Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/93/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu D.Í. M., T.. XX.X.XXXX, H. H. X, XXX XX C., B. G., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.659,90 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.3.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.659,90 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa. V konaní bol úspešný. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX, zo dňa 4.3.2015, sa stal právoplatným 23.5.2015. Žalovaný si voči nemu uplatnil právo na zaplatenie sumu 8 695,81 eura s príslušenstvom. Okresný súd mu priznal len sumu 3 340,01 eura a žalobu nad sumu 3 340,01 eura, to je o sumu 5 319,80 eura s príslušenstvom, zamietol. Okresný súd v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX zistil porušenie spotrebiteľského práva, zo strany obchodníka. Žalobca citoval rozsudok XXC/XXX/XXXX, podľa ktorého zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 v platnom znení a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a súd taktiež prihliadol na vznesenú námietku premlčania. Žalobca ďalej uviedol, že orgán, ktorý rozhoduje o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musí ex-offo prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok žalobcu, ktorý je uplatnený po uplynutí príslušnej premlčacej doby. Terajší žalovaný, napriek tomu, ako profesionálna inkasná spoločnosť, zotrval na žalobe a žiadal priznať celkom zjavne premlčaný nárok, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dodávateľ zneužil svoje postavenie tým, že sa domáhal celkom zjavne premlčaného nároku, ktorý uplatnil po uplynutí premlčacej doby voči žalobcovi, ako spotrebiteľovi, nedodržal zákon a preto od neho požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu, ale aj relutárnu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Jeho priznanie závisí od miery porušenia povinnosti veriteľom. Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia by mal súd prihliadnuť na všetky okolnosti veci, najmä na to, že znášal stav právnej neistoty. Finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 50 % zo sumy, o ktorú sa chcel obchodník na jeho úkor obohatiť, to je 50 % zo sumy 5 319,80 eura, čo predstavuje sumu 2 659,90 eura.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že uzatvoril s postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 18.09.2008 Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „Zmluva“). Podľa Zmluvy postupca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 5.974,91 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 95,27 eura. Postupca postúpil na žalovaného pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, pričom ku dňu postúpenia predmetná pohľadávka predstavovala sumu vo výške 9.425.70 eura. Súd rozsudkom zo dňa 06.05.2016, č. k. XXC/XXX/XXXX- XX, ktorý ustálil, že úver poskytnutý navrhovateľovi v zmysle Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Zákon o ochrane spotrebiteľov upravuje v ust. § 3 ods. 5 obligatórne podmienky pre úspešne uplatnenie si finančného zadosťučinenia, pričom jedna z podmienok je, že predmetný nárok si spotrebiteľ uplatní proti porušiteľovi. Žalovaný nebol tým subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril Zmluvu. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 bol týmto subjektom peňažný ústav poskytujúci úver teda postupca, ktorý predmetnú pohľadávku voči žalobcovi následne odpredal. Taktiež poukázal na to, že žalobca si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol opakovane upozorňovaný predžalobnými výzvami. Napriek tomu si žalobca dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil, na základe čoho bol žalovaný nútený pristúpiť k podaniu žalobného návrhu a uplatniť si svoj nárok cestou príslušného súdu. Okresný súd posúdil nárok žalovaného v časti vo výške 5.355,80 eura ako nedôvodný, pričom žalovaný sa s rozhodnutím okresného súdu stotožnil, a teda v zákonom stanovenej lehote sa neodvolal. Žalobca do dnešného dňa si svoju povinnosť v zmysle uvedeného rozhodnutia nesplnil a uhradil svoj dlh len čiastočne, a to sumu vo výške 1.170,- eura. Žalovaný bol preto nútený pristúpiť k vymoženiu svojho súdom priznaného nároku podaním Návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2016, ktorý bol podaný na exekútorský úrad N.. M. Y., C... Žalovaný považuje návrh na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za absurdný. Žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, čo viedlo žalovaného k uplatneniu si svojho nároku cestou príslušného súdu. Žalovaný plne rešpektoval rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalobný návrh v časti vo výške 5.355,80 eura ako nedôvodný zamietol, na rozdiel od žalobcu, ktorý si do dnešného dňa svoju povinnosť v zmysle predmetného rozhodnutia nesplnil, a teda žalovaný bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie s čím sú opätovne spojené náklady exekútorského konania. Konanie žalobcu nemožno v žiadnom prípade považovať za morálne a čestné, a teda nemožno mu v žiadnom prípade poskytnúť ochranu v podobe finančného zadosťučinenia. Žalovaný nakoniec poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (viď. Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. XX X. XXXX/XXXX a tiež komentár Občanský zákoník I Komentár. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008). Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy do ktorých vstupuje. Nakoľko žalobcovi boli na základe Zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa žalobca neuhradil v zmysle exekučného titulu, priznaním finančného zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa, ktorá by sa v takomto prípade neopierala o logickú a ani o dôvodovú úvahu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 4-6, vyjadrením k žalobe na č.l. 14-16, uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l. 28-33, zo spisu XXC/XXX/XXXX žalobou na č.l. 1-3, Zmluvou o splátkovom úvere na č.l. 4, dodatkom č. 1 k Zmluve o splátkovom úvere na č.l.. 5, Všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 6-21, oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 22, Zmluvou o postúpení pohľadávok na č.l. 23-31, Pokusom o zmier na č.l. 32 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaný sa žalobou v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 8.695,81 eura s prísl., na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorou právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 5.974,91 eura. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.2.2015 (č.l. 65 - 66) namietal neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve, skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež vzniesol námietku premlčania.

5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 4.3.2015, č.k. XXC/XXX/XXXX, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.340,01 eura spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov a prihliadol na premlčanie splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby, t.j. nepriznal 10 uplatnených splátok.

6. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že konanie vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX mu spôsobovalo stres a keďže robí šoféra tak mal problémy so sústredením. Úver sa snažil splácať malými splátkami.

7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodnil jednak tým, že žalovaný sa domáhal v konaní XXC/XXX/XXXX premlčaného nároku a taktiež tým, že súd konštatoval bezúročnosť a bez poplatkovosť Zmluvy.

13. Pokiaľ ide o uplatnenie premlčaného práva, tak súd zastáva názor, že uplatnením premlčaného práva nedošlo k porušeniu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak ako to žalobca v podanej žalobe tvrdí. Z uvedeného ustanovenia, ale ani zo žiadneho iného, nevyplýva pre žalovaného (dodávateľa) povinnosť zdržať sa uplatnenia premlčaného práva. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, avšak dochádza k jeho oslabeniu. Ak oprávnený subjekt vznesie námietku premlčania právo vyplývajúce z nároku nemôže súd priznať. Pri spotrebiteľoch zákonodarca pristúpil k posilneniu ich ochrany tým, že zaviedol ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a to povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie, ale týmto ustanovením nebol zavedený zákaz pre dodávateľov uplatniť si premlčaný nárok. Súd je preto názoru, že uplatnením premlčaných splátok zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, a preto nárok na primerané finančné zadosťučinenie z tohto dôvodu nie opodstatnený.

14. Súd je však toho názoru, že žalovaný tým, že si uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov zo Zmluvy, porušil jeho práva ako spotrebiteľa. Žalobca v konaní úspešne namietol skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto úver je bezúročný a bez poplatkov a súd aj na základe toho rozhodol. Neobstojí námietka žalovaného, že žalobca si mal uplatniť nárok voči porušiteľovi a to Slovenskej sporiteľni, a.s., keďže na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok prešli na žalovaného všetky práva a povinnosti. Bolo na žalovanom, či si v konaní uplatní okrem istiny aj úroky a poplatky. Keďže žalovaný k tomu pristúpi, preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie.

15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcu uplatnil nárok, na ktorý nemal nárok, vyvolal u neho stresové situácie. Súd však nesúhlasil s výškou, akú si

žalobca uplatnil. Prihliadol pri tom na funkciu, ktorú ma primerané zadosťučinenie mať, ale aj skutočnosť, že žalobca si neplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z právoplatného rozsudku, čím si musel žalovaný uplatniť svoj nárok cestou exekúcie. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia súd preto považoval sumu 100,- eur, a preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).