Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-221-2016.pdf
PDF · 75.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1Er/221/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 proti povinnému: Y. Č., W.. XX.X.XXXX, F. V. X, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky vo výške 181,89 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, so sídlom Exekútorského úradu Werferova 1, 040 11 Košice pod spisovou značkou EX XXX/XXXX, t a k t o
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, so sídlom Exekútorského úradu Werferova 1, 040 11 Košice pod spisovou značkou EX XXX/XXXX v y h o v u j e .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa X.X.XXXX na Exekútorskom úrade JUDr. Mgr. Andreja Dembického návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 181,89 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č. k. XC/XX/XXXX-XX A. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX.
2. Dňa XX.X.XXXX tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
3. Dňa XX.X.XXXX poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na zastavenie exekúcie. Zároveň súdny exekútor predložil súdu kópiu poštovej obálky, v ktorej mu boli doručené námietky.
4. Na výzvu súdu súdny exekútor dňa XX.XX.XXXX doručil súdu aj kópiu poštovej doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
5. Z obsahu predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa XX.X.XXXX a námietky boli podané na poštovú prepravu už dňa XX.X.XXXX, teda v 14-dňovej lehote, ktorá je zákonnou lehotou pre podanie námietok voči exekúcii.
6. Námietky proti exekúcii povinný odôvodnil tým, že vedená exekúcia je neprípustná, nakoľko v roku XXX1 povinný vyhlásil osobný bankrot, ktorý k dnešnému dňu nie je celkom ukončený z dôvodu oddlženia. Dlh voči oprávnenému nastal v roku XXXX, kedy platil ešte bankrot. Bolo to vyrovnanie poistenia za manžela, ktorým zomrel X.XX.XXXX a oprávnenému bol zaslaný úmrtný list spolu so zrušením poistnej zmluvy. Keďže v roku XXXX bol ešte konkurz, vzniknutý dlh povinný nemohol zaplatiť.
7. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
9. Námietky proti exekúcii predstavujú inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii. Ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Povinný však môže v námietkach namietať iba tie skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti či svedčia o tom, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
10. Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.
11. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XKXX/XXXX A. H. XX.X.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (Obchodný vestník XXX/XXXX vydaný dňa XX.X.XXXX). Uznesením č. k. XK/ XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, Okresný súd Prešov zrušil konkurz vyhlásený na majetok povinného po splnení konečného rozvrhu výťažku (Obchodný vestník XX/XXXX vydaný dňa X.X.XXXX). Dňa XX.X.XXXX vznikla pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní z titulu nezaplateného poistného vo výške 181,89 € za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č. k. XC/XX/XXXX-XX z XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XNcKR/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX súd povolil oddlženie povinného a zároveň ustanovil JUDr. Vladimíra Šatníka, so sídlom kancelárie Mierová 64/2, 066 01 Humenné, do funkcie správcu dlžníka (Obchodný vestník XXX/XXXX vydaný dňa XX.XX.XXXX).
12. V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou pohľadávky veriteľov povinného, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa môžu uspokojovať počas skúšobného obdobia oddlženia z majetku povinného len spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o konkurze. Zákon poskytuje povinnému, ktorému bolo povolené oddlženie, ochranu pred exekúciou, resp. výkonom rozhodnutia a veriteľov chráni zákon počas skúšobného obdobia tým, že proti nim neplynie premlčacia lehota. Pričom pohľadávkami, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa rozumejú všetky pohľadávky, nielen prihlásené, ale aj neprihlásené v konkurze. To okrem iného znamená, že dlžník nemôže ani dobrovoľne splniť niektoré z takýchto pohľadávok. Takéto splnenie pohľadávky by bolo absolútne neplatné z dôvodu rozporu so zákonom a poskytnuté plnenie by sa muselo vrátiť späť podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia. Uvedené uprednostnenie niektorého z veriteľov by okrem iného porušovalo aj zákaz zvýhodňovať niektorých veriteľov. Počas skúšobného obdobia však môžu byť v rámci oddlženia uspokojované len pohľadávky zahrnuté v rozvrhu, teda tie, ktoré boli v konkurze prihlásené a zistené. Ostatné neuspokojené pohľadávky sa počas skúšobného obdobia nemôžu uspokojovať. Po skončení oddlženia dôjde v súlade s § 171 ods. 2 zákona o konkurze k zániku vymáhateľnosti všetkých pohľadávok prihlásených ako aj neprihlásených do konkurzu, s výnimkou tých pohľadávok, ktoré vznikli po zrušení konkurzu.
13. Zákon o konkurze v ustanovení § 169 ods. 1 ustanovuje, že pre pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nemožno počas skúšobného obdobia "začať" konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Pri doslovnom výklade tohto ustanovenia, teda počas skúšobného obdobia nemožno doručiť súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. V danom prípade nastala situácia, kedy ide o exekúciu na majetok povinného začatú v čase medzi zrušením konkurzu a povolením oddlženia, teda začatím plynutia skúšobného obdobia. Gramatickým výkladom ustanovenia § 169 ods. 1 zákona o konkurze je možné dospieť k záveru, že v tomto prípade exekúcia na majetok patriaci dlžníkovi nie je vylúčená. Avšak z logiky veci a podstaty inštitútu oddlženia je zrejmé, že takýto výklad neobstojí. Ak by aj došlo k začatiu exekúcie, potom je na dlžníkovi, aby sa voči nej bránil buď námietkami proti exekúcii alebo návrhom na zastavenie exekúcie (k vyššie uvedenému pozri Inštitút oddlženia fyzickej osoby a úvahy o jeho aplikácii v praxi, EPI Odborné články epi - 2013).
14. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1NcKR/18/2013 zo dňa 5.12.2016 súd povolil oddlženie povinného. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že ak v súlade s § 169 ods. 1 zákona o konkurze pre pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi, nie je možné ani počas skúšobného obdobia viesť exekúciu už začatú v čase medzi zrušením konkurzu a povolením oddlženia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietkam povinného ako dôvodným vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)