Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Csr-2-2016.pdf
PDF · 68.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 proti žalovanému: R. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom XXX XX I. XXX o zaplatenie 40,56 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 524,56 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 8,25 % ročne od 13.1.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žaloba sa z a m i e t a. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na začatie rozhodcovského konania proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 40,56 eur, úroku 135,50 eur, úroku z omeškania 8,14 eur, poplatku 288,25 eur, úroku v sadzbe 39,15 % ročne z 40,56 eur od 8.10.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania v sadzbe 8 % ročne z 40,56 eur od 8.10.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 312,- eur, trov mediačného konania 178,09 eur a náhrady trov konania. Jeho návrhu bolo rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 13622/14 z 14.11.2014 vyhovené, pričom žalovaný sa zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza. Jeho žalobe bolo vyhovené rozsudkom z 10.4.2015, č.k. 8C/189/2014-46, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.9.2016. Preto súd v konaní o tejto žalobe podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov pokračoval. 2. Žalovaný sa počas rozhodcovského konania a následne ani v priebehu konania na súde k dôvodnosti uplatneného nároku nevyjadril. 3. Súd vykonal dokazovanie listinami zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 8C/189/2014, a to čl. 8 zmluva o úvere a čl. 10 - 11 rozhodcovský rozsudok. Z vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci: 9.1.2013 uzavreli účastníci zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver 500,- eur a žalovaný sa zaviazal do 12.1.2014 zaplatiť úver zvýšený o 484,- eur, z čoho 195,75 eur predstavovali dohodnuté administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a 288,25 eur úrok v dohodnutej sadzbe 39,15 % ročne; v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov 96,80 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 40,60 %. Žalovaný do 17.10.2014 svojimi splátkami žalobcovi zaplatil 459,44 eur. 4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 5. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
6. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 7. Predmetom konania bol nárok žalobcu zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku. Na vzťah účastníkov sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 500,- eur, ktorý mal žalovaný zaplatiť v jednej splátke 984,- eur spolu s úrokom a poplatkom do 12.1.2014. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zaplatil žalobcovi na splatenie tohto úveru čiastku 459,44 eur. Preto mu dlhuje na istine, úroku a dohodnutom poplatku 524,56 eur a súd žalobe v tejto časti vyhovel. Z takto priznanej čiastky súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v sadzbe 8,25 % ročne podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to od 13.1.2014, keď sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru. 8. Z tvrdení žalobcu v návrhu na začatie rozhodcovského konania a ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 312,- eur a trovy bližšie nešpecifikovaného mediačného konania 178,09 eur. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti podľa ktorých by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok i za obdobie po 12.1.2014, keďže je zrejmé, že úrok bol dojednaný len za obdobie od poskytnutia úveru do 12.1.2014. Preto bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti nedôvodná a súd je zamietol. 9. Žalobca si uplatnil v žalobe zaplatenie 962,54 eur bez príslušenstva. Jeho návrhu bolo vyhovené sčasti o zaplatenia 524,56 eur. Preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.