Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/442/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu Q. Z. L., a. s., so sídlom T., M. XXXX/XXX, K. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. J. s.r.o., korešpondenčná adresa: T., M. XXXX/XXX, proti žalovanému R. Q., bydliskom H. nad U., Z. II XXX/XX, o zaplatenie 195,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2016, č. k. 18C/275/2014-60 takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.08.2016 na pokračovanie v konaní pod procesným označením osobitný subjekt konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Žalovaný ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka (Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) trovy právneho zastúpenia vo výške 63,54 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 195,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 195,53 eur od 09.07.2014 do zaplatenia, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 19,79 eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.07.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky a príručka pre držiteľa, ktorej súčasťou je sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému revolvingový úver vo výške úverového rámca v sume 320 eur prostredníctvom úverovej karty. Žalobca sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol vyzvaný listom zo dňa 29.08.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Uplatnený dlh pozostával z istiny vo výške 187,83 eur, úroku vo výške 0,79 eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 6,86 eur a úroku za poistné vo výške 0,05 eur. Vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS), ktorý vstúpil do konania na stranu žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že v danom prípade nepochybne došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), a k) musí zmluva obsahovať ročnú úrokovú sadzbu (v predmetnej zmluve je ročná úroková sadzba uvedená neurčito v neprospech spotrebiteľa), RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a

iných poplatkov (v predmetnej zmluve absentuje termín splatnosti jednotlivých splátok). Výška mesačnej splátky je vyjadrená percentuálne, pričom takto dojednaná výška mesačnej splátky je nepresná, nejasná a nie je z nej zrejmé, akú cenu dlžník za poskytnutie služby v skutočnosti platí. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca dňa 19.07.2011 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného limitu 320 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 26,28 % ročne, 11,88 % ročne. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný celkovo z poskytnutých prostriedkov vyčerpal sumu 2.002,28 eur a celkovo uhradil 2.097,02 eur. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 29.08.2013 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru vo výške 415,82 eur, a to v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá síce bola uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona), konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona) a hodnotu RPMN vrátane priemernej RPMN (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona). Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade, ak je dlžníkovi poskytovaný revolvingový úver, ktorý dlžník čerpá opakovane v rôznej výške, môžu tieto skutočnosti spôsobiť ťažkosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzatvorenia zmluvy a tiež pri určení počtu skutočne zaplatených splátok úveru alebo termínu končenej splatnosti úveru, avšak je potrebné pre revolvingové úvery hľadať taký výklad ustanovenia § 9 zákona, ktorý by čo najviac zachoval zmienený účel a zmysel tohto ustanovenia. V prípade uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienok uvedených v texte zmluvy (úver 320 eur, splátka 4 % z dlžnej čiastky). Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, že pre charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu zmluva tieto údaje neobsahuje. Keďže, predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti predpísané zákonom, možno konštatovať, že úver poskytnutý žalobcom je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný čerpal úver v celkovej výške 2.002,28 eur, pričom žalobcovi uhradil celkom sumu 2.097,02 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný žalobcovi uhradil viac, ako mu bolo poskytnuté a ako bol povinný vrátiť, zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. O trovách súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd prvej inštancie nepriznal. V konaní však na strane žalovaného vystupoval i vedľajší účastník, ktorý sa podieľa na úspechu žalovaného. S poukazom na plný úspech žalovaného v konaní, priznal súd i vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 63,54 eur (2x úkon právnej služby po 18,26 eur; 1x režijný paušál po 8,04 eur, 1x režijný paušál po 8,39 eur, t. j. 52,95 eur, k tomu 20 % DPH, celkom teda 63,54 eur), pričom súd vedľajšiemu účastníkovi priznal za jeden úkon sumu 18,26 eur namiesto ním uplatnenej sumy 19,92 eur, nakoľko hodnota úkonu predstavuje sumu 195,53 eur a režijný paušál v sume 8,04 eur, nakoľko jeden úkon vedľajší účastník vykonal už v roku 2014 (dňa 25.08.2014), kedy hodnota režijného paušálu predstavovala sumu 8,04 eur.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov konania, s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, aby vedľajšiemu účastníkovi nepriznal žiadne trovy právneho zastúpenia, prípadne ich znížil. Uviedol, že súd priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré žalobca nepokladá za účelne vynaložené. Vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom vystupuje v obdobných konaniach na strane spotrebiteľov a podáva hromadné a obsahovo totožné vyjadrenie iba s obmenou jednotlivého prípadu, avšak právna argumentácia je v obdobných veciach úplne rovnaká. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013 a zo dňa 20.06.2014 sp. zn. 6MCdo 9/2013. Žalobca nevidel dôvod na priznanie vzniknutých trov právneho zastúpenia, pretože zo skúsenosti vie, že vedľajší účastník vstupuje iba do konaní, kde je predpoklad procesného úspechu. Pokiaľ by išlo o konanie, kde by procesný úspech nebol, do konania nevstúpi, alebo z neho vystúpi. Vzniká z toho dôvodu otázka, o akú ochranu spotrebiteľa ide, či existuje reálny záujem vedľajšieho účastníka chrániť spotrebiteľov, alebo je motivovaný iba finančným ziskom. Ďalej poukázal na to, vedľajší účastník nemal vo vzťahu k výsledku konania ani úspech ani neúspech. Vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať odpovedajúcou materiálnou, ale aj personálnou základňou. Pre vstup združenia zastúpeného advokátom nebol žiadny dôvod, zbytočne

sa tým len navýšili trovy konania navodzujúc dojem, že účelom vstupu nebol ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania.

3. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním zo dňa 03.08.2016 doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.08.2016, ktoré na základe predchádzajúceho návrhu na vstup vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník v súlade s § 93 O.s.p., navrhlo aby súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu (návrh na vstup do konania) riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník, ostávajú účinky jej úkonu zachované, ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať nový (duplicitný) návrh na jej pribratie do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt konania. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., a preto ostáva procesná kontinuita zachovaná na základe všeobecného pravidla o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, z opatrnosti navrhoval, aby súd v súlade s 95 ods. 1 pribral právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt konania. Iba pre ten prípad súčasne žiadal, aby mu súd v súlade s § 262 ods. l priznal náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016. Vo vzťahu k podanému odvolaniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ak vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,25 Eur. Právne zastúpenie v danej veci považoval za dôvodné, účelné a sledujúce legitímny cieľ. Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný práve v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Argumentáciu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí sám z podstaty existencie byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach označil za účelovú, nelogickú, až absurdnú. Uvádza, že vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu "rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Mali za to, že vďaka pôsobeniu vedľajšieho účastníka došlo k úspechu žalovanej v konaní, preto nemožno hovoriť o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka. Namietol, že žiadny právny predpis nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nechal zastúpiť v konaní advokátom.

4. Podľa § 95 ods. 1 na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

5. Odvolací súd sa primárne zaoberal návrhom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník, aby s ním súd, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol, nakoľko združenie k návrhu nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd následne preskúmal vec v napadnutom rozsahu /vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi/ podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, preto odvolací súd preskúmaval iba túto časť rozhodnutia, pričom rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

8. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok / ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania a preto aj odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa O.s.p..

9. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

12. Postavenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.

13. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

14. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov konania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.

15. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( do 30.06.2016 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ) podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Správne konštatoval, že keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, pričom rovnaký nárok má aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane, pričom trovy konania aj správne vyčíslil.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli /§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP/, rovnako ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do zániku procesného postavenia

vedľajšieho účastníka (dňom 30.06.2016) v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto nebol dôvod na ich priznanie.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .