Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/337/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobkyne P. O., bytom E. M. XXX, právne zastúpenej JUDr. M. Z. CSc., advokátom, so sídlom K., G. XX, proti žalovaným 1/ Y. nemocnica E., so sídlom E., L. XX, T. XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. M. V., advokátom, so sídlom E., O. XXX/XX, 2/ M.. Z. Z., bytom E., A. 8, o zaplatenie 1.298,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. marca 2016, č. k. 11C/73/2015-43 takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.268,50 Eur titulom straty na zárobku a vo výroku o postúpení veci v tejto časti A.. p o t v r d z u j e.

Vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 30 eur titulom náhrady vecnej škody, o postúpení veci v tejto časti A. a vo výroku o náhrade trov konania napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vec postúpil A. O., pobočke E., s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa od žalovaných 1/, 2/ domáhala zaplatenia sumy 1.298 Eur vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v dôsledku pracovného úrazu v priestoroch žalovaného 1/ ako jej zamestnávateľa, jej vznikla škoda spočívajúca v strate zárobku počas obdobia práceneschopnosti. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného 1/, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.08.2015 žalobkyňa doplnila, že požadovaná suma je výsledkom rozdielu zo sumy uznanej nemocenskej dávky, ktorú žalobkyňa poberala a zo sumy priemerného mesačného zárobku, ktorý by patril žalobkyni, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa § 7 ods.1, 2, 3, § 103, § 104 ods. 1, O.s.p. a podľa § 16, § 85, § 172 ods. 2, 3 písm. a/, § 178 ods.1 písm. a/ bod 3, § 180 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z podaní žalobkyne vyplynulo, že sa domáha nároku vzniknutého z pracovného úrazu. Tento nárok je predmetom sociálneho poistenia, ako vyplýva jednak z nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne a tiež z úrazového poistenia žalovaného 1/ ako zamestnávateľa. Na konanie vo veciach nárokov z pracovného úrazu bola zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení daná právomoc na konanie v prvom stupni A. poisťovni s vecnou príslušnosťou pobočke miestne príslušnou miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie dospel k záveru, že prejednávanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci iného orgánu ako súdu a pre tento nedostatok právomoci na konanie je potrebné konanie zastaviť a vec postúpiť A. poisťovni, pobočke E.. V prípade, že by tento orgán vydal rozhodnutie, s ktorým by žalobkyňa nesúhlasila, o jej odvolaní by rozhodoval jeho nadriadený orgán, ktorým je v zmysle § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. A. O., ústredie. O trovách konania rozhodol podľa §146 ods.1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť súdu prvej inštancie pokračovať v konaní. Namietala, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania vzhľadom na to, že sú tu dva zodpovedné subjekty - žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Žalovaný 1/ je bývalým zamestnávateľom žalobkyne a žalovaný 2/ je fyzická osoba - lekár, s ktorého zodpovednosťou sa zamestnávateľ dosiaľ nevysporiadal. Poukázala aj na to, že súdu prvej inštancie dlho trvalo, než právne vyhodnotil podanú žalobu.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že podané odvolanie neobsahuje žiadne skutočnosti či právnu argumentáciu, ktoré by boli dôvodom na zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia. Z odvolania nie je zrejmé, v čom konkrétne žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci, preto nie je v jeho možnostiach sa k nemu relevantne vyjadriť. Napadnuté uznesenie považoval za vecne správne, dôvodné a vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

4. Žalovaný 2/ k podanému odvolaniu uviedol, že si nie je vedomý závažného pochybenia v deň, kedy došlo k pracovnému úrazu žalobkyne. On sám je rovnako obeťou situácie, pričom ani jemu žalobca 1/ ako zamestnávateľ, nedokázal zabezpečiť bezpečnosť v službe. Poukázal na to, že u žalovaného 1/ pracuje ako sekundárny lekár. Žalobkyňa mu kladie za chybu predovšetkým to, že sa v danej situácii nenominoval do pozície bezpečnostnej služby, hoci na to nemá ani hmotnosť ani zbraň. On do dnešného dňa nebol práceneschopný ani jeden deň, pričom poukázal na dĺžku práceneschopnosti žalobkyne, ktorú považoval za nepatrične dlhú.

5. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenia žalovaných 1/,2/ písomným podaním, v ktorom sa nestotožnila s tvrdeniami žalovaných 1/ a 2/ uvedenými vo vyjadreniach k odvolaniu a zotrvala na svojich pôvodných tvrdeniach.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 198 ods. 1 písm. d/ zák. č. 311/2001 Z.z. - , zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako. 10. Po podaní odvolania žalobkyňou v danej veci, došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení konania. Vzhľadom na zachovanie právnych účinkov úkonov nastalých pred účinnosťou Civilného sporového poriadku /§ 470 ods. 2 CSP/, odvolací súd posúdil otázku zastavenia konania podľa príslušných ustanovení O.s.p..

11. V danej veci sa žalobkyňa proti žalovaným 1/, 2/ domáhala, aby jej spoločne a nerozdielne nahradili škodu vo výške 1.298,50 Eur, pozostávajúcu zo straty na zárobku vo výške 1.268,50 Eur počas práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu a z vecnej škody vo výške 30 Eur, ktorá jej vznikla pri pracovnom úraze na pracovisku u žalovaného 1/. Zo žaloby ďalej vyplýva, že zodpovednosť žalovaného 1/ za vzniknutú škodu mala spočívať v tom, že ako zamestnávateľ nezabezpečil pracovné podmienky na pracovisku v zmysle zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce a zodpovednosť žalovaného 2/ v tom, že jej ako zodpovedný verejný činiteľ neposkytol v danom prípade žiadnu súčinnosť.

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 29.6.2014 na onkologickom oddelení žalovaného 1/ došlo k napadnutiu žalobkyne pacientom, pričom žalobkyňa utrpela zmliaždenie tváre, mnohopočetné bodné

rany na tele a reznú ranu na ľavom predlaktí, ktoré si vyžiadali jej dlhodobú práceneschopnosť. Žalovaný 2/ bol v daný deň len službukonajúcim sekundárnym lekárom na tomto oddelení.

13. Vzniknuté poškodenie zdravia žalobkyne je nesporne pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 1 a 2 zák. č. 311/2001 Z.z. - , nakoľko k nemu došlo bez vôle žalobkyne, pri plnení pracovných úloh u žalovaného 1/, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

14. Pre posúdenie veci je v tomto prípade rozhodujúcou skutočnosťou, že v prípade vzniku pracovného úrazu sa odškodnenie poškodeného zamestnanca (vo vzťahu k strate na zárobku) spravuje zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý patrí do oblasti práva verejného. V danom prípade teda nejde o súkromnoprávny nárok žalobkyne voči jej zamestnávateľovi, o ktorom by bez ďalšieho mohol konať a rozhodovať súd, ale ide o verejnoprávny nárok poškodeného zamestnanca voči A. poisťovni, v ktorej je zamestnávateľ zákonne poistený. Z uvedeného dôvodu je potrebné rešpektovať že v danej veci musí najskôr rozhodnúť zákonom určený orgán a až v prípade, že vec pred týmto orgánom nebude uspokojivo vyriešená, má dotknutý zamestnanec právo domáhať sa ochrany na súde.

15. Pri vzniku pracovného úrazu vzniká poškodenému zamestnancovi nárok na úrazové dávky podľa § 83 až § 101 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Práve prostredníctvom úrazových dávok vyplácaných A. poisťovňou sa odškodňujú zamestnanci postihnutí pracovnými úrazmi. Pre tento účel je každý zamestnávateľ zo zákona povinne úrazovo poistený podľa § 16 zákona 461/2003 Z.z.. V prípade vzniku pracovného úrazu sa z tohto poistenia uhrádzajú všetky rozhodujúce nároky zamestnanca súvisiace s poškodením jeho zdravia prostredníctvom dávok, pričom zamestnávateľ nemá zo zákona povinnosť vyplácať poškodenému zamestnancovi náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom. Jedinú výnimku v tomto smere predstavuje náhrada vecnej škody v zmysle § 198 Zákonníka práce, ktorú si žalobkyňa uplatnila v rozsahu 30 Eur, pričom jej mala vzniknúť poškodením bližšie neurčených vecí, ktoré mala v čase napadnutia pacientom na sebe (viď čl. 10).

16. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobkyňa nesprávne uplatnila svoj nárok na náhradu straty na zárobku v dôsledku pracovného úrazu cestou súdu v civilnom sporovom konaní. V tomto štádiu je príslušným orgánom na rozhodnutie o veci príslušná pobočka A. O. určená podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd (§ 180 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z.). Súd prvej inštancie v tejto časti dospel k správnemu záveru, že prejednávanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci iného orgánu ako súdu a pre tento nedostatok právomoci na konanie je potrebné konanie zastaviť a vec postúpiť A. poisťovni, pobočke E..

17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 1268,50 eur titulom straty na zárobku a vo výroku o postúpení veci v tejto časti A. poisťovni, pobočka Trenčín ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu vecnej škody vo výške 30 Eur vzniknutej poškodením jej vecí pri pracovnom úraze, odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade ide o škodu, za ktorú nesie zodpovednosť priamo zamestnávateľ v zmysle § 198 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, preto prejednanie tohto nároku a rozhodnutie o ňom patrí do právomoci súdu. Z uvedeného dôvodu nebolo možné konanie v tejto časti zastaviť, nakoľko by tým mohlo dôjsť k upretiu práva na súdnu ochranu žalobkyne.

19. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa vecnej škody a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

20. Súd prvej inštancie bude povinný v ďalšom konaní rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu vecnej škody. V zmysle ust. § 396 ods. 3 súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

21. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 .

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .