Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8T/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v trestnej veci proti obžalovanej G. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvalé bydlisko Y., J. č. XXXX/XX, prechodné bydlisko a zároveň adresa na doručovanie písomností: J. W. - W. W., P. XXX, okres Y., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.01.2017 v Ružomberku, takto

rozhodol:

rozhodol:

o b ž a l o v a n á

G. P., rod. O.

nar. XX.XX.XXXX v Y., trvalé bydlisko v Y.., J. č. XXXX/XX, prechodné bydlisko a zároveň adresa na doručovanie písomností: J. W. - W. W., P. XXX, okres Ružomberok, SZČO, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v období od začiatku roku 2013 na základe ústnej dohody, zneužívajúc dôverčivosť, slabšiu znalosť tunajších pomerov a zhoršený psychický stav poškodenej U. O. O., nar. XX.XX.XXXX, ako aj blízky osobný vzťah s jej synom U. O., nar. XX.XX.XXXX, v mieste trvalého bydliska poškodenej v obci V. č. XX, okres Y., vylákala od nej viaceré peňažné sumy v hotovosti na rôzne účely s prísľubom ich vrátenia, a to tak, že:

1.)

v presne nezistených dňoch v období od januára 2013 do začiatku marca 2013 si od Alevtyny O. O. na viackrát v rôznych menších čiastkach požičala celkovú sumu 4500,- Eur s prísľubom a ubezpečením, že peniaze jej vráti najneskôr do jedného mesiaca, čo však doteraz neurobila,

2.)

dňa 18.03.2013 si od U. O. O. požičala sumu 200,- Eur s prísľubom a ubezpečením, že jej tieto peniaze vráti, čo doteraz neurobila,

3.)

dňa 31.03.2013 si od X. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá rušila svoju predajňu, zobrala hračky v celkovej hodnote 400,- Eur s tým, že za tieto jej neskôr zaplatí, ale nakoľko za hračky nezaplatila, po urgenciách zo strany X. S. obvinená požiadala U. O. O., aby sumu 400,- A. X. S. za ňu zaplatila s prísľubom a ubezpečením, že jej tieto peniaze vráti a hoci tak poškodená urobila, obvinená jej doteraz sumu 400,- Eur nevrátila,

4.)

v presne nezistený deň v apríli 2013 žiadala od U. O. O. požičať sumu 400,- Eur, ktorú však poškodená doma v hotovosti nemala, preto ju šla požičať k susede I. Q., nar. XX.XX.XXXX, a tieto požičané peniaze v sume 400,- Eur obvinenej odovzdala s prísľubom a ubezpečením, že požičanú sumu za týždeň vráti I. Q., obvinená požičanú hotovosť však nevrátila a po viacnásobných urgenciách zo strany poškodenej, obvinená túto požiadala, aby sumu 400,- Eur za ňu I. Q. zaplatila s prísľubom a ubezpečením, že jej všetky požičané peniaze vráti, čo poškodená aj urobila a sumu 400,- Eur dala I. Q. zo svojich peňazí, ale obvinená napriek tomu poškodenej peniaze doteraz nevrátila,

5.)

dňa 08.07.2013 si chcela od U. O. O. požičať sumu 2000,- Eur na zaplatenie tovaru, ktorú však poškodená doma v hotovosti nemala, preto ju obvinená nahovorila, aby s ňou šla do banky a zobrala na seba úver, poškodená s ňou následne v ten istý deň išla do pobočky Tatra banky, a. s. v Ružomberku, Bernolákova č. 6, kde poškodená na svoje meno uzavrela Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. BSU-00-0001981962 vo výške 2000,- Eur s mesačnou splátkou 42,41 Eur na 72 mesiacov, po vyplatení finančnej hotovosti bankou poškodená sumu 2000,- Eur následne osobne odovzdala obvinenej s jej prísľubom a ubezpečením, že tieto peniaze poškodenej vráti hneď, ako popredá tovar - výživové doplnky, čo doteraz neurobila,

6.)

dňa 26.07.2013 opätovne požiadala U. O. O., aby jej na exekútora a predaj domu požičala sumu 2000,- Eur, ktorú však poškodená doma v hotovosti nemala, preto ju obvinená nahovorila, aby si na seba opätovne zobrala úver, že jej všetky požičané peniaze vráti, následne s ňou ešte v ten istý deň šla do pobočky Tatra banky, a. s. v Ružomberku, Bernolákova č. 6, kde poškodená na svoje meno uzavrela Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. BSU-00-0001987317 vo výške 2000,- Eur s mesačnou splátkou 42,41 Eur na 72 mesiacov, po vyplatení finančnej hotovosti 2000,- Eur bankou poškodená túto sumu osobne odovzdala obvinenej s jej prísľubom a ubezpečením, že obvinená poškodenej všetky požičané peniaze do jedného mesiaca vráti, čo však doteraz neurobila,

7.)

v presne nezistený deň v auguste 2013 žiadala od U. O. O. požičať sumu 1000,- Eur s tým, že peniaze potrebuje na exekútora a predaj domu, pričom s ňou zašla do pobočky Tatra banky a. s. v Ružomberku, Bernolákova č. 6, kde v Ružomberku, kde poškodená zo svojho účtu vybrala sumu 1000,- Eur a túto obvinenej následne osobne odovzdala s jej prísľubom a ubezpečením, že tieto peniaze jej obvinená vráti, čo však doteraz neurobila,

8.)

dňa 02.09.2013 opäť žiadala od U. O. O. požičať peniaze a naviedla ju na uzatvorenie spotrebiteľského úveru, šla s ňou do pobočky Tatra banky, a. s. v Ružomberku, Bernolákova č. 6, kde poškodená na svoje meno uzavrela Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. BSU-00-0001998669 vo výške 2700,- Eur s mesačnou splátkou 57,25 Eur na 72 mesiacov, po vyplatení finančnej hotovosti 2700,- Eur bankou poškodená túto sumu osobne odovzdala obvinenej s jej prísľubom a ubezpečením, že obvinená poškodenej tieto peniaze vráti, pričom sa zaviazala všetky tri úvery vyplatiť poškodenej do konca novembra 2013, čo doteraz neurobila,

9.)

v presne nezistený deň v novembri 2013 si od U. O. O. požičala sumu 200,- Eur s prísľubom a ubezpečením, že jej tieto peniaze vyplatí naraz so všetkými predchádzajúcimi podlžnosťami do konca novembra 2013, čo doteraz neurobila,

10.)

dňa 21.12.2013 si od U. O. O. požičala sumu 400,- Eur, ktorá túto sumu v hotovosti doma nemala, preto si ju požičala od S. Q., nar. XX.XX.XXXX a následne ju v ten istý deň obvinenej odovzdala s jej prísľubom a ubezpečením, že tieto peniaze je povinná vráti poškodenej najneskôr do 27.12.2013 aj so všetkými predchádzajúcimi podlžnosťami, ktoré voči nej má, čo doposiaľ neurobila,

pričom obvinená začiatkom januára 2014 kontaktovala poškodenú, že predáva pozemok a najneskôr do 07.01.2014 jej všetky požičané peniaze vráti, čo doteraz neurobila a peniaze použila pre vlastnú potrebu,

keď obv. G. P. pri vylákaní finančných hotovostí od poškodenej U. O. O. len predstierala vôľu uzavrieť s ňou zmluvu o pôžičke a vrátiť jej požičané sumy v dohodnutých lehotách, ale poškodenú opakovane uvádzala do omylu, že jej peniaze vráti z údajného predaja rodinného domu, pozemku a z iných fiktívnych zdrojov, lebo už v čase vylákania jednotlivých pôžičiek konala s vedomím, že vypožičané peniaze nebude schopná ani ochotná poškodenej v dohodnutých lehotách ani neskôr vrátiť, nakoľko ako rozvedená matka a samoživiteľka štyroch maloletých detí mala podstatne vyššie náklady na živobytie a nájomné bývanie, než bol jej oficiálny pravidelný príjem z čiastočného invalidného dôchodku, v čase vylákania pôžičiek od poškodenej mala ďalšie podlžnosti a nesplatené záväzky voči iným osobám a spoločnostiam a viedlo sa voči nej viacero exekučných konaní, čím poškodenej U. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalého bydlisko v V. č. XX, okres Y., spôsobila škodu v celkovej výške 15.833,59 Eur,

t e d a

v bodoch 1.) až 10.)

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

v bodoch 1.) až 10.)

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu U. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalého bydlisko v V. č. XX, okres Y. vo výške 15.8XX,59,-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú U. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalého bydlisko v V. č. XX, okres Y. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovanú G. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom J. č. XXXX/XX, prechodné bydlisko a zároveň adresa na doručovanie písomností: J. W. - W. W., P. XXX, okres Y., SZČO, na slobode, stíhanú pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y,

podanou prokurátorom okresnej prokuratúry Ružomberok pod sp. zn. 1Pv 89/14/5508-62 zo dňa 19.05.2015, ktorou jej bolo kladené za vinu, že 1.)

v presne nezistený deň v roku 2013 požiadala U. O. O., aby jej dala naparovací hrniec s pokrievkou v hodnote 200,- Eur a palacinkár v hodnote 130,- Eur s prísľubom a ubezpečením, že peniaze za hrnce jej donesie, keď k nej najbližšie príde a hoci ju odvtedy viackrát navštívila, peniaze jej doteraz nedoniesla,

2.)

v presne nezistených dňoch počas roka 2013 požiadala U. O. O., aby jej objednala kozmetiku a oblečenie v hodnote cca 300,- Eur s prísľubom a ubezpečením, že jej dá za to peniaze, objednaný tovar si prevzala, ale poškodenej doposiaľ za tovar nezaplatila, pretože skutky nie sú trestným činnom.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Okresná prokuratúra Ružomberok podala dňa 20.05.2015 tunajšiemu súdu obžalobu na obžalovanú G. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona pod sp.zn. 1 Pv 89/14/5508-62 zo dňa 19.05.2015, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.

Obžalovaná G. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, k bodu 1/, že sumu 4.500,-Eur jej poškodená nedala. Nemala dať z čoho, pretože v decembri 2012 jej vybavila pracovníkov na prerábku domu, ktorým doteraz nezaplatila za vykonanú prácu. K bodu 2/ obžaloby uviedla, že hrnce jej poškodená dala s obvinením, že jej syn jej poškodil pokrievku, aby sa toho hrnca zbavila a predala p. X., ktorý riadne za ten hrniec zaplatil. K bodu 3/ obžalovaná uviedla, že pokiaľ ide o sumu 200,-Eur, tieto jej obžalovaná nedala, malo to byť na narodeninovej oslave poškodenej. Na druhý deň 19.3.2013 bola na psychiatrickom oddelení, kde v zdravotnej dokumentácii bolo napísané, že poškodená má veľmi zlú finančnú situáciu, žije iba zo sociálky a nemá dieťaťu ani na polievku. K bodu 4/ obžalovaná uviedla, že S. jej poskytla 370,-Eurový tovar z rušiacej sa predajne, nakoľko sa s ňou pozná už 12 rokov. S. jej ponúkla tento tovar sama s vedomím, že jej povedala, že momentálne obžalovaná nemá pri sebe hotovosť. S. jej povedala, že to môže zaplatiť kedykoľvek, nijakým spôsobom ju neurgovala, nijakým spôsobom ani poškodenú neoslovovala, aby to zaplatila. Obžalovaná nerozumie dôvodu, prečo poškodená zaplatila S. za ten tovar. K bodu 5/ pani Q., obžalovaná uviedla, že syn poškodenej U. O. zavolal poškodenej, pýtal si od nej sumu 350,-Eur, nie 400,-Eur, za balík Amway, kde poškodená povedala, že financie nemá, že si pôjde požičať od pani Q., tieto dala U. O. do rúk, tieto financie sa poškodenej vrátili z predaja výrokov Amway, niektoré výrobky si poškodená nechala. K bodu 6/ uviedla, oblečenie v hodnote 300,- Eur, to nie je to pravda, nech poškodená predloží bločky, faktúry, čo si objednala. K bodom 7/, 8/, 9/ obžalovaná uviedla, že sú to úvery v Tatra banke. Poškodená ju v tieto dni požiadala, aby s ňou šla do banky, že si potrebuje vybaviť nejaké peniaze, pretože prerába spodok domu. Financie z týchto bánk boli všetky dané synovi poškodenej, syn poškodenej sa chcel zmieriť s matkou, že tieto financie vyplatí, ale poškodená o tom nechcela ani počuť, povedala, že potrebuje vytiahnuť peniaze od obžalovanej. K bodu 9/ obžalovaná uviedla, že 1.000,-Eur, tieto jej skutočne poškodená dala, určitá časť peňazí išla jej synovi U. O. a určitá časť sa použila na zaplatenie vecí, nejakých 400,-Eur. Táto suma bola riadne zaplatená, syn U. O. jej dával určité čiastky, sú o tom doklady v Tatra banke. Ďalej obžalovaná uviedla, že pokiaľ ide o bod 9/, tak 1.000,-Eur poškodená dala peniaze jej, S. Q. dala 400,-Eur, taktiež jej peniaze, len s poškodenej vedomím, že financie idú aj pre jej syna. Tieto financie boli riadne vrátené k rukám poškodenej jej synom a obžalovanou. K bodu 11/ obžalovaná uviedla, že 200-Eur jej poškodená dala, povedala jej synovi a obžalovanej, že dáva to na stravu, nakoľko syn býval u nej, a je to ako vďaka. Napokon jej syn tieto peniaze vrátil. Pokiaľ ide o bod 12/ obžalovaná potvrdila, že je to pravda, že S. Q. dala jej 400,-Eur, tieto financie boli použité v spoločnej domácnosti na drobné nákupy, boli Vianoce. Túto sumu chcela pani Q. vrátiť, ale pani O. ju predbehla, nakoľko to mala poradené od vyšetrovateľky. Tieto peniaze boli riadne vyplatenej poškodenej jej synom. Ďalej obžalovaná uviedla, že pokiaľ ide o zmluvy o pôžičke, ktoré mala napísať u pani S., tak uviedla, že U. O. sa mal pred Vianocami vrátiť nastálo z Holandska domov, čím poškodená spanikárila, že sa dozvie o úveroch, ktoré boli povyberané, a tak obžalovanú poprosila nech jej pomôže, že ak manžel príde na tieto úvery, tak ju zabije, vyhodí z domu, aby jej podpísala tú zmluvu ako svedok tam bola J. S. podpísaná. Ďalej obžalovaná uviedla, že spolu s poškodenou mala spoločný účet v Tatra banke, ktorý bol na meno poškodenej a jej, poškodenej tam nechodili žiadne financie, vklady robila len obžalovaná a aj ona vyberala len peniaze. Poškodená mala len dispozičné právo k tomuto účtu. Obžalovaná ďalej uviedla, že v roku 2013 podávala daňové

priznanie, poberala výživné vo výške 270,-Eur, invalidný dôchodok vo výške 250,-Eur, začínala podnikať v syrových výrobkoch, ktoré ale ukončila z dôvodu, že U. O. bol za všetkými výrobcami a žiadal ich, aby jej nedávali výrobky, že je podvodník. Daňové priznanie bolo nulové. Finančne ju podporovala sestra P. O., švagor X. F. a celá rodina, avšak obžalovaná nevedela uviesť v akom rozsahu a v akej výške jej tieto finančné prostriedky boli rodinou poskytované. Náklady v roku 2013 mala obžalovaná vo výške 320,-Eur za nájom bytu v Dolnom Kubíne, 34,-Eur elektrika, strava a školské potreby pre deti. Sestra jej kúpila fábiu, v roku 2013, ktorá zhorela. Predtým používala Renault červenej farby, ktorý dala v marci roku 2013 zošrotovať. Obžalovaná ďalej uviedla, že poškodenej nedlhuje žiadne financie, všetky financie, ktoré im poskytla boli jej vrátené vkladom do banky, alebo priamo do rúk poškodenej.

Svedkyňa poškodená U. O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že začalo sa to všetko pred novembrom 2013, kedy bola stužková jej syna U. O., ktorý išiel do OVB a tam sa zoznámil s obžalovanou, ktorú doviedol domov a tak sa zoznámili. Obžalovaná prišla k nim a povedala, že sa jej pokazilo staré auto, a že potrebuje peniaze, tak jej dala 500,-Eur, potom 600,-Eur, potom ešte raz 500,-Eur, celkovo jej dávala na opravu auta 4.500,-Eur. Tieto peniaze mala doma odložené na opravu okien a dverí. V tej dobe jej muž pracoval v Nemecku a Holandsku, posielal jej mesačne 2.000,-Eur. K skutku 2/ poškodená uviedla, že mala kúpený riad, boli to drahšie hrnce a starší syn obžalovanej rozbil pokrievku z tohto hrnca, tak obžalovaná zobrala hrniec s pokrievkou a povedala, že to zaplatí. Taktiež sa jej poškodená spýtala, že má panvicu, ktorú by chcela predať, či nevie ju niekomu predať, obžalovaná povedala, že áno, zobrala panvicu, a peniaze jej za hrniec ani za panvicu nedoniesla. Ďalej uviedla ku skutku 3/, že v marci mala poškodená narodeniny, bola u nej na návšteve J. S. a V. X. a bol tam aj jej brat Y. a prišla ju pozrieť aj obžalovaná so synom U. O.. Obžalovaná si od poškodenej pýtala 200,-Eur požičať na deti a potraviny, peniaze jej dala do ruky, toto videl brat poškodenej Y., ktorý sa jej pýtal, prečo to požičiava. Svedkyňa poškodená ku skutku 4/ uviedla, že koncom marca 2013 S. mala obchod v Ružomberku a rušila predajňu, preto jej povedala, že si môže prísť kúpiť niečo lacnejšie. Išla s ňou aj obžalovaná, zobrali nejaké deky, veci, v sume 370,-Eur, a keď potom odišli z predajne, obžalovaná jej povedala, aby sa vrátila do obchodu a niečo vybrala pre malého. S. jej poradila, aby zobrala lego a všetko bolo dokopy za sumu 400,-Eur, aj s legom. Obžalovaná sľúbila, že peniaze S. donesie za 2 - 3 týždne, sľub nedodržala, S. začala chodiť ku poškodenej, pýtala od nej peniaze, že kedy jej obžalovaná peniaze donesie, že nedvíha telefón. Tak poškodená zavolala obžalovanej, opýtala sa jej, či má dať peniaze S., na čo jej obžalovaná povedala, že ak má, nech jej za ňu dá. Poškodená to preto urobila a zaplatila za tie veci a hračky S.. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré požičala od I. Q., 400,-Eur (skutok 5/), bolo to v dobe, keď muž poškodenej neposlal jej peniaze na účet, nemala peniaze, obžalovaná peniaze potrebovala súrne, nevie na čo, preto išla za I. Q., ktorá jej peniaze požičala v sume 400,-Eur a tieto odovzdala obžalovanej. Peniaze obžalovaná nevrátila, Q. si pýtala kedy jej obžalovaná peniaze vráti, a keď jej ich nevrátila, tak poškodená peniaze vrátila Q. sama. Ďalej ku skutku 6/ uviedla, že prišli rôzne časopisy francúzske, bolo tam oblečenie, plavky, športové oblečenie a z Oriflame kozmetika, ktorú si objednala obžalovaná, prišla faktúra na obžalovanú, avšak krabicu prebrala poškodená a zaplatila aj faktúru. Obžalovaná si zobrala kozmetiku, oblečenie, plavky, šaty a za všetko zaplatila poškodená. Pokiaľ ide o skutok 7/, v mesiaci jún 2013 prišla za ňou obžalovaná, pričom sa jej pýtala, či nechce s ňou ísť na školenie do Viedne, že budú robiť s výživovými doplnkami. Poškodená súhlasila, išiel s ňou aj jej syn U. O. a jeden manželský pár. Na školení posedeli, počúvali, vrátili sa naspäť. G. jej povedala, že podpísala na ich meno tovar, že príde krabica, a že túto musí poškodená zaplatiť, že berie tovar aj na X. S.. Obžalovaná pýtala od nej peniaze na zaplatenie tovaru v spoločnosti Kyani. Obžalovaná ju žiadala, aby šla zobrať úver na tieto výživové doplnky. Prvýkrát išla G. P. s ňou do Tatra banky, počas toho ako úver vybavovala, G. odišla čakať do auta. Poškodená zobrala úver v hodnote 2.000,-Eur, pričom Zuzana jej povedala, že peniaze jej hneď vráti, ako popredá tovar. Keď vyšla z banky, peniaze odovzdala v aute do rúk G. P.. G. potom šla do Slovenskej sporiteľne, pričom povedala, že ide zaplatiť za tie výživové doplnky značky Kyani. Následne sa vrátila do auta. Za dva týždne prišla obžalovaná k nej domov, vravela, že súrne potrebuje požičať peniaze na exekútora, poprosila poškodenú, aby zobrala úver s tým, že všetky peniaze vráti keď predá dom, že úver zaplatí do mesiaca od vybavenia. Následne išla s obžalovanou do auta, išli vybaviť úver do Tatra banky, zobrala úver vo výške 2.000,-Eur, tieto peniaze v aute opäť odovzdala do rúk G. P., G. jej bola ešte ukázať dom, ktorý má s Y. P., je na ulici pri Vojenskej nemocnici, starší oranžový dom, pričom G. jej ukazovala, že za tým domom je novostavba a to rodinný dom s bazénom, pričom jej bývalý muž to chce predať, a že ona dostane peniaze, a to polovicu z predaja tohto domu 80.000,- Eur. G. P. po druhom úvere pýtala požičať 1.000,-Eur na exekútora s tým, že najskôr pýtala peniaze do J. S., tá jej povedala, že nemá, že z úradu práce dostáva 118,-Eur. G. sa pred J. S. rozplakala, že ona potrebuje súrne tie peniaze na exekútora, tak jej poškodená povedala, že má nejaké peniaze nasporené

na účte, že sú to jej posledné peniaze, a že už nemá nič, tak súhlasila a išla do banky vybrať pre ňu tých posledných 1.000,-Eur. Tie peniaze zase odovzdala do rúk G. P., povedala, že všetky podlžnosti, ktoré má, že jej všetko má porátať, že to všetko vráti. G. dôverovala. Dňa 02.09.2013 prišla za ňou obžalovaná a požiadala ju, aby zobrala tretí úver, pýtala sumu 3.000,-Eur, že je to zase smrteľne niečo vážne. Išla so G. do Tatra banky vybaviť akože úver na seba, úver zase vybavovala na svoju osobu, pričom jej to odmietli dať, že jej dajú len 2.700,-Eur. Pri vybavovaní úveru bola s ňou aj obžalovaná, všetci ju tam videli. Zároveň obžalovaná vybavila, aby predtým zobraté úvery boli prevedené aj s týmto novým úverom na jeden účet ako spoločný, teda obžalovanej a poškodenej, pričom obžalovaná pobrala doklady k tretiemu úveru ako aj kartičku od bankomatu. Medzi nimi nebola žiadna dohoda o splácaní úverov, nakoľko obžalovaná povedala, že všetky úvery zaplatí naraz do mesiaca, avšak ich nezaplatila. Asi týždeň alebo dva po vzatí tohto posledného úveru, prišla jej SMS správa o tom, že na účet prišlo 750,-Eur, volala obžalovanej, či tieto peniaze vložila, obžalovaná jej to potvrdila a asi o dva týždne prišla upomienka z Tatra banky. V Tatra banke jej pracovníčka povedala, že úver bude musieť zaplatiť, že na účte je mínus 0,50,-Eur. Ku skutku 11/ uviedla, že bolo to niekedy okolo 18.11.2013, poškodená sa stretla s X. S., pričom jej poslala na účet 680,-Eur, ktoré mala X. S. od poškodenej požičané. Hneď jej vtedy volala obžalovaná, pýtala sa jej, či S. vrátila poškodenej peniaze, keď jej to poškodená potvrdila, prišla obžalovaná za poškodenou domov, pýtala požičať 200,-Eur na potraviny pre deti, povedala jej, že ak požičia tých 200,-Eur, tak jej všetko naraz vráti. Ku skutku 12/ poškodená uviedla, že bolo to koncom novembra 2013, kedy jej obžalovaná hovorila, že má nejaký pozemok, ktorý môže predať, ale že nemá ani na benzín, že musí ísť na pozemkovú knihu do Liptovského Mikuláša a potrebuje požičať 400,-Eur. Keďže poškodená peniaze nemala, išla ich požičať od starostky obce S. Q., od ktorej pýtala 400,-Eur pre Zuzanu. Hneď po prevzatí peňazí od S. Q., tieto odovzdala G. a G. jej napísala v aute zmluvu o pôžičke, kde uviedla, že poškodenej dlhuje sumu 7.700,-Eur. Suma 7.700,-Eur pozostávala so sumy 4.500,-Eur, ktoré požičala G. P., 400,-Eur od I. Q., 1.000,-Eur z účtu na exekútora, hrnce v hodnote 300,- Eur, kozmetika, oblečenie v hodnote 300,-Eur, 200,-Eur, ktoré požičala na narodeniny, 200,-Eur, ktoré si pýtala ešte predtým ako išli do Poľska, 400,-Eur za hračky, 400,-Eur od S. Q.. Ďalej svedkyňa poškodená vypovedala, že peniaze, ktoré odovzdávala obžalovanej považovala za pôžičku, nepovažovala to, že jej to dáva ako dar. Zakaždým, keď obžalovaná si požičiavala od nej peniaze, tak povedala, že predá dom a keď bude mať 80.000,-Eur, tak všetko jej vráti. Ona jej vždy povedala „teta, ja vám to vrátim“. Obžalovaná bola ako anjel. Dom, ktorý jej obžalovaná ukazovala patril jej bývalému manželovi Y., s ktorým má dve staršie deti. Poškodenej manžel bol za matkou Y. a tá mu povedala, že dom stavali spolu s obžalovanou, ale obžalovaná bola už dávno vyplatená z domu. Poškodená obžalovanej verila, verila jej na 150 %, keď jej požičiavala ďalšie a ďalšie peniaze, že tieto peniaze jej vráti. Obžalovaná jej do dnešného dňa žiadne peniaze nevrátila. Tvrdenia obžalovanej o neposkytnutí sumy 4.500,-Eur poškodenou nie je pravdivé, pretože, žiadne opravy v rodinnom dome poškodená nerobila, bola kúpená len podlaha, ktorá bola kúpená dávnejšie a obžalovaná jej povedala, že jej môže pomôcť nájsť nejakých chlapov, ktorí jej tú podlahu položia. Pýtala sa obžalovanej, či má chlapom zaplatiť za prácu, pričom obžalovaná povedala, že nie, stačí ak im dá najesť a vypiť, preto poškodená za poukladanie podlahy nezaplatila.

Svedkyňa S. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená prišla k nej 21.12.2013 požičať peniaze 400,-Eur, že ich potrebuje pre obžalovanú, nakoľko obžalovaná predáva pozemky a potrebuje 400,-Eur. Poškodená jej povedala, že ich do 27.12.2013 vráti. Viac o tom s poškodenou sa svedkyňa nebavila. Peniaze dala poškodenej. V januári alebo vo februári prišiel k svedkyni manžel poškodenej U. O., ktorý jej porozprával všetko čo sa deje, dovtedy o ničom nevedela. Následne, keď boli na vyšetrovaní, pýtala sa jej poškodená či pôjde svedkyňa svedčiť ohľadne tých 400,-Eur, s čím svedkyňa súhlasila, a obžalovaná prišla za ňou a chcela jej vrátiť peniaze, pričom od nej žiadala príjmový doklad s tým, že jej chcela dať jednu alebo dve päťdesiat eurovky, ktoré boli skrčené a uviedla jej, že ostatok jej donesie na ďalší deň. Svedkyni boli peniaze vrátené poškodenou a viac sa o to nezaujímala. Poškodená si prišla na obecný úrad prefotiť papiere, na ktorom si svedkyňa všimla svoje meno ako svedok, vysvetlila poškodenej, že nemala tam písať jej meno, preto svoje meno prečiarkla a napísala, že je svedok, a že požičala poškodenej peniaze. Svedkyňa potvrdila, že nebola prítomná pri požičiavaní nijakých peňazí medzi obžalovanou a poškodenou.

Svedkyňa I. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bolo to v apríly alebo máji roku 2013, keď prišla poškodená si požičať 400,-Eur pre obžalovanú. Peniaze jej požičala, pričom poškodená povedala, že jej ich vráti čím skôr. Obžalovaná jej peniaze nevracala, tak poškodenej svedkyňa párkrát volala, pretože na obžalovanú telefón nemala, aby jej obžalovaná čím skôr peniaze doniesla. Volala asi dva - trikrát

poškodenej. Potom poškodená volala, že obžalovaná príde za ňou v nedeľu, prišla okolo 11.00 hod., pričom jej obžalovaná povedala, že aby počkala jeden týždeň do piatku, že určite jej do piatku peniaze donesie. Obžalovaná peniaze nedoniesla, a tak svedkyňa pritlačila na poškodenú a ona jej tie peniaze 400,-Eur vrátila. Následne už svedkyňa s obžalovanou nekomunikovala, pretože ona viacej chodila ku poškodenej. S poškodenou bola pri svedkyni J. S. v O. a počula J. S., keď do poškodenej skákala, že načo dáva peniaze obžalovanej. Ešte jej aj povedala, že ona ju zachránila, pretože ten papier písali ohľadne pôžičky u nej. Poškodená bola dobrosrdečná, ktorá dávala tie peniaze bez toho, aby mala nejaký doklad. Svedkyňa potvrdila, že nebola prítomná toho, keď si obžalovaná od poškodenej pýtala požičať peniaze. Ďalej svedkyňa potvrdila, že vedela o nejakých ďalších pôžičkách obžalovanej len z rozprávania poškodenej, ale aj od X. S., ktorá tiež obžalovanej požičala nejaké peniaze. Obidve svedkyne I. Q. aj S. Q. potvrdili, že svedkyňa poškodená a obžalovaná medzi sebou dobre vychádzali, obžalovaná často navštevovala poškodenú, sedeli vonku spolu aj s deťmi, grilovali dosť často, poškodená ich vždy všetkých pohostila.

Svedkyňa Q. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pamätá si, že poškodená vybavovala úver bezúčelový spotrebný, bola tam prítomná aj jedna pani, bola to blondína, vek okolo 30 až 35 rokov, avšak meno si nepamätá. Výška úveru bola okolo 2.000,-Eur. Poškodená potom prišla o nejaký čas požiadať o splátkový kalendár, lebo nebola schopná splácať tri úvery, bola pri svedkyni, spisovali žiadosť o tzv. reštruktulázii všetkých troch úverov, išlo o zníženie splátok, pričom uvedená žiadosť bola zaslaná do Bratislavy, kde ju posudzovali. V súčasnej dobe sú už všetky tri úvery splatené. Svedkyňa potvrdila, že žiadosť o úver spisovala spolu s poškodenou, následne sa to všetko riešilo v Bratislave a peniaze prídu na účet, nebola prítomná toho, keď poškodená vyberala peniaze z tohto úveru. Poškodená ako dôvod nemožnosti splácania úveru uviedla, že peniaze, ktoré brala, požičala inej osobe a tá ich odmietla jej vrátiť. Bola z toho veľmi vtedy deprimovaná.

Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o požičiavaní peňazí sa dozvedel až keď sa vrátili z Poľska, keď ho zavolala kamarátka poškodenej J. S., ktorá mu povedala, že poškodená požičiavala peniaze obžalovanej, že zobrala ešte aj úvery. Svedok chcel poškodenú tresnúť, svedkyňa ju tam chránila. S. mu povedala, že poškodená obžalovanej tak verila, že tri mesiace sa s ňou nerozprávala ani nechodila ku nej. Potom ju prehovorila, aby zavolali obžalovanú, aby napísala na papier, že požičala peniaze, resp. že zobrala úver a S. tam bola ako svedok. Poškodená zobrala tri úvery vo výške 2.000,- Eur, 2.000,-Eur a 2.800,-Eur a obžalovaná vlastnoručne napísala, že zmluva o úvere, doklad dokedy to vráti, pričom Kostyuk tam vystupovala ako svedok. S. povedala, že poškodená jej dávala peniaze, ktoré boli doma v hotovosti, že obžalovaná sa mala súdiť o dom s prvým manželom, že jej mal dať peniaze za dom, ktorý ohodnotili na 160.000,-Eur s bazénom. Svedok ďalej potvrdil, že syna U. O. vyhnal z domu, pretože nezmaturoval, spojil sa s obžalovanou a ešte si aj požičal peniaze 3.000,-Eur z Ukrajiny od švagra. Svedok potvrdil, že bol aj za otcom obžalovanej, kedy otec obžalovanej povedal, že má s obžalovanou problémy, že za ňu sa už dosť naplatil, že im dlhuje cca 20.000,-Eur. Obžalovanú dal bývať do B. W., do rodičovského domu, ale aj ten obžalovaná predala. Za ním tiež chodili ľudia, že obžalovaná nevyplatila všetky peniaze, že bola ona dlžná niekomu, fakticky chceli, aby to on vyplatil. Svedok potvrdil, že v roku 2012 - 2013 pracoval v Holandsku, mesačne zarábal okolo 2.200,-Eur, platil si len stravu, ubytovanie im platili. Do roboty ich vozili. Ako išiel do Holandska, tak doma bolo našetrených okolo 7.000,-Eur, mal dve poistky, myslel si, že manželka peniaze odkladá, lebo 19 mesiacov robil v Holandsku a posielal jej po 2.000,-Eur mesačne, druhý rok jej posielal po 1.000,-Eur mesačne aj niekedy viac a naposledy 4.000,-Eur doniesol. Svedok potvrdil, že bol v garáži, keď poškodená požičala peniaze pre obžalovanú, nevie prečo, ale videl, ako jeho manželka išla s rozprávkovou knihou do auta k obžalovanej a niečo tam napísali, volalo sa to zmluva o pôžičke.

Svedkyňa J. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala ku skutku 1/, že jej o tom povedala poškodená, že mala doma 4.500,-Eur, že obžalovaná jej dlhuje 20.000,-Eur, ale presne si nepamätá, nakoľko poškodená mala byť pod vplyvom liekov. Ku skutku 2/ svedkyňa uviedla, že poškodená nakúpila hrnce od šmejdov v hodnote 500,-Eur, jeden matrac za 380,-Eur, nevie to presne, videla potvrdenku za matrac. Od poškodenej sa dozvedela, že prišli k nej obžalovaná s deťmi, ktoré sa hrali a syn obžalovanej mal vyliezť na nejakú skriňu, kde bola panvica s pokrievkou, ktorá sa rozbila. Poškodená povedala, že tú panvicu dala obžalovanej s tým, aby jej dala aspoň 100,-Eur. O iných skutočnostiach svedkyňa nevedela. Ku skutku v bode 3/ uviedla, že stalo sa to počas narodenín, kedy sa poškodená sťažovala, že nemá peniaze, obžalovaná prišla s U. O., otvorili kufor a vyložili nákup, pričom U. O. vyzval matku, aby mu vrátila 200,-Eur za nákup. Svedkyňa videla ako sa v detskej izbe poškodená háda so synom U., ktorý

od nej žiadal peniaze. Poškodená mala v rukách peňaženku, svedkyňa nevidela koľko tam bolo peňazí, potom prišla ku stolu aj s peňaženkou a povedala, že obžalovanej požičala 200,-Eur, a že obžalovaná jej dlhuje 200,-Eur, toto hovorila po rusky. Keď poškodená dávala peniaze obžalovanej, tak nevidela o akú sumu sa jednalo. Ku skutku 4/ svedkyňa uviedla, že o tom vie len zo slov poškodenej, malo ísť o hračky, ktoré mali zobrať od S. v sume 400,-Eur, ktoré zobrala obžalovaná a peniaze S. nevracala. Poškodená sa hanbila pozrieť do očí S., a tak dala vlastných 400,-Eur. Ku skutku 5/ svedkyňa uviedla, že tohto nebola prítomná, vie to len zo slov poškodenej, že poškodená jej povedala, že obžalovaná prišla za ňou, že potrebuje 400,-Eur, poškodená sa chystala s obžalovanou do Poľska, svedkyňa na ňu kričala, že prečo požičiava, keď má sama dlhy, následne išla poškodená ku susede požičať 400,-Eur. Poškodená svedkyni povedala, že obžalovaná jej podpísala nejaký papier v aute. Ku skutku 6/ svedkyňa uviedla, že nebola toho prítomná, poškodená jej povedala, že pre obžalovanú objednala oblečenie a kozmetiku, pričom adresu, ktorú uviedla bola adresa poškodenej, na to jej svedkyňa uviedla, že prečo to urobila, keďže tovar je adresovaný pre obžalovanú. Potom prišli ku poškodenej s kamarátom domov, bol tam aj manžel poškodenej, ktorý sa chcel okúpať, ale nemohol sa dostať do vane, lebo bola plná kozmetiky. Poškodená veľa z kozmetiky odviezla ako darček na Ukrajinu, bolo to objednané na meno poškodenej. Pokiaľ išlo o oblečenie, tak jej poškodená povedala, že oblečenie bolo v menších veľkostiach a toto si zobrala obžalovaná, ale peniaze jej nedala. Ku skutkom 7/, 8/, 9/ uviedla, že prvýkrát prišla poškodená a videla v jej peňaženke peniaze, nevie koľko, opýtala sa jej, že odkiaľ to má, tak jej poškodená povedala, že zobrala pôžičku. Po nejakej dobe prišla poškodená opäť k nej, uviedla, že zobrala dve pôžičky pre obžalovanú. Obžalovaná prišla k svedkyni domov, svedkyňa sa vzdialila do kuchyne, poškodená plakala, že ju manžel zabije, v tej dobe obžalovaná napísala niečo čo jej poškodená diktovala a podpísala to. Svedkyňa vedela, že obžalovaná niečo píše o úveroch, ale nevedela uviesť konkrétne čo. Svedkyňa obžalovanej povedala, že poškodená nemá čo jesť, že nemá peniaze. Celú dobu verila poškodenej. Potom prišla obžalovaná za nejakú dobu, podpísala tieto úvery, ešte sa aj svedkyňa čudovala ako to môže tak kľudne podpísať, keď obžalovaná plakala sú to veľké peniaze. Potom keď obžalovaná podpísala papier, tak ho svedkyňa podpísala ako svedok, ale podpísala len to, že sa to stalo u nej v byte, bola toho prítomná, papier si poriadne neprezrela, boli tam namiesto dvoch úverov napísané tri úvery s tým, že obžalovaná podpísala, že je dlžná 7.000,-Eur. Ku skutku 10/ svedkyňa uviedla, že obžalovaná pýtala 1.000,-Eur na exekútora na dom, obžalovaná tieto peniaze pýtala aj od svedkyne, ale jej uviedla, že nemá ani 100,-Eur. V ten istý deň, ako prišli k nej hovorila o jednom exekútorovi, na druhý deň svedkyňa volala poškodenej ako to dopadlo s exekútorom, ktorá jej uviedla, že všetko je v poriadku, že obžalovaná zaplatila exekútora. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ku skutku v bode 11/ a 12/. Svedkyňa J. S. uviedla, že v súčasnej dobe má so svedkyňou poškodenou nie dobrý vzťah, podľa jej názoru poškodená klamala. K výsluchu z prípravného konania svedkyňa uviedla, že moc nerozumela otázkam, ktoré jej boli položené vyšetrovateľkou a prítomnými stranami, chcela, aby jej dali zápisnicu domov, aby si ju prečítala, aby pochopila význam výsluchu.

Svedkyňa X. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď zavierala obchod, tak obžalovaná s poškodenou jej povedali, že kúpia si nejaký tovar a obžalovaná jej povedala, že peniaze jej vráti neskôr. Obžalovaná si vybrala tovar, hračky, kočíky, bábiky v sume okolo 400,-Eur, pričom obžalovaná si zobrala tovar do auta, poškodená sa vrátila po hračku pre jej syna B. v hodnote 30,-Eur a povedala, že to má pripísať k tomu, čo zobrali s obžalovanou, že sa na tom dohodli, že to zaplatí obžalovaná. Svedkyňa nemala dôvod tomu neveriť, lebo prišli spolu, boli v obchode, odišli spolu do auta a na čom sa oni dohodli svedkyňa nevedela uviesť. V tej dobe mali medzi sebou obžalovaná a poškodená dobré vzťahy, kamarátili sa, navštevovali sa. Hračky do auta odnášali všetci, pretože obžalovaná tam bola aj so svojimi deťmi. Na úhrade hračiek sa dohodli, že ich uhradí obžalovaná za dva týždne, nakoľko chodievala do V.. Svedkyňa ďalej potvrdila, že poškodená jej povedala, že telefonovala s obžalovanou a dohodli sa, že peniaze jej dá poškodená a potom obžalovaná dá peniaze poškodenej. Keďže boli z jednej dediny, poškodená jej peniaze doniesla a ešte pár dní na to u nej sa zastavila obžalovaná pri nej v aute a opýtala sa jej, či jej poškodená dala peniaze. Potom neskôr prišla obžalovaná za ňou a pýtala sa jej čo bude robiť s tovarom, keďže obchod zatvárala, svedkyňa jej uviedla, že pôjde ho predať na jarmok. Obžalovaná sa jej ponúkla, že jej tovar pomôže predať, s čím svedkyňa súhlasila, spísala všetko na dodací list, ale obžalovaná jej to nepodpísala a peniaze za tovar jej doniesla, stále jej tvrdila, že tovar dala do nejakej škôlky, a že jej nedali peniaze. Keď prišla prvýkrát po tovar, bol s ňou U. O., druhýkrát keď prišla, bola s nimi dcéra svedkyne a tretíkrát videla tovar v aute poškodená. Svedkyňa požičala obžalovanej aj nejaké peniaze, nemá o tom žiadne doklady, je to spolu okolo 5.000,-Eur. Na obžalovanú sa nehnevá, necíti voči nej nenávisť ani zlosť, len chce, aby jej vrátila to, čo jej požičala, všetko jej požičala v dobrej viere, nemala dôvod jej neveriť.

Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o skutkoch, ktoré sa mali stať vie iba od svojej mamy, pri žiadnom skutku nebol. Nemá vedomosť o tom, či peniaze boli vrátené jeho mame alebo nie. S obžalovanou boli priatelia nejakú dobu v roku 2012 - 2013, ale už si to nepamätá, bolo do dosť dávno. V súčasnej dobe s obžalovanou nemá žiadny vzťah. Svedok potvrdil, že v čase keď s ňou žil, tak chodila obžalovaná do roboty, zarábala, ale nevie kde pracovala ani koľko zarábala, on v tej dobe bol študentom, býval u nej asi pol roka, potom pracoval u G. a na spoločnú domácnosť, ktorú viedol s obžalovanou si požičal od rodiny 2.700,-Eur od svojho strýka. Svedok potvrdil, že jeho matka mu hovorila, že požičala peniaze obžalovanej, ale či je to pravda on nevedel uviesť, taktiež hovorila, že obžalovanej dala nejaké peniaze 7.000,-Eur z úverov, malo sa jednať o tri úvery, ale taktiež sa k nim nevedel bližšie vyjadriť. Taktiež poškodená mu hovorila o tom, že bola požičať peniaze od I. Q., ale nebol toho prítomný. Svedok ďalej potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaná vlastnila nejaký majetok vo väčšej hodnote, nehnuteľnosti, či už pozemky. Svedok potvrdil, že mal vedomosť o tom, že otec pracoval v Holandsku, posielal finančné prostriedky matke, ale nevie akú čiastku. K listinám nachádzajúcich sa na čl. 30-31 spisu svedok uviedol, že toto písal sám, aby rodina nemala hanbu, aby sa to všetko vyriešilo v kľude. Napísal to pre svoju mamu a nie pre obžalovanú. Keďže matka to odmietla a povedala, že peniaze dala obžalovanej, tak tieto peniaze chce od obžalovanej a nie od neho.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s výpoveďami svedkov z prípravného konania Q. E., X. K., ktorí potvrdili, že sem tam požičiavali peniaze obžalovanej G. P. v rôznych finančných čiastkach, 20, 30, 40, 50, 100 Euro, zakaždým obžalovaná koruny vrátila, bolo to v priebehu roka 2013. Z výpovede svedkyne G. Y. vyplynulo, že ku čiastkovým skutkom sa nevedela vyjadriť, poukázala, že pozná G. P. od 23.07.2013, kedy ju zaregistrovala do firmy Kyani a kedy za ňu zaplatila sumu 478,- Eur alebo 487,-Eur, za ktorý dostala balík výživových produktov. Predmetné peniaze jej obžalovaná nevrátila, mala tieto peniaze jej vrátiť tak, že mala jej ich požičať X. S., ktorá mala dostať úver z ČSOB. Taktiež nevrátila ani výživové produkty, na čo jej obžalovaná uviedla, že ich dala pani O. O., ktorá tieto predala niekde na Ukrajinu. Z výpovede svedka Q. U. a X. G. mal súd za preukázané, že obžalovaná si mala prevziať tovar, syrové nite, kedy prvýkrát za tovar zaplatila, druhýkrát si tovar riadne prevzala, ale nezaplatila zaň. Z výpovede svedkyne P. Q. z prípravného konania vyplynulo, že obžalovanej požičala sumu 100.000,- Sk, vtedy ešte bola vydatá za Q. O., splácala túto pôžičku štyrikrát a potom už ju nesplácala. Ku skutkom, ktoré sú predmetom obžaloby sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná ju veľakrát oklamala, vždy povedala, že donesie väčšiu sumu peňazí, vždy mala kopec rečí, že sa jej darí, že budú peniaze, uviedla, že rieši vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým manželom, a že peniaze donesie a všetko to vyplatí. Svedkovia P. O. a X. F. vo svojich výpovediach z prípravného konania potvrdili, že finančne pomáhali obžalovanej dlhodobo už od narodenia jej prvého dieťaťa, obžalovaná bola aj v roku 2013 vo finančnej tiesni, nakoľko mala len rodinné prídavky, invalidný dôchodok a privyrábala si ako podnikateľka predajom syrov. Ku jednotlivým čiastkovým skutkom sa nevedeli vyjadriť. Z výpovede svedkyne X. D. mal súd za preukázané, že nemala vedomosť o tom, že by si obžalovaná požičiavala finančné prostriedky od poškodenej. Svedok V. X. v prípravnom konaní vypovedal, že vo februári 2013 dal poškodenej cez G. P. sumu 500,- Eur za zaplatenie hrnca s pokrievkou, ktorú mal poškodiť syn obžalovanej, nezaplatil jej dve stovky za panvicu. Tieto peniaze boli odovzdané poškodenej pri Kinekuse, keď si kupovala záhradný nábytok. V roku 2013 dával peniaze na účet U. O., aby vyplatil pani Q., S. a nejakého exekútora, robil to prevodom zo svojho účtu na viackrát, bolo to spolu 1.600,-Eur, svedok poukázal na výpis zo Zuno bank z účtu znejúce na meno U. S.. Títo ľudia, ktorí mali peniaze prostredníctva U. O. zaplatené sa ozývali obžalovanej, že sa tak nestalo a potom musela obžalovaná druhýkrát platiť vkladom na účte. To, za čo je obžalovaná stíhaná je úplný nezmysel. Obžalovaná v roku 2013 nemala dosť vlastných zdrojov na zabezpečenie chodu domácnosti, výchovu svojich detí, pretože jej pomáhala jej vlastná rodina a privyrábala si predajom syrov. Svedok X. Q. v prípravnom konaní uviedol, že ku skutkom sa nevie vyjadriť, ktoré boli predmetom obžaloby, vlastní byt, ktorý dal do prenájmu obžalovanej v Dolnom Kubíne, za ktorý obžalovaná platila mesačne 330,-Eur až 350,-Eur, obžalovaná platila na ruku, taktiež jej požičiaval peniaze a tieto vždy obžalovaná vrátila. Svedok Q. O. v prípravnom konaní uviedol, že podniká v oblasti výroby syrových korbáčikov, ktoré predával obžalovanej v roku 2013 aj v roku 2014, tieto si kúpila ako fyzická osoba, za tovar hneď nezaplatila, dohodli sa, že príde zaplatiť o dva týždne a zoberie si ďalší tovar. Takto chodila v roku 2013

aj v roku 2014, že tovar si prevzala, ale nezaplatila. Keď prišla naposledy, tak jej tovar žiadny nedal, viackrát ju kontaktoval, sľúbila mu, že mu zaplatí, ale do konca januára 2015 za tovar nezaplatila. Svedok X. G. v prípravnom konaní uviedol, že cez V. X. predal obžalovanej auto Škoda fábia za 2.300,- Eur, a zvyšok mu mali splácať po 100,-Eurových splátkach. Neskôr auto zhorelo, poisťovňa mu vyplatila peniaze za vozidlo, z ktorých 1.700,-Eur vyplatil G. P.. Svedkyňa Mgr. P. S. v prípravnom konaní uviedla, že obžalovanú nepozná, poškodenú pozná len ako klientku Tatra banky a uviedla, že podpis na zmluve o spotrebnom úvere s poistením pre fyzické osoby vo výške 2.000,-Eur je jej, uzatvárala s poškodenou zmluvu, ale konkrétnosti si nepamätá. Z výpovede svedkyne Q. W. z prípravného konania mal súd za preukázané, že svedkyňa pozná poškodenú U. O. O. ako klientku banky, pamätá si, že s ňou riešila nejaké úvery, ktoré boli predschválené. Určite pri vybavení úveru poškodená nebola sama, bola s ňou jedna pani, ale nevie či to bola obžalovaná alebo nie, poškodená ju označovala, že to je jej nevesta. Vie o tom, že obidve osoby sa medzi sebou bavili o splácaní. Svedkyňa potvrdila, že na zmluve o spotrebiteľskom úvere s poistením pre fyzické osoby č. BSU-OO-0001998669 na sumu 2.700,-Eur podpis na zmluve je jej. Ďalej svedkyňa potvrdila, že dňa 02.09.2013 ako pracovníčka banky spísala s poškodenou prílohu k zmluve o bežnom účte fyzickej osoby a poskytnutie ďalších produktov k službe číslo účtu: 2910627725, ktorá sa týkala disponovania s osobným účtom, pričom okolnosti bližšie si svedkyňa nepamätá, na zmluve je jej podpis. Poškodená v tejto zmluve splnomocnila obžalovanú na disponovanie s jej osobným účtom samostatne. Teda obžalovaná nemôže len účet zrušiť, obžalovaná mohla uskutočňovať výbery, vklady, prevody v bankách na celom území Slovenska. Z výpovede svedkyne U. S. mal súd za preukázané, že vie, že V. X. s obžalovanou chodil, alebo chodí, umožnila V. X. disponovať s jej účtom dala mu kartu s PIN kódom, bolo to z dôvodu, že mal V. X. nejaké exekúcie a zrážky a nemohol si vytvoriť účet, lebo by mu ho zablokovali. Svedkyňa potvrdila, že nerobila prevody na účet patriaci osobe U. O., dostala len číslo účtu a na ten previedla požadovanú sumu.

Súd na hlavnom pojednávaní sa oboznámil so znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie psychiatria na svedkyňu poškodenú U. O. O., z ktorého vyplynulo, že svedkyňa poškodená v čase spáchania skutku netrpela na žiadnu duševnú chorobu, psychózu. Trpela na zmiešanú anxiozne depresívnu poruchu, ktorá sa prejavovala poruchami spánku, pocitmi prázdna v hlave, poklesom koncentrácie pozornosti, únavnosťou, nižšou energiou, podráždenosťou, rýchlou pohotovosťou k plaču, predpokladaním niečoho horšieho, čo má prísť, pesimistickými myšlienkami so zhoršením výkonu sociálnych, pracovných alebo iných dôležitých funkcií. Príznaky nie sú spôsobené priamymi fyziologickými účinkami liekov, či iných látok. V súčasnej dobe svedkyňa poškodená netrpí na duševnú chorobu, psychózu, zmiešaná anxiozne depresívna porucha sa prejavuje príznakmi ako je už vyššie uvedené a v období od marca do júna 2014 bola menej intenzívna, riešením situácie je menej naliehavá a umožňuje poškodenej vykonávať každodenné povinnosti. Svedkyňa poškodená chápe zmysel trestného konania, vie si uplatňovať svoje práva poškodenej. Svedkyňa poškodená, ktorá sa liečila na zmiešanú anxiózne depresívnu poruchu mala zachovanú schopnosť rozpoznať svoje konanie, ovládacia schopnosť mohla byť znížená v ľahkej miere keď prežívala úzkosť. Na miernom znížení ovládacej schopnosti sa mohla uplatniť znížená schopnosť objektívne posúdiť, či je správne a morálne odmietnuť obžalovanej požičať peniaze. Uplatňovala sa tu teda úzkosť a menšia schopnosť objektívneho zhodnotenia situácie a vulnerabilita osobnosti. Mentálna úroveň svedkyne poškodenej je v pásme podpriemeru. Intelektové schopnosti sú podpriemerné, pamäť je priemerná. Jej duševný a mravný vývoj nie je zaostalý, ani narušený. U poškodenej predpokladajú znalci, že hodnotí morálnosť vlastných skutkov s ohľadom na reakcie jej okolia. Chýba jej objektivita a ohľad na seba pri hodnotení vlastných skutkov. Svedkyňa poškodená mohla mať v čase skutku oslabenú schopnosť objektívne posúdiť, či je správne a morálne odmietnuť obžalovanej požičať peniaze. Pri motivácii k ďalšiemu zadĺženiu bola svedkyňa poškodená motivovaná strachom z toho, že obžalovaná nebude schopná splácať predchádzajúce dlžoby a ona príde o svoje peniaze. Schopnosť správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti je u svedkyne poškodenej zachovaná. Svedkyňa poškodená nemá sklony k nahrádzaniu zabudnutých informácií nepravdou. U svedkyne poškodenej znalci nenachádzajú psychologické pohnútky ku klamstvám a nepravdivým obvineniam. Schopnosť svedkyne poškodenej hodnotiť situáciu objektívne a na základe toho konať samostatne je znížená keď prežíva úzkosť. To ju robí zraniteľnejšou voči manipulácii (zneužívanie negatívnych emócií druhými za účelom dosiahnutia ich cieľa).

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály, a to vyčíslením škody splnomocnencom poškodenej, výpismi z SMS správami mobilného

telefónu U. O., prehľadom poškodenej o požičaných peňažných sumách obžalovanej, písomnými prehláseniami a uznaním záväzkov, upomienkami z Tatra banky a.s., faktúrou č. 120100252 na sumu 800,-Eur, kúpnou zmluvou, vkladmi v hotovosti na účet vedený na meno O. O., fotodokumentáciou odlomenej pokrievky z hrnca, zmluvami o pôžičke, úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a správy z nebankových spoločností, zmluvy o úvere a listiny týkajúce sa týchto úverov, potvrdenia o vklade v hotovosti, všeobecné obchodné podmienky Tatra banky a.s., výpisom z účtu, štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch, lekárskymi správami, dodacími listami, výpismi u účtu Zuna bank a.g., pobočka zahraničnej banky Bratislava, príjmovým lístkom, zmluvou o nájme rodinného domu, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, potvrdeniami o podaní daňových priznaní, správou zo Sociálnej poisťovne, daňovým priznaním za rok 2012 až 2013 z príjmov fyzických osôb, správami a povereniami Okresného súdu Ružomberok, uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1Er/302/2010 zo dňa 01.10.2010, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Coe/42/2011 zo dňa 25.03.2011, uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 5Er/169/2008 zo dňa 21.03.2013, rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 6P/119/2012 zo dňa 22.01.2013, rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 6P/112/2011 zo dňa 20.12.2011, rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2Cb/17/2009 zo dňa 18.03.2009, rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 5C/224/2007 zo dňa 10.12.2007, rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9C/168/2009 zo dňa 02.11.2009, uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3C/172/2007 zo dňa 28.11.2007, ako aj ďalšie listinné dôkazy a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že obžalovaná G. P. svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Objektom trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci, pričom konanie páchateľa spočíva v tom, že je na škodu cudzieho majetku seba lebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pri podvode sa poškodenému neodníma vec proti jeho vôli, ale poškodený vec sám dobrovoľne páchateľovi dá alebo dovolí, aby si ju vzal. Protiprávnosť konania páchateľa spočíva v tom, že toto odovzdanie veci je zapríčinené buď páchateľovou aktívnou činnosťou spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu alebo nečinnosťou, ktorá spočíva vo využití omylu inej osoby.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná G. P. vyhlásila, že je nevinná zo spáchania všetkých čiastkových skutkov, súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že obžalovaná sa čiastočne priznala k spáchaniu skutkov v bode 3/, 7/, 9/ a 10/, kedy potvrdila, že prevzala finančné hotovosti od poškodenej U. O. O., avšak tieto finančné prostriedky boli určené na spoločnú domácnosť, ktorú vtedy mala so synom poškodenej U. O.. Spáchanie skutkov v bode 1/ až 10/ je preukázané výpoveďou svedkyne poškodenej U. O. O., ktorá podrobne popísala spáchanie jednotlivých skutkov. Podrobne popísala za akých okolností požičiavala jednotlivé peňažné čiastky na základe požiadania a ubezpečovania o ich vrátení zo strany obžalovanej G. P.. Skutočnosť, že svedkyňa poškodená U. O. O. mala v roku 2013 dostatok finančných prostriedkov vyplýva aj z výpovede jej manžela U. O., ktorý potvrdil, že poškodenej zanechal jednak našetrené finančné prostriedky okolo 7.000,-Eur, ako aj posielal mzdu, ktorú zarobil v Holandsku, pričom mesačne posielal po 2.000,-Eur a posledný rok po 1.000,-Eur, niekedy aj viac a v zahraničí (Holandsku) pracoval 19 mesiacov. Spáchanie jednotlivých čiastkových skutkov obžalovanou je preukázané aj výpoveďami svedkov X. S. (skutok v bode 3/), ktorá potvrdila, že obžalovaná G. P. si zobrala z jej obchodu keď ho rušila hračky v hodnote 400,-Eur s tým, že jej za

uvedené hračky zaplatí neskôr, asi za dva týždne, obžalovaná za predmetné hračky nezaplatila, zaplatila za ňu poškodená, lebo ju o to obžalovaná požiadala s ubezpečením a prísľubom, že jej tieto peniaze vráti, čo obžalovaná neurobila. Z výpovede svedkyne X. S. má súd okrem iného aj za preukázané, že obžalovanej požičiavala aj ďalšie peniaze, dala jej tovar na predaj, ktorý jej obžalovaná nepredala, pričom podľa vyjadrenia svedkyne, jej obžalovaná dlží čiastku okolo cca. 5.000,-Eur. Spáchanie čiastkového skutku v bode 4/ okrem výpovede svedkyne poškodenej je preukázané aj výpoveďou svedkyne I. Q., ktorá potvrdila, že poškodená prišla si požičať čiastku 400,-Eur pre obžalovanú G. P., tieto peňažné prostriedky jej I. Q. požičala s tým, že tieto peniaze jej budú vrátené. Obžalovaná požičanú hotovosť nevrátila ani po viacerých urgenciách, tieto peniaze vrátila svedkyni I. Q. poškodená U. O. O.. Obžalovaná poškodenej peniaze nevrátila. Z výpovede svedkyne okrem iného má súd za preukázané, že svedkyňa bola pri svedkyni J. S. v O., pričom počula keď svedkyňa S. do poškodenej skákala načo obžalovanej požičiava peniaze, trvala na tom, aby mala o požičiavaní peňazí pre obžalovanú nejaký doklad. Poškodená bola dobrosrdečná, ktorá jej dávala tie peniaze bez akéhokoľvek dokladu. Spáchanie skutku 10/ je preukázané okrem výpovedí svedkyne poškodenej aj výpoveďou S. Q., ktorá potvrdila, že poškodená prišla požičať 400,-Eur pre obžalovanú s tým, že obžalovaná predáva pozemky, a že potrebuje tie peniaze. Peniaze svedkyňa dala poškodenej, obžalovaná prišla za svedkyňou, chcela vrátiť peniaze, chcela od nej príjmový doklad, dávala jej nejaké zošúľané peniaze, avšak nevie koľko tam bolo s tým, že zbytok jej doplatí na druhý deň. Peniaze od obžalovanej nevzala, nakoľko to nebola celá suma, celú sumu jej vrátila poškodená. Spáchanie skutkov v bode 5/, 6/ a 9/ je preukázané okrem výpovedí svedkyne poškodenej U. O. O., ktorá potvrdila, že na základe žiadosti obžalovanej si zobrala úvery z Tatra banky v Ružomberku, uzavrela zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov dňa 08.07.2013, 26.07.2013 a 02.09.2013. Všetky finančné prostriedky odovzdala obžalovanej s prísľubom, že tieto finančné prostriedky poškodenej obžalovaná vráti. Spáchanie skutkov je preukázané jednak listinnými dôkazmi o poskytnutí jednotlivých spotrebiteľských úverov, upomienkami o neplatení týchto úverov, ako aj výpoveďou svedkyne J. S., ktorá potvrdila vo svojej výpovedi, že obžalovaná spisovala doklad u nej za prítomnosti svedkyne poškodenej, ktorého predmetom mali byť pôžičky v celkovej sume 7.000,-Eur. Spáchanie skutku je nepriamo preukázané aj výpoveďou svedkyne Q. W., ktorá potvrdila, že úver, ktorý vybavovala s poškodenou, jednalo sa o úver vo výške 2.000,-Eur a poškodená uviedla, že peniaze berie pre blondínu, ktorá tam s ňou bola prítomná. Spáchanie skutku v bode 9/ je preukázané aj výpoveďou svedkyne Q. W., ktorá potvrdila, že spisovala so svedkyňou poškodenou zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poistením pre fyzické osoby na výšku úveru 2.700,-Eur. Svedkyňa potvrdila, že bola s poškodenou pani - blondína, ktorú poškodená oslovovala, že to je jej nevesta. Svedkyňa potvrdila, že poškodená splnomocnila pani P. na disponovanie s jej osobným účtom samostatne s tým, že pani P. účet nemohla zrušiť, avšak mohla uskutočňovať výbery, vklady, prevody v bankách na celom území Slovenska. Taktiež spáchanie skutku v bode 7/ okrem výpovede svedkyne poškodenej je aj preukázané výpoveďou svedkyne J. S., ktorá potvrdila, že obžalovaná chcela od poškodenej požičať sumu 1.000,-Eur s tým, že to potrebuje na exekútora na predaj domu, tieto peniaze žiadala aj od svedkyne S., ktorá ich nemala. Obžalovanej finančné prostriedky požičala poškodená s tým ubezpečením, že jej ich obžalovaná vráti. Svedkyňa S. potvrdila, že na druhý deň telefonovala s poškodenou, ktorá je potvrdila, že všetko je v poriadku, že obžalovaná za exekútora zaplatila. Pokiaľ ide o ďalšie skutky, o týchto čiastkových skutkoch svedkyňa vedela len z rozprávania poškodenej. Z výpovede svedka U. O. mal sú za preukázané, že o jednotlivých skutkoch vedel len rozprávania poškodenej U. O. O. (jeho matky), pokiaľ išlo o úvery a čestné prehlásenia, k tomu uviedol, že v tej dobe nechcel rodinu uviesť do hanby, preto tie vyhlásenia a čestné prehlásenia napísal, bolo to len kvôli jeho mame a chcel to zaplatiť. Do dnešného dňa žiadne peniaze matke nezaplatil.

Súd pokiaľ ide o výpoveď svedkyni poškodenej U. O. O., súd výpoveď svedkyne poškodenej považuje za vierohodnú, aj s poukazom na vypracovaný znalecký posudok z oblasti psychiatria, kde znalkyne potvrdili, že poškodená U. O. O. v čase spáchania skutkov netrpela na žiadnu duševnú chorobu, psychózu. Trpela na zmiešanú anoxiozne depresívnu poruchu, ktorá sa prejavovala poruchami spánku, pocitmi prázdna v hlave, poklesom koncentrácie pozornosti, nižšou energiou, podráždenosťou, rýchlou pohotovosťou plaču. Svedkyňa poškodená chápe zmysel trestného konania, je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti, svedkyňa nemá sklony k nahrádzaniu zabudnutých informácií nepravdou. V čase skutku poškodená mohla mať oslabenú schopnosť objektívne posúdiť, či je správne a morálne odmietnuť obžalovanej požičať peniaze. Pri motivácii k ďalšiemu zadlženiu bola poškodená motivovaná strachom z toho, že obžalovaná nebude schopná splácať predchádzajúce dlžoby a ona príde o svoje peniaze.

Spáchanie skutkov 1/ a 10/ obžaloby je okrem vyššie uvedených skutočností preukázané aj listinnými dôkazmi, zmluvami o poskytnutí spotrebiteľských úverov zo dňa 08.07.2013, 26.07.2013 02.09.2013, ako výpismi z účtu Tatra banky, upomienkami z Tatra banky, zmluvami o pôžičke podpísanými obžalovanou, zmluvou o úvere zo dňa 16.10.2013, 21.12.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi preukazujúcich, že obžalovaná G. P. mala uzatvorené zmluvy z nebankovými subjektmi o poskytnutí spotrebiteľských úverov, ako aj svedok U. O.. Z ďalších listinných dôkazov mal súd za preukázané, že voči obžalovanej boli vedené viaceré exekúcie v priebehu rokov 2008 až 2014, z výpovedí svedkov Q. E., X. K., X. Q. vyplynulo, že požičiavali obžalovanej rôzne finančné čiastky, ktoré im obžalovaná vždy vrátila. Z výpovede svedkov Q. U., Q. O. a X. G. súd zistil, že obžalovaná predávala syrové korbáčiky, ktoré od uvedených svedkov kupovala, avšak za korbáčiky nezaplatila. Z výpovedí svedkov P. O. a X. F. vyplynulo, že svedkyni pomáhali finančne, nakoľko obžalovaná mala len čiastočný invalidný dôchodok, prídavky na deti, výživné od otcov na maloleté deti a privyrábala si predajom korbáčikov, takže nemala dostatok finančných prostriedkov ani v roku 2013. Z výpovede svedka V. X. mal súd za preukázané, že obžalovaná v roku 2013 nemala dosť finančných prostriedkov na zabezpečenie chodu domácnosti, pomáhala jej vlastná rodina. Z vyššie uvedených výpovedí svedkov, poškodenej, ako aj na to vzťahujúcich sa listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaná G. P. v období roku 2013 nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich potrieb, ako aj potrieb svojej rodiny a na základe ústnej dohody zneužívajúc dôverčivosť, zhoršený psychický stav poškodenej U. O. O., (nakoľko v tom období mala blízky vzťah obžalovaná k jej synovi U. O.), vylákala od nej rôzne finančné čiastky v hotovosti na rôzne účely v celkovej výške 15.833,59,-Eur. Obžalovaná poškodenú opakovane uvádzala do omylu spočívajúci v tvrdení obžalovanej, že jej peniaze vráti z údajného predaja rodinného domu, z pozemku, iných fiktívnych zdrojov, pričom obžalovaná vedela, že tieto peniaze nebude schopná poškodenej vrátiť v dohodnutých lehotách ani neskôr, nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov, boli vedené voči nej viaceré exekúcie (čo vyplýva aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály), poberala čiastočný invalidný dôchodok, v daňových priznaniach za roky 2012 a 2013 mala nulový základ dane, teda aj nulovú daňovú povinnosť. Pokiaľ ide o výšku škody, súd po vykonanom dokazovaní mohol ustáliť škodu na sumu 15.833,59,-Eur, čo vyplýva z listinných dôkazov, ako aj vyčíslenia uplatneného nároku na náhradu škody (z čl. 165 -167 spisu), z výpovede svedkyne poškodenej U. O. O., ako aj svedkov X. S., I. Q., S. Q..

Súd zamietol vykonať dôkazy navrhnuté prokurátorom Okresnej prokuratúry Ružomberok, a to výsluch vyšetrovateľky Q., nakoľko tento výsluch súd pokladá za nadbytočný a neopodstatnený najmä k výsluchu svedkyne J. S., nakoľko súd výsluch svedkyne J. S. vykonaný v prípravnom konaní považoval za nezákonný, tak ako to vyplynulo zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 30.03.2016, kde menovaná svedkyňa uviedla, že nerozumela slovenskému jazyku a položeným otázkam vyšetrovateľky. Odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedkyne J. S. tým, či už rozumela alebo nerozumela slovenskému jazyku výsluchom vyšetrovateľky je v tomto štádiu konania nadbytočný.

Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovanej G. P. ide o zavinenie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Motívom jej trestnej činnosti bola jednoznačne snaha získať majetkový prospech a tento použiť pre vlastnú potrebu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosť jeho nápravy.

Obžalovaná G. P. v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená, doposiaľ súdom trestaná nebola, priestupkovo riešená bola od roku 2012 do roku 2016 16-krát pre porušenie pravidiel cestnej premávky, za čo jej boli uložené blokové pokuty. Súd podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovanej G. P. a konštatuje, že nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysel § 36 a § 37 Trestného zákona. Na základe takto zisteného skutkového stavu, vychádzajúc zo zásad ukladania trestu vyjadrených v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a § 31 ods. 1 Trestného zákona dospel súd k záveru, že účel trestu v prípade obžalovanej G. P. aj s prihliadnutím na osobu obžalovanej, ktorá je samoživiteľkou, matkou štyroch detí na čiastočnom invalidnom dôchodku, doteraz nebola súdom trestaná, pričom účel trestu bude splnený aj hrozbou trestom odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý jej súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Zároveň súd obžalovanej uložil

povinnosť zaplatiť škodu poškodenej U. O. O. vo výške 15.833,59,-Eur, nakoľko poškodená si túto škodu v čas uplatnila, výška škody vyplývala jednak z výpovede svedkyne poškodenej U. O. O., listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov X. S., S. Q. a I. Q.. Zo zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody súd poškodenú U. O. O. odkázal na civilný proces.

Okresná prokuratúra kládla obžalovanej G. P. za vinu aj spáchanie čiastkového skutku v bode 2/ a bode 6/ obžaloby pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v skutkoch 2/ a 6/ (označené v podanej obžalobe) nebola naplnená objektívna stránka pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Z výpovede svedka V. X. mal súd za preukázané, že mal za naparovací hrniec s pokrievkou v hodnote 200,-Eur zaplatiť poškodenej U. O. O. 500,-Eur, pričom svedkyňa poškodená potvrdila, že peniaze nedostala. Rozpory v tvrdeniach svedkyne poškodenej a svedka neboli odstránené ani v rámci prípravného konania ani v konaní pred súdom. Taktiež pokiaľ išlo o palacinkár, z výpovede svedkyne poškodenej mal súd za preukázané, že tento mala dať obžalovanej na predaj, pričom nebola uzatvorená medzi nimi ani ústna dohoda za akú sumu mal byť palacinkár predaný, v akej lehote mal byť predaj uskutočnený, prípadne ďalšie dojednania. Pokiaľ ide o skutok 6/, súd z listinných dôkazov nemal za preukázané, ktoré konkrétne oblečenia a kozmetika mala byť nakúpená pre obžalovanú, svedkyňou poškodenou U. O. O. a ňou aj zaplatené, preto súd v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12, § 2 ods. 4 Trestného poriadku dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že tieto skutky sa stali, avšak nie sú trestným činnom, nakoľko nebola naplnená objektívna stránka trestného činu, jednak uvedenie niekoho do omylu ako aj spôsobenie škody na cudzom majetku. Súd v danom prípade aplikoval zásadu in dubio pro reo „v pochybnostiach prospech obžalovaného“, a preto obžalovanú G. P. spod skutkov v bodoch 1/, 2/ (2/, 6/ pôvodnej podanej obžaloby) oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutky nie sú trestným činnom. JUDr. Miriam PENJAKOVÁ samosudca Okresný súd Ružomberok dňa 04. januára 2017.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.