Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-24-2024.pdf
PDF · 67.26 KB
Case nature
Subarea
51C/24/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v spore žalobcu: MK-TRADE, s.r.o., IČO: 46 712 321, so sídlom Bánovská cesta 8779/21, Žilina, práv. zast.: Attorneity Legal s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 54 912 989, proti žalovanému: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia, tu o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.03.2024 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 13.950,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,50 % ročne od 16.01.2024 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX a pozemkov KN-C parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. A.. Uvedené pozemky užíva bez právneho titulu žalovaný, pričom sa na nich nachádza cestná komunikácia a spevnená plocha chodníka pre chodcov vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný užíva pozemky bez protiplnenia z jeho strany. Žalobca si z uvedeného dôvodu uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za 2 roky spätne, od 22.03.2022 do 22.03.2024 podľa znaleckého posudku č. 127/2023 B. C. D. zo dňa 14.12.2023 vo výške spolu 13.950,06 Eur. Nárok na úrok z omeškania opieral o ust. § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka, odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej v predžalobnej výzve. 2. Podaním doručeným súdu dňa 25.05.2024 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol žalobca skutočnosť, že medzi stranami došlo k dohode o mimosúdnom urovnaní. Zároveň žiadal, aby súd nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t. j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci
meritórne nerozhodol. Keďže v danej veci došlo k späťvzatiu žaloby pred tým, ako začalo pojednávanie, v zmysle § 146 ods. 1 CSP nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Na základe uvedeného súd v zmysle § 145 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania žalobca.
11. Súd v konaní však aplikoval ust. § 257 CSP poukazujúc na dôvody osobitného zreteľa, ktoré nastali v konaní po podaní žaloby. V danej veci žalobca vzal späť žalobu s odôvodnením, že po začatí konania došlo medzi stranami k dohode o mimosúdnom urovnaní. O nároku na náhradu trov konania preto s prihliadnutím na mimosúdnu dohodu medzi stranami sporu, ako aj na skutočnosť, že v konaní doposiaľ žalovanej strane žiadne trovy konania nevznikli, nakoľko žaloba nebola žalovanému doposiaľ doručená, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.
12. Zároveň súd konštatuje, že v danom prípade nebolo potrebné rozhodovať ani o vrátení súdneho poplatku, nakoľko doposiaľ nebol súdny poplatok žalobcom v zmysle výzvy súdu zo dňa 17.04.2024 uhradený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).