Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-127-2016.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8C/127/2016
Uznesenie
Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martičekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 8. mája XXX/XX, XXX XX K., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Svidník dňa 16.11.2016 žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 2403, vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor pre okres Svidník, okres Svidník, katastrálne územie Svidník a to bytu č. XX vo vchode XX na X poschodí súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XXX ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX.
2. Návrh odôvodnil tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu si voči žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie 1.662,74 Eur titulom zmluvy o úvere zo dňa 12.09.2011, ktorú žalovaná v pozícii dlžníka uzavrela so žalobcom ako s veriteľom. Žalovaná je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, pričom v zmysle § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Konštatoval, že žalovaná si odo dňa uzavretia zmluvy musela byť vedomá svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu poskytnutú titulom úveru spolu s príslušenstvom. Žalovaná ale porušila platobnú disciplínu v dôsledku čoho došlo zo strany žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná dlh nezaplatila aj napriek viacnásobným výzvam žalobcu a ani samotné podanie žaloby na ňu nemalo žiaden vplyv a to aj napriek tomu, že žalovaná disponuje (ako je zrejmé z tohto návrhu) majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku uhradiť. Žalobca má obavu, že by zo strany žalovanej mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam, čo by mohlo ohroziť vykonanie exekúcie či už formou scudzenia nehnuteľnosti tretej osobe, zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho nariadenia je samotná existencia obavy na strane žalobcu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Žalobca taktiež poukázal na to, že podľa jeho názoru zriadenie zabezpečovacieho nariadenia žalovanú nijako neohrozí dlhodobo, pretože v súdnom konaní o zaplatenie pohľadávky možno v dohľadnej dobe očakávať rozhodnutie, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Vychádzajúc z platnej judikatúry (uznesenie NS SR zo dňa 27.10.1994 sp. zn. 2Obdo/312/94) zabezpečenie zriadením
záložného práva je inštitút, ktorý bráni tomu, aby bola exekúcia ohrozená. Žalobca si taktiež uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,09 Eur.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh, žalobou vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8Csp/21/2016, na ktorú poukázal žalobca v návrhu a v súlade s § 295 CSP vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni žalovanej a zistil, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť.
4. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 až 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 324 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 12.09.2011 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 12.09.2011 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
10. Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
11. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
12. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť len za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: a) bol podaný návrh na jeho nariadenie (súd ho nemôže nariadiť z úradnej moci) b) existencia spôsobilého predmetu záložného práva (vec, právo alebo iná majetková hodnota) c) má ním byť zabezpečovaná výlučne peňažná pohľadávka d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie
13. Súd preskúmal splnenie vyššie uvedených podmienok v tejto právnej veci a dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca vo svojom
návrhu splnenie tejto podmienky odvodzoval od toho, že žalovaná porušila platobnú disciplínu pri splácaní úveru, čo viedlo k zosplatneniu úveru, pričom následne nereagovala na výzvy žalobcu a ani samotné podanie žaloby na ňu nemalo žiaden vplyv aj napriek tomu, že disponuje majetkom, z ktorého by mohla pohľadávku uhradiť. Podľa názoru súdu ale skutočnosť, že žalovaná sa dostane so splácaním úveru do omeškania, čo vedie k zosplatneniu úveru a k podaniu žaloby, nemôže sama o sebe zakladať obavu z budúceho zmarenia exekúcie. V opačnom prípade by každý jeden dlžník, ktorý sa dostane so splácaním úveru do omeškania a disponuje spôsobilým predmetom záložného práva po podaní návrhu zo strany veriteľa musel čeliť zriadeniu záložného práva na tento predmet, teda de facto by posledná z uvedených podmienok (existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie) mala vyplývať z prvých troch podmienok, čím by sama o sebe nemala žiaden význam.
14. Pre naplnenie vyššie uvedenej podmienky musí žalobca minimálne osvedčiť (nie je potrebné preukázať) existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Aj keď v návrhu žalobca prezentoval obavy z toho, že zo strany žalovanej by mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam, čo by mohlo ohroziť vykonanie exekúcie či už formou scudzenia nehnuteľnosti tretej osobe, zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie, túto svoju obavu absolútne ničím nepodložil. Žalobca ani len nepoukázal na to, že by žalovaná mala takýmto spôsobom konať, alebo sa aspoň o to pokúšala, či to plánovala. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere, od ktorej žalobca odvíja existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanej (a ktorá je súčasťou spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 8Csp/21/2016) ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Majetkové pomery žalovanej by preto žalobcovi mali byť dobre známe, pretože bolo jeho zákonnou povinnosťou (ako dodávateľa) pred uzavretím tejto zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver, t.j. posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa (cit. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa). Ak tak žalobca aj skutočne urobil a bonita žalovanej v tom čase podľa názoru žalobcu nebola dostatočná, súdu nie je známe, prečo jej aj napriek tomu úver poskytol bez zabezpečenia (napr. záložnou zmluvou), hoci z výpisu z listu vlastníctva predloženého samotným žalobcom je zrejmé, že žalovaná nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy V 215/02Š, tzn. že žalovaná už bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v čase, keď žalobca jej úverovú bonitu skúmal. Naopak, ak mal žalobca za to, že úverová bonita žalovanej bola v tom čase dostatočná (na základe čoho jej poskytol úver), žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by od tej doby došlo k nejakým zmenám na majetku žalovanej (či pokusom alebo prípravám na takéto zmeny), ktoré by zakladali obavu z budúceho zmarenia exekúcie.
15. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, ktorá je súdu známa z jeho činnosti a to pomerne rozvinutú konkurenciu na trhu so spotrebiteľskými úvermi (či už poskytovanými bankovými subjektmi, ako je aj žalobca, alebo nebankovými subjektmi), kde poskytnutie úverov bez zabezpečenia (slogany ako „úver aj bez ručiteľa či založenia nehnuteľnosti“) tvorí súčasť trhu a konkurenčného boja poskytovateľov úverov. Navyše poskytovanie úverov bez zabezpečenia je z hľadiska odplaty pre dodávateľov v priemere výhodnejšie ako úvery so zabezpečením, čo je zrejmé z údajov o hodnotách priemernej RPMN zverejnených podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - napr. v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere dňa 12.09.2011, t.j. v 4. štvrťroku 2011 bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením do 1.500,- Eur vrátane so splatnosťou 1 - 5 rokov na trhu s úvermi v priemere vo výške 32,92%, no pri rovnakých úveroch bez zabezpečenia v priemere vo výške až 45,23%. Toto konštatovanie neznamená, že pri spotrebiteľských úveroch nie je možné využiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 CSP, avšak odôvodňuje to potrebu skúmať osvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pretože bez toho by mohlo toto sudcovské záložné právo nahrádzať zmluvné záložné právo v zmysle § 552 OZ.
16. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nepovažoval návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný je to, že aj pri rozhodovaní o takomto návrhu musí súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových práv dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej ho zriaďuje (potreba rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality), pretože z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer (viď. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1158). Žalobca návrhom žiada zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti - bytu vo vlastníctve žalovanej a to bytu, kde má žalovaná zriadený aj trvalý pobyt. Je preto možné (aj keď nie preukázané), že ide súčasne o obydlie žalovanej, ktoré požíva osobitnú právnu ochranu (viď. napr.
rozsudok SD EÚ vo veci Monika Kušionová / SMART Capital, a.s., sp. zn. C-34/13). Pohľadávka žalobcu, na zabezpečenie ktorej žiada zriadenie záložného práva je vo výške 1.662,74 Eur s príslušenstvom, čo je hodnota neprimeraná k hodnote bytu. Navyše súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že žalovaná je riadne zamestnaná, pričom ňou dosahovaná výška mzdy v súčasnosti neodôvodňuje potrebu zriadenia záložného práva na jej obydlie.
17. Návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť, a preto ho súd ako nedôvodný zamietol.
18. Vzhľadom na to, že týmto rozhodnutím sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu vo veci. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá v ňom ale nevykonala žiaden úkon (súd rozhodoval bez doručenia návrhu žalovanej), a tak jej ani žiadne trovy tohto konania nevznikli. Preto súd rozhodol, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.