Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Csp-49-2021.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: E. M., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt H. XXX, XXX XX J. Q., v konaní o zaplatenie 2.611,16 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.269,20 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.269,20 eur od 23.10.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 73,80 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.611,16 eur s prísl.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 9.3.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ,,úverová zmluva1“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.209,60 eur a to tak, že túto sumu čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žalobcovi nič z dlžnej sumy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.10.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.394,13 eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1.374,13 eur od 17.10.2018 do zaplatenia.
3. Dňa 19.3.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ,,úverová zmluva2“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.059,60 eur tak, že túto sumu žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žalobcovi nič z dlžnej sumy. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.10.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.217,03 eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1.059,60 eur od 17.10.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.197,03 eur od 17.10.2018 do zaplatenia. .
4. Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 27.8.2021. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadril.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 7.7.2022, na ktoré predvolal obe sporové strany. Na pojednávanie sa nedostavila žiadna zo sporových strán. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania a tiež vzhľadom k tomu, že v prípade úspešnosti žalobcu v konaní by jeho prítomnosť na pojednávaní výrazne zvýšila trovy, ktoré by musel žalovaný znášať. Súd uznesením rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti sporových strán.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca uzatvoril so žalovaným dve úverové zmluvy, obidve rovnako označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“, a to v dňoch 9.3.2018 (ďalej len „Zmluva1“) a 19.3.2018 (ďalej len Zmluva2“). Obsahom obidvoch zmlúv bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
7. Na základe Zmluvy1 žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.209,60 eur a to tak, že túto sumu čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a platbami doplnkového poistenia. Do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil žalobcovi z dlžnej sumy nič.
8. Na základe Zmluvy2 žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.059,60 a to tak, že túto sumu čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia. Do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil žalobcovi nič z dlžnej sumy.
9. Z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal splátky úverov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluvách, žalobca zaslal žalovanému dve Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti - Predžalobné výzvy zo dňa 18.10.2018, a to: 1. k úveru č. 42769705730100, ktorým oznámil žalovanému, že ku dňu 16.10.2018 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň ho vyzval k úhrade dlhu vo výške 1.394,13 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny 1.209,60 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 164,53 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 22.10.2018. 2. k úveru č. 42769947060100 - Predžalobná výzva (zmluva 2), ktorým oznámil žalovanému, ku dňu 16.10.2018 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň ho vyzval k úhrade dlhu vo výške 1.217,03 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny 1.059,60 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 137,43 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 22.10.2018.
10. Na výzvu súdu zo dňa 21.1.2022, aby žalobca v lehote 15 dní odo dňa doručila výzvy ozrejmil, akým spôsobom overovali príjmy a výdavky žalovaného E. M. pred tým, než s nim uzatvoril zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere dňa 9.3.2018 a 19.3.2018 a aby predložil doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného E. M., žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.1.2022 uviedol, že „schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávajú odpoveď, či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávajú odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovaného v súvislosti s overením jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.“ K vyjadreniu žiadne listinné dôkazy nepredložil.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
19. Podľa § 7 ods. 16, 17 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5. b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k právnemu záveru:
24. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd posúdil hore označené zmluvy o revolvingových spotrebiteľských úveroch, uzavreté sporovými stranami v dňoch 9.3.2018 a 19.3.2018 ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Predmetný právny vzťah je preto potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o ochrane spotrebiteľa.
25. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným nespĺňajú všetky povinné náležitosti
vyžadované ZoSÚ reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
26. Súd je toho názoru, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvárania predmetných zmluvy s odbornou starostlivosťou, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky žalovaného ako dlžníka z úverového vzťahu. Súd vychádzal z predložených zmlúv o revolvingových spotrebiteľských úveroch zo dňa 9.3.2018 a 19.3.2018, kde sa neuvádzajú žiadne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca dôsledne preveroval príjmy a výdavky žalovaného, jeho osobné a majetkové pomery, resp. jeho finančnú situáciu a možnosť splácať úver.
27. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
28. Podľa názoru súdu údaje uvedené v zmluvách, vo vzťahu k skúmaniu bonity, sa javia ako nedostatočné, nakoľko z nich nevyplýva, že by žalobca bol vôbec dotazoval žalovaného, pred uzavretím zmlúv, na jeho finančnú situáciu, na jeho príjmy a výdavky, domáci rozpočet a pod. Napokon v tejto súvislosti nie je v podstate smerodajné to, aká bola reálne finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nie je dostatočne skúmaná a hlavne nie je preverovaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom svedčí aj množstvo sporov, ktoré žalobca vedie na súdoch.
29. Povinnosťou poskytovateľa úveru je vyhodnotiť úverovú schopnosť klienta tak, aby sa ubezpečil o objektívnej možnosti tohto klienta splácať úver nielen v čase poskytnutia úveru, ale v čase celého trvania úver.
30. Pokiaľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť žalovaného splácať tento dlh, je zrejmé aj z dikcie zákona, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Porušenie odbornej starostlivosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto je potrebné, aby tieto okolnosti žalobca už pri podaní žaloby hodnoverne preukázal, aby ich mohol súd preskúmať.
31. Súd poukazuje na to, žiadal od žalobcu preukázanie splnenia odbornej starostlivosti, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne údaje o spôsobilosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, k zmluve bol pripojený iba predložený občiansky preukaz. Žalobca neozrejmil, z akých dokladov veriteľ pri poskytnutí úveru vychádzal, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nedoložil ich ani na výzvu súdu.
32. Takéto konanie veriteľa je konaním v rozpore s § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ a hrubým porušením odbornej starostlivosti, preto je potrebné žalovanému poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov, teda žalobca má nárok iba na vrátenie istiny.
33. Keďže žalovaný na základe zmluvy 1 vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 1.209,60 eur a neuhradil žalobcovi nič z dlžnej sumy, zostáva mu uhradiť celú uvedenú sumu. Na základe zmluvy 2 žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 1.059,60 eur a ani tu neuhradil žalobcovi nič z dlžnej sumy, preto mu zostáva uhradiť aj túto celú sumu. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.269,20 (1.209,60 + 1.059,60) eur a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
34. Pokiaľ žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur, k tomuto súd udáva nasledovné. Príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú aj náklady spojené s uplatnením práva. V tejto časti súd nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný a to jednak z dôvodu, že väčšinu položiek zahrnutých do týchto nákladov súd nepovažuje za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že reálne vynaloženie týchto nákladov súd nemal preukázané. Vychádzajúc z označenia tohto príslušenstva ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky má súd za to, že ide o náklady, ktoré vznikajú v spojení s uplatnením pohľadávky na súde alebo u iného orgánu oprávneného o pohľadávke rozhodnúť, príp. náklady na úkony bezprostredne predchádzajúce takémuto uplatneniu, ktoré je možné jednoznačne určiť a kvantifikovať (ako napr. poštovné, trovy právneho zastúpenia za úkony pred podaním žaloby a pod.). Náklady, ktoré si uplatňuje žalobca (ako náklady za telekomunikačné služby, mzdové náklady, či ostatné režijné náklady na kancelárske priestory, odpisy IT a zariadení a software) súd nepovažuje za náklady, ktoré by bolo možné zahŕňať do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca ako spoločnosť venujúca sa aj poskytovaniu úverov musí v rámci podnikateľského rizika počítať aj s tým, že určitá časť dlžníkov nebude riadne a včas splácať úver a na tieto účely má nepochybne vyčlenených aj určitých zamestnancov na správu takýchto pohľadávok. Zahŕňať tieto náklady do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky však súd vzhľadom na vyššie uvedený spôsob výkladu tohto pojmu považuje za príliš extenzívny a neprípustný. Zo žalobcom predložených dokladov pritom nie je možné zistiť, aké náklady spojené s uplatnením pohľadávky mu reálne vznikli. Naviac zo špecifikácie týchto nákladov predložených žalobcom jednak nie je možné zistiť, ktorý variant nákladov sa má v akej situácii použiť, pričom pri opakovanom vyzývaní dlžníka na zaplatenie by náklady nemali byť výrazne vyššie od nákladov za prvú výzvu, naopak sa skôr javí, že tieto náklady by mohli byť ešte nižšie, keďže veriteľ už pri prvej výzve adresovanej dlžníkovi má zistený jeho pobyt, prípadne telefónne číslo, na ktorom ho môže kontaktovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd takýto nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný.
35. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia riadnych úrokov vo výške 24 % z dlžných úverových istín tak, ako je to presne špecifikované v petite žaloby. Vzhľadom na to, že súd považoval obidva úvery poskytnuté žalovanému za bezúročné a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ), nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 24 % z dlžných úverových istín zamietol.
36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalobca požadoval aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.374,13 eur od 17.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.197,03 eur od 17.10.2018 do zaplatenia, teda so začiatkom odo dňa nasledujúceho po dni, keď vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (16.10.2018). V danom prípade však žalobca nepreukázal splnenie podmienok na platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, keďže počas celého konania, a to ani na výzvu súdu, nepreukázal, že by pred zosplatnením úveru zaslal žalovanému výzvu, ktorou by ho vyzval na úhradu aktuálne dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade jej neuhradenia. V zmysle cit. § 53 ods. 9 OZ ide pritom o podmienku, ktorá musí byť splnená, ak chce veriteľ v spotrebiteľskom vzťahu vyhlásiť dlh za predčasne splatný. Bez splnenia tejto podmienky nemožno považovať zosplatnenie za platné. Na druhej strane v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý je špecifický tým, že dlžník má možnosť čerpať ľubovoľnú sumu peňažných prostriedkov až do výšky úverového rámca a tieto môže splácať rôznymi splátkami (samozrejme musí platiť aspoň minimálnu splátku) a ak nemá vyčerpaný celý úverový limit, alebo ak už určitú časť dlhu splatil, môže opakovane čerpať tieto peňažné prostriedky a splácať ich. Tento proces sa môže dookola opakovať až do skončenia zmluvy, ktorá môže trvať roky. V obdobných zmluvách sa pritom doba trvania zmluvy zväčša dohodne na neurčitú dobu, v dôsledku čoho má dlžník možnosť podľa potreby čerpať peňažné prostriedky kedykoľvek. Dlžník teda má povinnosť uhradiť dlh v aktuálnej výške podľa stavu čerpania. Žalobca v danom prípade zaslal žalovanému dve oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.10.2018, ktoré si žalovaný prevzal dňa 22.10.2018. Aj keď z vyššie uvedených dôvodov nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, v každom prípade žalovaný vedel, že od neho žalobca požaduje celú dlžnú sumu. Vzhľadom na špecifikum uzavretej zmluvy a doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému súd akceptoval skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so žalovanou sumou, ale až odo dňa 23.10.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd mu preto priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne, avšak až odo dňa 23.10.2018. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.611,16 eur, úspešný bol v časti 2.269,20 eur čo predstavuje 86,90 %. V časti o zaplatenie sumy 341,96 eur bol úspešný žalovaný, t.j. v rozsahu 13,10 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Celková miera úspechu žalobcu je teda 73,80 % (86,90 - 13,10). Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 73,80 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.