Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/42/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: R. T. D. s.r.o., G. 5, J., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou P. T. s.r.o., G. 5, J., IČO: XXXXXXXX, proti žalovaným: 1/ W.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, V., 2/ N. V., nar. XX.X.XXXX, X. XXX/XX, V., za účasti na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y., IČO: XXXXXXXX, L.. legionárov 5, G., zastúpeného I.. W. E., advokátom, D.. hrdinov XXX/XX, D., o zaplatenie 13.520,59 eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y., IČO: XXXXXXXX, L.. legionárov 5, G. proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 17Cb/64/2009-254 zo dňa 10.3.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/64/2009-278 zo dňa 8.9.2014 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y..

Sporovým stranám a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa Y. nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie 17Cb/64/2009-191 zo dňa 10.1.2013 a konanie v rozsahu sumy 5.255,56 eur zastavil a vrátil žalobcovi súdny poplatok 308,67 eur cestou príslušného daňového úradu. Zároveň uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade v spojení s opravným uznesením z 8.9.2014 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 13.520,59 eur spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu 6.11.2008 v sume 1.558,28 eura ako aj 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 13.520,59 eura od 7.11.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že o vzájomných trovách účastníkov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o peňažnom nároku žalobcu na zaplatenie 13.520,59 eur spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu 6.11.2008 v sume 1.558,28 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 7.11.2008 zo sumy 13.520,59 eura na základe tvrdenia , že žalovaní porušili zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy zo dňa 11.11.2004, keď splátky neplatili riadne a včas, v dôsledku čoho veriteľ dňa 12.9.2007 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a vyzval žalovaných dlžnú čiastku zročného úveru vo výške 430.103,40 Sk zaplatiť najneskôr do 7 dní od obdržania výzvy.

3. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrel so žalovanými v 1/, 2/ rade, ako dlžníkmi Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 11.11.2004, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá suma vo výške 350.000,00 Sk. Túto sa zaviazali zaplatiť žalobcovi v splátkach splatných 20. dňa v

mesiaci počnúc 20.12.2004 vo výške 4.589,00 Sk, pričom úrok z úveru bol dohodnutý v sadzbe 9,3% ročne. Konštatoval, že v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných podmienok mal veriteľ možnosť v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny alebo úrokov alebo poplatkov viac ako 10 dní vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a dlžník bol povinný vrátiť požičanú sumu, vrátane úroku z omeškanej čiastky.

4. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že do konania vstúpil dňa 25.11.2011 vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania, ktoré nastalo v dôsledku každej individuálnej splátky v období troch rokov pred podaním žaloby t.j. 10 splátok, kedy posledná splátka bola splatná 25.11.2005. Akcentoval na to, že už po troch mesiacoch od uzavretia zmluvy boli žalovaní v omeškaní, pričom dodávateľ až po 2,5 roku ukončil zmluvu formou mimoriadnej splatnosti, čo treba považovať za nekalú obchodnú praktiku, pretože za toto dlžné obdobie sa dlžná suma navýšila o 3.818,55 eura.

5. S takýmto názorom však žalobca nesúhlasil, a to s poukazom na to, že jeho právny predchodca využil svoje oprávnenie, avšak nie na škodu spotrebiteľa ale na škodu svoju vlastnú.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu zmluvy, že hlavný právny vzťah založený Zmluvou o úvere zo dňa 11.11.2004 bol uzavretý za účelom „údržba nehnuteľnosti“, ktorý sa podľa § 1 ods. 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za spotrebiteľský úver nepovažuje (zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu), čo však neznamená, že by nepodliehal aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, keďže normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie, zdôraznil, že medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto do úvahy (Zákon o spotrebiteľskom úvere, Občiansky zákonník a ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. ak tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 497, § 502, § 503 Občianskeho zákonníka uzavrel, že podľa zmluvy mali žalovaní vrátiť 119 splátok po 4.589,00 Sk, súčasťou ktorých bol tiež dohodnutý úrok z úveru 9,3% ročne, pričom skutočnosť, že zmluva neobsahuje RPMN nemá na vec právny význam, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. sa na túto vec nevzťahuje a iné, tzv. neprijateľné podmienky po tom, ako žalobca upravil výšku kapitalizovaného úroku z omeškania, súd nezistil, pričom o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol ešte pred začatím pojednávania v rozsahu sumy 5.255,56 eura (časť kapitalizovaného úroku z omeškania do 6.11.2008, počítaného sadzbou 26,4% ročne).

8. Zdôraznil súd prvej inštancie, že v rozhodnutí vychádzal aj z vyhlásenej mimoriadnej splatnosti celého úveru zo dňa 12.9.2007, keď vyzval žalobca žalovaných, aby celkovú dlžnú čiastku zročného úveru vo výške 430.103,40 Sk zaplatili okamžite, najneskôr do 7 dní od obdržania výzvy.

9. Z prehľadu splácania súd zistil, že posledná úhrada bola realizovaná žalovanými dňa 12.1.2006 a dňa 12.6.2007 vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi celú požičanú sumu vo vyššie uvedenom nesplatenom rozsahu a ak žalobca využil právo „zosplatniť celý úver“ povinnosťou žalovaných bolo vrátiť tieto peniaze, ako celok, v lehote na to určenej (7 dní od prevzatia výzvy).Konštatoval súd, že ručiteľovi bola výzva doručená 19.9.2007 (pôvodne žalovaný v 3/ rade Ing. W. N., ktorý dňa X.X.XXXX zomrel, v dôsledku čoho bolo voči nemu konanie zastavené uznesením zo dňa 15.2.2011) a aj keď nebolo známe, kedy bola doručená výzva žalovaným, je predpoklad, že to bolo v rovnakom období. Bez ohľadu na moment doručenia výzvy žalovaným 1/ a 2/ poprípade moment vrátenia neprevzatej výzvy späť veriteľovi je isté, že pokiaľ bola žaloba podaná dňa 27.11.2008, bola podaná včas a nie je dôvod posudzovať premlčanie každej individuálnej splátky. Navyše vedľajší účastník ani neoznačil, o ktoré splátky sa má jednať, a preto jeho vyjadrenie považoval súd za neadresné a bez výpovednej hodnoty.

10. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi dlžnú sumu úveru spolu so zmluvným úrokom v žalovanej výške, ako aj úrok z omeškania, a to s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď konštatoval, že žalobca vypočítal úrok z omeškania v zákonnej sadzbe z každej splátky resp. jej časťou za obdobie, po aké boli žalovaní v omeškaní ku dňu 6.11.2008. Pri každej splátke použil správnu úrokovú sadzbu aj správny výpočtový kľúč a súčet takto vyrátaných jednotlivých súm predstavuje sumu 1.558,28 eur. V deň zročnosti celého dlhu dňa 12.9.2007 bola základná sadzba NBS 4,25% a omeškanie s touto sumou trvá doposiaľ, preto aj v období od 7.11.2008 plynie úrok z omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy 407.321,30 Sk (13.520,59 eur).

11. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade jediným svojim podaním v rámci súdneho konania vecne reagoval a popísal, že tento úver vlastne zobral s manželkou pre Ing. N., ktorému peniaze po obdržaní odovzdal a až neskôr sa dozvedel, že úver nespláca a poukázal na to, že má záujem dlh uhradiť, avšak bez úrokov, nie v takej výške ako žalobca žiada, súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným v 1/ rade sú právne bezvýznamné, keďže nemôže byť na ťarchu veriteľa okolnosť, spočívajúca na vôli dlžníka zaťažiť sa úverom a vstúpiť s ním do záväzkového vzťahu a je len na dlžníkovi, na aký účel sa týmto spôsobom zaväzuje, čo v danom prípade poskytnutie úveru bolo na údržbu nehnuteľnosti a skutočnosť, či peniaze boli na tento účel použité, je len vecou dlžníkov.

12. Proti tomuto rozsudku podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y., a to čo do výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi peňažný nárok uplatnený žalobou. Navrhol rozsudok súdu v napadnutom výroku zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že pokiaľ súd zaviazal žalovaných na zaplatenie celého žalobcom uplatneného nároku s príslušenstvom, že po akomkoľvek ukončení úveru (predčasnom alebo prirodzenom), nemá veriteľ právo od spotrebiteľa žiadať riadny úrok, súbežne s úrokom z omeškania, nakoľko toto konanie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi omeškanie dlžníka a išlo by o dvojité sankcionovanie spotrebiteľa. V nadväznosti na to poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Zastával teda názor, že splátky po predčasnom ukončení úveru môžu byť vymáhané od spotrebiteľov už len „okresané“ od úrokov a ďalších poplatkov, teda jedna splátka by predstavovala 97,62 eur. Pri počte 78 bezúročných, nepremlčaných splátok od zosplatenia po konečnú splatnosť (od 20.8.2007 podľa §103 do 20.10.2014), by mal žalobca nárok na 7.614,36 eur.

13. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y. písomne nevyjadrili.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému Združením na ochranu občana spotrebiteľa Y. navrhol odvolanie združenia odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, alternatívne napadnutý rozsudok po jeho preskúmaní potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na ust. § 93 ods. 6 O.s.p., v zmysle ktorého bez súhlasu hlavného účastníka vedľajší účastník nie je oprávnený podať odvolanie. Keďže združenie súhlas k podanému odvolaniu nepriložilo, zastával názor, že tým nesplnilo podmienky uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Uvedené okrem iného vyplýva aj z ust. § 93 ods. 3 O.s.p., kedy súd na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu hlavného účastníka neprihliada. Možno mať teda za to, že zákonodarca očakáva od vedľajšieho účastníka aktivitu smerom k ním podporovanému účastníkovi, vďaka ktorej si zabezpečí súhlas tak so vstupom do konania, ako aj s odvolaním, prípadne dovolaním. V rámci posudzovania odvolania vedľajšieho účastníka je teda potrebné zohľadniť a rešpektovať vôľu účastníka konania, ktorý nemá záujem ďalej pokračovať v spore. V nadväznosti na to poukázal aj na dôvodovú správu k bodu 4 zák.č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a uviedol, že návrh vychádza z postavenia účastníka ako osoby, o právach a povinnostiach ktorej v občianskom súdnom konaní bezprostredne ide a doterajšiu úpravu spresňuje, že ak nejde o prípad uvedený v §

201 druhá veta (z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom), vedľajší účastník (tretia osoba) nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie a dovolanie môže podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. V tomto smere návrh zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu SR napr. sp.zn. 1Cdo/210/2012 z 28.10.2013, sp.zn. 7Cdo/135/2013 z 21.10.2013, sp.zn. 6Cdo/357/2012 z 30.10.2013, sp.zn. 4Cdo/209/2013 z 28.1.2014 a sp.zn. 3Cdo/314/2013 z 9.6.2014, na ktorú poukázal. Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/63/2013 a sp.zn. 6Cdo/77/2014 a 7Cdo/253/2014 a zastával názor, že odvolanie vedľajšieho účastníka bez súhlasu hlavného účastníka je právne neúčinné, že súhlas nemôže byť nahradený nečinnosťou hlavného účastníka, nakoľko pre dodržanie dispozičnej zásady je potrebný aktívny súhlas účastníka s úkonom vedľajšieho účastníka.

15. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta).

16. Odvolanie vo veci bolo podané výlučne vedľajším účastníkom na strane žalovaných, preto odvolací súd pred meritórnym prejednaním tohto odvolania skúmal v súlade s ust. § 201 O.s.p. (obdobne ust. § 359 jeho prípustnosť a v nadväznosti na to vzhľadom na nečinnosť žalovaných vyzval zároveň odvolateľa na predloženie súhlasu žalovaných s podaním jeho odvolania. Vzhľadom na to, že odvolateľ na výzvu súdu vôbec nereagoval, odvolací súd dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť, keďže bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

17. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto odvolací súd posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu, teda podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

18. Vzhľadom na existenciu a obsah novej procesnoprávnej úpravy, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok inštitút vedľajšieho účastníka tak ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016, nepozná.

19. Občiansky súdny poriadok upravoval postavenie vedľajšieho účastníka v tzv. spotrebiteľských sporoch v ust. § 93 ods. 2 tak, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to v znení účinnom do 31.12.2014.

20. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

21. Podľa ust. § 93 ods. 6 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie, len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

22. Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

23. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od 1.7.2016 v sporovom procesnom konaní zanikol inštitút vedľajšieho účastníka. Prechodné ustanovenia (§ 470 a § 471 pritom neriešia otázku zmeny doterajšieho vedľajšieho účastníka na iný procesný inštitút, ktorý je obsiahnutý v Civilnom sporovom poriadku, a preto je potrebné vychádzať z toho, že tento inštitút zanikol bez adekvátnej procesnej náhrady.

24. Vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 1 O.s.p. je obsahovo príbuzný inštitút intervenienta podľa § 81 CSP. Podľa novej právnej úpravy intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu. Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia v spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania (§ 82 ods. 1 . V danom prípade teda k automatickej transformácii nedochádza a vzhľadom k uvedenému, podmienky intervencie splnené neboli.

25. Subjektom, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu umožňuje Civilný sporový poriadok v konaní vystupovať iba ako osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 s tým, že takýto subjekt musí konajúci súd do konania pribrať osobitným rozhodnutím, avšak iba v prípade, ak s tým strana na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

26. Okrem toho v spotrebiteľských sporoch sa spotrebiteľ môže dať zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa (§ 291 ods. 1 .

27. Z uvedeného vyplýva, že po 1.7.2016 nemôže v konaní vystupovať na základe vlastného jednostranného rozhodnutia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y..

28. Prípustnosťou odvolania vedľajšieho účastníka sa súdna prax zaoberala a zaujala v tomto smere právny názor, podľa ktorého, ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 vety druhej O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom, okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práv na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada charakterizujúca sporové občianske súdne konanie znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka (účastník je dominus litis), nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania len na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok vrátane vyššie uvedenej výnimky treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania v súvislosti s podaným odvolaním vedľajším účastníkom je nečinný a teda nevyjadrí súhlas s podaným odvolaním. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajší účastník však má možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním (uznesenie NS SR zo dňa 7.5.2014 sp.zn. 6Cdo/77/2014).

29. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené vyzval odvolateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložil písomný súhlas žalovaných v 1/ a 2/ rade k podanému odvolaniu, na čo však odvolateľ nereagoval a do rozhodnutia odvolacieho súdu súhlas s podaním odvolania zo strany žalovaných nepredložil.

30. Keďže Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y. po 1.7.2016 nemôže v konaní vystupovať na základe vlastného jednostranného rozhodnutia, v konaní má možnosť predložiť súdu len riadnu plnú moc udelenú stranou sporu a môže tak v konaní vystupovať ako jeho riadny zástupca, čo však v spise rovnako absentuje.

31. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 nepočíta s účasťou vedľajších účastníkov v konaní tak, ako to pripúšťal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, bolo potrebné odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y. (keďže tento na výzvu súdu nereagoval, súhlas účastníka s podaním jeho odvolania nepredložil a ani plnú moc, na základe ktorej by žalovaných mohol zastupovať) odmietnuť podľa § 218 ods. 1 O.s.p. (obdobne platí ust. § 386 písm.b/ , vychádzajúc z toho, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

32. Sporovým stranám a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na výsledok odvolacieho konania a s prihliadnutím aj na existenciu a obsah novej procesnoprávnej úpravy, keďže to považoval za spravodlivé (§ 257 .

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).