Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/208/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Incheba, a.s. so sídlom Viedenská cesta 3 - 7, 851 01 Bratislava, IČO: 00 211 087, zast. HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, žalovanému v 2. rade: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 a žalovanému v 3. rade: Mestská časť Bratislava - Petržalka so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, IČO: 00 603 201 o zaplatenie 26.363,28 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanému v 3. rade z a s t a v u j e.

II. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 26.327,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 26.327,22 EUR od 20.08.2007 až do zaplatenia.

III. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 35.639,40 EUR spolu s úrokom z omeškania

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 02.01.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.02.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.03.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.04.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.05.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.06.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.08.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.09.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.10.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.11.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.12.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.01.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.02.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.03.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.04.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,25 % ročne od 01.05.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,25 % ročne od 01.06.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,25 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,50 % ročne od 01.08.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,50 % ročne od 01.09.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,50 % ročne od 01.10.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,50 % ročne od 01.11.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,25 % ročne od 01.12.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 02.01.2012 do zaplatenia.

IV. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 76.435,38 EUR spolu s úrokom z omeškania

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.02.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.03.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.04.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.05.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.06.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.07.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.08.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.09.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.10.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.11.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.12.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.02.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.03.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.04.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.05.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.06.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.07.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.08.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.09.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.10.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.11.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.12.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.02.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.03.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.05.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.06.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,15 % ročne od 01.07.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,15 % ročne od 01.08.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,15 % ročne od 01.09.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.10.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.11.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.12.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.02.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.03.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.04.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.05.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.06.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.07.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.08.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.09.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.10.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.11.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.12.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.02.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.03.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.06.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.07.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.08.2016 do zaplatenia.

V. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45,99 EUR za každý deň od 01.08.2016 do právoplatnosti skončenia konania. VI. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

VII. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.11.2009, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2009 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný v 1. rade zaplatil sumu 26 363,28 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj trovy konania. V priebehu konania rozšíril žalobca okruh strán sporu aj o žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade z dôvodu, že pozemok parc. č. XXXX/X v k.ú. H. (ďalej aj len „pozemok“) užíva žalovaný v 1. rade spolu s ďalším subjektom žalovaným v 2. rade a z hľadiska žalovaného v 3. rade nebolo preukázané v akom rozsahu aj žalovaný v 3. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pozemok užíva a žiadal o pripustenie zmeny návrhu, v ktorom uplatnil proti žalovaným vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie vzhľadom na to, že užívanie pozemku, ktorého vlastníkom je žalobca, bez právneho titulu zo strany žalovaných pretrváva.

2. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade bez právneho dôvodu užíva časť pozemku par. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu a to konkrétne vo výmere XXX mX ako:

- časť pozemku par.č. XXXX/X zastavaná plocha (dlažba) vo výmere XXX m2

- časť pozemku par.č. XXXX/X zastavaná plocha (chodník) vo výmere XX m2

- časť pozemku par.č. XXXX/X zastavaná plocha (chodník) vo výmere XX m2

3. Žalobca si písomne u žalovaného v 1. rade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 14,61 EUR/ m2 ročne od 20.08.2007 do 20.08.2009, pričom suma zodpovedá bežnému nájomnému. Nájomné v uvedenej výške bolo určené napríklad aj na základe Zmluvy o nájme pozemkov č. 08-83-0842-11-00 uzatvorenej dňa 11.11.2011 (v znení jej dodatku) medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, v ktorej je nájomné určené v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva žalovaného č. 326/2011. Z časového hľadiska si žalobca uplatňuje nárok za obdobie od dňa nasledujúceho po podaní žaloby - od 28.11.2009 do podania návrhu na zmenu (rozšírenie) návrhu na začatie konania - dňa 12.1.2012, t.j. obdobie trvajúce 775 dní (2 roky a 45 dní), za ktoré požaduje vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 35.639,40 EUR (15,- EUR/365 dní x 1119 m2 x 775 dní); ako aj obdobie odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na zmenu (rozšírenie) - 13.1.2012 do právoplatného skončenia konania, za ktoré požaduje vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 45,99 EUR denne.

4. Žalovaný v 2. rade namietal premlčanie nároku na zaplatenie istiny a úrokov vzniknutých o 11.01.2010, resp. 11.01.2008. Namietal, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko ako vlastník stavby nemá povinnosť uzatvárať zmluvy o nájme aj na pozemok priľahlý ku stavbe. Úprava povrchu chodníka vykonaná žalovaným v 2. rade nezakladá pre vlastníka obmedzenie vo využívaní predmetného pozemku. Poukazuje aj na skutočnosť, že pred rekonštrukciou bol pozemok využívaný ako verejne prístupný chodník. Namieta aj výšku nájomného, ktoré nepovažuje za obvyklé a uvádza, že sám uzatvára nájomné zmluvy za nižšie ceny.

5. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k žalobe tak, že namietal vlastníctvo stavby stanice a okolitých pozemkov ako vlastníctvo Slovenskej republiky v správe žalovaného v 2. rade. Uviedol, že ide i pozemok situovaný pred vstupom do budovy železničnej stanice na ulici W.v T., užívaný fyzickými osobami ako prístup

do staničnej budovy, ktorý prepája spojenie železnice s mestskou hromadnou dopravou. Poukazoval na skutočnosť, že stavebníkom objektu SO 2318 predstaničný priestor H. bol žalovaný v 2. rade, pričom podmienkou povolenia na užívanie stavby bola skutočnosť, že uvedený objekt zostane v správe žalovaného v 2. rade. Namietal, že súčasťou stavby SO 2318 bola aj vyvolaná investícia pozostávajúca z úpravy, rozšírenia a rekonštrukcie jazdného pruhu na P. ulici v T.. Žalovaný v 1. rade má za to, že prevzal do správy časť stavebného objektu definovanú ako „rozšírenie P. ulice o jazdný pruh“, pričom samotný objekt SO 2318 neprezval ani neužíval pozemok par.č. XXXX/X.

6. Žalobca zotrvával na tvrdení, že pozemok č. X k.ú. H. je využívaný podľa zamerania skutkového stavu geodetickou kanceláriou G. (č.l. 5) sa na pozemku nachádza: stanovisko parkovacej služby (plocha 6 m2), prístupové komunikácie k plateným parkoviskám na parcelách č. XX) a XXXX/XX, nástupište MHD, dlažba pred staničnou budovou, lavičky, verejné osvetlenie, podľa LV XXXX (č.l. 4, 97) je pozemok vedený ako zastavané plochy a nádvoria s tým, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti (spôsob využívania pozemku), podľa fotiek založených v súdnom spise (č.l. 105-107) je na pozemku pred vchodom do stanice v H. viditeľná: zámková dlažba, pouličné osvetlenie, lavičky, zeleň, automaty na lístky MHD, značky (prechod pre chodcov, stanovisko taxi služby), poštová schránka, podľa meračského náčrtu zo dňa 22.06.2012 vyhotoveného ŽSR (č.l. 126-127) je pozemkom vedený elektrický kábel verejného osvetlenia, rozhodnutím OÚ BA V č. 97/10603 z 10.07.1997 (stavebné povolenie, č.l. 121) bola stavebníkovi ŽSR (žalovaný v 2. rade) povolená stavba „Dostavba trate Bratislava N. - H.“ objekt SO 2318 Predstaničný priestor - úprava komunikácií na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území T. H., rozhodnutím OÚ BA V č.: 98/09753-005-Z zo dňa 21.5.2008 (kolaudačné rozhodnutie, č.l. 123) bolo povolené užívanie stavby „Dostavba trate Bratislava K. - H.“, objekt SO 2318 Predstaničný priestor - úprava komunikácií, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie (č. 97/10603 z 10.7.1997) pre stavebníka ŽSR o.i. za podmienok, že:

- Vybudovanú časť stavby - jazdný pruh, odovzdá stavebník do správy Magistrátu hl. m. SR Bratislavy

- odd. cestného hospodárstva.

- Objekt SO 2318 zostane v správe Železníc Slovenskej republiky.

7. Žalobca ďalej uvádzal, že o užívaní pozemku žalovaným v 1. rade svedčí skutočnosť, že pozemok vo vlastníctve žalobcu je podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade využívaný predovšetkým fyzickými osobami ako prístup do staničnej budovy, ktorý prepája spojenie železnice s mestskou hromadnou dopravou ide o verejné priestranstvo, ktoré je predmetom verejného užívania. Žalovaný v 1. rade sa tak ako obec bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu ako vlastníka pozemku tým, že pozemok slúži k (vše)obecnému verejnému užívaniu bez toho, aby žalobcovi bola poskytovaná zo strany žalovaného v 1. rade akákoľvek náhrada alebo aby existoval akýkoľvek titul, ktorý by oprávňoval užívať pozemok ako verejné priestranstvo (prístupné každému) bezodplatne. Predmetný pozemok sa nachádza na území Hl. mesta SR (ktoré podľa § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt t.j. osoby, ktoré predmetný pozemok najmä využívajú); Hl. mesto SR. Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (§ 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb.) ibaže by túto vykonávala v rozsahu vymedzenom štatútom mestská časť, čo vo vzťahu k predmetnej parcele ako verejnému priestranstvu zo štatútu výslovne nevyplýva. Pozemkom je vedený elektrický kábel verejného osvetlenia, na pozemku sa nachádza automat na lístky MHD (ktorú podľa čl. 28 ods. 1 písm. c/ štatútu zabezpečuje Hl. mesto BA) a pozemok je o.i. prepojením železničnej stanice a zastávky MHD (ktorú podľa čl. 28 ods. 1 písm. c/ štatútu zabezpečuje Hl. mesto BA). Užívaniu pozemku (parcely XXXX/X) žalovaným v 2. rade svedčí skutočnosť, že stavebným povolením bola na predmetnej parcele povolená o.i. úprava komunikácií, ktoré mali byť podľa kolaudačného rozhodnutia ponechané v správe žalovaného v 2. rade, ktorý nepreukázal odovzdanie stavby v časti úpravy pozemku a pozemok je o.i. prepojením budovy železničnej stanice vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a zastávky MHD.

8. Žalovaný v 3. rade sa bránil voči žalobe tým, že nemá žiadny právny vzťah k pozemku ani stavbe postavenej na tomto pozemku, namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore. Zároveň namieta definíciu verejného priestranstva výlučne v zmysle ustanovení zákona č. 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve a poukazuje aj na definíciu podľa ustanovenia § 2 zákona č. 582/2004 teda ...verejným priestranstvom sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce.

9. Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávania v období od 18.10.2011 - 02.01.2017, na ktorom sa zúčastňovali strany sporu. V rámci pojednávania súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, mal za to, že na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Žalobca poukázal na nemožnosť sa dohodnúť so žalovaným v 1. rade, s ktorým spolupracuje vo viacerých oblastiach. Má za to, že pozemok riadne nadobudol a napriek mnohým prísľubom zo strany žalovaného v 1. rade nie je možné ho riadne užívať, resp. nemá protiplnenie za jeho užívanie tretími osobami.

Žalovaný v 1. rade trval na tom, že od roku 2007, od kedy žalobca požaduje plnenie, neprišlo k zmene druhu využitia pozemku, ani k jeho novej úprave, či zhodnoteniu. Nie je podstatné stanoviť o aký druh povrchovej úpravy daného pozemku prišlo je však na žalobcovi preukázať, že užívaním pozemku prichádza k vzniku bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu nie je sporné, že uvedený pozemok slúžil a aj v súčasnosti slúži pre účely Železničnej stanice v H.. K zmene obmedzenia pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. H. neprišlo. Zo strany hlavného mesta SR Bratislavy neboli vykonané žiadne zásahy do vlastníctva žalobcu. Rovnako hlavné mesto SR Bratislava nezrealizovalo zmeny na dotknutom pozemku, ktoré by zásadne menili status pozemku - verejné priestranstvo, ktoré boli uskutočnené ešte v roku 1998. Ak žalobca trvá na svojom stanovisku, že nemôže využívať svoj pozemok, musí uviesť predmetom akého verejného užívania daný pozemok je. Zastávame názor, že to čo zaťažuje pozemok je existencia stavby, a to stavby Železničnej stanice H. s jej príslušenstvom - vybudovaným a zrekonštruovaným vstupným priestorom, s lavičkami, veľkokapacitnými kvetináčmi, chodníkom i zástavkou MHD, ktorá prioritne slúži na prepravu všetkých cestujúcich využívajúcich železničnú dopravu. Samotná stavba Železničnej stanice v H. je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Železníc SR. Hlavné mesto SR Bratislava nie je oprávnené užívať, resp. spravovať majetok štátu a brať z neho pôžitky. Takéto konanie možno považovať za nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. V súčasnosti ide o vzťah medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, do ktorého hlavné mesto SR Bratislava nevstupuje.

Žalovaný v 2. rade zotrvával na tom, že sa nepovažuje za pasívne legitimovaný subjekt. Niet právneho dôvodu pre jeho pasívnu legitimáciu. Ako bolo zo strany žalovaného v 2. rade písomne i verbálne vyjadrené, tzv. stavebný objekt 2318 nie je vecou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide len o členenie časti stavby tak, ako ju vykonal projektant v projektovej dokumentácii. Preto ani povrchová úprava chodníka (komunikácie) netvorí samostatnú vec. Ide o povrchovú úpravu, ktorú v krajnom prípade by bolo možné považovať za súčasť hlavnej veci - pozemku. Ako bola úprava realizovaná, tak prechádzala do vlastníctva vlastníka pozemku, bez ohľadu na to, či bola formálne takáto úprava po jej vykonaní tzv. odovzdaná vlastníkovi alebo nie. Zo svojou vecou vlastník pozemku mohol a môže slobodne nakladať bez obmedzenia. Pokiaľ by teoreticky žalobca chcel považovať kolaudačné rozhodnutie, ktoré obsahovala požiadavku stavebného úradu na spravovanie SO 2318, resp. jeho časti žalovaným v 2. rade. Tak také rozhodnutie, ktorým stavebný úrad prekročil zákonom mu danú kompetenciu nie je možné považovať za právne relevantnú prekážku pre vlastníka v nakladaní s vecou v jeho vlastníctve. A pokiaľ by vlastník chcel takéto rozhodnutie považovať za právne relevantné obmedzenie v nakladaní s jeho vlastníctvom, mal k dispozícii viacero právnych inštrumentov na domnoženie sa svojich práv, vrátane ale nielen požiadavku voči stavebnému úradu vo veci náhrady za takéto obmedzenie, vrátane eventuálnej požiadavky na náhradu škody spôsobenej mu stavebným úradom. Nepochybne by bolo namieste uplatniť zásadu vigilantibus iura scripta sun. Pokiaľ ide o obvyklé nájomné, tak za obvyklé nájomné nie je možné považovať nájomné vo výške 15,00 EUR za jeden m2 na rok. Táto výška nájomného, aj keď bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade aplikovaná v jednom prípade (nájomná zmluva č. 08-83-0842-11-00 uzatvorená dňa 11.11.2011), neznamená ešte obvyklé nájomné, rovnako ako neznamená zavedenie praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Na zavedenie zmluvnej praxe medzi stranami nemôže slúžiť poukázanie na zmluvu o nájme pozemkov č. 50/07/910, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným v 3. rade. Ide spolu o dve zmluvy, pričom každá z nich je uzatvorená s iným subjektom. Preto uzavretie týchto dvoch zmlúv nemôže predstavovať prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Medzi žalobcom a žalovaným nebola za posledných 15 rokov uzatvorená žiadna nájomná zmluva preto vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Nemožno hovoriť o zavedení praxe. Za cenu obvyklú by bolo možné považovať cenu, ktorú dojednáva mesto Bratislava s vlastníkmi pozemkov ako nájomné pre účely usporiadania pozemkov pod verejnými plochami a komunikáciami.

Podľa týchto zmlúv, ktoré predložil žalovaný 1. a ktoré sú zverejňované v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR, je dojednávaná výška nájmu 0,33 EUR/m2/rok. Tzv. odborné vyjadrenie vypracované spoločnosťou F.-O., a.s. na žiadosť žalobcu v žiadnom prípade nemožno použiť ako dôkaz. Toto vyjadrenie je v úplnom nepomere s praxou - obvyklým nájomným, ako bolo uvedené vyššie. Okrem nominálneho nepomeru žalovaný v 2. rade opätovne poukazuje na obsah samotného vyjadrenia, podľa ktorého:

- cena prenájmu pozemku nie je obvyklá realitná transakcia, ktorú uskutočňujú realitné kancelárie a preto ani dopyt na RK nepriniesol zistenie obvyklej ceny,

- cenu prenájmu nie je možné poskytnúť z aplikácie „Cenová mapa nehnuteľností SR“,

- priemerná predajná cena pozemku je vypočítaná ako štatistický priemer obdobných pozemkov v ponuke na predaj v danom roku,

- trhová cena pozemku bola vypočítaná z doloženej dokumentácie a pri kalkulácii návratnosti investície na 25 rokov z jeho komerčného nájmu. Uvádza, že v danom prípade nejde a nemôže ísť o komerčný nájom. Predĺžený a úzky tvar pozemku a jeho situovanie v daných aktuálnych rozstupoch od susedných budov a nadzemných i podzemných objektov znemožňuje plné využitie výmery pozemku a znižuje i možnosti jeho využitia ako stavebného pozemku. Má za to, že rozhodnutie súdu, ktoré by zaviazalo žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade k vydaniu bezdôvodného obohatenia rukou spoločnou a nerozdielnou. Postavenie týchto dvoch žalovaných je natoľko rozdielne, že takéto rozhodnutie súdu by neprinieslo definitívne riešenie problému. Naopak. Nutne by generovalo ďalší súdny spor o výšku podielu zodpovednosti. Preto na takúto vec treba nahliadať analogicky pri určovacej žalobe, keď nie je považované za preukázanie naliehavosti právneho záujmu pokiaľ existuje možnosť podania žaloby na plnenie.

Žalovaný v 3. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore, ktorá sa nezakladá na žiadnom zákonnom ani skutkovom základe.

Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Zameranie skutkového stavu, výzva žalobcu, pokus o zmier, vyjadrenia žalovaného v 1. rade doručené súdu dňa 27.07.2011, 12.04.2012, 14.11.2012, 13.01.2013, 12.09.2014, 21.07.2016, 09.12.2016, vyjadrenia žalovaného v 2. rade doručené súdu dňa 13.04.2012, 22.02.2013, 24.09.2014, 07.11.2016, 15.12.2016 a právneho zástupcu žalobcu doručené súdu dňa 13.01.2012, 16.12.2012, 25.09.2014, 19.11.2014 (odvolanie), 18.12.2015, 03.06.2016, 06.07.2016, 30.08.2016, 07.12.2016, 12.12.2016, 15.12.2016, vyjadrenia žalovaného v 3. rade zo dňa 09.08.2012, 18.04.2016, 18.07.2016, vyjadrenie znalca doručené súdu dňa 29.04.2016, podklady z katastrálnej mapy, geometrické plány a fotodokumentácia, návrh architektonickej štúdie, Zmluva o nájme č.33-2002, č. 08-83-0842-11-00 o nájme pozemku, záznamy o prevzatí stavby, interné dokumenty žalovaného v 1. rade ohľadne schvaľovania prípadov, Znalecký posudok č. 68/2014, Materiál na osobné rokovanie, Odborné vyjadrenie F.-O. a.s. a doplnenie zo dňa 28.10.2016, Rozsudok OS BA V č.k. 39C/357/2005, v spojení s rozsudkom KS BA 2Co/90/07, súbor nájomných zmlúv so žalovaným v 1. rade, výpisy z obchodného registra strán sporu.

Z listu vlastníctva č. J. zo dňa 26.08.2009 je osvedčené, že vlastníkom pozemku reg. „C“ par.č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 zastavané plochy a nádvoria je žalobca, ktorý písomne podaním zo dňa 20.08.2009 a 31.08.2009 žiadal o úhradu nájomného žalovaného v 1. rade. Z dokumentácie stavebnotechnickej vrátane protokol o prevzatí stavby bolo osvedčené, že vlastníkom stavby je Slovenská republika správcom je žalovaný v 2. rade.

Z fotodokumentácie je preukázané, že na danom pozemku je verejné priestranstvo užívané v súvislosti s vybudovanou železnicou stanicou a obyvateľov mesta Bratislavy.

Z fotodokumentácie bolo vidieť, že na danom pozemku sa nachádza zastávka MHD, automat na lístky, kábel verejného osvetlenia a pouličné lampy, lavičky, verejná zeleň, stojany na odloženie bicyklov s logom Bratislavy, smetné koše, dopravné značky. Priestory železničnej stanice sú prenajímané 3. subjektom ako rôzne prevádzky (obchody, kaviarne), čo znamená, že žalovaný v 2. rade pozemok žalobcu užíva dokonca s majetkovým prospechom. Na pozemku sa tiež preukázateľne nachádza stanovisko parkovacej služby.

Z technickej dokumentácie bolo preukázané - stavebné povolenie vydané Okresným úradom Bratislava V pod č. 97/10603 zo dňa 10.07.1997 na stavbu „Dostavba trate Bratislava N. - H.“, objekt SO 2318 Predstaničný priestor - úprava komunikácií v prospech žalovaného v 2. rade ako stavebníka) a že mu bolo v rámci kolaudačného konania povolené užívanie stavebného objektu SO 2318 Predstaničný priestor - úprava komunikácií nachádzajúceho sa na pozemku (kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu BA V č.: 98/09753-005-Z zo dňa 21.05.1998. Zmluvou o nájme pozemkov č. 08-83-0842-11-00 uzatvorenou dňa 11.11.2011 (v znení jej dodatku zo dňa 09.12.2011) medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, v ktorej je nájomné určené v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva žalovaného v 1. rade č. 326/2011 zo dňa 27.10.2011 v sume 15,- EUR/m2/rok pozemku. Zmluvou o nájme pozemkov č. 50/07/910 uzatvorenou dňa 06.03.2007 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 3. rade ako nájomcom, s nájomným stanoveným vo výške 14,61 EUR/ m2 pozemku/rok. Výška nájomného je určená aj v súlade s rozhodnutím č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa (okrem iného) ustanovujú minimálne ceny prenájmov, podľa ktorého je suma nájomného za m2 v rozhodnej lokalite 15 EUR/m2/rok. Právoplatným rozhodnutím vydaným v analogickom súdnom konaní, konkrétne právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.01.2007, č. k. 39C/357/2005-139, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.04.2008, č.k. 2Co 90/07-169 (predloženým na pojednávaní dňa 08.09.2016), ktorým súd zaviazal žalobcu vydať žalovanému v 1. rade bezdôvodné obohatenie v sume 14,61 EUR/m2 ročne za podobný pozemok v rovnakom katastrálnom území - H.. Suma nájomného bola v predmetnom konaní posudzovaná a bola stanovená na základe Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, t.j. suma priznaná uvedeným právoplatným rozhodnutím bola výsledkom niekoľkoročného konania a dokazovania.

10. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. „

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak„

11. Zistený skutkový stav posudzoval súd podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,9 „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 344 „Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.“ Podľa ustanovenia § 345 „(1) Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. (2) Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. (3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.“ Podľa ustanovenia § 346 ods. 1 „Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.“ Podľa ustanovenia § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“ Podľa ustanovenia § 456 „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“ Podľa ustanovenia § 458 „(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.“ Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“ Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“ Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. (2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.“ Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“ Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. „(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.” 12. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti na základe citovaných právnych predpisov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku. Súd má za to, že právny titul nároku je daný skutočnosťou, že žalovaní v 1. rade a 2. rade užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu a žalobca plní žalovaným v 1. rade a 2. rade bez právneho dôvodu, za ktoré žalovaní v 1. rade a 2. rade neplatia žiadnu peňažnú náhradu. K uzavretiu zmluvy o užívaní pozemkov nedošlo, žalobca preukázal snahu o dohodu, avšak bezvýsledne. Daný stav pretrváva aj po podaní žaloby, k žiadnej zmene nedošlo, užívaná časť pozemku vrátená vlastníkovi nebola. Je odôvodnené predpokladať, že k prejavu vôle o uzavretie zmluvy nedošlo, teda časť pozemku je užívaná žalovaným v 1. rade a 2. rade bez právneho titulu, teda na strane žalovaných v 1. rade a 2. rade vzniká bezdôvodné obohatenie. S uvedením súvisí aj otázka pasívnej legitimácie v konaní, namietaná žalovanými. Súd má za to, že žalovaný v 1. rade je pasívne legitimovaný s prihliadnutím na ustanovenia § 1 a nasl. zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a podporne § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, teda žalovaný v 1. rade má povinnosť zabezpečovať pre osoby s trvalým pobytom na území Bratislavy verejnoprospešné služby a udržiavať s tým súvisiaci majetok vrátane informačných tabúľ, lavičiek, zelene. Žalovaný v 2. rade je správcom stavby, resp. objektu postavenom na danom pozemku, ktorý využíva v súvislosti so svojom podnikateľskou činnosťou. Argumentácia žalovaného v 2. rade, že priľahlý pozemok mal byť odovzdaný do správy mesta - žalovaného v 1. rade súd vyhodnotil vo vzťahu k meritu konania ako nedôvodnú. Naopak bolo preukázané, že uvedený objekt súvisí s užívaným stavba v správe žalovaného v 2. rade. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov vyšších stupňov, napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 20Cdo/1905/2001. Bezdôvodné obohatenie viacerých osôb, spočívajúce v užívaní cudzej veci bez reálneho rozdelenia a bez dohody o spôsobe užívania konkrétnej časti, zakladá ich solidárnu zodpovednosť poskytnúť za užívanie peňažnú náhradu a veriteľa oprávňuje požadovať splnenie povinnosti od ktoréhokoľvek z nich. 13. Vo všeobecnosti sa súd priklonil k argumentácii žalobcu založenej aj na rozhodovacej praxi súdov takto: „Preto ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka).“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/52/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 33Odo/1253/2005 „K bezdôvodnému obohateniu užívaním pozemkov, vlastnícky nepatriacich obci a pritom tvoriacich verejné priestranstvo, dochádza nielen pokiaľ obec takéto pozemky vyhlási za verejné priestranstvo, ale i v prípade, že pozemky sú s ohľadom na svoj charakter zo zákona verejným priestranstvom a sú predmetom verejného užívania.“ V súvislosti s uvedenou argumentáciou súd vyhodnotil námietky žalovaného v 1. rade a v 2. rade ohľadne spôsobu využitia pozemku, resp. nebránenia v užívaní pozemku vlastníkovi za nedôvodné. 14. K námietke pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, totožne aj argumentáciu o vyvolanej investícii a neexistencie ekonomickej výhodnosti, nakoľko bolo preukázané, že stavba je v užívaní žalovaného v 2. rade v súvislosti s prevádzkovaním železničnej stanice a s tým súvisiacich služieb. 15. K námietke premlčania nároku, tak ako ju predložil súdu žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 07.11.2016, v ktorom namietal premlčanie nároku za obdobie od 20.08.2007 do 11.01.2010 súd konštatuje, že sa nestotožnil s názorom žalovaného v 2. rade o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na predmetný právny vzťah premlčania. Súd má za to, že ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi § 269 ods. 8 Obchodného zákonníka, čiže je to vzťah obchodnoprávny a preto napriek aplikácii ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka sa na ostatné práva aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka § 261 ods. 9, ktoré obsahujú všeobecnú kompletnú úpravu premlčania v ustanoveniach 387 a nasl. Uvedená úvaha súdu má oporu aj v rozhodnutiach vyšších súdov - rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo/57/03 z 26. februára 2004, sp.zn. 1Obdo V 5/2008 (ZSP 61/2010). 16. Súd poukazuje na skutočnosť, že výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu je možné určiť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá čiastkam

vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu. Náhrada sa teda pomeruje s obvyklou hladinou nájomného. Súd vychádzal z ustanovení odborného vyjadrenia F.-O. a.s. k cene nájmu pozemku zo dňa 07.07.2016 a jeho doplnenia zo dňa 28.10.2016, ktorým bolo obvyklé nájomné pozemku stanovené na úroveň 14 - 15,- EUR/m2 ročne, prihliadal aj na obdobný záväzkový vzťah/ vzťahy, ktoré si strany sporu medzi sebou zaviedli, napr. Zmluvou o nájme pozemkov č. 08-83-0842-11-00 uzatvorenou dňa 11.11.2011 (v znení jej dodatku z 09.12.2011) medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, v ktorej je nájomné určené v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva žalovaného v 1. rade č. 326/2011 zo dňa 27.10.2011 v sume 15,- EUR/m2/rok pozemku, Zmluvou o nájme pozemkov č. 50/07/910 uzatvorenú dňa 06.03.2007 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 3. rade ako nájomcom, s nájomným stanoveným vo výške 14,61 EUR/m2/rok pozemku. Súd považoval za kardinálny prvok pri určení ceny nájmu právoplatné rozhodnutie vydané v analogickom súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Bratislava V, č.k. 39C/357/2005-139 rozsudok zo dňa 30.01.2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.04.2008, č. k. 2Co/90/07-169 ktorým bolo nájomné stanovené na sumu 14,61 EUR/m2 ročne. Súd uvádza, že zisťovanie ceny obvyklého nájmu bolo vykonané aj znaleckým posudkom č. 68/2014 znalca O.. R. T., znalca z odboru stavebníctva, ktorý však vzhľadom na závažné námietky všetkých strán sporu nebol vzatý za relevantný do konania. Predmetným znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemkov č.l. 264, nie žiadaný údaj o výške obvyklého nájomného, čo vytýkal aj žalobca znaleckému posudku na č.l. 331, žalovaný v 1. rade namietal aj výpočet všeobecnej hodnoty nájmu a žalovaný v 2. rade poukazoval na vady znaleckého posudku, ktorý namieta pre jeho nepreskúmateľnosť. Po predložení námietok strán sporu znalcovi O.. T., svojím podaním doručeným súdu 29.04.2016 znalec zotrval na použitých metódach a výsledkoch znaleckým skúmaním zisteným. Súd vzhľadom na účinnosť novely Civilného sporového poriadku pristúpil k aplikácii ustanovenia § 206 a nasl. a akceptoval odborné vyjadrenie spoločnosti F.-O. a.s. k obvyklej cene nájmu pozemku, ktoré zabezpečil žalobca, pričom žalovaný v 1. rade námietky nepredložil a žalovaný v 2. rade k uvedenému sa vyjadril tak, ako je uvedené vyššie v rámci obsahu pojednávaní. 17. Súd konštatuje, že bezdôvodné obohatenie je záväzkový vzťah medzi tými, kto sa na úkor iného obohatil a tým na koho úkor sa niekto obohatil. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predstavuje komplexnú právnu úpravu, ktorá sa aplikuje tak na občianskoprávne ako aj obchodnoprávne záväzkové vzťahy. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného prospechu majetkovej povahy u obohateného, pritom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s dôvodmi uznávanými platným právom. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je teda zodpovednosť povinného subjektu, ale vznik konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou spája zákon vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia. Ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, je podľa zákona povinný ho vydať. Zákon pritom neberie ohľad na to, či získaním tohto majetkového prospechu vznikla niekomu škoda, komu vznikla a aká bola jej výška. Rovnako ako môže poškodený žiadať od škodcu náhradu škody bez ohľadu na to, či sa škodca obohatil alebo nie, môže sa aj poškodený bezdôvodným obohatením domáhať jeho vydania, aj keď získaním tohto prospechu nevznikla nikomu škoda. Podľa konštantnej judikatúry - rozsudku NS ČR sp.zn. 33Odo/882/2006 z 24. júna 2008 „Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol“. V zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/46/09 zo dňa 30.06.2010 „...osobou s povinnosťou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaní prijali plnenie od žalobcu, bez protiplnenia v zmysle zmluvného dojednania. 18. Výpočet sumy bezdôvodného obohatenia vychádzal z rozlohy pozemku v užívaní tretej osoby vynásobený počtom dní jeho užívania, s čím sa súd stotožnil. Zároveň však súd zistil nepresnosť vo výpočte uplatneného nároku za obdobie od 20.08.2007 - 20.08.2009, kde je nesprávne uvedená výške 26.363,28 EUR. Súd prepočtom zistil, že suma zodpovedajúca 14,61 EUR za 901 m2 ročne za 2 roky je 26.327,22 EUR, preto vo zvyšnej časti nároku žalobu zamietol. Pri výpočte nárokov uplatnených žalobcom v ďalšom období po podaní žaloby, žalobca uvádza obvyklé nájomné 15,- EUR/m2 ročne pri rozlohe 1119 m2 ako vyplýva z príslušného listu vlastníctva. Samotný nárok určený ako denná suma bezdôvodného obohatenia vychádza z uvedenej konštrukcie výpočtu, preto ju súd v danom prípade akceptoval. 19. Ohľadne určenia výšky úrokov súd zmenil výšku úrokov za omeškanie od 01.02.02013 vo výške sadzby určenej pre právne vzťahy vzniknuté od 31.01.2013. Vznik nároku na úrok z omeškania sa viaže na vznik záväzkového vzťahu, akým je aj bezdôvodné obohatenie, ktoré si uplatňuje žalobca od roku 2007.

20. Súd má za to, že v danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané v priznanej sume a nesporné. S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu proti žalovanému v 1. rade a 2. rade, ktorí vo veci úspech nemali. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).