Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-47-2021.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1.) MARBON s. r. o., IČO: 44 687 621, Nezábudkova 5, Bratislava, 2.) TSEU s.r.o., IČO: 51 964 139, Obchodná 39, Bratislava, o zaplatenie 967,76 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.388,46 € z a s t a v u j e.
II. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 967,76 € od 12.07.2020 do 31.05.2021, vo výške 42,82 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny s príslušenstvom, titulom regresného nároku za poistné plnenie.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Žalovaný 1/ je právnická osoba - držiteľ motorového nákladného vozidla zn. J.-U. Y. P.: W., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Žalovaný 2/ je právnická osoba - ktorej zamestnanec H. D. ako vodič spôsobil dopravnú nehodu vyššie uvedeným predmetným vozidlom. Dňa 03.09.2019 spôsobil vodič H. D., ktorý bol zamestnancom žalovaného 2/ dopravnú nehodu v meste Debrecen, Klaipeda utca 5 - Maďarsko v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle O. Y. P. R.-XXX, ktorého držiteľom bol v tom čase Y. É. X. W. X., U. Y. I. XXX, F.- XXXX E. (ďalej len „poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 09.06.2020 vo výške 1.064,54 €, z ktorého suma vo výške 96,78 € predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca uplatnil u žalovaného 1/ náhradu poistného plnenia listom zo dňa 11.06.2020 vo výške 967,76 €. Žalobca v liste vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 11.07.2020. Žalovaný 1/ svoj dlh do dnešného dňa neuhradil ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s §
3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému 1/ oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca požadoval od žalovaných v I. a v II. rade o zaplatenie poskytnutého poistného plnenia. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2013 je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, nárok žalobcu v konaní nespochybnili a v spore zostali pasívni.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. Dňa 03.09.2019 bola motorovým vozidlom značky J.-U. Y. P.: W., ktoré v tom čase viedol žalovaný v 2. rade a ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade, spôsobená škoda na motorovom vozidle O. Y. P. R.-XXX, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený. Žalobca následne poškodenému poukázal poistné plnenie vo výške 1.064,54 Eur.
6. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému vozidlu (ktorým bola spôsobená škoda) nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca listom zo dňa 11.06.2020 vyzval žalovaných na úhradu náhrady poistného plnenia v stanovenej lehote od doručenia výzvy. Žalovaní na predmetnú výzvu nereagovali, dlžnú sumu neuhradili.
7. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
11. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
12. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
13. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
14. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
15. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného
podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
16. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 20. Žalobca počas konania zobral žalobu v časti späť, a to z dôvodu úhrad žalovaným. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Súd preto konanie v časti 1.388,46 Eur zastavil. Keďže žalobca zobral žalobu v tejto časti späť pre úhradu žalovaným, je aj v tejto časti úspešný.
21. Predmetom konania bol regresný nárok žalobcu proti žalovaným na úhradu sumy vo výške zostatkového a vypočítaného úroku z omeškania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodoval už iba o vyčíslenom úroku z omeškania.
22. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/26/2015 zo 16.02.2016, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2017 ako R 54/2017, vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
23. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 OZ), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 OZ), ak nešlo o prípad, keď tieto osoby samy za škodu nezodpovedajú (R 29/1979). Ustanovenie § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení (Ro NS ČR zo 17. 1. 2008, sp. zn. 32 Cdo 2837/2006) alebo R 3/1984.
24. Postih žalobcu (SKP - kancelárie poisťovateľov) v prípade nepoisteného vozidla podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona („prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti“) voči prevádzateľovi a vodičovi. Nesprávny výklad súdov, že postih môže smerovať len voči prevádzateľovi. Postih smeruje voči tomu, za koho SKP nahradila škodu ( rozsudok NS ČR 32Cdo 2837/2007).
25. Je zrejmé, že poškodený môže nárok na náhradu škody uplatniť súčasne proti prevádzateľovi i vodičovi dopravného prostriedku. Ide o prípad pasívnej solidarity, konkrétne o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za tú istú škodu podľa § 438 Občianskeho zákonníka. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto vozidla nie je vylúčená zodpovednosť
vodiča, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o prípad, keď prevádzateľ motorového vozidla a vodič motorového vozidla (škodca) sú dva rozdielne subjekty. Zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu vyplýva zo zodpovednosti za zavinenie. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť vykonané v súlade s právom. K škode spôsobenej dopravnou nehodou dochádza v dôsledku porušenia pravidiel cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky upravuje zákon o cestnej premávke. Ide o subjektívnu zodpovednosť. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie škodcu sa predpokladá. Poškodený nemusí preukazovať zavinenie škodcu. Tento predpoklad sa vzťahuje len na nedbanlivostné zavinenie. Prezumpcia zavinenia sa nevzťahuje na úmysel. Úmyselné zavinenie škodcu by musel preukázať poškodený. Vodič motorového vozidla (škodca) sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Musí preukázať, že škodu nezavinil. Ide o tzv. exkulpáciu škodcu. V prípade exkulpácie škodcu si poškodený musí znášať škodu zo svojho. Vodič motorového vozidla môže preukázať, že za škodu zodpovedá poškodený účastník cestnej premávky. Pokiaľ právny zástupca žalovanej v 2. rade na pojednávaní tvrdil, že žalobca v konaní presne nešpecifikoval právnu povinnosť, ktorú porušila pri poškodení predmetného vozidla, tak tu je potrebné uviesť, že za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a vodič je tak v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže za ňu žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má aj proti nej z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.
26. Súd taktiež uvádza, že súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zásady právnej istoty. V danej veci (ohľadom možnosti žalovať spolu s prevádzateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a ktoré nebolo poistené, aj vodiča tohto vozidla) je súdna prax jednotná, podporená navyše aj publikovanými rozhodnutiami v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, s ktorými sa súd navyše v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca má právo (a toto aj plne využil) požadovať náhradu od prevádzateľa motorového vozidla, ako aj od vodiča tohto motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, pričom títo škodcovia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne na základe solidárnej zodpovednosti.
27. Nakoľko žalobca oprávnene vyzval žalovaných na úhradu regresného nároku, pričom tí v uvedenej lehote nárok neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa nasledujúceho od podania žaloby na súd. Žalobca relevantnými dokumentmi a listinami preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky.
28. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil preukázaný a dôvodný.
29. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.