Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-317-2016.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/317/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, proti žalovanému Q. W. U., s.r.o., so sídlom X., L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou O. W., s.r.o., so sídlom X. XXX XX, L. X, N.: XX XXX XXX, o učenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 22C/521/2012-44 zo dňa 17. mája 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 167,26 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal, aby súd určil, že rozhodcovská zmluva, uzavretá so žalovaným dňa 19.11.2012 a dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 19.11.2012, sú neplatnými právnymi úkonmi. Pred otvorením pojednávania dňa 17.05.2016 zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 96 ods. 1, 3, § 146 ods. 2, § 151 ods. 1 O.s.p.. Zo strany žalobcu došlo k účinnému späťvzatiu celej žaloby pred prvým pojednávaním vo veci, preto odpadol predmet konania a súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil bez zisťovania stanoviska žalovaného. Dôvodom zastavenia konania voči žalovanému tak bolo späťvzatie žaloby, z ktorého dôvodu žalobca z výlučne procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je povinný nahradiť trovy konania. Trovy žalovaného predstavovali trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného vykonal 1 úkon právnej služby, za ktorý mu patrí odmena 66,- Eur príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) a 1 úkon právnej služby, za ktorý mu patrí odmena v sume 1/2-ica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4 vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016, na ktorom nedošlo k otvoreniu pojednávania, ale len k vyhláseniu rozhodnutia. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi žalovaného aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 8,58 Eur, t.j. spolu vo výške 17,16 Eur. Ďalej zástupcovi žalovaného patrí náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 17.05.2016 za trasu X. a späť, t.j. 250 km nasledovne: paušálna náhrada 45,75 Eur (250 km x 0,183 Eur) + náhrada za spotrebované PHM 23,90 Eur (250 km x spotreba 7,844 l/100 km x cena PHM 1,219/1 l), spolu cestovné náhrady 69,65 Eur. Nakoľko však mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že koncipientka Mgr. W. W. sa na Okresnom súde O. v tento deň zúčastnila súčasne 3 pojednávaní (v prejednávanej veci, vo veci sp.zn. 27C/47/2013 a sp. zn. 27C/243/2014), priznal súd zástupcovi žalovaného len 1/3-inu cestovných nákladov v sume 23,22 Eur. Pretože je zástupca žalovaného platiteľom DPH, patrí mu aj DPH v sadzbe 20 % v sume 27,88 Eur. Konštatoval, že trovy právneho zastúpenia žalovaného tak spolu predstavujú sumu 167,26 Eur, na ktorých zaplatenie súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal žalobcu. Zástupcovi žalovaného nepriznal
náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie súdu dňa 17.05.2016 6 polhodín á 14,30 Eur (spolu 85,80 Eur / 3 súdne pojednávania v totožný deň), pretože na tomto pojednávaní bola v substitúcii za advokáta prítomná advokátska koncipientka Mgr. W. W.. Dôvodil, že náhrada za stratu času neprináleží advokátskemu koncipientovi, ktorý je podľa § 64 zákona o advokácii v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi.
2. Proti tomuto uzneseniu, a to vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z postavenia advokátskeho koncipienta nepochybne vyplýva, že úkony, ktoré vykonáva v súvislosti so zastupovaním advokáta, u ktorého je zamestnaný, vykonáva v mene advokáta a na jeho účet. Úkon uskutočnený advokátskym koncipientom je úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá samotný advokát. Zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by pri rozhodovaní o trovách konania účastníka, ktorého zastupoval advokát, sa mal uplatniť iný právny režim zohľadňujúci okolnosť, či posudzovaný úkon vykonal advokát, alebo jeho koncipient. Z uvedeného je teda zrejmé, že advokát má nárok na náhradu za stratu času bez ohľadu na skutočnosť, či účasť na pojednávaní vykonal osobne, alebo prostredníctvom svojho koncipienta, ktorého na predmetný úkon splnomocnil. V predmetnom spore ide o stratu času aj z toho dôvodu, že v predmetnom čase nemohol advokát koncipienta poveriť vykonaním iného úkonu. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2015 sp. zn. 7Co/561/2014. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov právneho zastúpenia aj za stratu času v rozsahu vyčíslenom žalovaným a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20.26 Eur.
3. Odvolanie v zákonom stanovenej lehote podal aj žalobca. Z podaného odvolania vyplýva, že nesúhlasí s priznanou náhradou trov konania žalovanému titulom ochrany spotrebiteľa. Ďalej dôvodil krátkosťou času, ktorý advokátska koncipientka strávila na súde s tým, že žaloba bola vzatá späť a odmeňovanie advokátskej koncipientky sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Poukazoval na to, že si musel v zamestnaní vziať dovolenku, za čas neprítomnosti v práci mu bola zo mzdy odčítaná suma 37,44 Eur, ktorú žiada odrátať z výšky trov právneho zastúpenia.
4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom a žalovaným, pred predložením veci na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie trov konania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
5. V danom spore súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania a o trovách prvoinštančného konania. Odvolanie smerovalo len proti výroku o trovách prvoinštančného konania, výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť, preto ho odvolací súd nepreskúmaval a nie je rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.
6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré dôvody sú správne (§ 377 ods. 2 CSP) a odvolací súd k tomu doplňuje nasledujúce.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 19.11.2012 a Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.11.2012 sú neplatnými právnymi úkonmi. Dňa 17.05.2016 žalobca zobral svoj žalobný návrh späť. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 167,26 Eur.
8. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v znení do 30.06.2016 , nemal žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Avšak rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby osobitne upravovalo ustanovenie § 146 ods. 2. Podľa prvej vety tohto ustanovenia mal povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, preto vo vzťahu k otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, došlo pre správanie žalovaného (typickým príkladom tejto situácie je, keď žalovaný až v priebehu súdneho konania splní to, čo žalobca požaduje v žalobe), je povinný hradiť náklady konania žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania týmito zásadami riadil, pričom správne dospel k záveru, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca tým, že vzal žalobu späť bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovaného, preto žalobca zodpovedá za trovy konania.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zásad a zákonných ustanovení postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v znení do 30.06.2016. Vzhľadom na okolnosti prípadu je zrejmé, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním dňa 17.05.2016 vo veci, čím odpadol predmet konania. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. konštatujúc zavinenie žalobcu na zastavení konania. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý v občianskom súdnom konaní patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu vo veci, tento môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou subjektívnou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania.
10. Odvolací súd k námietke žalovaného uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom, že v prípadoch kedy sa na pojednávaní miesto advokáta zúčastní jeho advokátsky koncipient, prináleží za čas advokátskeho koncipienta strávený cestou zo sídla kancelárie na miesto pojednávania a späť náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Náhrada za stratu času patrí výlučne advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. Jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať príjem, ktorý by advokát za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. Nakoľko v preskúmavanej veci sa pojednávania vytýčeného súdom prvej inštancie nezúčastnil osobne advokát, ale na zastupovanie substitučne splnomocnil advokátsku koncipientku, je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto konania pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a aj v čase, ktorý substitučne splnomocnená koncipientka strávila cestou na pojednávanie, mohol vykonávať iné úkony právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že náhrada za stratu času je výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať inú právnu službu.
11. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že podaním žaloby a jej následným späťvzatím bez toho, aby dôvodom bolo správanie žalovaného, zavinil zastavenie konania žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania. Odvolacie námietky žalobcu považuje odvolací súd preto za nedôvodné.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).