Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3Csp/80/2016

Uznesenie

Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martičekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 p r o t i žalovanej S. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K.. H. XXX/XX, XXX XX N., štátny občan SR, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Q. súde N. dňa X.XX.XXXX žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Q. úradom, katastrálny odbor pre okres N., okres N., katastrálne územie N. a to rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX ako aj zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX parcelné číslo XXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej.

2. J. odôvodnil tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu si voči žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie X XXX,XX D. titulom zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX, ktorú žalovaná v pozícii dlžníka uzavrela so žalobcom ako s veriteľom. L. je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, pričom v zmysle § 343 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. U. sporového poriadku (ďalej len „U.“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. H., že žalovaná si odo dňa uzavretia zmluvy musela byť vedomá svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu poskytnutú titulom úveru spolu s príslušenstvom. L. ale porušila platobnú disciplínu v dôsledku čoho došlo zo strany žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. L. dlh nezaplatila aj napriek viacnásobným výzvam žalobcu a ani samotné podanie žaloby na ňu nemalo žiaden vplyv a to aj napriek tomu, že žalovaná disponuje (ako je zrejmé z tohto návrhu) majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku uhradiť. L. má obavu, že by zo strany žalovanej mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam, čo by mohlo ohroziť vykonanie exekúcie či už formou scudzenia nehnuteľnosti tretej osobe, zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. O. na zriadenie zabezpečovacieho nariadenia je samotná existencia obavy na strane žalobcu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. L. taktiež poukázal na to, že podľa jeho názoru zriadenie zabezpečovacieho nariadenia žalovanú nijako neohrozí dlhodobo, pretože v súdnom konaní o zaplatenie pohľadávky možno v dohľadnej dobe očakávať rozhodnutie, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. I. z platnej judikatúry (uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XObdo/XXX/ XX) zabezpečenie zriadením záložného práva je inštitút, ktorý bráni tomu, aby bola exekúcia ohrozená. L. si taktiež uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX D..

3. K. § 34X ods. X až 3 U. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. L. právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. L. právo vzniká zápisom do príslušného registra. I. záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4. K. § 344 U. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

5. K. § 324 U. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. K. § 326 ods. X U. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. K. § 1 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „L.“) v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. K. § 7 ods. X a X L. v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. K. podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. N. je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

9. K. § 552 Q. zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. M. sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

XX. K. § 295 U. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. N. aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

XX. L. opatrenie je možné nariadiť len za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: a) bol podaný návrh na jeho nariadenie (súd ho nemôže nariadiť z úradnej moci) b) existencia spôsobilého predmetu záložného práva (vec, právo alebo iná majetková hodnota) c) má ním byť zabezpečovaná výlučne peňažná pohľadávka d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie

XX. N. sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh, žalobou vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX, na ktorú poukázal žalobca v návrhu a v súlade s § 295 U. a zistil, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť.

XX. N. preskúmal splnenie vyššie uvedených podmienok v tejto právnej veci a dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. L. vo svojom návrhu splnenie tejto podmienky odvodzoval od toho, že žalovaná porušila platobnú disciplínu pri splácaní úveru, čo viedlo k zosplatneniu úveru, pričom následne nereagovala na výzvy žalobcu a ani samotné podanie žaloby na ňu nemalo žiaden vplyv aj napriek tomu, že disponuje majetkom, z ktorého by mohla pohľadávku uhradiť. K. názoru súdu ale skutočnosť, že žalovaná sa dostane so splácaním úveru do omeškania, čo vedie k zosplatneniu úveru a k podaniu žaloby, nemôže sama o sebe zakladať obavu z

budúceho zmarenia exekúcie. V opačnom prípade by každý jeden dlžník, ktorý sa dostane so splácaním úveru do omeškania a disponuje spôsobilým predmetom záložného práva po podaní návrhu zo strany veriteľa musel čeliť zriadeniu záložného práva na tento predmet, teda de facto by posledná z uvedených podmienok (existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie) mala vyplývať z prvých troch podmienok, čím by sama o sebe nemala žiaden význam.

XX. K. naplnenie vyššie uvedenej podmienky musí žalobca minimálne osvedčiť (nie je potrebné preukázať) existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Aj keď v návrhu žalobca prezentoval obavy z toho, že zo strany žalovanej by mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam, čo by mohlo ohroziť vykonanie exekúcie či už formou scudzenia nehnuteľnosti tretej osobe, zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie, túto svoju obavu absolútne ničím nepodložil. L. ani len nepoukázal na to, že by žalovaná mala takýmto spôsobom konať, alebo sa aspoň o to pokúšala, či to plánovala. I. z obsahu zmluvy o úvere, od ktorej žalobca odvíja existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanej (a ktorá je súčasťou spisu Q. súdu N. sp. zn. XCsp/XX/XXXX) ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. XXX/ XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch. S. pomery žalovanej by preto žalobcovi mali byť dobre známe, pretože bolo jeho zákonnou povinnosťou (ako dodávateľa) pred uzavretím tejto zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver, t.j. posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa (cit. § 7 ods. X zákona o ochrane spotrebiteľa). Ak tak žalobca aj skutočne urobil a bonita žalovanej v tom čase podľa názoru žalobcu nebola dostatočná, súdu nie je známe, prečo jej aj napriek tomu úver poskytol bez zabezpečenia (napr. záložnou zmluvou), hoci z výpisu z listu vlastníctva predloženého samotným žalobcom je zrejmé, že žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy V XXX/XXŠ, tzn. že žalovaná už bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v čase, keď žalobca jej úverovú bonitu skúmal. J., ak mal žalobca za to, že úverová bonita žalovanej bola v tom čase dostatočná (na základe čoho jej poskytol úver), žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by od tej doby došlo k nejakým zmenám na majetku žalovanej (či pokusom alebo prípravám na takéto zmeny), ktoré by zakladali obavu z budúceho zmarenia exekúcie.

XX. E. dôvodom, pre ktorý súd nepovažoval návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný je to, že aj pri rozhodovaní o takomto návrhu musí súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových práv dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej ho zriaďuje (potreba rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality), pretože z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer (viď. I., M., P., S., G., J., S., S., G., J., Y., M., a kol. U. sporový poriadok. H.. K.: C.H.G., XXXX, str. XXXX). L. návrhom žiada zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti

- rodinného domu vo vlastníctve žalovanej, kde má žalovaná zriadený aj trvalý pobyt. Je preto možné (aj keď nie preukázané), že ide súčasne o obydlie žalovanej, ktoré požíva osobitnú právnu ochranu (viď. napr. rozsudok SD EÚ vo veci S. H. / N. U., a.s., sp. zn. C-XX/XX). K. žalobcu, na zabezpečenie ktorej žiada zriadenie záložného práva je vo výške X XXX,XX D. s príslušenstvom, čo je hodnota neprimeraná k hodnote rodinného domu.

XX. J. žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť, a preto ho súd ako nedôvodný zamietol.

XX. I. na to, že týmto rozhodnutím sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. X v spojení s § 255 ods. X U. súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu vo veci. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá v ňom ale nevykonala žiaden úkon (súd rozhodoval bez doručenia návrhu žalovanej), a tak jej ani žiadne trovy tohto konania nevznikli. K. súd rozhodol, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.