Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-119-2016.pdf
PDF · 86.56 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol. s r.o., advokátska kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: D. Č., V.. XX.X.XXXX, P. Y. XX, o zaplatenie 378,46 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 239,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 6.9.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 26%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 11.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 378,46 Eur z titulu ceny za neuhradené služby vo výške 239,34 Eur a náhrady škody vo výške 139,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 6.9.2014 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou zmluvu č. D., v zmysle ktorej vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná podľa neho riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 239,34 Eur vyfakturovaných v období 2014/04 - 2014/06, a škoda žalobcovi vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 520 black vo výške 139,12 Eur, a predstavuje rozdiel medzi jeho predajnou cenou a akciovou cenou. Podľa žalobcu škodu mu odporca spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Ďalej uviedol, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, a bez ďalšieho uviedol, že výpočet spôsobenej skutočnej škody je nasledovný: akciová cena 1,- Eur, predajná cena 160- Eur, poskytnutá zľava 159,- Eur a uplatnená škoda 139,12 Eur. Úrok z omeškania žalobca uplatnil poukazom na Všeobecné podmienky článok 11, bod 11.14 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku. Záverom žalobca uviedol, že v prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej to súd pri príprave pojednávania uznesením uložil a žalobu s prílohami jej doručil ešte dňa 24.5.2016.
4. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
5. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
6. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
7. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
8. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, listu žalobcu pre žalovanú označeného ako pokus o pokonávku zo dňa 22.8.2014, faktúrami žalobcu pre žalovanú, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcu, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 24.3.2014 uzavreli účastníci písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. D., na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. V ten istý deň uzavreli účastníci k tejto zmluve aj dodatok, podľa ktorých žalobca predal žalovanej telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 520 black so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- Eur s tým, že žalovaná sa podľa bodu 2.3 zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 239,34 Eur vyfakturovaných v období 2014/04 - 2014/06. Pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 žalobca oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu označenú ako zmluvná pokuta/náhrada škody vo výške 159,- Eur, a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote do 5.9.2014, na ktorý žalovaná nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
11. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcu. Podľa článku 5 bod 5.1 písm. b) týchto podmienok má žalobca právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka, ako aj súm, k zaplateniu ktorých v prospech tretích osôb prostredníctvom žalobcu sa žalovaný zaviazal prejavením vôle stanoveným spôsobom.
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
13. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že žalobca na základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanej využívať telekomunikačné služby za čo má nárok na úhradu ceny za službu, a keďže žalovaná doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 239,34 Eur na základe faktúr žalobcovi v uplatnenom rozsahu nezaplatila a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanej uložil povinnosť na jej úhradu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom po jej splatnosti odo dňa nasledujúceho po dodatočnej lehote na úhradu uvedenej v pokuse o pokonávku.
21. V časti uplatnenej náhrady škody však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Medzi nevyhnutné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 OZ patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Škodou treba rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie stavu majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, resp. oproti stavu jeho rozmnoženia ak by ku škodnej udalosti nedošlo. Žalobca však žiadne rozhodujúce skutočnosti o vzniku konkrétnej škody a jej výške v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným netvrdil a ani nepreukázal.
22. Žalobca síce tvrdil, že žalovaná porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby 24 mesiacov, uplatnenú škodu však v tejto súvislosti vymedzil iba rozdielom medzi predajnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia. Za škodu však nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. V prípade ak by totiž žalovaný aj v zmluvnom vzťahu zotrval, nič by to nemenilo na zmluvnej cene telekomunikačného zariadenia, ktorá bola nepodmienená a konečná. Rozdiel medzi žalobcom tvrdenou skutočnou a akciovou cenou tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu neskôr reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu v tejto súvislosti, ak obdŕžal dohodnutú kúpnu cenu, preto nedošlo.
23. V súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu, v porovnaní so situáciou keby v ňom zotrvala (žalobca jej ďalej poskytoval služby a žalovaná za to uhrádzala dojednanú cenu), by do úvahy prípadne prichádzala škoda vo forme ušlého zisku, ani túto však nemožno
stotožňovať s poskytnutou zľavou na telekomunikačné zariadenie. Ušlý zisk je totiž ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ku ktorému by inak s ohľadom na očakávaný pravidelný beh vecí došlo. V danom prípade sa však cena telekomunikačného zariadenia, ani pri ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, už meniť a doplácať nemala. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca vo vzťahu k nároku na zaplatenie škody 139,12 Eur žiadne ďalšie konkrétne skutočnosti (k inému zmenšeniu resp. nerealizovanému rozmnoženiu majetkových hodnôt) netvrdil a nepreukázal, súd takto skutkovo vymedzený nárok v tejto časti zamietol.
24. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe na zaplatenie 378,46 Eur úspešný v časti vo výške 239,34 Eur, čo predstavuje 63% úspešnosť, žalovaná bola v konaní procesne úspešná vo zvyšku, čo predstavuje 37% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdielu vo výške 26%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.