Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-7-2022.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s. r. o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. 365, 981 XX Z., štátny občan SR, vedenej pod sp. zn. EX 11777/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 399,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/952/2014 - 28 z 25. januára 2018, takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj ,,okresný súd“, „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 2Er/952/2014 - 28 z 25. januára 2018 exekúciu zastavil (prvý výrok) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy exekúcie, „výška ktorých bude určená samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia“ (druhý výrok).
1.1 V odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený návrhom (na vykonanie exekúcie) zo dňa 08. 03. 2014 požiadal o vymoženie sumy 399,00 Eur s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 12289/11 zo dňa 14. 01. 2013. Vykonaním exekúcie okresný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Oprávnený v priebehu exekučného konania predložil okresnému súdu fotokópiu zmenky z 11. 10. 2011, Zmluvy o úvere zo dňa 11. 10. 2011, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a následne aj vrátane rozhodcovskej zmluvy, uzavretej taktiež dňa 11. 10. 2011. Na takto predložené listinné dôkazy poukázal oprávnený aj v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 1. 2016.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 243f ods. 1 a 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej aj ,,Exekučný poriadok“), na ust. § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“), na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 9 ods. 2 písm. j) a y), § 11 ods. 1 a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 11. 10. 2011, t. j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Konštatoval, že podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je súd povinný zastaviť exekúciu za splnenia nasledovných podmienok: a) exekučný titul bol
vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
1.3 Okresný súd ako súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 11. 10. 2011 uzavretá zmluva o úvere. Súdu prvej inštancie bolo z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto mal za nepochybné, že zmluvu o úvere uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Na druhej strane mal okresný súd za to, že z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by povinný do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň okresný súd považoval za potrebné ustáliť aj to, či je možné predmetnú zmluvu o úvere súčasne považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že je nepochybné, že oprávnený dočasne poskytol povinnému peňažné prostriedky vo forme úveru. Zdôraznil, že zmluva o úvere sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v tom prípade, ak na strane dlžníka vystupuje dlžník spĺňajúci charakteristiku podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. ide o fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto tak tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania (povolania), ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie (povolanie) prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má poskytnutie úveru so zamestnaním či povolaním dlžníka. Vymedzenie účelu poskytnutia úveru „na výkon zamestnania" v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného preukázať tvrdenie, že úver bol dlžníkovi poskytnutý na uvedený účel má taký vplyv, ako by v zmluve o úvere nebol účel úveru vymedzený vôbec. Súdu prvej inštancie bola navyše z jeho úradnej činnosti známa tá skutočnosť, že v zmluvných formulároch oprávneného sa v obdobných prípadoch v drvivej väčšine prípadom uvádza, že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp. povolania, a to aj v prípadoch, ak sú klienti trvale nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia v dôchodkovom veku, preto samotné zaškrtnutie príslušného políčka o tom, že úver sa poskytuje dlžníkovi na výkon povolania, nepovažoval súd prvej inštancie za dôkaz preukazujúci tvrdenú skutočnosť. Vzhľadom na absenciu iných dôkazov v tomto smere dospel súd prvej inštancie k záveru, že úver bol povinnému poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo zamestnania, preto sa uzavretá zmluva o úvere považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.
1.4 Vo vzťahu ku zmenke, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy o úvere zakázané ustanovením § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola preto vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia. V rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, tieto priznal oprávnenému v uplatnenej výške. V rozhodcovskom konaní taktiež podľa súdu prvej inštancie nebolo zohľadnené, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na zákaz použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Konštatoval, že tým, že oprávnený žiadal vymôcť svoj nárok v rozpore so zákonom, zavinil zastavenie exekúcie, preto súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s použitím § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (v ďalšom len „CSP“) rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
2. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie (ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil) podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
2.1 V III. časti odvolania označenej oprávneným ako ,,PRÁVNA POVAHA ZMLUVY O ÚVERE“ oprávnený uviedol, že pokiaľ ide o oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Podľa oprávneného, právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
2.2 Vo IV. časti odvolania označenej oprávneným ako ,,PRÁVO NA SPRAVODLIVÝ PROCES“ oprávnený uviedol, že si povinnosť vyžadovanú zákonných ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, preto podľa oprávneného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru.
2.3 V V. časti odvolania označenej oprávneným ako ,,DOBRÉ MRAVY“ oprávnený uviedol, že inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve je potrebné vnímať ako inštitút, ktorý plní funkciu korektívu a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože uvedené ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení Občianskeho zákonníka.
2.4 V VI. časti odvolania označenej ako ,,ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA“ oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú doložku ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno vnímať ako obranu proti ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
2.5 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený v odvolaní žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. V podaní zo dňa 03. 06. 2019, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie potom ako oprávnený podal odvolanie, označenom ako „Podnet na zastavenie exekúcie“, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. uviedol, že na majetok povinného Maroša Sendreia bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/304/2019 zo dňa 27. 03. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 65/2019 dňa 02. 03. 2019, konkurz, preto podáva podnet na zastavenie exekúcie.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe uvedeného podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z Obchodného vestníka č.65/2019 zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2OdK/304/2019 zo dňa 27. marca 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 65/2019 dňa 02. apríla 2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): XXXX., X. Z, bytom G., X. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Ing. Zuzana Šníderovú, so sídlom kancelárie Budovateľská 12, 962 23 Očová, zn. S1787; vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru je zrejmé, že táto môže byť uspokojená v konkurze.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Z citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia
konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 03. apríla 2019.
8. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania, preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
9. Z dôvodu zastavenia exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, odvolací súd vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie neposudzoval.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).