Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-310-2014.pdf
PDF · 92.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/310/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom v právnej veci žalobcu A. H., nar. XX.XX.XXXX, L. G. XX, XXX XX Y. F., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku., takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 14.11.2014 č. XXXXX/XX.
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou doručenou Okresnému súdu dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 14.11.2014 a odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, nedojednal si osobitne rozhodcu a miesto konania si jednostranne stanovil odporca. Za neprijateľné považuje, že v prípade ak rozhodcovské konanie vyvolá žalovaný, žalobca sa mu musí podrobiť. Za porušenie práva na spravodlivý proces považuje aj výber rozhodcu zo strany žalovaného. Zároveň poukázal aj na judikatúru súdov Slovenskej republiky a Súdneho dvora. Rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom dňa 05.03.2015 uviedol, že žalobca sa snaží o preskúmanie veci z hmotnoprávneho hľadiska, čo je vzhľadom na platnú právnu úpravu nemožné. Súd by mal preskúmať, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Zároveň uviedol, že zmluvné strany uzatvorili dňa 08.02.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Pri uzatváraní zmluvy sa účastníci dohodli na uzatvorení nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neoddeliteľnou časťou zmluvy, ale predstavuje samostatný dokument, ktorý je aj samostatne podpísaný. Žalobca v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy nemal voči nej žiadne výhrady a bol pred jej uzavretím osobitne poučený dôsledkoch jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy, ale ide o individuálne dojednanú podmienku, ktorá tak nemôže byť neprijateľnou. Pokiaľ ide o geografickú vzdialenosť, poukazuje odporca na skutočnosť, že ide o písomné konanie, kde vzdialenosť nemá relevantný význam. Navrhovateľ mal možnosť namietať predpojatosť rozhodcu, čo však nevyužil. Ďalej uviedol, že vnútorné predpisy rozhodcovského súdu sú zverejnené na webovom sídle a sú v súlade s platnou legislatívou. Odporca spochybnil aj dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby a jeho postavenie ako spotrebiteľa, keďže zmluva bola uzatvorená ako absolútny obchod. Zároveň namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Veľký Krtíš, príslušným podľa jeho názoru by mal byť Okresný súd Bratislava IV.
3. Okresný súd Uznesením č. 10C/310/2014-24 zo dňa 12.02.2015 rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 14.11.2014 do právoplatného skončenia konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Uznesením č. 10C/310/2014-34 zo dňa 11.05.2015 súd zamietol návrh odporcu na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava IV.
4. Súd žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 14.11.2014. rozsudkom zo dňa 10.07.2015 zamietol.
5. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok je nezákonný, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne ustálil, že nie je oprávnený skúmať správnosť rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávneho hľadiska, a nesprávne uviedol, že nespochybnil uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ale spochybnil len rozhodcovskú doložku, ktorú neuzatvoril, ale sa na ňu odvoláva. Z jeho podaní je jasné, že došlo ku chybe v písaní a že pri písaní rozhodcovská doložka mal na mysli rozhodcovskú zmluvu. V jeho prípade nebola individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva. Obchodným agentom žalovaného (p. Ivanou Gemerovou) mu bolo predložených 5 listín s tým, že pokiaľ ich nepodpíše, tak žiaden úver nedostane. O tom, že podpísal „rozhodcovskú zmluvu“ sa dozvedel až na druhý deň, keď si prezrel tlačivá. Rozhodcovskú zmluvu, tak ako aj iné tlačivá, vyplnila obchodná agentka žalovaného , ktoré síce obsahovalo jeho vyhlásenie, že s uzavretím zmluvy súhlasí a že bol pred podpísaním zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Rozhodcovskú zmluvu podpisoval na parkovisku cca 10 minút. Rozhodcovská zmluva s ním osobitne nebola vyjednaná, pričom na jeho strane už išlo o druhú pôžičku od žalovaného. Podľa jeho názoru neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Ďalej uviedol, že okrem zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy podpísal aj tlačivo „dohoda o plnení v splátkach a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov“. Po vyplnení tlačív mu obchodná agentka vyplatila sumu 200,- Eur a dala mu podpísať vyplnený splátkový kalendár. V čase uzavretia zmluvy bol dlhodobo práceneschopný, avšak žiadne nemocenské dávky nepoberal. Jeho príjem bol vo výške 210,80 Eur (čiastočný invalidný dôchodok). O týchto okolnostiach obchodný zástupca žalovaného vedel., pretože ho informoval, aj o tom, že má problémy splácať úvery. Bol nútený si požičať sumu 200,- Eur, pričom sa zaviazal vrátiť žalovanému v 12 splátkach po 33,- Eur, celkom sumu 396,- Eur. Pretože mu bolo poskytnutých viacero pôžičiek, žalovaný postupoval nedbanlivo a dostatočne si neoverili jeho životné náklady , dlhy a celkovú jeho bonitu. Žalovaný doslovne zneužil jeho tieseň, čiastočnú ľahkomyseľnosť a ponúkol mu spotrebiteľských úver s úrokom 39,15 Eur ročne, čo je takmer 5-násobne viac, ako banky poskytovali úvery pre fyzické úvery pre fyzické osoby v rovnakom období vo výške 8,09% pričom RPMN bolo vo výške 98%. Podľa jeho názoru úverová zmluva zo dňa 08.02.2013 je absolútne neplatná v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu finančnej neschopnosti nevedel splácať úver v sumu 33,- Eur mesačne. Mediačného konania sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 12Co/585/2015-107 zo dňa 23.09.2016 napadnuté rozhodnutie Okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd postupoval v zmysle pokynov Krajského súdu a doplnil dokazovanie. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na termín pojednávania sa neustanovili žalobca so žalovaným, ktorí svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to písomným podaním žalobcu, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.11.2014, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, žiadosťou o informáciu zo dňa 12.02.2015, kópiou doručenky, vyjadrením žalovaného zo dňa 05.03.2015, odvolaním žalobcu zo dňa 21.08.2015, návrhom na začatie rozhodcovského konania, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovskou zmluvou, prehľadom splátok, prehľadom komunikácie rozhodcovského súdu so žalobcom.
8. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalovaný ako veriteľ uzavrel dňa 08.02.2013 so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,-Eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť spolu 396,-Eur. Zároveň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu, kde sa dohodli, že prípadné spory bude riešiť všeobecný súd, čo bude
považované za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, alebo Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Žalobca sa dostal do omeškania a žalovaný doručil dňa 20.10.2014 Stálemu rozhodcovskému súdu návrh na začatie konania o zaplatenie 352,47 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd vydal dňa 14.11.2014 rozsudok, na základe ktorého bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému známy úrok vo výške 96,96 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 2,08 eur, poplatok vo výške 107,20 Eur, trovy mediačného konania vo výške 146,23 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 156,43 Eur v mesačných splátkach po 80,- Eur.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Súd považuje za preukázané, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 08.02.2013 Zmluvu o úvere č. 614901303, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 200,- Eur. Súd posúdil predloženú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Na vzniknutý záväzkový je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom žalovaný bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie úverov. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nie je v postavení spotrebiteľa. Aj keď zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa riadi predpismi Obchodného zákonníka, je potrebné použiť v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka úpravu priaznivejšiu pre spotrebiteľa. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobcovi, a žalovaný ju uplatnil v konaní na Rozhodcovskom súde, pričom právomoc Rozhodcovského súdu rozhodnúť spor bola daná z rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru súdu postupoval žalovaný v zmysle zákona a právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v danej veci bola oprávnená.
18. Podľa § 40 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z., účinného v čase podania žaloby, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak: c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17) j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa
19. Podľa § 40 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
20. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá z. č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Súd považuje za preukázané, že žalobca podal žalobu na súd včas. Žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 28.11.2014 a žalobu na súd podal dňa 22.12.2014. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nie všetky rozhodcovské doložky a zmluvy sú nekalou podmienkou. Žalobca vo všeobecnosti vecne správne argumentuje o skutočnostiach neprijateľných rozhodcovských doložiek, neuvedomil si však, že on žiadnu rozhodcovskú doložku neuzatvoril. Súd považuje za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril pri podpise Úverovej zmluvy samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá je síce súčasťou úverovej zmluvy, ale je na samostatnom tlačive a je samostatne podpísaná. Po vykonanom dokazovaní (oboznámení sa so všetkými písomnými dôkazmi) súd uznal, že v žalobe došlo k chybe v písaní a žalobca mal na mysli rozhodcovskú zmluvu, ktorú skutočne uzatvoril a nie rozhodcovskú doložku, ako uviedol v žalobe. Okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy žalobca v pôvodnom návrhu neuviedol, uviedol ich až v odvolaní. Napriek riadne vykázanému doručeniu sa žalobca na pojednávania, či už v pôvodnom konaní alebo aj po zrušení rozsudku, neustanovil a súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti, súd tak nemal možnosť vykonať dôkladný výsluch žalobcu. Nebolo preukázané, že poskytnutie úveru je podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Súd preto nepovažuje tvrdenia žalobcu, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou a teda neplatné. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Z vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Keďže jednou zo strán sporu je spotrebiteľ súd skúma aj porušenie hmotnoprávnych predpisov.
23. Súd síce zistil, že Stály rozhodcovský súd v rozsudku uviedol, že aplikoval aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, avšak nie dostatočne. Súd preto zameral dokazovanie na súlad resp. nesúlad uzatvorenej zmluvy o úvere so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím na skutočnosť, ako sa s touto náležitosťou vysporiadal Stály rozhodcovský súd.
24. Podľa § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ... z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
26. Súd zistil, že v uzatvorenej zmluve chýba uvedenie priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. z) z.č. 129/2010 Z.z.). Z prehľadu NBS súd zistil, že priemerná úroková sadzba úverov poskytnutých obchodnými bankami v období februára 2013 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola 10,73%. Súd v zásade rešpektuje vyššiu úrokovú sadzbu nebankových spoločností zohľadňujúc zvýšenú mieru rizika úverov poskytnutých klientom nepriechodným u bánk, ale takáto vyššia úroková
sadzba nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd by akceptoval dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby, Sadzba vo výške 39,15% je viac ako trojnásobkom priemernej úrokovej sadzby, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, preto ustanovenie o úrokovej sadzbe v zmluve považuje za neplatné. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, súd nemôže stanoviť akceptovateľnú úrokovú sadzbu v tejto zmluve. Na základe uvedeného je nútený konštatovať, že v zmluve chýba náležitosť uvedenia úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) z.č. 129/2010 Z.z.). Keďže v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a z) z.č. 129/2010 Z.z. zmluva by mala byť určená za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., Za neprimeranú považuje súd aj odplatu za administratívne úkony, ktoré nie sú špecifikované.
27. Stály rozhodcovský súd však dospel k názoru, že odmena za administratívne úkony a výška úrokovej sadzby je primeraná a chýbajúcimi náležitosťami v zmysle § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. sa nevysporiadal. Súd preto dospel k názoru, že pokiaľ by Stály rozhodcovský súd skutočne aplikoval pri rozhodovaní aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, musel by dôjsť k obdobnému záveru ako všeobecný súd a nemohol by dodávateľovi priznať nárok na úroky a poplatky. Na základe uvedeného dospel súd k názoru, že Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Žalobca sa preto mohol v súlade s § 40 ods. 1 písm. j) z. č. 244/2002 Z. z. domáhať na všeobecnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd preto považuje žalobu za dôvodnú a rozhodcovský rozsudok č. XXXXX/ XX zo dňa 14.11.2014 vydaný rozhodcovským súdom Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zrušil
28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p. súd konštatuje, že žalobca mal v konaní plný úspech a v zásade by mal nárok na plnú náhradu trov konania. Z obsahu spisu však súd zistil, že žalobcovi žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.