Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6P-22-2016.pdf
PDF · 81.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci rozvodu manželstva manželov M. W., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. S. XX a T. W., nar. X.X.XXXX, bytom A. S. XX a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. W., nar. XX.XX.XXXX a Y. W., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania M. W., rodenej O., nar. XX.X.XXXX a T. W., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v L., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu L., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode sa maloletá F., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec detí sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej F. Y. Y. sumou vo výške 30 % zo životného minima na každé dieťa, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky detí.
Styk otca s deťmi n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom, maloleté deti F. W. Y. Y. W. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu detí sumou 23,63 EUR na každé dieťa. Styk otca s deťmi nežiadala navrhovateľka upraviť súdnym rozhodnutím. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka s odôvodnením, že manželstvo uzatvorili účastníci po šesťročnom spolužití, počas ktorého sa im narodili štyri deti. Po uzavretí manželstva sa narodila maloletá Y. W., ktorá trpí detskou mozgovou obrnou a epilepsiou. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo medzi manželmi v roku uzatvorenia manželstva, keď manžel začal nadmieru požívať alkoholické nápoje. Jeho závislosť od alkoholu taká vážna, že začal rozpredávať ich spoločne nadobudnuté veci. Po narodení najmladšej dcéry odišiel manžel zo spoločnej domácnosti a nadviazal mimomanželský pomer. K manželke sa správal arogantne a agresívne, viackrát ju fyzicky napadol. Od roku 2009 sa účastníci ako manželia nestýkajú, manžel býva u svojej matky v obci D.. Navrhovateľka bola ochotná zotrvať v manželskom zväzku so zreteľom na maloleté deti za predpokladu, že sa manžel bude liečiť z alkoholickej závislosti, nakoľko však manžel neprejavil žiaden záujem o liečbu a s deťmi neudržiava žiaden vzťah, city navrhovateľky k nemu ochladli. Z vyššie uvedených dôvodov sú podľa navrhovateľky vzťahy medzi manželmi vinou manžela tak vážne
rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení ich manželského spolužitia v roku 2009 niet podľa navrhovateľky žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Manželstvo účastníkov nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí, ktoré sú vystavované neustálym stresovým situáciám vyvolávaným manželom. Z uvedeného dôvodu nebude rozvod manželstva podľa navrhovateľky ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré chce navrhovateľka vychovávať aj naďalej, a to v pokojnom prostredí.
2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva napriek jeho riadnemu doručeniu nevyjadril.
3. Podľa § 22 zák. č. 36/2005 Z z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
4. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
5. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
6. Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu. Jej výsluchom súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2009, kedy sa odporca odsťahoval k svojej matke do obce D., kde žije doteraz. Od doby, čo sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, žiadnym spôsobom neprispieva na výživu detí, ani na vedenie domácnosti. Problémy v manželstve účastníkov nastali po narodení dcéry Y. v roku 2009, ktorá sa narodila postihnutá. Manžel sa o dieťa odmietal starať, začal v nadmernom množstve požívať alkoholické nápoje, žiarlil, fyzicky navrhovateľku napádal, o čom podala navrhovateľka aj trestné oznámenie. Následne 2 - 3 mesiace po narodení dieťaťa sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od uvedenej doby sa otec s deťmi vôbec nestretáva, na ich výživu neprispieva.
7. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného.
8. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
10. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§76 ods. 1 Zákona o rodine).
14. Z výsluchu matky maloletých detí súd zistil, že táto je tohto času na opatrovateľskej dovolenke a poberá opatrovateľský príspevok vo výške 270,- EUR, ako aj rodinné prídavky na jedno dieťa. Spolu s deťmi žije matka v chatrči, kde platí 25,- EUR mesačne za elektrinu, 12,- EUR mesačne za telefón. Vzhľadom k postihnutiu je maloletá Y. odkázaná na užívanie liekov, za ktoré matka dopláca mesačne asi 62,- EUR a dodržiavanie diéty. Maloletá tiež navštevuje špeciálnu školu v Bardejove, v súvislosti s čím má matka náklady na cestovné. Ostatné výdavky má matka bežné, týkajúce sa hygieny, ošatenia a zdravotnej starostlivosti. Styk otca s maloletými deťmi navrhovateľka nežiadala upravovať.
15. Kolízny opatrovník navrhoval pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 30% zo životného minima a styk otca s deťmi neupravovať.
16. Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a nie je predpoklad, aby v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil vo vzájomnom dlhodobom odcudzení účastníkov a nezáujme manžela o rodinu. Otec sa nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti, na ich výživu a potreby žiadnym spôsobom neprispieva. Rozvod manželstva preto nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí účastníkov. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.
17. Súd ďalej upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. Y. Y. W. na čas po rozvode tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Vyživovacia povinnosť otca maloletých detí voči F. Y. Y. bola určená vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu na každé z detí. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, podľa znenia ktorého s účinnosťou od 1.7.2016 je suma životného minima na nezaopatrené dieťa 90,42 EUR a 30 % z tejto sumy je 27,13 EUR.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.