Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-401-2006.pdf
PDF · 70.7 KB
Case nature
Subarea
21Er/401/2006
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika zastúpená Slovenskou obchodnou inšpekciou - Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32,p.p 29, 827 99 Bratislava, proti povinnému: Descamer, s.r.o., so sídlom Šancová 4021/78, Bratislava 811 04, IČO: 36416711, na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 165,97 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. René Matuška, so sídlom Exekútorského úradu Kalinčiaka 5, 971 01 Prievidza trovy exekúcie vo výške 21,05 €.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin poverením č. 5506 038115* zo dňa 13.2.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. René Matušku na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 167,97 € s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia SOI, pobočka Žilina č. k. P/0274/05/2005 zo dňa 9.5.2005.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.11.2011 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V priebehu vykonávania exekúcie bolo súdnym exekútorom zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Pokračovanie v exekúcii by zbytočne zvyšovalo trovy exekúcie.
Súd ďalej rozhodoval o náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. René Matuška si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 21,05 €.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch v znení do 30.4.2008 za 1 hodinu 1 x 6,64 € spolu 6,64 €.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura
Odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti a to žiadosť o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x 3,32 € spolu 6,64 €.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 4,26 € za poštovné.
Súdny exekútor si k odmene uplatnil aj položku DPH. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zák. o DPH) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2 a 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je v zmysle ust. § 22 ods.1 a ods.2 písm. b) Zák. o DPH tvorený protihodnotou, ktorú súdny exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnená) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie), za dodanie služby (teda odmenou súdneho exekútora) a súvisiacimi nákladmi (hotovými výdavkami súdneho exekútora vzniknutými pri vykonávaní exekúcie). Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
Súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj uplatnenej dane z pridanej hodnoty 20 % a to vo výške 3,51 € zo sumy 17,54 €.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 21,05 €, ( 6,64 € + 6,64 € + 4,26 € + 3,51 € DPH) tak ako si ich uplatnil. Súd zo mal zo spisu súdneho exekútora preukázané, že súdny exekútor si správne uplatnil trovy exekúcie. Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.