Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-29-2020.pdf
PDF · 185.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu MILO MONTAGE s.r.o., so sídlom v Čiernej nad Tisou, Hlavná 110/34, IČO: 43 854 915, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Tyršovo nábrežie 7, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101448185/2020 zo dňa 17.09.2020 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101448185/2020 zo dňa 17.09.2020 (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Košice č. 101089411/2020 zo dňa 26.06.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 7.411,60 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018 daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o., so sídlom v Čiernej nad Tisou, Hlavná 110/34, IČO: 43 854 915, DIČ: 2022490701, IČ DPH: SK2022490701, t.j. žalobcovi v tomto konaní.
2. Žalobca podal na tunajší súd dňa 06.11.2020 prostredníctvom právneho zástupcu správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného a navrhol po vykonanom dokazovaní preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V správnej žalobe namietal, že administratívne rozhodnutie a jemu predchádzajúci úradný postup sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie bolo vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je dôsledkom toho, že žalovaný, aj správca dane sa nevyporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami. Vytýkal žalovanému, že odôvodnenie, ako aj obsahové náležitosti jeho rozhodnutia ho nepresvedčili o správnosti postupu administratívnych daňových orgánov, o zákonnosti ich rozhodnutí a neposilnili tak dôveru v správnosť rozhodovania v záujme toho, aby prijaté rozhodnutia viedli žalobcu k dobrovoľnému plneniu povinností. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považoval za príliš jednostranné, formalistické a aj nedostatočné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav a vytýkal žalovanému, že tento nezisťoval, či konanie pred správcom dane bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Podľa žalobcu žalovaný nemôže svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, že v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate len poukáže na skutočnosť, že sa stotožňuje so správcom dane a preberie jeho argumentáciu. V rozhodnutí žalovaný opomenul ozrejmiť svoje myšlienkové úvahy, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia, vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby žalobca nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.
3. Žalovaný na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že správca dane Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov vykonal u daňového subjektu, t.j. žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101757408/2019 zo dňa 18.07.2019, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 24.07.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. Daňový subjekt podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a dňa 10.10.2019 bola správcom dane spísaná s daňovým subjektom Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102340439/2019, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu. Táto zápisnica bola poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní a následne správca dane vydal dňa 22.10.2019 rozhodnutie č. 102420515/2019, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 7.411,60 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 100316206/2020 zo dňa 31.01.2020 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodnených záverov. Na základe žiadosti správcu dane zo dňa 01.04.2020 Finančné riaditeľstvo SR predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 90 dní listom doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 09.04.2020. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a spísal s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101069083/2020 zo dňa 22.06.2020, predmetom ktorej bolo oboznámenie sa s výsledkami vyrubovacieho konania. Následne bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 101089411/2020 zo dňa 22.06.2020.
4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“). Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za označené zdaňovacie obdobie v celkovej sume 7.441,60 EUR z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť LIPAND s.r.o., IČO : 46523693, so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 9 (pozn.: na faktúre je nesprávne uvedená adresa spoločnosti, ktorá je podľa výpisu z Obchodného registra Rooseveltova 6, Košice) za dodanie služieb - zámočníckych a zváračských prác :
- č. 2018/05/25-02, základ dane 1.608,00 EUR, DPH 321,60 EUR (zámočnícke práce vykonané v U. S. Steel Košice)
- č. 2018/05/28-03, základ dane 16.700,00 EUR, DPH 3.340,00 EUR (zváračské a zámočnícke práce vykonané v U. S. Steel Košice) a
- č. 2018/05/29-02, základ dane 18.750,00 EUR, DPH 3.750,00 EUR (zámočnícke práce, povrchová úprava kovov, práce vykonávané v Bratislave).
5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane (a to po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane) zhrnul výsledky dokazovania a vyhodnotil zistené skutočnosti nasledovne: „Správca dane skonštatoval, že fakturácia služieb bola formálne realizovaná v reťazci spoločností ALLAS s.r.o. -• LIPAND s.r.o. -> MILO MONTAGE s.r.o. -• ENERGYCO s.r.o. Nespochybnil vykonanie fakturovaných prác osobami uvedenými na predloženom zozname pre spoločnosť ENERGYCO s.r.o., ale považoval za nepreukázané, že práce boli subdodávateľský vykonané spoločnosťou LIPAND s.r.o, realizované spoločnosťou ALLAS, s.r.o. Správca dane uviedol, že práce reálne nemohli vykonať zamestnanci spoločnosti ALLAS s.r.o., pretože táto spoločnosť žiadnych zamestnancov nemala, nemohli ich vykonať ani zamestnanci spoločnosti LIPAND s.r.o., pretože žiadny z jej zamestnancov nebol evidovaný v predloženom mennom zozname pracovníkov, ktorí mali práce realizovať. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol detailný zoznam s menami 30 pracovníkov, ktorí mali práce vykonať. V tomto zozname správca dane označil 21 osôb, u ktorých zistil, že sú zamestnancami daňového subjektu
MILO MONTAGE s.r.o. a 9 osôb, ktoré nie sú zamestnancami daňového subjektu. Zo súpisu teda boli zistené osoby, ktoré neboli zamestnancami daňového subjektu MILO MONTAGE s.r.o. a ani žiadnej z dodávateľských spoločností. Správca dane ďalšie informácie zistil zo spisu spoločnosti LIPAND s.r.o. z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 (úradný záznam č. 10087411/2020 zo dňa 12.05.2020), pričom skonštatoval, že zistenia ohľadom dodania zámočníckych a zváračských prác v zdaňovacom období február 2018 potvrdzujú rovnaký spôsob obchodných vzťahov ako v máji 2018, s rozdielom inej subdodávateľskej spoločností, ktorá je tiež nekontaktná (vo februári 2018 išlo o subdodávateľa Kúpeľná investičná s.r.o.). Ďalej správca dane poukázal na svoje zistenia ohľadom spoločnosti ALLAS s.r.o., od ktorej si mal daňový subjekt LIPAND s.r.o. obstarať zváračské a zámočnícke práce vykonávané v areáli spoločností U. S. Steel Košice, s.r.o. a SLOVNAFT, a.s. v máji 2018 - spoločnosť ALLAS s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla mala zriadené virtuálne sídlo, ale k 25.11.2016 bola zmluva vypovedaná, konateľom je od 27.08.2018 občan Maďarska, k 31.08.2018 jej bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty, kontroly vykonávané v tejto spoločnosti boli ukončené podľa pomôcok. Následne správca dane v závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal na svoje zistenie, že osoby uvedené v predloženom zozname, ktoré mali vykonať fakturované práce, boli prevažne zamestnancami daňového subjektu, z čoho podľa názoru správcu dane vyplýva, že práce fakturované spoločnosťou LIPAND s.r.o. v skutočnosti realizoval vo vlastnej réžii daňový subjekt MILO MONTAGE s.r.o. a ďalej ich dodal odberateľovi ENERGYCO s.r.o. Správca dane uvádza, že daňový subjekt poukázal na mená štyroch osôb zo zoznamu, ktoré neboli jeho zamestnancami, čím nepoprel, že ostatné osoby uvedené v zoznamu sú jeho zamestnancami, pričom nevysvetlil, prečo práce vykonávané jeho vlastnými zamestnancami boli predmetom fakturácie od dodávateľa LIPAND s.r.o. ( ....) Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, nepreukázal, že dodávateľom služieb bola skutočne spoločnosť LIPAND s.r.o. Obchodné transakcie deklarované účtovnými dokladmi spoločnosti LIPAND s.r.o. predloženými k výkonu daňovej kontroly, nenesú znaky základných a reálnych princípov obchodnej činnosti a sú dôkazom, že k dodávkam služieb nedošlo tak, ako je to deklarované faktúrami u kontrolovaného daňového subjektu. Podľa zistení správcu dane fakturácia služieb bola realizovaná v reťazci spoločností ALLAS s.r.o. -> LIPAND s.r.o. -» MILO MONTAGE s.r.o. - ENERGYCO s.r.o., pričom správca dane nespochybnil vykonanie fakturovaných prác osobami uvedenými na predloženom zozname (zamestnanci spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o.), ale považoval za nepreukázané, že práce vykonala spoločnosť LIPAND s.r.o. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti LIPAND s.r.o. vyplynulo, že fakturované práce mali byť realizované spoločnosťou ALLAS s.r.o., ktorá je nekontaktná a javí prvky podvodu. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z preverovaných faktúr od spoločnosti LIPAND s.r.o. neoprávnene, pretože nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, tým došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
6. Po doplnení dokazovania v smere naznačenom v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, tak správca dane ani v ďalšom vyrubovacom konaní nespochybnil, že fakturované práce boli skutočne vykonané, avšak nebolo preukázané, že tieto práce boli vykonané podnikateľským subjektom označeným v žalobcom predložených faktúrach. Práve na základe tejto skutočnosti správca dane konštatoval, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane a neuznal právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, v ktorom v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu doplnil dokazovanie, dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z dodávateľských faktúry od spoločnosti LIPAND s.r.o. s.r.o. neoprávnene, keďže dodanie deklarované preverovanými faktúrami a ďalšími dokladmi daňového subjektu za preverované zdaňovacie obdobie sa neuskutočnilo tak, ako bolo uvedené na faktúrach. Daňový subjekt nepreukázal, že práce fakturované deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou táto spoločnosť aj skutočne dodala, a v konaní bolo preukázané, že služby, pri ktorých nebol uznaný nárok na odpočítanie dane, nedodal deklarovaný dodávateľ. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Žalovaný zdôraznil : „Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane.
V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.“ 7. Žalovaný k jednotlivým odvolacím námietkam daňového subjektu, že správca dane nedostatočne a nespoľahlivo zistil skutkový stav veci uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov správca dane nevychádzal len faktúr a dokladov predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobca prijal fakturované dodania od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Zároveň žalovaný konštatoval, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, bolo plne v súlade s procesnou právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal aj na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dodal: „.....daňový subjekt preukazoval svoj nárok na odpočítanie dane predložením listinných dôkazov (faktúr, súpisu prác, zoznamu pracovníkov, ktorí práce vykonali a podobne), konateľ daňového subjektu poskytol svoje vyjadrenie k zdaniteľným obchodom. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, však nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienky na odpočítanie dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Daňový subjekt preukázal iba formálne, že k dodaniu tovaru spoločnosťou LIPAND s.r.o. došlo, a to predložením listinných dôkazov a tvrdením, že tovar mu bol riadne dodaný. (.....) Správca dane vychádzajúc zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pri výkone daňovej kontroly nebral do úvahy len platiteľom dane deklarované účtovanie dane z pridanej hodnoty na základe predložených účtovných dokladov, ale považoval za potrebné získať čo najviac dôkazov za účelom zistenia a overenia skutočnosti, a tým zistiť skutkový stav spôsobom umožňujúcim objektívne rozhodnúť o veci.“ 8. K samotným skutkovým zisteniam, tvoriacim podklad rozhodnutia správcu dane, ako aj následne žalovaného v rozhodnutí žalovaný konštatoval: „Konateľ spoločnosti LIPAND s.r.o. potvrdil, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov, práce boli obstarané subdodávateľsky. Spoločnosť LIPAND s.r.o. predložila správcovi dane účtovné doklady, medzi ktorými boli faktúry, podľa ktorých v máji 2018 zámočnícke a zváračské práce spoločnosti LIPAND s.r.o. dodávala spoločnosť ALLAS s.r.o. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť ALLAS s.r.o. je nekontaktná, jej konateľom je maďarský občan. Keďže správca dane preverovaním dodávateľa a subdodávateľa nezískal dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach od spoločnosti LIPAND s.r.o. tak, ako boli deklarované, vyzval daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Na základe výzvy daňový subjekt okrem iného predložil správcovi dane menný zoznam pracovníkov, ktorí fakturované práce mali reálne vykonať. Správca dane z vlastnej evidencie aj preverovaním v Sociálnej poisťovni zistil, že ani jeden z pracovníkov uvedených v predloženom zozname nebol zamestnancom deklarovaného dodávateľa LIPAND s.r.o., ani zamestnancom spoločnosti ALLAS, s.r.o. (ktorá v máji 2018 v Sociálnej poisťovni nemala evidovaných žiadnych zamestnancov). Naopak, z predloženého zoznamu 30 pracovníkov, ktorí mali vykonať fakturované práce, bolo 21 osôb zamestnancami samotného daňového subjektu MILO MONTAGE s.r.o. a ďalších 9 osôb nebolo zamestnancami žiadnej zo spoločností MILO MONTAGE s.r.o., LIPAND s.r.o. a ALLAS, s.r.o. Medzi týmito deviatimi osobami sa nachádzajú mená T. U., O. Z., M. A. V. M. H., o ktorých daňový subjekt tvrdí, že ide o živnostníkov, ktorí práce realizovali na základe objednávky pána O.. Finančné riaditeľstvo SR však zo spisového materiálu nezistilo vyjadrenie konateľa spoločnosti LIPAND s.r.o. A. O., že práce spoločnosti LIPAND s.r.o. dodali práve títo štyria živnostníci, spoločnosť LIPAND s.r.o. o takomto tvrdení ani nepredložila žiadne doklady. Deklarovaný dodávateľ LIPAND s.r.o. podľa vyjadrenia konateľa mal za úlohu zabezpečiť pracovníkov na vykonanie prác pre odberateľa, ale žiadny zoznam pracovníkov správcovi dane nepredložil, naopak, z ním predložených dokladov vyplynulo, že zváračské a zámočnícke práce v mesiaci máj 2018 si spoločnosť LIPAND s.r.o. obstarávala od spoločnosti ALLAS, s.r.o. Mená konkrétnych pracovníkov, ktorí mali práce zabezpečovať, správca dane zistil iba z menného zoznamu osôb, ktorý mu predložil daňový subjekt MILO MONTAGE s.r.o. a rovnaký zoznam predložil aj deklarovaný odberateľ daňového subjektu MILO MONTAGE s.r.o., spoločnosť ENERGYCO s.r.o. Dodávateľ LIPAND s.r.o., ktorý mal zabezpečiť pracovníkov, teda len všeobecne uviedol, že zabezpečoval pracovníkov, ale žiadnych takýchto pracovníkov nekonkretizoval, bližšie sa vyjadril iba k spoločnosti ALLAS, s.r.o., ktorá vystavila spoločnosti LIPAND s.r.o. faktúry za dodanie zámočníckych a zváračských prác. Daňový subjekt MILO MONTAGE s.r.o. naopak tvrdí, že spoločnosť ALLAS, s.r.o.
práce nedodala, ale dodali ich vyššie uvedení štyria živnostníci na základe pokynov pána O.. K tomuto tvrdeniu však správcovi dane zo strany daňového subjektu, ani zo strany jeho deklarovaného dodávateľa neboli predložené žiadne doklady ohľadom obchodnej spolupráce spoločnosti LIPAND s.r.o. s týmito subjektmi. Tvrdenia daňového subjektu, že práce za spoločnosť LIPAND s.r.o. dodali vyššie uvedení štyria pracovníci z predloženého zoznamu, teda neboli správcovi dane žiadnym spôsobom preukázané. Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na skutočnosť, že k fakturovaným prácam sám daňový subjekt predložil menný zoznam 30 pracovníkov, ktorí mali tieto práce vykonať (predkladať k faktúram zoznam osôb, ktoré sa na fakturovaných prácach nepodieľali, nemal dôvod). Až po zistení správcu dane, že tieto osoby sú najmä vlastnými zamestnancami daňového subjektu a ostatné osoby nie sú zamestnancami ani daňového subjektu, ani deklarovaného dodávateľa LIPAND s.r.o., ani spoločnosti ALLAS, s.r.o., daňový subjekt tvrdil, že práce vykonali štyri osoby z tohto zoznamu ako živnostníci na základe pokynov pána O. zo spoločnosti LIPAND s.r.o. (ktorý však vo svojich vyjadreniach menovite tieto štyri osoby neuviedol). Daňový subjekt nevysvetlil, prečo predložený zoznam osôb, ktorý predložil ako dôkaz k vykonaniu fakturovaných prác od spoločnosti LIPAND s.r.o., obsahoval aj mená zamestnancov daňového subjektu, a teda prečo predmetom fakturácie od spoločnosti LIPAND s.r.o. boli aj práce, ktoré v skutočnosti vykonal vo vlastnej réžii, vlastnými zamestnancami. Daňový subjekt mal od spoločnosti LIPAND s.r.o. prijať len takú faktúru, ktorou by spoločnosť LIPAND s.r.o. fakturovala daňovému subjektu tie služby, ktoré sama obstarala a žiadne služby vykonané vo vlastnej réžii daňovým subjektom MILO MONTAGE s.r.o. V tejto súvislosti Finančné riaditeľstvo SR poukazuje aj na skutočnosť, že z predmetných faktúr nemožno zistiť, aký rozsah služieb bol vlastne predmetom fakturácie, v kolónke „množstvo" pri zváračských a zámočníckych prácach je uvedené „1 ks", žiadny počet odpracovaných hodín, ani iný údaj o rozsahu poskytnutých služieb. Podobne v odvolaní daňový subjekt uvádza, že zámočnícke a zváračke práce uvedené na faktúrach č. 2018/05/25-02, č 2018/05/28-03, č. 2018/05/29-02 v období máj 2018 neuskutočňovali len zamestnanci spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o. Z tohto tvrdenia daňového subjektu vyplýva, že tieto práce vykonali aj zamestnanci daňového subjektu. Predmetom fakturácie od dodávateľa LIPAND s.r.o. však mali byť výlučne tie práce, ktoré reálne dodal dodávateľ, v žiadnom prípade nie práce vykonané daňovým subjektom vo vlastnej réžii. Preverovaním, ktoré správca dane uskutočnil na strane deklarovaného dodávateľa LIPAND s.r.o., neboli získané také dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosť LIPAND s.r.o. skutočne, hoci aj prostredníctvom spomínaných štyroch osôb, služby dodala daňovému subjektu. Na základe uvedených skutočností správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že práce daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o. dodala spoločnosť LIPAND s.r.o. tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane nespochybnil samotné vykonanie prác, ani to, že boli vykonané pracovníkmi podľa predloženého zoznamu, nebolo však žiadnym spôsobom preukázané, že tieto práce realizovala spoločnosť LIPAND s.r.o. Oprávnené pochybnosti správcu dane sa tak stali relevantným dôvodom na nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr od deklarovaného dodávateľa, pretože daňový subjekt pochybnosti správcu dane neodstránil predložením ďalších vierohodných dôkazov. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu služieb je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, ale vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa LIPAND s.r.o. nebol preukázaný, preto daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o. nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť LIPAND s.r.o.“
9. K ďalším odvolacím námietkam daňového subjektu žalovaný uviedol, že tieto sú neopodstatnené. K námietke týkajúcej sa nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti konštatovania správcu dane ohľadom miestneho zisťovania u deklarovanej dodávateľskej spoločnosti žalovaný konštatoval, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti zistené pri preverovaní predložených dokladov, pričom dôvodom neuznania odpočítania dane nie sú zistenia ohľadom nesprávneho sídla deklarovanej dodávateľskej spoločnosti na predmetných faktúrach, ale skutočnosť, že daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane, že daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v súlade so zákonom. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku v súvislosti s vypočutím konateľa deklarovanej dodávateľskej spoločnosti žalovaný uviedol, že tento dňa 16.10.2018 pri ústnom pojednávaní nevystupoval ako svedok, ani nebol správcom dane ako svedok predvolaný, ani poučený. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že správca dane zaslal tejto spoločnosti oznámenie zo dňa 27.09.2018, že v spoločnosti vykoná miestne zisťovanie dňa 18.10.2018. Na základe tohto oznámenia sa dňa 16.10.2018 k správcovi dane dostavil konateľ spoločnosti, ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní podal vyjadrenie k obchodným vzťahom
spoločnosti LIPAND s.r.o., preto nešlo o výsluch svedka a nemožno súhlasiť s námietkou daňového subjektu o porušení jeho práva klásť svedkovi otázky. Označený konateľ spoločnosti bol vo vyrubovacom konaní po zrušení pôvodného rozhodnutia vypočutý dňa 11.06.2020, daňový subjekt bol pri vypočutí tohto svedka prítomný, ale svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Z tohto dôvodu považoval žalovaný žalobcom uplatnenú odvolaciu námietku za nedôvodnú. Ako nedôvodnú žalovaný hodnotil aj námietku o nevysporiadaní sa s kontrolnými výkazmi, pretože kontrolný výkaz daňového subjektu nemôže nahradiť preverovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov a reálnosti uskutočnenia dodania tovarov a služieb. Aj keď kontrolný výkaz je významným zdrojom informácií pre finančnú správu, práve daňovou kontrolou možno zistiť, či údaje uvedené v dokladoch daňového subjektu odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. K námietkam týkajúcim sa tvrdenia, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku, pretože z neho jednoznačne nevyplýva, či sa daňový subjekt podieľal na reťazovom obchode poznačenom podvodom, žalovaný uviedol, že správca dane ustálil svoj záver o dôvodoch určenie rozdielu dane, a to pre porušenie príslušných ustanovení zákona o DPH, a nie účasť daňového subjektu na podvodnom konaní. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí komplexne uviedol všetky zistené skutočnosti a nebolo jeho povinnosťou preukazovať, či zistený obchodný reťazec bol prípadne poznačený podvodným konaním, a či daňový subjekt o tom mohol alebo mal vedomosť. Z výsledkov vykonaného dokazovania (v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu) nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť podľa § 19 označeného zákona osobe uvedenej na faktúre, preto príjemcovi plnenia ani nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Uvedené preto jednoznačne preukazuje, ktoré ustanovenia zákona boli porušené a v závere rozhodnutia správcu dane na strane 26 sú citované § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pričom správca dane ďalej uviedol: „......že právo na odpočítanie dane podľa § 49 uvedeného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane teda nepoukázal na ustanovenia uvedené pod písmenami b), c), d) § 49 ods. 2 uvedeného zákona a z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
10. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH z preverovaných faktúr od spoločnosti LIPAND s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami označeného zákona, ako aj daňového poriadku. Postup správcu dane, keď daňovému subjektu určil rozdiel dane v sume 7.411,60 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Z uvedených dôvodov preto všetky námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní žalovaný považoval za neopodstatnené. Uviedol, že daňový subjekt ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia nepodal žiadosť o prerušenie odvolacieho konania v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z., preto žalovaný vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím.
11. Žalobca v správnej žalobe po zrekapitulovaní procesného postupu administratívnych daňových orgánov v žalobných dôvodoch predovšetkým namietal nedostatočné a neobjektívne dokazovanie vo veci, nesprávny a nezákonný postup pri vykonávaní dokazovania, nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na obhajobu a riadny proces. Namietal, že správca dane po zrušení skoršieho rozhodnutia vo veci sa nedržal pokynov uvedených v rozhodnutí žalovaného zo dňa 31.01.2020 a nesplnil pokyny, ktoré mu boli uložené odvolacím orgánom. Žalovaný následne túto nedostatočnú činnosť pri druhom rozhodnutí už prehliadol a odvolanie žalobcu bez ďalšieho zamietol. Žalobca vytýkal správcovi dane, že opakovane v rozhodnutí neuviedol, z akých skutočností a na základe akých dôkazov dospel k tvrdenému záveru o neoprávnenom odpočítaní dane, keďže zistené a zaobstarané dôkazy dostatočne nevyhodnotil. Aj odôvodnenie tohto rozhodnutia neobsahuje dôvod, akým správca dane zhodnotil vykonané dôkazy a ostatné podklady, neobsahuje ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli by k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec. Správca dane taktiež opakovane nevyhodnotil dôkazy v prospech daňového subjektu a neposúdil ich právny význam. Opakovane sa neriadil zásadou, že svoje závery musí dôsledne odôvodniť a vyhodnotiť, pričom vo svojich zisteniach nemá istotu, ak neobsahujú všetky okolnosti, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky pre uplatnenie odpočítania dane stanovené zákonom boli splnené. Žalobca je toho názoru, že správca dane len skopíroval pôvodné rozhodnutie a doplnil o opísanie stavu ohľadom opakovaného výsluchu
konateľa deklarovaného dodávateľa, o súčinnosti so Sociálnou poisťovňou, o nahliadnutí do daňového spisu deklarovanej dodávateľskej spoločnosti a využitia informácie z informačného systému finančnej správy. Žalobca zdôraznil najmä to, že ani uvedené doplnenie konania správcu dane nepreukazuje, že práce vykonané spoločnosťou LIPAND s.r.o. so neboli realizované v tom čase vlastnými živnostníkmi A., U., Z. V. H.. Správca dane ani neodôvodnil, z akých dôvodov tieto fyzické osoby nevypočul. V žalobe zdôraznil, že riadne zaplatil za dodané služby dodávateľovi a na žalobcu ako vlastníka prešlo právo nakladať so službami. Nepreukázané obchodné vzťahy iných daňových subjektov nemožno klásť na ťarchu žalobcu. Podľa jeho názoru správca dane, aj žalovaný pochybil, ak predmetné zdaniteľné plnenia neposudzovali v kontexte celej transakcie, ale uskutočnenie zdaniteľného plnenia hodnotili izolovane a pri vyvodení záverov vychádzali len zo skutočnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Žalobca vytýkal žalovanému, že ani z jednej výzvy správcu dane v priebehu daňového konania nebolo jasné, aké ďalšie dôkazy by mal žalobca predložiť na preukázanie jeho tvrdenej obchodnej transakcie s prihliadnutím na povahu plnenia. Poukázal zároveň na skutočnosť, že pochybnosti správcu dane vyjadrené v protokole nepredstavujú odôvodnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti, preukázateľnosti, či správnosti účtovníctva žalobcu, ktoré by viedli k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu. Práve v týchto súvislostiach hodnotil, že správca dane, aj žalovaný neuniesli svoje dôkazné bremeno o spochybnení prijatého zdaniteľného plnenia deklarovaným spôsobom. Zároveň sa venoval argumentácii administratívnych daňových orgánov o prípadnej účasti žalobcu na podvodnom konaní. Ak administratívne daňové orgány vychádzali z domnienky na podozrenie z podvodného konania, tak žalobca považuje za vhodné pripomenúť, že je pravdou, že odpočet dane na vstupe u prijatého zdaniteľného plnenia v zmysle zákona o DPH je možné odmietnuť aj z dôvodu účasti daňového subjektu na podvodnom konaní a v tej súvislosti poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, ako aj Súdneho dvora. Ďalej tvrdil, že predmetnú transakciu medzi žalobcom a jeho dodávateľom nemožno vnímať izolovane a nemožno umelo prehliadnuť reálne okolnosti uskutočnenia plnenia, ale je potrebné posúdiť a preukázať, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o obchodných vzťahoch jeho dodávateľa a z toho dôvodu mu zaniká právo na odpočet, resp. či môže byť obvinený z porušovania daňových predpisov.
12. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a zopakoval, že správcovi dane predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a ktoré preukazujú reálnosť daňového plnenia. Vyslovil názor, že pokiaľ neuznanie deklarovaného dodania služieb, resp. tovaru by mala byť zapríčinená nedôverou správcu dane, tak v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správca dane, ako aj žalovaný neuviedli, ako mal žalobca okrem predložených dokladov preukázať, že zdaniteľné obchody (tovar) boli reálne uskutočnené, resp. z akých dôvodov správca dane vyhotovené faktúry, a k ním predložené všetky možné doklady nepovažuje za relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru v skutočnosti došlo. Žalobca ďalej namietal porušenie ust. § 45 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku v súvislosti s vypočutím svedka p. O. dňa 16.10.2018 bez prítomnosti žalobcu a namietal aj nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia v ďalšom vyrubovacom konaní. Za nezrozumiteľný považoval aj výrok rozhodnutia správcu dane a celkovo rozhodnutie žalovaného považoval za nedostatočné a nezrozumiteľné.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2021 k správnej žalobe uviedol, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom jeho odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia konkrétnych ustanovení zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami označeného zákona, ako aj daňového poriadku. Postup daňových administratívnych orgánov tak nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný dospel k záveru, že všetky žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej správnej žalobe nie je možné akceptovať a tieto sú neopodstatnené. Navrhol preto, aby správny súd žalobu zamietol.
14. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s postupom a závermi správcu dane a žalovaného neznamená, že procesný postup daňových orgánov a závery o nepreukázaní práva na odpočítanie dane z predložených faktúr od spoločnosti LIPAND s.r.o. boli nesprávne, príp. sú v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z výsledkov dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca odpočítal daň z faktúr od dodávateľskej spoločnosti neoprávnene, keďže dodanie zámočníckych a zváracích prác deklarovaných preverovanými faktúrami predloženými žalobcom ku daňovej kontrole
za zdaňovacie obdobie máj 2018 sa neuskutočnilo touto spoločnosťou. Žalobca nepreukázal, že práce fakturované spoločnosťou LIPAND s.r.o. táto spoločnosť aj skutočne dodala. Okrem formálnych dôkazov (faktúry, súpis prác, zoznam pracovníkov, ktorí práce vykonali a tvrdenie, že mu práce boli riadne dodané) nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaných prác dodávateľskou spoločnosťou, ktorá vystavila preverované faktúry. Dôkazy formálnej povahy by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Ďalej žalovaný vo vyjadrení zopakoval argumentáciu vedúcu k jeho záverom z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia správcu dane a podstatu záveru o nesplnení zákonných podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH zhrnul do tvrdenia: „Z vyjadrení konateľa spoločnosti LIPAND s.r.o. a z predložených dokladov spoločnosti LIPAND s.r.o. vyplynulo, že práce pre žalobcu mal dodávateľ LIPAND s.r.o. obstarať subdodávateľsky od spoločnosti ALLAS s.r.o. Správca dane preveroval vzťah osôb uvedených v žalobcom predloženom mennom zozname pracovníkov k daňovému subjektu, k dodávateľovi a subdodávateľovi. Zistil pritom, že ani jedna z osôb uvedených v tomto zozname nebola zamestnancom deklarovaného dodávateľa LIPAND s.r.o., ani zamestnancom spoločnosti ALLAS, s.r.o. (ktorá v máji 2018 v Sociálnej poisťovni nemala evidovaných žiadnych zamestnancov). Naopak, z predloženého zoznamu 30 pracovníkov, ktorí mali vykonať fakturované práce, 21 osôb bolo zamestnaných u samotného daňového subjektu MILO MONTAGE s.r.o. a ďalších 9 osôb nebolo zamestnancami žiadnej zo spoločností MILO MONTAGE s.r.o., LIPAND s.r.o. a ALLAS, s.r.o. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že tieto skutočnosti zistil správca dane vlastným konaním a žalobca až na základe tohto zistenia správcu dane tvrdil, že práce vykonali štyria pracovníci z predloženého zoznamu - T. U., O. Z., M. A. V. M.D. H. ako živnostníci na základe pokynov pána O. zo spoločnosti LIPAND s.r.o. (ktorý však vo svojich vyjadreniach menovite tieto štyri osoby neuviedol). Žalovaný zo spisového materiálu nezistil žiadne vyjadrenie konateľa spoločnosti LIPAND s.r.o. A. O., že práce spoločnosti LIPAND s.r.o. dodali práve títo štyria živnostníci, spoločnosť LIPAND s.r.o. o takomto tvrdení nepredložila žiadne doklady, ani nepredložila žiadny zoznam osôb, ktoré mali za spoločnosť LIPAND s.r.o. vykonať práce pre žalobcu MILO MONTAGE s.r.o. Zoznam pracovníkov, ktorí mali vykonať fakturované práce, správcovi dane predložil daňový subjekt a jeho odberateľ ENERGYCO s.r.o., ale dodávateľ LIPAND s.r.o., ktorý mal zabezpečiť pracovníkov, prostredníctvom konateľa len všeobecne uviedol, že zabezpečoval pracovníkov, žiadne mená však nekonkretizoval. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca na str. 14 odvolania proti rozhodnutiu správcu dane č. 101448185/2020 zo dňa 17.09.2020 uviedol, že zámočnícke a zváračské práce uvedené na faktúrach č. 2018/05/25-02, 2018/05/28-03 a 2018/05/29-02 v máji 2018 nevykonávali len zamestnanci žalobcu MILO MONTAGE s.r.o. Sám teda uznal, že fakturované práce vykonávali aj jeho zamestnanci, nijako však nevysvetlil, prečo predmetom fakturácie od spoločnosti LIPAND s.r.o. boli aj práce, ktoré v skutočnosti žalobca vykonal vo vlastnej réžii, vlastnými zamestnancami. Predmetom fakturácie od dodávateľa LIPAND s.r.o. mali byť výlučne tie práce, ktoré reálne dodal dodávateľ, nie práce vykonané daňovým subjektom vo vlastnej réžii. Preverovaním, ktoré správca dane uskutočnil na strane deklarovaného dodávateľa LIPAND s.r.o., neboli získané také dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosť LIPAND s.r.o. skutočne, hoci aj prostredníctvom spomínaných štyroch osôb, dodala služby daňovému subjektu. Žalobca pochybnosti správcu dane o tom, že fakturované práce skutočne dodala žalobcovi spoločnosť LIPAND, s.r.o. neodstránil a žiadne ďalšie dôkazy vylučujúce pochybnosti správcovi dane nepredložil. Správca dane existenciu fakturovaných prác ako takých nespochybnil, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dodávateľská spoločnosť LIPAND s.r.o. nepreukázala, že fakturované práce skutočne vykonala a dodala žalobcovi, ani neboli zistené žiadne iné fakty, ktoré by preukázali, že údaje uvedené na faktúrach zodpovedajú skutočnosti. Zo strany dodávateľa neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce dodanie služieb daňovému subjektu dodávateľom uvedeným na faktúrach. (......) K žalobným dôvodom žalobcu, že správca dane a žalovaný nevykonali ťažiskový dôkaz a nevypočuli T. U., O. Z., M. A. V. M. H. žalovaný uvádza, že s touto námietkou sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania skonštatoval, že daňový subjekt ani jeho deklarovaný dodávateľ k tvrdeniu o vykonaní prác T. U., O. Z., M.D. A. V. M. H. za spoločnosť LIPAND s.r.o. nepredložili žiadne dôkazy, správca dane preto nemal dôvod vypočuť ich ako svedkov, pretože žiadny obchodný, ani iný právny vzťah k spoločnostiam LIPAND s.r.o., resp. MILO MONTAGE s.r.o. samotné tieto spoločnosti nijako nepreukázali. ( ....) Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o nevysporiadaní sa s kontrolnými výkazmi žalobcu a jeho dodávateľa uvádza, že kontrolné výkazy nenahradzujú účtovné doklady, ich podaním daňový subjekt len deklaruje ekonomické aktivity, ktorých reálnosť v nadväznosti na splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je povinný preukazovať správcovi dane predložením konkrétnych
účtovných dokladov vzťahujúcich sa k podanému daňovému priznaniu a kontrolnému výkazu, spolu so všetkými dôkaznými prostriedkami preukázateľne potvrdzujúcimi uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, a tým aj splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a u dodávateľskej spoločnosti vznik daňovej povinnosti ako podmienky pre odpočítanie dane. Kontrolný výkaz je zdrojom informácií pre finančnú správu, umožňuje efektívnejšie plánovať daňové kontroly a práve daňovou kontrolou možno zistiť, či údaje uvedené v dokladoch daňového subjektu odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. V tomto prípade správca dane získal dostatok dôkazov, na základe ktorých dospel k oprávnenému záveru, že deklarované dodanie prác žalobcovi spoločnosťou LIPAND s.r.o. nebolo preukázané. (.....) V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o porušení ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku žalovaný trvá na svojom stanovisku, ktoré uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. (....) K žalobnému dôvodu o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia v ďalšom vyrubovacom konaní žalovaný uvádza, trvá na svojom stanovisku uvedenom v žalobou napadnutom rozhodní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného č. 100316206/2020 zo dňa 31.01.2020 ( ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane č. 102420515/2019 zo dňa 22.10.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie) bolo správcovi dane doručené dňa 21.02.2020. Správca dane žiadosťou č. 100737642/2020 zo dňa 01.04.2020 požiadal o predĺženie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o 90 dní, o čom upovedomil daňový subjekt listom č. 100738515/2020 zo dňa 01.04.2020. Finančné riaditeľstvo SR listom č. 100761139/2020 zo dňa 08.04.2020, doručeným správcovi dane dňa 09.04.2020, žiadosti správcu dane vyhovelo a lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní predĺžilo o 90 dní. Uvedené skutočnosti sú zaznamenané v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia a vyplýva z nich, že podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Daňového poriadku termín na vydanie rozhodnutia bol 21.04.2020, na základe žiadosti správcu dane bol tento termín predĺžený o 90 dní, t.j. do 21.07.2020. Správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal dňa 26.06.2020, t.j. v zákonom stanovenej lehote.( ....)
15. K tvrdeniam o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia žalovaný vo vyjadrení uviedol, že výrok rozhodnutia správcu dane č. 10108941 liga/2020 zo dňa 26.06.2020 obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, preto tvrdenie žalobcu v tomto smere považuje za neopodstatnené.
16. Žalobca v replike zo dňa 07.05.2021 k vyjadreniu žalovaného trval na svojich stanoviskách uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ako aj vyplývajúcich z podanej správnej žaloby a nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o neopodstatnenosti jeho nároku na odpočet DPH z predložených faktúr.
17. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu spolu s prílohou mu bola doručená dňa 27.05.2021.
18. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby, s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP zamietol.
19. Na pojednávaní, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 07.07.2022 žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu a odvolal sa na obsah podanej správnej žaloby a uplatnené žalobné dôvody, ako aj skutočnosti uvedené v replike k vyjadreniu žalovaného. Na pojednávaní sa zástupca žalovaného nezúčastnil, neúčasť bola ospravedlnená listom zo dňa 29.06.2022, s tým, že žalovaný zobral na vedomie, že sa môže pojednávať v neprítomnosti ich zástupcov. Súd preto na pojednávaní konal v neprítomnosti zástupcu žalovaného v zmysle ust. § 114 SSP.
20. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť procesného postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov zo dňa 26.06.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 7.411,60 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní (daň vyrubená podaným daňovým priznaním 24.06.2018 - 239,54 EUR, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní
- 7.651,14 EUR, rozdiel dane v sume - 7.411,60 EUR, ktorý rozdiel bolo uložené zaplatiť daňovému subjektu do pätnástich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet správcu dane).
21. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH, keď správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 7.431,60 EUR z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť LIPAND s.r.o. za dodané služby, a to zámočnícke práce, zváračské práce, povrchovú úpravu kovov a práce vykonávané v Bratislave. Žalovaný neuznanie práva na odpočítanie DPH z predložených faktúr (č. 2018/05/25-02, č. 2018/05/28-03 a č. 2018/05/29-02) odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že vo faktúrach uvedené služby dodal deklarovaný dodávateľ LIPAND s.r.o. a táto spoločnosť v rámci vykonávaného dokazovania ani nepreukázala, že došlo k dodaniu fakturovaných prác žalobcovi a tým aj k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH. Aj z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že správca dane existenciu fakturovaných prác ako takých nespochybnil, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dodávateľská spoločnosť nepreukázala, že fakturované práce skutočne vykonala a zo strany dodávateľa neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce dodanie služieb daňovému subjektu dodávateľom uvedeným na faktúre.
22. Správny súd zdôrazňuje, že účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno - právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti daňovému subjektu.
23. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.
24. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet, a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.
25. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.
27. Podľa § 19 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
28. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a/ až e/. Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak: - a/ je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b/ za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, - b/ sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí, - c/ platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary, - d/ sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu, za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby.
29. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
31. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).
32. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).
33. Podľa 24 § ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
34. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
35. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
36. Z obsahu žalobcom podanej správnej žaloby vyplýva, že tento žalobné dôvody špecifikoval nasledovne :
- nedostatočné a neobjektívne preukázanie veci, vrátane nesprávneho a nezákonného postupu v procesnom postupe administratívneho orgánu (porušenie práva žalobcu na obhajobu a na riadny proces),
- nesprávne právne posúdenie veci,
- nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia správcu dane,
- nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť.
37. K žalobným dôvodom spočívajúcim v tvrdení o nedostatočnom zistení skutočného stavu veci (a následnému preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH z predložených faktúr) správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti na preukázanie nároku k daňovému priznaniu predložil faktúry, č. 2018/05/25-02, č. 2018/05/28-03 a č. 2018/05/29-02 a na základe výzvy správcu dane dňa 20.11.2018 konateľ daňového subjektu predložil súpis prác k jednotlivým faktúram a vyjadrenie daňového subjektu k prevedeným prácam a menný zoznam pracovníkom - osôb, ktorý podľa daňového subjektu uskutočnili fakturované práce. K pochybnostiam správcu dane o skutočnostiach vyplývajúcich z predmetných faktúr (a to aj v súvislosti s tvrdením, že predmetné práce ako živnostníci pre deklarovaného dodávateľa vykonali T. U., O. Z., M. A.G. V. M. H.Č.) žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol nasledovné : „Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že spoločnosť ALLAS s.r.o. sa na projektoch nezúčastnila, ale tieto štyri osoby práce vykonali ako živnostníci na základe pokynov pána O. zo spoločnosti LIPAND s.r.o. Konateľ spoločnosti LIPAND s.r.o. však k tomuto tvrdeniu žalobcu neuviedol nijaký dôkaz, ani tieto štyri osoby nemenoval ako živnostníkov, ktorí fakturované práce dodali, naopak, správcovi dane k preukázaniu zdaniteľných obchodov so žalobcom predložil doklady, medzi ktorými sa nachádzali faktúry od spoločnosti ALLAS s.r.o. za vykonanie zámočníckych a zváračských prác v areáli SLOVNAFT a.s. a v areáli U.S. Steel Košice s.r.o. v mesiaci máj 2018, k čomu konateľ spoločnosti LIPAND s.r.o. pán O. uviedol, že je to firma, ktorá vykonáva pre spoločnosť LIPAND s.r.o. takisto zváračské a stavebné práce, vie zohnať pracovníkov rôznej profesie. Žiadne doklady preukazujúce obstaranie prác od vyššie uvedených štyroch živnostníkov správcovi dane spoločnosťou LIPAND s.r.o. predložené neboli. Žalobca v tejto súvislosti zároveň uvádza, že na rozdiel od žalobcu vypočutie týchto štyroch živnostníkov ako svedkov nepovažuje za kľúčový dôkaz, pretože žalobca ani v podanej správnej žalobe nijako nevysvetlil rozpor týkajúci sa fakturovaných služieb, ktoré podľa zistení správcu dane vykonali aj zamestnanci žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že predmetom fakturácie od dodávateľa LIPAND s.r.o. mali byť výlučne tie práce, ktoré reálne dodal dodávateľ, nie práce vykonané daňovým subjektom vo vlastnej réžii. Ako je vyššie uvedené, samotný žalobca na strane 14 svojho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému rozhodnutiu, uviedol, že zámočnícke a zváračke práce uvedené na faktúrach č. 2018/05/25-02, 2018/05/28-03, 2018/05/29-02 v období máj 2018 neuskutočňovali len zamestnanci spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o. Uvedená skutočnosť podľa názoru žalovaného vylučuje tvrdenia pravdivosti predložených faktúr, podľa ktorých všetky takto fakturované práce mala dodať spoločnosť LIPAND s.r.o. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že riadne preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou LIPAND s.r.o. a správca dane nedostatočne vykonal dokazovanie, keď nevypočul ako svedkov T. U., O. Z., M. A. V. M. H.. Ani vypočutie týchto svedkov nemohlo odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, že deklarované obchody sa uskutočnili tak, ako to bolo uvedené na faktúrach, keďže aj samotný daňový subjekt potvrdil, že práce uvedené na
týchto faktúrach uskutočňovali aj jeho zamestnanci. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že menný zoznam pracovníkov k fakturovaným prácam predložil žalobca správcovi dane bez toho, aby vysvetlil, že v zozname sa nachádzajú aj jeho vlastní zamestnanci, uvedené zistil správca dane až vlastným vykonaným dokazovaním. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že doplnenie konania správcom dane nepreukazuje, že práce vykonané spoločnosťou LIPAND s.r.o. neboli realizované v tom čase vlastnými živnostníkmi U. T., Z. O., A. M. V. H. M.. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade daňový subjekt, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, tvrdí. Daňový subjekt si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Ak daňový subjekt nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, teda že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.“
38. V tej súvislosti správny súd opakovane zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
39. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
40. Správny súd konštatuje, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený.
41. Z ustanovenia § 24 ods. l Daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ktorý ak neunesie dôkazné bremeno, nemôže byt' v uplatnení nároku na odpočítanie dane úspešný. Z uvedeného preto vyplýva, že ak daňový subjekt v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb na základe faktúr od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti, je povinný preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, a to v prvom rade vznikom práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. l a 2 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby v zmysle § 19 ods. l, 2 zákona o DPH. Samotná faktúra, ani kontrolný výkaz, bez preukázania reálneho dodania tovaru a služby, nezakladá podmienku vzniku práva na odpočítanie dane.
42. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, ako aj správcu dane o pochybnostiach o dodaní v predložených faktúrach označených služieb deklarovaným dodávateľom, a to práve z dôvodov, ktoré
sú uvedené vyššie v citácii žalovaného z jeho vyjadrenia k správnej žalobe. Za takejto situácie nastal presun dôkaznej povinnosti opätovne na žalobcu, ktorého povinnosťou bolo preukázať nielen existenciu danej služby, ale najmä to, že uvedenú službu dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Práve z týchto dôvodov preto správny súd hodnotí námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave vecí, ako aj o porušení procesných ustanovení daňového poriadku pri dokazovaní za nedôvodné.
43. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože podľa názoru súdu administratívny orgán vo svojich rozhodnutiach na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu a z neho prijatých skutkových záverov vyvodil správne a zákonné právne závery o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, pričom aj správna úvaha žalovaného týkajúca sa právneho posúdenia veci je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne konkrétna a preskúmateľná a nevzbudzuje žiadne pochybnosti. Nedôvodná podľa názoru správneho súdu je aj námietka o nesprávnej (nezrozumiteľnej) formulácii výroku rozhodnutia správcu dane, pretože tento obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je konkrétny, určitý a zrozumiteľný. Z výroku rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, aká daň bola vyrubená v daňovom priznaní zo dňa 24.06.2018, ak daň bola zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní, aký je rozdiel dane, ktorej zaplatenie bolo uložené daňovému subjektu a lehota jej splatnosti, vrátane platobného miesta. Nemožno prisvedčiť ani námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti, pretože rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane ako celok tvoriace administratívne rozhodnutie daňového orgánu, ktoré je podľa názoru súdu dostatočne odôvodnené a dáva odpovede na všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa tak skutkového stavu tvoriaceho podklad rozhodnutia, ako aj následného právneho hodnotenia danej veci. Z rozhodnutia administratívneho orgánu možno vyvodiť aj procesný postup správcu dane, ako aj žalovaného a po jeho preverení (vo vzťahu k tvrdenému porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku) správny súd (a to aj nad rámec žalobných dôvodov) nezistil žiadne také pochybenia procesného charakteru, ktoré by v sebe mohlo mať potenciál prípadného zrušenia rozhodnutia žalovaného, resp. aj rozhodnutia správcu dane. Správny súd pritom poukazuje na to, že dňa 16.10.2018 sa konateľ deklarovanej dodávateľskej spoločnosti dostavil pred správcu dane a uviedol informácie v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou týkajúce sa obchodných vzťahov spoločnosti LIPAND s.r.o. V danom prípade preto nevystupoval v procesnom postavení svedka, preto nemožno prisvedčiť vznesenej námietke žalobcu. Ako svedok bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 11.06.2020, kedy bol prítomný aj daňový subjekt, ale právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia, pretože aj podľa názoru správneho súdu lehota na vydanie rozhodnutia správcu dane (po zrušení skoršieho rozhodnutia správcu dane) bola 21.04.2020, ktorá bola predĺžená na základe žiadosti správcu dane o 90 dní, t.j. do 21.07.2020. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 26.06.2020, t.j. v zákonom stanovenej lehote.
44. Na základe týchto skutočností preto správny súd žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).