Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CbZm-121-2016.pdf
PDF · 127.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-2CbZm/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, proti žalovanému: 1/ F. Q., nar. X. D. XXXX, bytom: O. X/X, V. - E., 2/ S.. K. L., nar. XX. N. XXXX, bytom: H. XXXX/XX, P. P., zastúpenému JUDr. Petrom Púchovským, advokátom, so sídlom: Komenského 3, Banská Bystrica, 3/ S.. Y. I., nar. XX. R. XXXX, bytom: R. Y. Ď. XXX, 4/ S.. Y. K., nar. XX. E. XXXX, bytom: Y. XXX, o zaplatenie 389.827,68 eura (11.743.948,86 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 371.219,14 eura, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne: zo zmenkovej sumy 389.827,69 eura od 11. novembra 2008 do 17. decembra 2012, zo zmenkovej sumy 371.219,14 eura od 18. decembra 2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1.299,43 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytnú žalovaní 1/, 3/ a 4/ na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 30. januára 2009, č. k. 3Zm/621/2008-22.
II. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
III. Žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 12. novembra 2008 sa žalobca domáhal, aby súd uložil zmenkovým platobným rozkazom žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 11.743.948,86 Sk (389.827,68 eura), spolu so 6% ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 11. novembra 2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 39.146,50 Sk (1.299,43 eura) a nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobca je majiteľom zmenky vystavenej na sumu 11.743.948,86 Sk, pričom na zmenku nebolo ku dňu podania návrhu nič platené.
2. Súd vydal 30. januára 2009 zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/621/2008-22 (ďalej tiež „zmenkový platobný rozkaz“), ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a ktorý voči žalovanému 1/, 3/ a 4/ nadobudol právoplatnosť. Uznesením z 15. apríla 2016, č. k. 3Zm/621/2008-88, súd v zmysle ust. § 372y zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej tiež „OSP“), zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 2/ zrušil z dôvodu, že zmenkový platobný rozkaz nebol žalovanému 2/ riadne doručený do nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., teda do 23. decembra 2015.
3. Žalobca vo vyjadrení z 2. novembra 2016 uviedol, že je vlastníkom zmenky s doložkou „bez protestu“, vystavenej XX. Z. XXXX spoločnosťou EKKOR, a.s. na rad žalobcu, na sumu 11.743.948,86 Sk (389.827,69 eura), splatnou XX. V. XXXX, s miestom platenia: Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 6, Bratislava, ktorú žalovaní 1/ - 4/ podpísali per aval. Spôsob a podmienky doplnenia zmenky boli so žalovanými dohodnuté v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve z XX. Z. XXXX. Predmetná zmenka zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XX/AUOC/XX z XX. Z. XXXX, v znení dodatkov č. 1 - 7, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a vystaviteľom zmenky ako dlžníkom. Zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi podnikateľmi, konajúcimi v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôvodom avalu žalovaného 2/ bola jeho majetková prepojenosť s vystaviteľom zmenky, pričom v čase avalu zmenky bol žalovaný 2/ akcionárom vystaviteľa zmenky.
4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 29. júla 2009 a na základe tohto exekučného titulu bola voči nemu vedená exekúcia, v rámci ktorej súdny exekútor vymohol 2.705,59 eura. Namietal, že zrušenie zmenkového platobného rozkazu bolo vykonané neoprávnenou osobou a zásadným spôsobom zasahuje do zákonných možností meniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, keďže v čase vydania uznesenia bolo možné dosiahnuť zrušenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu len prostredníctvom obnovy konania a dovolania. Poukázal na to, že ust. § 372y OSP nie je možné aplikovať na právoplatne skončené konanie. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu mu nebol poskytnutý žiadny úver a teda vo vzťahu k žalobcovi nemohol konať v rámci predmetu činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Poprel tvrdenie žalobcu, že dôvodom avalu žalovaného 2/ na zmenke bola jeho majetková prepojenosť s vystaviteľom zmenky, keďže žalovaný 2/ nikdy nebol akcionárom vystaviteľa zmenky, nemal s ním žiadne funkčné vzťahy a nebol s ním ani majetkovo prepojený. Keďže žalobca podal rovnakú žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 3Zm/621/2008, ktoré bolo právoplatne skončené, vzniesol námietku res iudicata, ktorá bráni pokračovaniu v konaní vedenom pod sp. zn. 2CbZm/121/2016 a navrhol konanie zastaviť.
5. Žalobca vo vyjadrení z 24. augusta 2017 poukázal na to, že sa na základe zmenkového platobného rozkazu domáhal voči žalovaným 1/ - 4/ výkonu exekúcie, pričom žalovaný 2/ podal v rámci exekučného konania námietky s odôvodnením, že predmetný zmenkový platobný rozkaz mu nebol doručený a exekúcia je tak voči nemu vykonávaná na podklade rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z 27. septembra 2012, sp. zn. 2Cdo/255/2012, v zmysle ktorého zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 2/ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže mu nebol doručený. Podmienkou právoplatnosti zmenkového platobného rozkazu je jeho doručenie a pokiaľ žalovanému 2/ doručený nebol, nemohol voči nemu nadobudnúť právoplatnosť, preto je nutné vo veci ďalej konať. Ďalej uviedol, že pri poskytnutí úveru vystaviteľovi zmenky a jej avalovaní bolo ako dôvod avalu avalistov uvádzané ich aktuálne, resp. v budúcnosti deklarované majetkové prepojenie na vystaviteľa zmenky. Pri poskytovaní úveru vystaviteľ zmenky deklaroval, že vo vlastníckej štruktúre aktuálne prebiehajú zmeny, pričom žalovaný 2/ sa mal stať 15% akcionárom vystaviteľa zmenky. Dôvodom avalu žalovaného 2/ teda bol záujem na financovaní spoločnosti, v ktorej mal nadobudnúť podiel, t. j. na financovaní vystaviteľa zmenky na základe zmluvy o úvere. To, či neskôr došlo k reálnu nadobudnutiu akcií žalovaným 2/ nebolo žalobcovi zo strany vystaviteľa zmenky preukázané, no aj keby k takémuto nadobudnutiu v konečnom dôsledku z rôznych dôvodov nedošlo, dôvod avalovania zmenky žalovaným 2/ tým nie je dotknutý.
6. Vo vyjadrení z 9. januára 2018 žalovaný 2/ zotrval na námietkach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalobca uviedol, že najvyšší súd sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou zmenkového platobného rozkazu nezaoberal, rovnako tak rozhodnutie súdu vydané v konaní o námietkach proti exekúcii sa žiadnym spôsobom nedotýkalo právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu. Tvrdil, že vo vzťahu k ručiteľskému záväzku voči žalobcovi vystupoval ako spotrebiteľ.
7. Žalobca vo vyjadrení z 20. septembra 2018 v podstate zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v predchádzajúcich podaniach. Navrhol, aby súd vykonal výsluch žalovaných 1/ - 4/ a členov predstavenstva vystaviteľa zmenky.
8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení z 8. októbra 2018 uviedol, že nikdy nebol akcionárom spoločnosti EKKOR, a.s. Poukázal tiež na to, že nebol účastníkom zmluvy o úvere, túto zmluvu nikdy nepodpisoval a žalobca sa v predmetnom konaní nedomáha plnenia z úverovej zmluvy. V predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako ručiteľ, čo je občianskoprávny vzťah, a teda aj spotrebiteľský. Rozporoval existenciu a výšku uplatnenej pohľadávky, keďže len voči nemu súdny exekútor zexekvoval viac ako 2.700 eur, ktoré poukázal žalobcovi. Žiadal preto, aby žalobca predložil dôkazy preukazujúce existenciu a aktuálnu výšku pohľadávky.
9. Vo vyjadrení z 19. októbra 2018 žalobca uviedol, že žalovaného 2/ v predmetnom zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa a poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-419/11 zo 14. marca 2013.
10. Podaním z 21. novembra 2018 žalobca súdu oznámil, že v exekučnom konaní vedenom proti žalovaným 1/ - 4/ bol žalobcovi poukázaný výťažok z exekúcie vo výške 11.639,44 eura, v konkurze na majetok vystaviteľa zmenky bol žalobcovi poukázaný výťažok vo výške 1.624,83 eura a v konkurze na majetok žalovaného 4/ bol žalobcovi poukázaný výťažok vo výške 5.344,28 eura. Na základe uvedeného vzal žalobu späť v rozsahu uvedených úhrad.
11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného 2/ a výsluchom svedkov S.. Y. K. a IV.. Y. I.. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenka, zmluva o úvere č. XX/AUOC/XX s dodatkami č. 1 - 7, zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, oznámenie o uplatnení vyplňovacieho práva zmenkového, úverový návrh pre mikro a malý podnikateľ, kúpna zmluva č. X/XXXX s dodatkom, konečné vyúčtovanie a potvrdenie o ukončení exekučného konania sp. zn. F. XXX/XXXX, stanovenie predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XX/AUOC/XX s doručenkou. Súd dokazovanie čítaním listín alebo oznámením ich obsahu nevykonával s poukazom na § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko tieto listiny mali strany k dispozícii a listiny, ani ich obsah neboli stranami spochybnené.
12. Z prvopisu zmenky súd zistil, že spoločnosť EKKOR, a.s. vystavila v P. XX. Z. XXXX na rad žalobcu vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“. Zmenka bola vystavená na sumu 11.743.948,86 Sk, s dátumom splatnosti XX. V. XXXX a miestom platenia v Slovenská sporiteľňa, a.s., Súché mýto 6, Bratislava. Per aval za vystaviteľa sa na zmenku podpísali žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ označení adresou bydliska a rodným číslom. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o dátume a mieste vystavenia, o mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o remitentovi a avalistooch. Údaj o dátume splatnosti a zmenkovej sume boli dopísané perom. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj.
13. Žalovaný 2/ v rámci výsluchu uviedol, že bol konateľom firmy L. T. Z. T..I..N.., ktorá predávala firme EKKOR, a.s. technológie, haly a pozemky, ktoré následne mali slúžiť ako ručenie za úver, ktorý si brala spoločnosť EKKOR. Spoločnosť VA Staving mala činnosť betónovanie tvárnic a stropov. Rozhodli sa, že firmu predajú firme EKKOR, s tým, že táto spoločnosť mala za ňu zaplatiť z úveru od žalobcu a zástupcovia firmy EKKOR mali ísť podpísať úver s ručením spoločnosťou VA Staving. Žalovaný 2/ potreboval vedieť, že technológia bude predaná, a či úver bude poskytnutý, preto sa spolu s tromi zástupcami spol. EKKOR vybral do P.. Prišli na pobočku žalobcu do P., kde bola zmluva pripravená, zmluvu nevidel, jej obsah si neprečítal. Najprv im povedali, že ručenie je vyššie ako výška úveru, a následne keď bolo treba podpísať zmluvu, povedali, že ručenie je nedostatočné a bolo potrebné podpísať aj zmenku, pričom poriadne ani nevedel čo to znamená. K podrobnostiam podpisu zmlúv a zmenky uviedol, že celý proces bol veľmi krátky, bola pripravená zmluva, bolo prečítané ručenie, a po prečítaní bolo povedané, že treba podpísať zmenku, ktorá nič neznamená, nakoľko ručenie je silné, a preto ju podpísali. Vtedy im bolo povedané, že ten jeden človek je notár. Nemal čas a ani možnosť sa k tomu vyjadriť, a nikto ani nechcel jeho vyjadrenie. Zmluvy nečítal, nebola možnosť. Nemal možnosť vzniesť ani žiadne námietky. Stretnutie trvalo nie dlhšie ako hodinu. Mal síce vedomosť o tom čo je to zmenka, ale nevedel čo znamená aval a ani blankozmenka. Nikto mu nepovedal, že sa za zaplatenie zmenky zaručuje svojím majetkom, ako aj majetkom jeho manželky. Na podpis zmenky mal len pár minút a teda nebol čas o tom premýšľať a vyhodnocovať dôsledky. V prečítaní zmluvy o vyplňovacom zmenkovom práve mu bránil čas. Na otázku súdu, prečo bol prítomný pri podpise zmluvy o úvere spoločnosti EKKOR spolu s jej zástupcami, keď nebol štatutárom tejto spoločnosti uviedol, že spolu so zástupcami spol.
EKKOR išiel len preto, aby sa presvedčil, že úver spoločnosť dostane, zavolal ho p. K. aj p. I. a nemal vedomosť, že bude niečo podpisovať aj on. Všetci vedeli, že sa bude podpisovať len zmluva, ktorú ani nemohol podpísať, nakoľko s touto spoločnosťou nemal nič spoločné, a nikto nevedel, že sa bude podpisovať aj zmenka.
14. Svedok K. k procesu podpisovania zmluvnej dokumentácie uviedol, že požiadali o úver, nakoľko boli novovzniknutá firma a poznali modernejší spôsob výstavby bytov a stavieb, pri ktorých by boli použité bohaté skúsenosti z Francúzska, preto založili firmu. Vedeli, že žalovaný 2/ vlastní takéto technológie, preto hľadali spôsob ako ich odkúpiť. Oslovili viacero bánk a u žalobcu boli úspešní. Prišli na pobočku do P., kde už bola vopred pripravená celá zmluvná dokumentácia, bol prekvapený, že sa podpisuje aj zmenka, nakoľko o tom nemal vedomosť. V tom čase vedel, že zmenka existuje, avšak nemal potrebné informácie o tom, aké dôsledky plynú z jej podpisu. K podpisu takejto rozsiahlej dokumentácie je potrebný časový priestor na naštudovanie, ktorý nemali, nakoľko sa okrem zmlúv, zmenky, podpisovala aj notárska zápisnica. Rokovanie súvisiace s podpisom zmlúv malo dve etapy, keď prišli, tak bol predostretý návrh a mali asi pol hodinu alebo hodinu pauzu, pretože neprišla notárka, celkovo to trvalo asi 1 a pol hodiny.
15. Svedok I. vo svojej výpovedi uviedol, že keď prišli do banky, podpisovali úverovú zmluvu, notársku zápisnicu a zmenku, zmluvu o vyplňovacom práve pred podpisom nečítali. Podpisovanie zmluvnej dokumentácie trvalo s veľkou rezervou do hodiny. Pri podpise zmenky mu nebolo vysvetlené, z akého dôvodu má zmenku podpísať ako aval a ani následky z toho plynúce. Zo strany banky alebo jej pracovníkov nebol časovo ohraničený k podpisu zmluvnej dokumentácie.
16. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“), vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
17. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
18. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
19. Podľa čl. I § 31 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (ods. 1) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (ods. 2) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. (ods. 3) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa. (ods. 4)
20. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. 21. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
22. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
23. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
24. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u
tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)
25. Podľa § 175 ods. 1 OSP v znení účinnom do 22. decembra 2015, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
26. Podľa § 372y ods. 2 druhá veta OSP v znení účinnom od 23. decembra 2015, zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
27. V prvom rade je nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou žalovaného 2/ o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) v podobe zmenkového platobného rozkazu, vydaného konajúcim súdom 30. januára 2009, č. k. 3Zm/621/2008-22 voči prebiehajúcemu konaniu.
28. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti rozhodnutia sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia, a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicata), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a na ktorý je súd povinný prihliadať ex offo. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP).
29. Ako už bolo uvedené vyššie, súd vydal 30. januára 2009 zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/621/2008-22, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Uznesením z 15. apríla 2016, č. k. 3Zm/621/2008-88, súd v zmysle ust. § 372y ods. 2 OSP, zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 2/ zrušil z dôvodu, že zmenkový platobný rozkaz nebol žalovanému 2/ riadne doručený do nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., teda do 23. decembra 2015. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2016. Vzhľadom k tomu, že zmenkový platobný rozkaz bol voči žalovanému 2/ zrušený, o prekážku res iudicata v danom prípade nejde. Konanie vedené pod sp. zn. 3Zm/621/2008 a pod sp. zn. 2CbZm/121/2016 je nevyhnutné považovať za jedno a to isté, resp. na seba nadväzujúce konanie o žalobe podanej 12. novembra 2008. Rozdielna spisová značka je odôvodnená preradením spisu do súdneho registra CbZm z dôvodu zrušenia zmenkového platobného rozkazu.
30. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal nezákonnosť postupu vyššieho súdneho úradníka pri vydaní predmetného uznesenia, súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2013, č. k. 17CoE/242/2012-199, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. júna 2011, č. k. 2Er/1285/2010-86, v spojení s opravným uznesením z 2. januára 2012, č. k. 2Er/1285/2010-138, vo výroku, ktorým bolo námietkam žalovaného 2/ (tam povinného 1/) proti exekúcii vyhovené. Z predmetného uznesenia krajského súdu vyplýva, že exekučné konanie bolo voči žalovanému 2/ vedené na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V 30. januára 2009, č. k. 3Zm/621/2008-22, pričom exekučný súd námietkam žalovaného 2/ vyhovel z dôvodu, že mal za preukázané nenadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu voči žalovanému 2/, keďže zmenkový platobný rozkaz mu nebol účinne doručený (žalovaný 2/ sa v čase jeho doručovania nezdržiaval na území Slovenskej republiky). Odvolací súd sa odôvodnením rozhodnutia exekučného súdu stotožnil, ktoré ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom k tomu, že žalovanému 2/ nebol zmenkový platobný rozkaz doručený do vlastných rúk do nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. - do 23. decembra 2015, nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť a vyšší súdny úradník postupoval v súlade s ust. § 372y ods. 2 OSP, keď
zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 2/ zrušil. Keďže žalovaný 2/ v rámci exekučného konania sám namietal, že mu zmenkový platobný rozkaz nebol doručený, a teda voči nemu nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, jeho argumentácia týkajúca sa nezákonnosti uznesenia o zrušení zmenkového platobného rozkazu je teda nielen nesprávna, ale aj účelová.
31. Zmenka predložená žalobcom obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadnym majiteľom a má právo postihom žiadať od žalovaného 2/ ako avalistu zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ).
32. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami to ani nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou a zabezpečovala plnenie zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou EKKOR, a.s. Súd vo všeobecnosti uvádza, že oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnosti jeho nositeľa doplniť obsah blankozmenky a zavŕšiť (doplnením obsahu blankozmenky) premenu blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neformálny kontrakt, pretože ZZŠ ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá môže byť dojednaná výslovne, a to v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda (obdobne pozri uznesenie najvyššieho súdu z 30. mája 2019, sp. zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59 a tiež Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 62, alebo Kovařík, Z., Zákon směnečný a šekový. Komentář, 6., dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 61). Pokiaľ je blankozmenka vyplnená (a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), stáva sa platnou zmenkou, samozrejme pokiaľ obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl. I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť námietkou podľa čl. I § 10 ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný (m. m. rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 20. februára 2001, sp. zn. 5Cmo/556/2000).
33. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany tvrdil, že v právnom vzťahu so žalobcom má postavenie spotrebiteľa. Súd konštatuje, že ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Spotrebiteľom sa fyzická osoba môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci pomer k dodávateľovi. Žalovaného 2/ nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom, keďže sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11). Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve uzavrel žalobca s vystaviteľom zmenky, ako aj so žalovanými 1/ - 4/ ako avalistami. Žalovaný 2/ tak prejavil súhlas s podmienkami vyplnenia blankozmenky v prípade nesplatenia zmenkou zabezpečenej pohľadávky z úverovej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoZm/106/2015, podľa ktorého: „poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe poskytujúcej záruku poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, keďže prísľub úveru a úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby, pričom záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru.“ Žalovanému 2/ preto nemožno v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa.
34. Pokiaľ sa žalovaný 2/ domáhal aplikácie záverov spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. R 93/2015, súd je toho názoru, že v danom prípade by do úvahy mohla prichádzať výlučne aplikácia tretej vety uvedeného stanoviska, keďže žalovaný 2/ nemá v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Súd však vyhodnotením žalobou uplatneného nároku nezistil, že by sa žalobca domáhal plnenia v rozpore s dobrými mravmi (eventuálne v rozpore s poctivým obchodným stykom). Žalovaný 2/ v tomto smere žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom je podľa jeho názoru plnenie, ktoré si žalobca žalobou voči nemu uplatnil v rozpore s dobrými mravmi, pričom výšku uplatnenej zmenkovej sumy v priebehu konania relevantne nerozporoval (namietal len plnenia vymožené súdnym exekútorom, na čo žalobca reagoval čiastočným späťvzatím žaloby). Všeobecný odkaz na potrebu aplikácie predmetného stanoviska najvyššieho súdu nemôže žalovaného v tomto smere odbremeniť od povinnosti tvrdiť a dokazovať.
35. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany argumentoval tiež tým, že finančné prostriedky z úveru mu neboli poskytnuté a že nikdy nebol akcionárom vystaviteľa zmenky (EKKOR, a.s.) a nemal s touto spoločnosťou žiadne majetkové prepojenie.
36. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť zmenkového dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. (pozri uznesenie najvyššieho súdu z 31. júla 2012, sp. zn. 4Obo/21/2012). Zmenkový ručiteľ - avalista je samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky. V porovnaní s ručiteľom zaviazaným za dlžníka podľa civilného práva, avalista nezaisťuje povinnosť za toho-ktorého zmenkového dlžníka, ale zaisťuje zaplatenie zmenky ako takej. Avalista sa zaručuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, pričom podľa tohto kritéria sa určuje iba postavenie avalistu, či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti od postavenia avaláta. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky) (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 147). Z vyššie uvedeného vyplýva, že záväzok avalistu má akcesorický charakter k zmenke ako cennému papieru a nie k záväzku dlžníka zo zmenky (k tomu pozri tiež rozsudok najvyššieho súdu, z 1. novembra 2008, sp. zn. 3Obo/362/2005). Žalovaný 2/ sa podpisom zmenky per aval stal samostatným zmenkovým dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, sám za seba sa majiteľovi zmenky zaručil, že zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 ZZŠ sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ zmenky. Na samostatný osobný záväzok žalovaného 2/ zo zmenky preto skutočnosť, či bol alebo nebol akcionárom vystaviteľa zmenky, resp. či mal alebo nemal s vystaviteľom zmenky akékoľvek majetkové prepojenie, nemôže mať žiaden vplyv. Rovnako tak je bez právneho významu argumentácia žalovaného 2/, že peňažné prostriedky z úveru boli poskytnuté spoločnosti EKKOR, a. s., keďže vznik a existencia zmenkového záväzku avalistu nie je podmienená tým, či avalista získal od remitenta nejakú finančnú protihodnotu.
37. Žalovaný 2/ ďalej v spore namietal, že zmenku podpísal v omyle vyvolanom žalobcom a nebol žalobcom dostatočne poučený o následkoch podpisu zmenky.
38. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ako ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 49a, považuje sa platný úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý neplatnosti nedovolá. Len samotné skutkové tvrdenie konania v omyle, uvedené v odpore nemožno považovať za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. K uvedenej námietke súd uvádza, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný 2/ mal možnosť si listiny, vrátane zmenky, pred podpísaním prečítať, takže pri obvyklej pozornosti, ktorú bolo možné od neho očakávať, musel zistiť, čo podpisuje. Ak za týchto okolností zmenku podpísal, nie je možné toto jeho neuvážené konanie pripočítavať v jeho prospech a vykladať ho na škodu druhej strany. Žalovaný 2/ nepodpisoval len zmenku, ale aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, kde je výslovne uvedené, že ide o zabezpečenie nárokov zo zmluvy o úvere (ktorou žalobca poskytol vystaviteľovi zmenky úverový rámec vo výške 13.000.000,- Sk). Skutočnosť, že si žalovaný 2/ zmluvu a zmenku neprečítal (ako tvrdil vo svojej výpovedi) a napriek tomu ich podpísal, nemožno považovať za okolnosť, ktorá by ho akýmkoľvek spôsobom zbavovala povinnosti vyplývajúcej mu z jeho zmenkového záväzku ako avalistu. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 31 ods. 3 ZZŠ, upravujúce skrátenú resp. redukovanú formu ručiteľského prehlásenia na zmenke, v zmysle ktorého už čistý (holý) podpis na líci zmenky, bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu, zakladá zmenkové ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo výstavcu zmenky. Jablonka vo vzťahu k tomu výstižne konštatuje, že každý, kto vyznačuje podpis na líci zmenky, by mal zbystrieť a byť obzvlášť pozorný, aké vyhlásenie k svojmu podpisu uvádza. Mal by si byť vedomý rizika, že obyčajný podpis na líci zmenky bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu v zásade zakladá záväzok z titulu avala (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 145-146). Žalovaný 2/ sa v predmetnom prípade na zmenku podpísal pod doložku „per aval“, ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na označenie zmenečného ručenia, a preto nemožno mať najmenších pochybností o tom, že žalovaný 2/ musel, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa svojim podpisom na listine, označenej ako zmenka zaručuje ako zmenečný ručiteľ. Tvrdenia žalovaného 2/ o podpise na zmenku v omyle sú teda aj nepresvedčivé. Potrebné je tiež uviesť, že neznalosť zmenkového zákona neospravedlňuje. Podpísaný zodpovedá za svoje podpisy na listinách a je povinný dbať na potrebnú opatrnosť pri ich podpise. Ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou ohľadom využitia možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho
úkonu, nepôjde o ospravedlniteľný omyl. Omyl je právne relevantný len vtedy, ak nebol zavinený samostatným účastníkom právneho úkonu, ktorý konal v omyle. Ospravedlniteľnosť omylu spočíva v tom, že k omylu došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhla. Žalovaný 2/ v tomto smere neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by súd mohol považovať za omyl ospravedlniteľný.
39. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať Ani jednu zo skutočností tvrdených v priebehu konania žalovaný 2/ nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovoprávneho prihliadnuť. Žalovanému 2/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov prezentovaných v konaní v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd žalobe vyhovel v jej nespäťvzatej časti. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 ZZŠ, sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a žalovanému 1/, 3/ a 4/ už súd uložil povinnosť zmenkovým platobným rozkazom, súd rozhodol tak, že v rozsahu plnenia ostatných žalovaných zanikne povinnosť žalovaného 2/ uložená mu týmto rozsudkom.
40. Žalobca vzal v priebehu konania žalobu späť v časti zmenkovej sumy vo výške 11.639,44 eura, zodpovedajúcej plneniam žalovaných 1/ - 4/ po začatí konania v rámci exekúcie, resp. konkurzu na majetok vystaviteľa zmenky a žalovaného 4/, súd s prihliadnutím na ust. § 145 ods. 2 a § 146 CSP konanie v tejto časti zastavil.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaných po začatí konania, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému, pričom v tejto časti, ako aj v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, bol plne procesne úspešný žalobca. Keďže žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%.
42. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bola Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s. vyplatená náhrada vecných nákladov zo štátnych rozpočtových prostriedkov, v konaní vznikli štátu trovy, o ktorých bolo rozhodnuté za aplikácie čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že na ich náhradu bol v celom rozsahu zaviazaný v spore procesne neúspešný žalovaný 2/ (bližšie pozri uznesenie najvyššieho súdu z 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018).
43. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.