Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_16C-106-2015.pdf
PDF · 117.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/106/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: U. L., A.. XX.XX.XXXX, W. S. X, P., o zaplatenie 1.810,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie v časti presahujúcej uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.613,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.613,29 eur od 03.04.2012 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.202,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.202,06 eur od 03.04.2012 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd povoľuje žalovanému splácať sumu 1.202,06 eur s úrokom z omeškania v mesačných splátkach po 30 eur, splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc 25. dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že pri nezaplatení čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40,94 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej ako „pôvodný žalobca“), sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.810,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.04.2012 do zaplatenia. V žalobe uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých na základe N. E. F. Č.. XXXXXXX, uzatvorenej dňa 21.09.2011 medzi ním a žalovaným, poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.022,44 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 31 mesačných splátkach po 65,24 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný 77,53 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto pôvodný žalobca listom zo dňa 23.03.2012 - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
2. Uznesením č.k. 16C/106/2015-27 zo dňa 01.12.2015 došlo k zmene na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, a to s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2015.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Skutkové tvrdenia preukazoval žalobca žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.09.2011 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 01.10.2010, listom - vypovedanie zmluvy zo dňa 23.03.2012 a doručenkou o jeho prevzatí dňa 28.03.2012, prehľadom splátok a úhrad a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2015 s identifikáciou postúpenej pohľadávky.
5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16C/106/2015-31 zo dňa 11.02.2016, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto bol v celom rozsahu zrušený.
6. Pojednávania konaného dňa 02.01.2017 sa žalobca nezúčastnil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 29.12.2016 a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. V tomto podaní súčasne špecifikoval uplatnenú pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Uviedol, že žalovaná pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny 1.613,29 eur, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplnených úverových splátok a z dlžných pokút a poplatkov v sume 197,16 eur. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. Súčasťou tohto podania žalobcu bolo čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 197,16 eur s príslušenstvom (späťvzatie sa týkalo uplatnenej zmluvnej pokuty pre omeškanie úverových splátok). V nadväznosti na uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.613,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.613,29 eur od 03.04.2012 do zaplatenia.
7. Žalovaný sa na pojednávaní nevedel vyjadriť ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, vzhľadom na odstup času od uzatvorenia predmetnej zmluvy si okolnosti uzatvárania zmluvy nepamätal, nevedel sa vyjadriť ani k realizovaným úhradám. Poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu (dlhodobá nezamestnanosť, invalidný dôchodok, zlý zdravotný stav, strata vlastného bývania).
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Na pojednávaní konanom dňa 02.01.2017 súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu učineného pred otvorením prvého pojednávania pri aplikácii § 145 ods. 1 CSP rozhodol o čiastočnom zastavení konania v rozsahu špecifikovanom žalobcom.
12. Nárok uplatnený žalobcom má právny základ v predloženej zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.09.2011, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorej účelom malo byť uhradenie v zmluve špecifikovaných záväzkov dlžníka, ktorý má v tomto spore procesné postavenie žalovaného. Suma pôžičky pozostáva zo súčtu týchto záväzkov žalovaného a v zmluve sa uvádza pod položkou schválená výška pôžičky (1.537,93 eur). Splátky boli v zmluve stanovené v počte 31 po 65,24 eur. Ako celková suma pôžičky bola uvedená suma 2.022,44 eur. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve vymedzený údajom Apríl/2014, ročná úroková sadzba bola uvedená 23,99 %, RPMN 23,99 %, priemerná hodnota RPMN 20,56 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 484,51 eur.
13. Podľa prehľadu splátok a úhrad evidenčného čísla 5007746 žalovaný uhradil spolu sumu 77,53 eur. Ku dňu 17.02.2015 bol dlh žalovaného vedený v sume 1.813,80 eur, pozostávajúci z pokuty vo výške 200,51 eur a poplatkov v sume 1,51 eur (stĺpec označený ako „MP3“).
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
19. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
26. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
31. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
32. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Súd dospel k záveru, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaný). Na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (pôvodný žalobca). Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom úvere. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace.
35. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012, v ktorom bolo skonštatované, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. S poukazom na uvedené súd v danom spore aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka aj na otázku premlčania.
36. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu Zákon o spotrebiteľských úveroch, súd primárne zisťoval, či má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) tohto zákona, a to termín konečnej splatnosti úveru, predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
37. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (65,24 eur ) a počte splátok (31). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje a uvedené jednoznačne nevyplýva ani zo všeobecných obchodných podmienok. Súd sa podrobne oboznámil s bodom 6 všeobecných obchodných podmienok, z ktorého je zrejmé, že suma a termíny mesačných splátok sú prednostne určené splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo v podmienkach (špeciálne obchodné podmienky) alebo vo VOP. Bod 6.2 stanovuje, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/ alebo zmluve a/ alebo Podmienkach a /alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. To znamená, že termíny splátok možno zistiť buď zo splátkového kalendára alebo z bodu 6.2 zmluvných podmienok. Bod 6.2 zmluvných podmienok stanovuje splatnosť splátok na 20. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, avšak len za podmienky, že splátkový kalendár alebo zmluva alebo Podmienky alebo VOP neurčujú inak. Splátkový kalendár súdu predložený nebol, pričom zmluva deň splatnosti splátok neurčuje. Preto podľa názoru súdu len na základe bodu 6.2 nie je možné jednoznačne vyvodiť, že splátky sú splatné vždy 20. dňa mesiaca, a teda tento údaj pre jeho neurčitosť nemožno považovať za údaj, ktorý je v zmluve uvedený odkazom na obchodné podmienky.
38. V súvislosti s tým, že v zmluve nie je určitým spôsobom uvedený termín splatnosti splátok, súd konštatuje, že dostatočne určito nebola vymedzená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky pripadá na istinu a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky, pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov a súčet všetkých položiek. Uvedené nebolo vyvrátené ani rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15.
39. Keďže v zmluve nie je uvedený termín splatnosti splátok, potom nebola dostatočne určito vymedzená ani náležitosť podľa písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce konečná splatnosť úveru. V zmluve sa uvádza, že termín konečnej splatnosti je Apríl/2014, teda pripadá na apríl 2014, avšak v ktorý deň v tomto mesiaci sa stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky len údaj
o mesiaci a roku jej splatnosti súdu nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený presne, určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon.
40. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa sa považuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN vyžaduje zákon uvedenie všetkých predpokladov použitých na jeho výpočet. Je zrejmé, že v predloženej zmluve spomínaný údaj úplne chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba aj povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
41. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje z dôvodu absencie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom absencia čo i len jednej z týchto obsahových náležitostí spôsobuje uvedený následok. V tejto súvislosti súd uvádza, že výrok 4. rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere by sa mala považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, je skôr výklad adresovaný zákonodarcovi, pričom podľa názoru súdu náležitosti, ktoré absentovali v posudzovanej zmluve o poskytnutí pôžičky, predstavujú zohľadniac právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným náležitosti, pri ktorých je sankcia v podobe nazerania na zmluvu ako na bezúročnú a bez poplatkov namieste.
42. Vzhľadom na uvedené bolo možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad úveru, avšak len to, čo nebolo premlčané.
43. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
44. Súd v súlade s citovaným ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je premlčaný.
45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
46. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
47. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
48. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
49. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje znížením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
50. Z predloženej zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 31 mesačných splátkach po 65,24 eur. Prvá splátka mala byť splatná (podľa prehľadu splátok a úhrad)
v októbri 2011. Žaloba bola podaná na súde dňa 09.03.2015. Premlčané sú teda všetky splátky splatné spätne 3 roky pred podaním žaloby, teda všetky splátky splatné do 09.03.2012. Premlčaných je potom 5 splátok (326,20 eur). S prihliadnutím na to, že skutočná suma úveru bola 1.537,93 eur, nepremlčaná bola suma 1.211,73 eur. Žalovaný z nepremlčaných splátok uhradil 9,67 eur. Preto žalobca má nárok na zaplatenie sumy 1.202,06 eur. V konaní nebolo spochybnené, že by táto suma bola neuhradená, a preto súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú, a to vrátane úrokov z omeškania od 03.04.2012 do zaplatenia, nakoľko výpoveď sa dostala do dispozície žalovaného dňa 28.03.2012, tak, ako vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 5 spisu, a teda žalovaný bol dňa 03.04.2012 v omeškaní. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. S poukazom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného určil súd v zmysle § 228 ods. 3 CSP, že peňažné plnenie, na zaplatenie ktorého žalovaného zaviazal, sa môže vykonať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, splatných vždy k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane tento rozsudok právoplatný, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Pri stanovení výšky splátok zohľadnil súd skutočnosť, že žalovaný je invalidný dôchodca, prihliadol na jeho výdavky a výšku nesplateného dlhu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Sumu 30 eur považuje súd vzhľadom na pomery žalovaného za primeranú.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.202,06 eur a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. k 02.01.2017 na 514,54 eur. Celkovo tak v peňažnom vyjadrení úspech žalobcu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku zodpovedal sume 1.716,60 eur. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo potrebné považovať za neúspech žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalobu zobral späť v dôsledku správania sa žalovaného. Nárok, ktorého sa žalobca domáhal pôvodne, súd vyčíslil na 2.436,06 eur (istina 1.810,45 eur + 623,63 eur ako úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.810,45 eur od 03.04.2012 do 29.12.2016, t.j. do dňa doručenia písomného čiastočného späťvzatia súdu + 1,98 eur ako úrok z omeškania zo zvyšku nároku vyčísleného do dňa vyhlásenia rozsudku). V absolútnom vyjadrení tak úspech žalobcu zodpovedá sume 1.716,60 eur a úspech žalovaného sume 719,46 eur (rozdiel sumy 2.436,06 eur a sumy 1.716,60 eur). Vykonaním prepočtu súd zistil, že žalobca mal v konaní úspech 70,47 % a neúspech, rovnajúci sa úspechu žalovaného, mal 29,53 %. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva v rozsahu 40,94 %, čo zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní, vyčísleného ako rozdiel úspechu žalobcu a úspechu žalovaného. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalobcu proti žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).