumentov obvineného a jeho obhajcu nadriadený krajský súd nezistil, že by orgány činné v trestnom konaní nemali záujem alebo snahu na rýchlom ukončení veci, že by vyšetrovateľ bol nečinný a
takýmto postojom spôsobil neopodstatnené prieťahy. V tejto súvislosti krajský súd uzatvára, že uvedené sťažnostné argumenty obvineného prednesené prostredníctvom obhajcu sú neopodstatnené. Krajský súd nezistil porušenie § 2 ods. 6 Tr. por., ani porušenie článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Pokiaľ ide o osobu obvineného treba uviesť, že obvinený je osoba náchylná k páchaniu trestnej činnosti. Uvedené objektívne potvrdzuje odpis registra trestov, kde má 4 záznamy prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Z rozhodnutí, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený sa trestnej činnosti dopustil vo vzťahu k rovnakému rodinnému domu, a vo veci 6T/119/2014 v procesnom postavení poškodenej vystupuje Mgr. Q. S. a tiež Q. X.. Napriek tomu, že mu v minulosti boli uložené i tresty nepodmienečné, ktoré si vykonal, zjavne neboli pre neho dostatočnými a na jeho prevýchovu účinnými. Všetky takto zistené skutočnosti sú dôvodom obavy z pokračovania v trestnej činnosti obvineného, ktorá je znásobená jeho závislosťou na požívaní alkoholických nápojov. Okolnosti týkajúce sa samotnej trestnej veci, ako aj osoba obvineného V. S. nie sú zárukou toho, že by účel väzby mohol byť naplnený aj neväzobným stíhaním obvineného. Prostriedky navrhované obvineným, t.j. písomný sľub, resp. dohľad probačného a mediačného úradníka, ktoré by mohli nahradiť jeho väzbu, nemožno akceptovať. Záver prvostupňového súdu o nedostatočnosti týchto inštitútov je správny a zákonný. Charakter trestnej činnosti, zo spáchania ktorej je obvinený V. S. podozrivý, jeho doterajší spôsob života charakterizovaný objektívne zistenou skutočnosťou o predchádzajúcich odsúdeniach nedáva záruku, že by v prípade nahradenia väzby týmito inštitútmi, tieto boli dostatočnou zárukou ich dodržiavania a že by mu zabránili v prípadnom pokračovaní trestnej činnosti. V prípade obvineného ani jeden z navrhovaných prostriedkov, ktorými žiadal nahradiť väzbu by nebol spôsobilý zabezpečiť účel väzby, nebol by spôsobilý odvrátiť hrozbu pokračovania v protiprávnom konaní, a to najmä vzhľadom na osobu obvineného, povahu a charakter trestnej činnosti, z ktorej je dôvodne podozrivý.
S poukazom na uvedené krajský súd považoval sťažnostné dôvody obvineného za nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.