Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/352/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávnených 1/ D. Z. G. so sídlom O. N., P.O.V. XXX, E. Z., Z., V. X. C.; 2/ F. P. so sídlom V., Ul. XX. R. proti povinnému P. o vymoženie istiny vo výške 1.008,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. apríla 2016, č. k. 0Er/1601/1998-32 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. P. M., W. úrad so sídlom U. N. XX, P.O.V. XXX, V. V., náhradníkovi povereného súdneho exekútora Dr. P. V., náhradu trov exekúcie vo výške 42,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie oprávneného, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.1997. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení). Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bolo zavedená zákonom č. 242/2001 Z.z. zo dňa 31.5.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 1.7.2001 a v odseku 3 dňa 1.4.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy. Lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 24.07.2007, čím došlo k

zániku práva priznaného uvedeným rozhodnutím. Preto súd exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 5, § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 42,38 eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 16,60 eur za vykonané 5 úkonov exekučnej činnosti (podľa § 15 ods. 1 vyhlášky), z hotových výdavkov vo výške 18,72 eur (poštovné 15,40 eur a materiálové náklady 3,32 eur) a z uplatnenej 20% DPH z priznanej odmeny a náhrady vo výške 7,06 eur (podľa § 196 Exekučného poriadku). S poukazom na ustanovenie § 197 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal povinného, pretože procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, ktoré by umožňovalo prelomiť zásadu zakotvenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, neprichádza do úvahy, keďže dôvodom zastavenia exekúcie je strata účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas a postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku a jeho trvania nijako nemohol ovplyvniť. S týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1MCdo/1/2013.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený vo výroku o zastavení exekúcie. Uviedol, že podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať nejneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Poukázal na to,že uvedené ustanovenie o prekluzívnej lehote nadobudlo účinnosť dňa 01.07.2001 zák. č. 242/2001 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Rozhodnutie č. 107/1997 zo dňa 02.07.1997 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.1997. S poukázaním na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka bola predpísaná exekučným titulom právoplatným pred dňom účinnosti zmeny zákona, ustanovenie o preklúzii sa v súvislosti s ním nepoužije, preto sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia.

3. Oprávnený 1/, povinný ani súdny exekútor sa k odolaniu oprávneného 2/ nevyjadrili.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov 21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

7. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do 10-tich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

8. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č. 5307 003036 zo dňa 04.08.1998 poveril súdneho exekútora Dr. P. V. vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 30.385,-Sk (1.008,60 Eur) s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky P., č. XXX/XXXX zo dňa 02.07.1997. Dňa 22.04.2015 bol doručený súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie, nebolo vykonané v lehote 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti v zmysle § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2001, čo je skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pokiaľ vychádzal zo záverov stanoviska Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.11.2002 (Snj 84/02). Pre oblasť verejného práva (osobitne

pre oblasť správneho trestania) platí, že v prípade nadobudnutia účinnosti právnej normy, ktorá je priaznivejšia pre jej adresáta, táto platí spätne aj na také prípady, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Tento záver je možné aplikovať aj v prejednávanej veci v otázke preklúzie práva vymáhať poistné a penále za omeškanie s platením poistného.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu zastavil a preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .