Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Em/1/2016

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa vo veci výkonu súdneho rozhodnutia o úprave styku vo veci mal. O. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. XX, Z. H., v súčasnosti bytom P. XXX, Z. H., v konaním zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, o návrhu oprávneného O. N., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, A., proti povinnej V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, Z. H., v súčasnosti bytom P. XXX, Z. H., právne zastúpenej JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom v Starej Ľubovni, Jarmočná 79, takto

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a návrh O. N., otca maloletého O. N., na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/46/2013-137 zo dňa 5.5.2014, ktorý návrh bol súdu podaný dňa 11.1.2016.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal dňa 11.1.2016 tunajšiemu súdu návrh na výkon súdneho rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/46/2013 - 137 zo dňa 5.5.2014, v ktorom návrhu poukázal na to, že uvedeným rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol mal. O. zverený do starostlivosti matky, oprávnený bol zaviazaný výživným vo výške 50,- eur mesačne a zároveň bol upravený jeho styk s mal. O. tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatku 17:00 hod. do nedele 15:00 hod.. Poukazoval na to, že matka dieťaťa uvedené rozhodnutie neustále porušuje tým, že mu odmieta dieťa vydať v stanovený čas a bráni mu i v telefonickom kontakte, či kontakte cez službu Skype. Uvádzal, že od vydania súdneho rozhodnutia mu matka neumožnila si dieťa prevziať ani raz; v návrhu poukazoval na to, že počas vianočných sviatkov (pozn. teda v roku 2015) mu neumožnila žiaden kontakt s dieťaťom, poukazoval na jej psychický teror voči nemu formou desiatok sms a telefonátov, že jej úmyslom je dieťa od neho izolovať a znemožňovať mu akýkoľvek kontakt. Súčasne však poukázal na to, že od 1.10.2015 pracuje v Bratislave a nevidel dieťa po dlhšiu dobu, tešil sa naň, no napriek pôvodnej dohode, že za ním môže prísť počas Vianoc, to matka nakoniec zmarila.

2. Po podaní uvedeného návrhu bola zo strany súdu doručená povinnej výzva, aby plnila uloženú povinnosť. Povinná podaním doručeným súdu 12.4.2016 poukazovala na to, že oprávnený si dieťa nepreberal vzhľadom na svoje finančné problémy a vzdialenosť bydliska, vôbec sa na styk nedostavil, realizovaný je len vtedy, keď mu poskytla ubytovanie v jej prenajatom byte, poukazovala na to, že hlásila ÚPSVaR v priebehu roka 2015 či sa na styk s dieťaťom dostavil, tiež poukazovala na to , že otec dieťa nevidel od augusta 2015, nakoľko sa nedostavil do 25.3.2016, kedy sa dostavil na veľkonočné sviatky, pričom vôbec neprejavil záujem si dieťa prevziať, kedy využil možnosť prenocovania u nej, strávil u nej štyri dni, kedy dieťa nevzal ani na prechádzku, poukazovala na to že od decembra 2015 do polovice januára 2016 mal celozávodnú dovolenku, pričom za dieťaťom sa vôbec nedostavil, lebo mu odmietla poskytnúť ubytovanie bezplatne. Ďalej poukázala na to, že návrh je nedôvodný, pretože oprávnený sa

nedostavuje nie z jej viny, ale pretože nemá finančné prostriedky, prípadne že pracuje, resp. má veľkú vzdialenosť od svojho bydliska.

3. K vyššie uvedenému, ako aj k ostatným podaniam v tejto veci, povinná pripojila prepisy ich komunikácie. Podaním doručeným súdu dňa 23.5.2016 oznámila, že po Veľkej noci prišiel oprávnený za dieťaťom až 20.5.2016, pričom dieťa pripravila, rozprávala s ním kam má ísť, na čo dieťa podľa nej reagovalo tým, že nikam nejde, otec v tomto smere s dieťaťom nijako nekomunikuje. Podaním doručeným súdu dňa 20.6.2016 oznámila, že dňa 17.6.2016 sa otec dieťaťa opäť nedostavil.

4. Podaním doručeným na výzvu súdu 29.6.2016 oprávnený poukazoval na to, že kontakt s dieťaťom mu povinná neumožňuje, ako aj, že 23.5.2016 podal na povinnú trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté. Následne podaním doručeným súdu 20.7.2016 poukázal na to, že sa dostavil do Z.X. 15.7.2016, nik mu na zvonenie neodpovedal ani neotvoril, pričom poukazoval na mail, ktorý mu poslala povinná 11.7.2016.

5. Na výzvu súdu zo dňa 23.9.2016 podaním doručeným súdu dňa 13.10.2016 ÚPSVaR Stará Ľubovňa oznámil výsledky zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a z preverovania dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu ohľadom styku oprávneného s mal. O., z ktorej správy vyplýva, že otec sa na miesto samé nedostavil, matka dieťaťa pred prítomnými zamestnancami ÚPSVaR ho trikrát telefonicky kontaktovala, on však telefón nedvíhal. Zároveň bolo uvedené, že matka uviedla, že dieťa na styk pripravila, nepripravila mu však veci z dôvodu, že otec jej telefonicky oznámil ,že pre dieťa nepríde. Podaním doručeným súdu 24.10.2016 povinná oznámila, že oprávnený sa opäť nedostavil 21.10.2016 s odôvodnením, že pracuje. Dňa 25.10.2016 bola súdu doručená správa ÚPSVaR o výsledku zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a z preverovania dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu ohľadom styku oprávneného s mal. O. zo dňa 21.10.2016, podľa ktorej sa oprávnený nedostavil, podľa ktorej matka opäť uviedla, že osobné veci dieťaťu nepripravila, nakoľko otec dieťaťa jej oznámil telefonicky, že nepríde, lebo pracuje. Podaním doručeným súdu dňa 7.11.2016 matka dieťaťa oznámila, že dieťa sa niekoľkokrát vyjadrilo, že nikam nejde, poukazovala na posledný prípad, kedy dieťa opäť odmietlo s otcom odísť, opäť poukázala na to, že od augusta 2015 do Veľkej noci 2016 otec za dieťaťom nebol ani raz, následne s nimi strávil tri dni dovolenky v Štúrove, od 13.8.2016 prišiel až 20.9.2016 nakoľko si vyžiadala rodinnú konferenciu za účelom riešenia problémov a dňa 21.9.2016 bolo pojednávanie ohľadom výživného, pričom následne sa dostavil až 4.11.2016. Dňa 11.11.2016 bola súdu doručená správa ÚPSVaR o výsledku zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a z preverovania dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu ohľadom styku oprávneného s mal. O. zo dňa 4.11.2016, podľa ktorej matka dieťa pripravila, pričom malo pripravený i batôžtek, pričom na otázku dieťaťu, či pôjde s otcom O. pokrčil ramenami a pokrútil hlavou, že nie, pracovníčky ÚPSVaR počkali na otca dieťaťa, ktorý prišiel okolo 17:20 hod. kvôli zápcham na cestách, oznámil, že si chce prevziať dieťa a odísť s ním, dieťa ho vrúcne prijalo, no na otázku či s ním pôjde O. opäť pokrútil hlavou a povedal, že nie, na čo oprávnený vyšiel pred bytový dom, hodil o zem tašku a plakal. Súčasne podľa uvedenej správy uviedol, že nemá peniaze na hotel a preto chcel syna vziať do Podolia. Následne opätovne bolo matkou dieťaťa oznámené súdu, že v termíne 18.11.2016 sa otec dieťaťa nedostavil.

6. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, obsahu súdu predkladaných podaní a ich príloh, súd napriek ustanoveniu § 374 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal oprávneného, povinnú i ustanoveného opatrovníka mal. O. - ÚPSVaR Stará Ľubovňa. Následne podaním doručeným súdu 13.12.2016 matka dieťaťa oznámila, že dňa 2.12.2016 oprávnený bez jej vedomia prišiel 2.12.2016 vybrať dieťa zo školy. Podaním doručeným súdu 19.12.2016 oznámila, že oprávnený sa na styk nedostavil ani 16.12.2016, neinformoval či príde alebo nie, ani nedvíhal telefón. Oprávnený podaním doručeným súdu 23.12.2016 oznámil, že neviedol si presnú evidenciu ani záznamy o tom, kedy prišiel za dieťaťom, v priebehu rokov 2013-2014 však podľa jeho vyjadrenia chodieval pravidelne, kým bola možná dohoda a matkou dieťaťa tak aj mimo stanovený čas, nebolo mu však umožnené vziať si dieťa ani raz, radšej ho nechala prespať v byte. Poukazoval na to, že od r. 2015 bol v zlej finančnej situácii a aj preto hlavne v druhom polroku 2015 nemohol realizovať návštevy, nakoniec musel živnosť ukončiť a zamestnal sa v Bratislave, následne chodieval do Starej Ľubovne pravidelne asi raz za mesiac. Podaním doručeným dňa 30.12.2016 matka dieťaťa oznámila, že oprávnený sa opäť nedostavil.

7. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom oprávneného, ako aj povinnej, vykonaním dokazovania podľa § 204 CSP, pričom na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný a z ďalej uvedených dôvodov ho preto zamietol.

8. V prvom rade k času podania návrhu na výkon rozhodnutia a v ňom uvádzaným dôvodom poukazuje súd na to, že s ohľadom na v tomto konaní zistené skutočnosti, ich vyhodnotenie jednotlivo i vo vzájomnom súhrne, je potrebné skonštatovať, že návrh otca dieťaťa nemožno nijako vyhodnotiť ako dôvodný, oprávnený a podaný skutočne v úmysle dosiahnuť nápravu nejakého nezákonného stavu, ktorý by bol spôsobovaný matkou dieťaťa. Bolo súdu preukázané, že otec dieťaťa sa od augusta 2015 až do Veľkej noci 2016 za mal. O. nedostavil ani raz (čo potvrdil sám oprávnený na pojednávaní). Za takej situácie je potom absolútne nepochopiteľné, ako vôbec v danom období (11.1.2016) dokáže podať návrh na výkon rozhodnutia poukazujúc v ňom na to, že styk s dieťaťom mu nie je umožňovaný matkou dieťaťa. V návrhu na výkon rozhodnutia poukazuje na to, že styk mu neumožňuje matka dieťaťa a na pojednávaní vyslovene uvedie, že asi od polovice roka 2015 do marca 2016 nebol za O. (návrh na výkon rozhodnutia pritom podáva 11.1.2016!) lebo nemal na cestu. Teda oprávnený poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, uvádzal na pojednávaní, že do 1.10.2015 pracoval iba ako živnostník, pričom však z lustrácie jeho osoby v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že v mesiaci jún 2015, ale hlavne od 24.8.2015 do konca roka 2015 pracoval v pracovnoprávnom vzťahu ako zamestnanec, pričom jeho vymeriavací základ v mesiaci august 2015 bol 193,43 eur, v mesiaci september 248,51 eur, v mesiaci október 2015 spolu 588,16 eur (483,33 eur u Recruiment, a.s. a 104,83 eur u Jobliner Staffing, s.r.o.), v mesiaci november 2015 spolu 576,97 eur (480,87 eur u Recruiment, a.s. a 96,10 eur u Jobliner Staffing, s.r.o.), v mesiaci december 2015 spolu 550,14 eur (460,60 eur u Recruiment, a.s. a 89,54 eur u Jobliner Staffing, s.r.o.). Z uvedeného nemá súd nijako preukázané, že by minimálne v danom období nemal dosť prostriedkov na to, aby sa za synom dostavil.

9. K tomu súd poukazuje na obsah rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4P/172/2014 - 72 zo dňa 11.2.2015, právoplatný 14.3.2015, ktorým bol zamietnutý návrh oprávneného podaný súdu 23.9.2014 na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. O., kde sa oprávnený domáhal zmeny rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2P/46/2013 137 z 5.5.2014 (teda exekučného titulu pre toto konania o výkon rozhodnutia), z ktorého odôvodnenia zamietavého rozsudku jednoznačne vyplýva, že už v podanom návrhu oprávnený poukazoval na to, že vzhľadom na veľkú vzdialenosť bol odkázaný na prevažne telefonický kontakt s mal. cez službu Skype, pričom tento (teda kontakt telefonický) mu bol umožnený podľa nálad matky dieťaťa a ďalej z uvedeného rozsudku vyplýva, že na pojednávaní v danej veci pripustil, že svoje právo styku s maloletým nevyužíva v plnom rozsahu, čo je okrem iného spôsobené vzdialenosťou jeho bydliska od bydliska maloletého - ako inak potom, než len ako účelové, možno hodnotiť tvrdenie oprávneného tuto na pojednávaní, že za O. v roku 2014 chodil i dvakrát do mesiaca? Rovnako tak v uznesení tunajšieho súdu č.k. 4P/89/2016 - 25 zo dňa 2.6.2016, právoplatnom 3.8.2016, je konštatované zistenie, že oprávnený má záujem podieľať sa na výchove dieťaťa, avšak jeho styk sa vzhľadom na vzdialenosť vzájomných bydlísk a s tým súvisiacich finančných nákladov a pracovnej vyťaženosti nerealizuje pravidelne.

10. Naproti vyššie uvedeným skutočnostiam, v tomto konaní v podanom návrhu poukazuje však oprávnený na to, že matka dieťaťa mu odmieta dieťa vydať, avšak uvedené nemá súd nijako relevantne preukázané, navyše sa s týmito tvrdeniami nemožno stotožniť ani s poukazom na obsah správ ÚPSVaR, a k nim pripojených záznamov a listín, v súvislosti so zisťovaniami vykonanými pracovníkmi ÚPSVaR v dňoch 7.10.2016, 21.10.2016 a 4.11.2016. V celom konaní oprávnený nepredložil jediný dôkaz o tom, že by nerealizovanie jeho styku s maloletým bolo výlučným dôsledkom konania matky dieťaťa, naopak, súd zo všetkých skutočností v tomto konaní zistených, osobitne i z vyššie uvedených rozhodnutí tunajšieho súdu vo veciach 4P/172/2014 a 4P/89/2016, je skôr toho názoru, že oprávnenému vyhovovala situácia, kedy mohol na základe dovolenia matky dieťaťa ostať v čase upraveného styku v jej domácnosti, pričom má súd za preukázané, že práve v čase Vianoc 2015 už matka dieťaťa žiadala od neho 5,- eur denne na náklady s tým spojené, čo mu už zrejme nevyhovovalo a zrejme preto sa nedostavil za maloletým nielen na uvedené Vianoce, ale ani v príslušný piatok (25.12.2015) a nepožadoval vydanie dieťaťa podľa exekučného titulu, podľa všetkých skutočností sa nedostavil ani následne v rozhodnej dobe, a zrejme práve to, že si dovolila matka dieťaťa od neho pýtať nejaký príspevok na náklady spojené s jeho zdržiavaním sa v jej domácnosti, bolo dôvodom, že podal návrh na výkon rozhodnutia napriek tomu, že na pojednávaní k danému obdobiu sám uvádza, že nechodil za O. lebo nemal na cestu (čo mimochodom podľa súdu nie je pravda vzhľadom na jeho zistené príjmy v danom období ako je uvedené vyššie).

11. V konaní oprávnený poukazuje na svoju finančnú situáciu, naposledy i zo správy ÚPSVaR k výsledku zisťovania zo 4.11.2016 vyplýva, že po tom, ako dieťa odmietlo s ním odísť (pričom ani zo správy, ani z pripojených listín nijako nevyplýva, že by konalo na priamy popud matky) uvádzal, že nemá peniaze na hotel, a preto chcel vziať syna do Podolia. Na pojednávaní však pritom poukazoval na to, koľko kilometrov musí prejsť z práce do Podolia a následne odtiaľ do Z. H. a že tá cesta ho stojí 100,- eur, teda potom, ak dieťa odmietlo s ním ísť a nemal peniaze na hotel aby sa s ním prípadne stretol aj v nasledujúci deň, za aké peniaze chcel dieťa odviezť do Podolia a následne v nedeľu ho priviezť späť do miesta jeho bydliska a cestovať odtiaľ späť či už do svojho bydliska alebo do práce? Ako teda on, pokiaľ je v tak zlej situácii, dokáže garantovať, že dieťa podľa exekučného titulu vráti späť k matke?

12. Na základe vykonaného dokazovania možno bez pochybností konštatovať, že oprávnený, jednak už vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, jednak i s ohľadom na ďalšie, nepochybne zavádza, ak celú zodpovednosť za nerealizáciu styku s maloletým kladie za vinu matke dieťaťa, jeho tvrdenia o oznamovaní mu matkou dieťaťa, že v čase prevzatia nebudú doma, že išli do Bojníc, či na svadbu a pod. súd za celej zistenej situácie hodnotí iba ako účelové. Totiž oprávnený súčasne na pojednávaní uvádza, že robí v automobilovom priemysle a nemôže si upravovať zmennosť, nemôže každý mesiac niekoľkokrát za seba zháňať náhradu alebo brať náhradné voľno alebo dovolenky - nepredložil pritom jediný doklad o tom, že by sa o niečo také vôbec niekedy pokúsil. Už s ohľadom na tieto jeho vyjadrenia i s ohľadom na správy povinnej podávané pravidelne po podaní návrhu na výkon rozhodnutia, i s ohľadom na správy ÚPSVaR zo zisťovaní 7.10.2016, 21.10.2016 a 4.11.2016, súd nemá nijako preukázané tvrdenia oprávneného o tom, že od marca 2016 bol za synom minimálne 7-krát, že niekoľkokrát došiel a nikto mu neotváral a nedvíhal telefón. Od marca 2016 do konca decembra 2016 je to 9 mesiacov, v ktorých (počnúc teda 14. týždňom roka 2016 - od 8.4.2016) malo byť spolu 20 termínov realizácie styku podľa exekučného titulu, a oprávnený sa dostavil asi 7-krát? Vzhľadom na jeho vyššie uvedené vyjadrenia k práci, je dôvodná i otázka kedy to konkrétne, to jeho dostavovanie sa, potom bolo, v príslušných termínoch alebo mimo nich? Súd má preukázané, že po Veľkej noci 2016 sa dostavil až 20.5.2016, čo vyplýva z jeho správy a potvrdila to i povinná, potom v lete - zrejme 15.7.2016 ako oznamoval súdu písomne, kde povinná potvrdila, že mu vtedy neotvorila, potom zrejme ešte raz v lete, kedy na žiadosť tretej osoby aktivovanej v tejto veci cez ÚPSVaR umožnila povinná oprávnenému u nej prespať a išli potom s maloletým do Vrbova (ako vyplýva z jej výpovede), následne 20.9.2016 v súvislosti s „rodinnou konferenciou“, ktorá mala byť zrealizovaná prostredníctvom ÚPSVaR a pojednávaním 21.9.2016 v inej veci, následne až 4.11.2016 a naposledy 2.12.2016 (kde po jeho zrejme márnom pokuse vziať, bez vedomia povinnej, dieťa priamo zo školy už k nemu ani do miesta bydliska tiež neprišiel). K vyššie uvedeným vyjadreniam oprávneného treba poznamenať, s ohľadom na obsah ním predloženého pracovného kalendára, že preukázateľne mal voľno v práci v 36. týždni (9.-11. septembra), no nedostavil sa za dieťaťom, voľno v práci mal i v 40. týždni (7.-9. októbra) no tiež sa nedostavil (tuto je to verifikované i podkladmi od ÚPSVaR), nedostavil sa preukázateľne ani v 42. týždni (pracoval), 4.11.2016 sa dostavil - dieťa odmietlo s ním ísť, v 46. týždni (18. až 20. novembra) mal pracovať, v 48. týždni sa dostavil priamo za dieťaťom do školy 2.12.2016 (pritom podľa vyjadrenia na pojednávaní mal byť v tej dobe PN), o čom sa matka dozvedela až od svojho otca; asi od 24. novembra je podľa svojho vyjadrenia práceneschopný, pričom podľa pracovného kalendára by inak od 16.-18.12. opäť pracoval a rovnako tak mu pracovná zmena vychádzala i na 31.12.2016. Teda v kontexte jeho vyjadrení o pracovných povinnostiach, ktoré minimálne vo vyššie uvedenom čase predstavovali potom drvivú väčšinu prekážok realizácie styku s dieťaťom práve na jeho strane, ako si potom predstavuje oprávnený samotný výkon rozhodnutia, keď on s poukazom na to, že nemôže každý mesiac niekoľkokrát za seba zháňať náhradu alebo brať náhradné voľno alebo dovolenky, ani nie je ochotný prispôsobiť si vlastnú situáciu k času, v ktorom má byť styk realizovaný. Nie v poslednom rade treba poukázať i na jeho vyjadrenie, že vždy keď tu prišiel, končil (pozn. v práci) nočnou - za takej situácie je viac než dôvodné sa pýtať či je v oprávnenom vôbec nejaká zodpovednosť za syna, totiž má prísť po neho podľa vlastných slov po nočnej, ako uvádza teda prešiel týmpádom po nočnej spolu cca 365 km a obratom chce so synom ísť autom ďalších 350 km do Podolia? Ani si nechcieť predstaviť čo hrozí dieťaťu ak pri tomto „maratóne“ oprávnený za volantom zadrieme. Už len s ohľadom na to by mal oprávnený, pokiaľ chce maloletého niekam brávať so sebou, zariadiť si to v práci tak, aby syna jeho stav po nočnej a ceste do miesta bydliska maloletého pri prípadnej ceste do Podolia neohrozil.

13. Súčasne treba poukázať na to, že návrhom podaným tunajšiemu súdu 6.7.2016 žiada oprávnený, okrem iného, zmenu exekučného titulu tak, aby súd upravil jeho styk s maloletým takto „oprávnenie

na styk s mal. O. N. jeden krát do mesiaca podľa toho, ako mi vyjde voľný víkend v práci“. Za vyššie uvedenej situácie, z ktorej nepochybne vyplýva, že dôvody nerealizácie styku pred podaním návrhu, ako aj po jeho podaní v prevažnej miere sú práve na strane samotného oprávneného, ako aj s ohľadom na ním požadovanú zmenu exekučného titulu v uvedenom znení, a žiadnu jeho snahu o zabezpečenie úpravy pracovných povinností k doteraz stanoveným termínom, v ktorých by mal byť styk realizovaný, je potom nepochopiteľné, čo vlastne nariadením výkonu rozhodnutia oprávnený v skutočnosti sleduje a či vôbec má reálny záujem na jeho nariadení alebo iba ide o formalistickú snahu vynútiť si súdne rozhodnutie o nariadení výkonu exekučného titulu, ktorý, je zrejmé, by sa za takej situácie práve na strane oprávneného tak či onak míňal účinku.

14. Niet sa čo čudovať situácii zo 4.11.2016, kedy maloletý nechcel ísť s oprávneným, resp., že povinnej dieťa uvádza, že nikam nepôjde. Ak totiž niekto za dieťaťom nepríde sedem mesiacov zo subjektívnych dôvodov na svojej strane, počas čoho podá ale návrh na výkon rozhodnutia, ktorého realizáciu nevie ani len garantovať, lebo nemôže si meniť zmeny, zháňať náhrady či brať voľno v práci na príslušné termíny, po podaní návrhu sa za obdobie roka za dieťaťom dostaví preukázateľne maximálne v štyroch prípadoch, no nemôže očakávať, že dieťa vo veku siedmich rokov s ním bez problémov pôjde kdekoľvek. Ani vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a zrejmú skutočnosť, že v tomto veku ešte samo nedokáže relevantne rozhodovať o svojom správaní, osobitne v kontexte jeho následkov k oprávneniam jeho otca v zmysle exekučného titulu, a teda, že by prejavenie postoja nemalo byť ponechané výlučne na voľbu dieťaťa, však súd nevidí v tomto prípade dôvod na to, aby v tomto smere povinná dieťa doslova prehovárala - osobitne za situácie kedy s ňou oprávnený podľa predložených listín vedie komunikáciu plnú vulgarizmov a vyhrážok. Výrečne sa vyjadril oprávnený v e-mailovej správe adresovanej povinnej dňa 22.5.2016 „si povinná ho nachystať po materiálnej, ale aj duševnej stránke“ - lenže je na omyle oprávnený, ak si myslí, že príprava po „duševnej stránke“ je povinnosťou iba povinnej. Je to aj jeho povinnosť, z jeho vyjadrení a podaní však ani náznakom nevyplynulo, že by so synom o programe na ten-ktorý víkend rozprával, že by ho nejako navnadil na spoločný čas, že by mu pripravil nejaký program. Je to teda i povinnosť oprávneného, ale kde bol oprávnený od augusta 2015 do Veľkej noci 2016, kde bol po Veľkej noci 2016 do 20.5.2016 (k tomu viď jeho správu povinnej z 31.3.2016 „a ak teraz pôjdem hore zas si budem musieť od nich požičať“, či z toho istého dňa /č.l. 14/ spisu, kde sa sám pýta čo mu ostalo na jedlo a palivo, „ja teraz skutočne nemám za čo prísť“ - č.l. 15 spisu) a následne do júla a septembra 2016. Nevidí súd totiž vinu na nerealizácii styku oprávneného s maloletým na základe hore uvedeného ani v tom, že matka dieťa nepresviedča, aby s otcom išlo, resp. nedá mu to príkazom. Mala by povinná v tomto prípade dieťa za každú cenu presviedčať, aby išlo niekam s otcom, pokiaľ tento jej píše správy typu „ty zasratá kurva ešte budeš prosíkať aby si mohla O. vidieť“ (č.l. 17 spisu) - už toto nepochybne musí vyvolať dôvodné obavy povinnej či jej vôbec oprávnený dieťa vráti. Osobitne keď následne, nebyť dostavenia sa jej otca po maloletého do školy 2.12.2016, tak oprávnený zrejme vezme syna odtiaľ bez jej vedomia? Podľa názoru súdu za takej situácie, za takýchto prejavov oprávneného, v žiadnom prípade nemožno zazlievať povinnej, že dieťa do odchodu s oprávneným extra netlačí. Na pojednávaní pritom oprávnený poukáže na to, že cez Vianoce nebol za dieťaťom lebo asi od 24.11.2016 je práceneschopný - no ale pozor, 2.12.2016 je dátum po 24.11.2016, takže pokus o vzatie syna priamo zo školy bez vedomia matky práceneschopnosť umožňuje, ale dostaviť sa za ním v riadny termín počas Vianoc už nie?

15. Vzhľadom i na tieto skutočnosti, ale najmä vzhľadom na všetko vyššie uvedené je ďalej z pohľadu súdu už viac než zbytočné hodnotiť ostatné vyjadrenia oprávneného, či obsah jeho komunikácie v súvislosti so stykom s mal O. vo vzťahu k povinnej, a samotné jeho správanie vo vzťahu realizácii riadneho styku s dieťaťom ako vyplývajú z predložených listín v tomto konaní, lebo opätovne nedôjde súd k inému záveru ako k tomu, že podstatná zodpovednosť za stav, aký v tomto prípade je, leží primárne na samotnom oprávnenom.

16. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 <http://www.epi.sk/zz/2015-161/vsetky-znenia> neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

18. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

19. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

20. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie podanému návrhu, nakoľko na situácii aká je v súvislosti s ne/realizáciou styku oprávneného s maloletým podľa exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2P/46/2013 - 137 zo dňa 5.5.2014, má podstatný, ak nie rozhodujúci, podiel svojimi postojmi, správaním a prístupom, osobitne v čase pred podaním návrhu na výkon rozhodnutia, ale aj po ňom, práve samotný oprávnený, z ktorého strany ide podľa súdu domáhaním sa nariadenia výkonu uvedeného rozhodnutia o výlučne formalistický postup, kde nepochybne z pohľadu súdu absentuje relevantný záujem na výsledku tohto konania, ktorým by malo byť to, aby styk s maloletým sa skutočne aj realizoval v exekučným titulom určených termínoch, pričom týmto postupom oprávnený z pohľadu súdu zrejme sleduje len dokázanie si sily vlastnej pozície vo vzťahu k matke dieťaťa. O tom svedčia už čas a okolnosti, za ktorých samotný návrh podal (opakuje súd, že návrh bol podaný v čase kedy sa z dôvodov na vlastnej strany oprávnený nedostavoval vôbec za synom po dobu celkom siedmich mesiacov), kde z vykonaného dokazovania je zrejmé, že už podanie tohto návrhu bolo v rozhodnom čase nedôvodné, jeho podanie nebolo odôvodnené objektívnou situáciou, a zotrvávanie oprávneného na podanom návrhu nemožno z pohľadu súdu vzhľadom na zistené skutočnosti vyhodnotiť inak ako len šikanózne vo vzťahu k matke dieťaťa. Teda majúc za preukázané, že nerealizovanie styku oprávneného s maloletým striktne v medziach príslušného exekučného titulu nie je výsledkom prostého nedôvodného nedobrovoľného neplnenia príslušnej povinnosti zo strany povinnej (na čom v tomto smere z pohľadu súdu nemení nič ani, jediný, prípad, ktorý povinná aj priznala, kedy v lete 2016 oprávnenému neotvorila), ale že maximálnou možnou aktívnou mierou sa na vzniknutej situácii podieľa samotný oprávnený, súd výkon rozhodnutia nenariadil, ale príslušný návrh otca maloletého dieťaťa zamietol.

23. Návrh oprávneného na pojednávaní na doplnenie dokazovania predložením e-mailovej dokumentácie z jeho strany, súd ako nedôvodný a za vyššie uvedenej situácie nadbytočný zamietol, osobitne s poukazom na to, že spolu s predvolaním boli oprávnenému doručené písomnosti predkladané povinnou, či úradom práce, bolo mu doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania, mal dostatočný priestor na prípravu na pojednávanie, na ktorom najneskôr mohol bez akýchkoľvek ťažkostí príslušnú dokumentáciu predložiť, pokiaľ s obsahom dokumentácie predloženej povinnou nesúhlasil.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v danom prípade nevzhliadol dôvody na odlišný postup, napr. podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 . Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.