Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_12C-116-2013.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/116/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, Y. J., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 378,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 378,00 € spolu s úrokom z omeškania výške 5,50 % ročne zo sumy 378,00 € od 09.08.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 07.08.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zapletenie sumy 378,00 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 15.12.2010 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Pre absenciu podstatných oligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej istiny úveru vo výške 1 400,00 € bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca bol uvedením do omylu zo strany žalovaného, predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatkov, uhradil žalovanému podľa tejto zmluvy sumu 1 778,00 €, tzn. o 378 € viac než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 378,00 € došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.02.2015 uviedol, že žalobca je v zmluve o úvere označený obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania a číslom živnostenského registra, ktoré žalobcu definujú ako podnikateľa. Dlh zo zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal uhradiť dvoch mesačných, pričom spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Uvedená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V prípade žalovaného treba akcentovať na jeho dobrú vieru, s ktorou vstupoval do právneho vzťahu so žalobcom. Ak dodávateľ koná v dobre viere, že druhá strana nie spotrebiteľa, nemôže sa táto osoba dovolávať v toto, že mala postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny, uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
ustanovuje zákon. Žalovaný plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech žalovaný získal z poctivých zdrojov. Zmluva o úvere nemusela obsahovať údaje o RPMN, nakoľko sa na ňu nevzťahoval zákon spotrebiteľských úveroch.
4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Pojednávanie sa dňa 05.01.2017 konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť písomne podaním zo dňa 30.12.2016 ospravedlnil. Žalobca na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že čo sa týka jeho dvojakého označenia žalobcu IČO-m ako aj rodným číslom, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by mal byť predmetný úver skutočne použitý na účely podnikania. Samotné označenie spotrebiteľa IČO-m ako aj rodným číslom nejakým spôsobom nepreukazuje to, že by úver bol braný na účely podnikania. Ani zo samotnej zmluvy nie je zrejmé konkrétne na aký účel podnikania má byť predmetný úver poskytnutý. Z prehľadu príjmov a výdavkov za rok 2010, ktoré mal žalobca vedené ako podnikateľ, je zrejmé, že žiadne finančné prostriedky z úveru neboli do podnikania brané. Z evidencie záväzkov žalobcu za rok 2010 ako aj z jeho pokladničnej knihy za obdobie roku 2010 je taktiež zrejmé, že žiadne záväzky voči spoločnosti žalovaného ako podnikateľ nemal a že žiaden úver nebol braný na účely podnikania. Keď žalobca žiadal o poskytnutie úveru, žalovaný od neho požadoval o doklady o zamestnávateľovi a doklady o príjme. Nakoľko bol žaloba živnostníkom, tak zamestnávateľa nemal a žalovanému predložil doklady týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa pravdepodobne údaje o podnikateľskej činnosti žalobcu dostali aj do zmluvy o úvere, pričom sa žalobca domnieval, že uvedené údaje potrebuje žalovaný za účelom preukázania zdroja jeho obživy, aby ho vedel posúdiť ako žiadateľa o poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o finančné prostriedky tieto žalobca nepotreboval na výkon svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko v tomto období mu bola poskytnutá dotácia od úradu práce na výkon podnikateľskej činnosti, za ktorú si zakúpil všetky potrebné veci nevyhnutné pre podnikanie. Predmetný úver si žalobca zobral na súkromné účely a získané finančné prostriedky použil na opravu chalupy.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou, Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 06.08.2013, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Prehľadom splátok a pokút k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, Plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.06.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 17.02.2015, podaním žalovaného zo dňa 30.12.2016, prehľad príjmov a výdavkov žalobcu za rok 2010 ako živnostníka, evidenciou záväzkov žalobcu za rok 2010 ako živnostníka a pokladničnou knihou žalobcu za rok 2010 ako živnostníka, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 15.12.2010 žalobca, ako dlžník, uzatvoril so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. V tejto zmluve je dlžník označený obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a číslom živnostenského registra, ale aj menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Na základe tejto zmluvy bol veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1 400,00 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 378,00 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1 778,00 € v dvoch mesačných splátkach po 889,00 € počnúc dňom 24.01.2011 na účet veriteľa. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Dlžník svojim vlastným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
9. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho statusu žalobcu a účelu poskytnutého úveru, vzhľadom na protikladné označenie dlžníka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. Preskúmaním Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX súd zistil, že v predmetnej zmluve o úvere došlo k vyplneniu údajov, v zmysle ktorých je dlžník označený ako fyzická osoba - podnikateľ aj ako len fyzická osoba. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver, nakoľko primárne je dlžník označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalovaného, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca v konaní preukázal, že predmetný úver ani záväzky voči spoločnosti žalovaného ako podnikateľ neevidoval v prehľade príjmov a výdavkov za rok 2010, ani v evidencii záväzkov za rok 2010 a ani v pokladničnej knihe za rok 2010. Keďže žalovaný svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a dostatočne nepreukázal, že žalobca, ako dlžník, pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vystupoval ako podnikateľ, súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v danej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalovaného má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným zo Zmluvy o úvere č. 606100911 vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy.
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom a lebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom, ako spotrebiteľom, a žalovaným, ako veriteľom, bola dňa 15.12.2010 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Splnenie zmluvného záväzku žalovaného z tejto zmluvy a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1 400,00 € žalovanému nebolo v tomto konaní sporné a vyplýva z potvrdenia o prevzatí peňažnej hotovosti, ktoré sa podpísané žalobcom nachádza na jednej listine ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote kratšej ako tri mesiace, nejedná sa o spotrebiteľský úver a zmluvný vzťah vzniknutý medzi sporovými stranami nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi účastníkmi dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočíva len v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku za jej poskytnutie. Ak si zmluvné strany takýto záväzok dojednali, tak je toto zmluvné dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v časti dohodnutého poplatku vo výške 378,00 €, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech vo výške 378,00 € získaný plnením na základe tohto čiastočne neplatného právneho úkonu, a preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle Výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 06.08.2013. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 % žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 378,00 € od 09.08.2013 do zaplatenia.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).