Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/182/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: C.Š.B. W., A. XX.XX.XXXX, W. C. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR o zaplatenie 1887,93 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1887,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1887,93 Eur od 16.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca - VÚB Banka, a.s. doručil súdu dňa 27.06.2016 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal od žalovaného zaplatiť sumu 2249,97 Eur s prísl. a náhradu trov konania. V návrhu tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 17.10.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“) na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 42691882. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 Eur. Túto povinnosť si žalovaný neplnil, čo žalobca v spore preukázal výpismi z účtu klienta zo dňa 07.05.2016. K tomuto dňu dlh žalovaného predstavoval sumu 2549,97 Eur (t.j. istinu, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného).

2.Súd vydal platobný rozkaz č.k. 5C/182/2016-30 dňa 27.09.2016, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd uznesením č.k. 5C/182/2016-46 dňa 08.12.2016 platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

3.V priebehu sporu súd uznesením č.k. 5C/182/2016-42 dňa 02.12.2016 pripustil zmenu strany sporu z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného veriteľa VÚB, a.s. na nového veriteľa - žalobcu.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej „C.s.p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

5. Pojednávania dňa 04.01.2017 sa žalobca nezúčastnil, jeho zástupca neúčasť písomne ospravedlnil, doručil špecifikáciu žaloby a späťvzatie žaloby sčasti sumy 362,04 Eur (poplatky a sankčný úrok). Žalovanému súd doručoval žalobu, prílohy k nej, potvrdenie o podanej žalobe, uznesenie podľa § 167 C.s.p., poučenie podľa § 292 C.s.p. na adresu v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. Súdu sa vrátila doručenka dňa 11.01.2017 s poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd považoval zásielku doručenú žalovanému dňom 11.01.2017. Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro z 15.10.2012, podstatného obsahu Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej „OP“), výpisov z Pôžičkovej karty Quatro, z oznámenia o postúpení pohľadávky, špecifikácie žaloby žalobcom a späťvzatia žaloby sčasti a zistil tento skutkový stav:

7.Aktívnu legitimáciu v spore žalobca preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok - Príloha č. 1 na č.l. 23 spisu. Na základe žiadosti žalovaného o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 15.10.2012 právny predchodca žalobcu spoločnosť VÚB a.s. Lučenec vydala v zmysle OP žalovanému kreditnú kartu, ku ktorému viedla účet č. 42691882. Schválením žiadosti z 15.10.2012 došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. dňa 17.10.2012. V tento deň bola Pôžičková karta Quatro aktivovaná.

8.Kreditná karta je osobitný typ spotrebiteľského úveru - revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať určitú dobu, kým nedosiahne úverový rámec. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľ ho dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN (žalobca odkázal na rozsudok KS v Prešove z 27.01.2011 pod sp.zn. 6Co/95/2010). S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o: a)úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalobca zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 17.10.2012 preukázal, že v nej sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. a jeho prílohy č. 2. vo výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 900 Eur a výške štandardnej mesačnej splátky 30 Eur o čom, bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré žalobca doručil súdu. Žalovaný bol tiež oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

9.Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne, so štandardnou splátkou vo výške 30 Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 24.10.2012 takto: 24.10.2012 50 Eur, 24.10.2012 800 Eur, 17.11.2012 20 Eur, 16.12.2012 10 Eur, 19.01.2013 1,99 Eur, 20.01.2013 6,80 Eur, pričom v prospech kartového účtu zaplatil plnenie v sume 120 Eur takto: 12.11.2012 30 Eur, 12.12.2012 30 Eur, 15.01.2013 30 Eur, 16.02.2013 30 Eur.

10.Žalovaná suma 2249,97 Eur predstavovala debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle OP kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma pozostáva z: istiny 888,29 Eur, poplatkov 215,74 Eur, štandardného úroku 999,64 Eur, sankčného úroku 146,30 Eur.

11.Štandardný a sankčný úrok sú špecifikované v OP v čl. I „vymedzenie pojmov“ a to nasledovne: „sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba“. Sankčná úroková sadzba teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Určenie výšky sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. „Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti“. „Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi. Banka má právo stanoviť štandardnú úverovú sadzbu pre jednotlivé druhy transakcií diferencovane. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 22,80 % ročne. V zmysle OP: „v prípade, že klient do dňa splatnosti neuhradí povinnú splátku, banka má právo: a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj sankčnou úrokovou sadzbou, b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom, c) neumožniť autorizáciu nových transakcií na všetkých kartových účtoch“.

12. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu sčasti zaplatenia poplatkov a sankčného úroku vo výške 362,04 Eur späť a súd uznesením č.k. 5C/182/2016-58 dňa 04.01.2017 konanie zastavil.

12.Podľa § 879j zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej „OZ“) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

13.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zák. č. 513/1991 Zb. (, ďalej „ObZ“) v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

14.Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15.Podľa § 273 ods. 1 časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

16.Podľa bodu II ods. 1 OP pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. vydanie karty je podmienené schválením Žiadosti Bankou a stanovením Úverového rámca a mesačnej splátky.

17.Súd dokazovaním zistil, že žalovaný písomnou žiadosťou dňa 15.10.2012 požiadal právneho predchodcu žalobcu o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, žalovanému bol schválený úverový rámec vo výške 900 Eur, poskytnutý úver s úrokom vo výške 22,80 %, ktorý bol povinný platiť mesačne, štandardnou splátkou vo výške 30 Eur.

18.Podľa čl. X. bod 61, 62, 65 a 66 OP zmluva zaniká: a) odstúpením od zmluvy, b) dohodou zmluvných strán, c) výpoveďou ktorejkoľvek z nich. Banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu vypovedať, výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť okamihom doručenia výpovede. Banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť. Dôvodom na odstúpenie od zmluvy je porušenie zmluvy od strany klienta. Klient sa zaväzuje po zániku zmluvy vyrovnať všetky záväzky plynúce z používania karty a vedenia kartového účtu, zároveň je zodpovedný za vrátenie karty.

19.Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 17.10.2012 tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20.Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21.Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22.Podľa § 54 ods. 1 a 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23.Podľa § 502 ods. 1 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

24.Podľa § 503 ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

25.Podľa § 504 dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

26.Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva, ktorá umožnila žalovanému používať Pôžičkovú kartu Quatro, jej používaním žalovaný čerpal finančné prostriedky až do výšky úverového rámca. Pohľadávka zo Zmluvy bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, čo žalobca v konaní preukázal v súlade s ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ.

27.Zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľská, na vzniknutý právny vzťah je potrebné aplikovať , Občiansky zákonník, zák.č. 129/2010 Z.z. a pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne, v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

28.Predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 1887,93 Eur s príslušenstvom. Listinnými dôkazmi, ktoré doručil do spisu žalobca preukázal, že žalovaný dlhuje zaplatenie tejto sumy. Žalobca v spore preukázal, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu žalovaný začal čerpať schválený úverový rámec od 24.10.2012 používaním kreditnej karty. V prospech kartového účtu právneho zástupcu žalobcu zaplatil len sumu 120 Eur. Žalovaná suma 1887,93 Eur predstavuje istinu 888,29 Eur a štandardný úrok 999,64 Eur, t.j. vo výške 22,80 % ročne. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.07.2013 (doručovaným žalovanému v súlade s čl. XII. Bod 72 OP) vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku vo výške 1092,85 Eur z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaným spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel.

29.Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z). Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného plnenia záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 01. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 01.februárom 2013. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia č. 20/2013 Z.z. ktoré nadobudlo účinnosť od 01.02.2013 a ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úroku z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2015. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 30.Úrok z omeškania súd priznal vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 16.05.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania je priznaný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru.

31.Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

32.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.