Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/523/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Z.. V. V. a sudcov Z.. L. H. a S.. S. E. v exekučnej veci oprávneného: F. K., s.r.o., E. XXXX, I. nad Topľou, F.: XX XXX XXX, zastúpeného Z.. V. A., advokátom, ul. P. V. XX/A, X., proti povinnej: S. A., nar. XX.X.XXXX, I. P. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom S. A., nar. XX.X.XXXX, I. P. XX, o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora Z.. I. I., D. úrad I. nad Y., E. XXXX, I. nad Topľou, pod č. D., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Er/710/2011-24 zo dňa 29.3.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

3. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa X.XX.XXXX poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora Z.. I. I. pre vymoženie istiny XX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia, zmenkovej odmeny X,XX eur, trov konania XX,XX eur, trov právneho zastúpenia v súdnom konaní XX,XX eur, poplatku za vydanie poverenia XX,XX eur, trov právneho zastúpenia v exekúcii XX,XX eur a trov exekúcie.

4. Exekučným titulom v uvedenej veci je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu Košice sp. zn. X Zm XX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa X.XX.XXXX. Z uvedeného exekučného titulu bolo zistené, že povinný bol ním zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu XX,XX eur s úrokov vo výške X % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia, zmenkovú odmenu X,XX eur a trovy konania.

5. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Oprávnený v podaní uviedol, že v tomto konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok s tým, že vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou Y., a.s., G.. Jednalo sa o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje aj to, že príslušný krajský súd vydal exekučný titul. Okrem toho

v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by umožňovala súdu posudzovať právny vzťah povinného a uvedenej spoločnosti ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Oprávnený poukázal na dôkazy, z ktorých vyplývajú ním tvrdené skutočnosti a to súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XZm/XX/XX. Dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie priložiť z dôvodu, že spoločnosť Y., a.s. medzičasom zanikla a v držbe oprávneného je len zmenka, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky po vydaní rozhodnutia. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné v súčasnosti od oprávneného žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia konania, pretože šlo by o aplikáciu neprípustnej retroaktivity.

6. Exekučným titulom v tomto konaní je zmenkový platobný rozkaz, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky vystavenej povinným, ktorý je fyzickou osobou. Exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol podaný dňa XX.XX.XXXX. Oprávnený v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podaním zo dňa XX.X.XXXX doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Doplnenie návrhu bolo doručené v stanovenej lehote XX-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok a ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia t.j. dňa XX.XX.XXXX.

7. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený poukázal na to, že v danej veci sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený nepripojil dôkazy, ktoré tieto ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Pokiaľ uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je obsahom exekučného spisu, súd uvádza, že takáto zmluva sa v spise nenachádza. Uvedené je zrejme aj z toho, že už v exekučnom titule predloženom v tomto exekučnom konaní sa ako žalobca uvádza oprávnený, ktorý aj podal návrh na vykonanie exekúcie a teda nebol tu ani dôvod preukazovať existenciu takejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Oprávnený ďalej poukázal na dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, kde sa rozhodovalo o vydaní exekučného titulu s tým, že dôkazy preukazujúce vlastný vzťah medzi povinným a jeho predchodcom nemá k dispozícii. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku skutočnosti podľa prvej vety tohto ustanovenia je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Túto povinnosť oprávneného nie je možné nahrádzať súdom t.j. tým, aby súd si za účelom overenia skutočnosti uvádzaných oprávneným vyžiadal súdny spis a oboznámil sa s jeho obsahom.

8. Keďže oprávnený nepredložil s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie dôkazy preukazujúce ním uvádzané skutočnosti, súd považuje jeho tvrdenia v uvedenom podaní za nepreukázané. Z obsahu spisu je zrejme, že povinný je fyzickou osobou, ktorá vo vzťahu k oprávnenému nevystupovala ako podnikateľ v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené je zrejme z toho, že v exekučnom titule, ani návrhu na vykonanie exekúcie nie je uvedená táto skutočnosť resp. identifikačné číslo povinného ako podnikateľa. Poukazujúc na ustanovenie § 243f ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku pritom platí, že ak sa nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. V tomto konaní oprávnený nepreukázal, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa uvedeného ustanovenia.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), h) e), C.s.p. Uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany prvostupňového súdu, jeho rozhodnutie považuje za nezákonné a toto rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného konformné s ústavou.

11. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou Y., a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Y., a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť Y., a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bolo vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným.

12. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania.

13. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do XX.XX.XXXX nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.

14. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu na len základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti (aj po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok.

15. V čase vystavenia zmenky neexistovala v Slovenskej republike právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do zákona č. 40/196 Zb. Občianskeho zákonníka zavedená s účinnosťou od 1.4.2004, ďalej zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde

opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.

16. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáha zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia, žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

17. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

20. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

21. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XZm/XX/XX-X.

23. Odvolací súd k odvolaniu oprávneného dodáva, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok nachádzajúcich sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

24. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto si odvolací súd dal pripojiť zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XZm/XX/XX-X.

25. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje

domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3), súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil.

26. Podľa záverov odvolacieho súdu nejde o retroaktivitu, ako na to poukázal odvolateľ, pretože citované zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote jedného mesiaca opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, čo pri existencii kompletnej dokumentácii nebol právny problém.

27. Vzhľadom na to, že oprávnený si zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného zákonného ustanovenia Exekučného poriadku nesplnil, odvolací súd považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobil spochybnenie vecnej stránky uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie na základe čoho odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám trovy odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).