Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/296/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát v Bratislave, proti žalovanej: Z. Z., O.. XX. U. XXXX, bytom O. X. XXXX/XX, Y. F., o 771 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 597 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 14. septembra 2015. II. V časti o zaplatenie 174 €, 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 771 € od 13. septembra 2015 a zo sumy 174 € od 14. septembra 2015 sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 48,8 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 30. júna 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 31. augusta 2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 600 € s úrokom 120 € a servisným poplatkom 54 €, ktoré mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 3 € a desiatich splátkach po 76,50 €, t. j. spolu 774 €. Celkovo však splatila len 3 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 22. januára 2015 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných 28. septembra 2016 nevyjadrila.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v tomto spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3 až 5), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 6 a 7), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 8 a 9) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 31. augusta 2014 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. M. (č. l. 3 až 5) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytne dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 600 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 9 % istiny, pričom „odplata v zmysle Nariadenia vlády č. 141/2014 Z. z.“ bola 26,77 % a ročná percentuálna miera nákladov nebola

uvedená. Dlžník sa tak na úroku a servisnom poplatku zaviazal zaplatiť celkovo 174 € (t. j. 29 % z 600 €), teda spolu s istinou sumu 774 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 3€ a desiatich po 76,50 € v určených termínoch splatnosti. V čl. III ods. 1 sa okrem iného ustanovuje, že žalobca „má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ... RPMN bola vypočítaná rovnicou podľa zákona (nasleduje zákonný vzorec s vysvetlivkami) RPMN je fixná a veriteľom nebude v priebehu zmluvného vzťahu menená... Predpoklady použité na výpočet RPMN sú celkové náklady spojené s úverom...“. V čl. III ods. 2 bola určená konečná splatnosť na 380. deň od uzavretia zmluvy.

c) Žalobca žalovanej úver poskytol, tá však zaplatila len 3 € a ďalšie splátky nevykonala (nesporná skutočnosť). Úhrada vyššej sumy nebola dokázaná.

d) Žalobca predžalobnou upomienkou zo 17. februára 2015 (č. l. 6) upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 9. septembra 2015 (č. l. 8) podaným na poštu 10. septembra 2015 (č. l. 9) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 22. januáru 2015. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a táto sa zaviazala vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 31. augustu 2014, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 4 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva síce obsahuje tak postup výpočtu RPMN, ako aj ubezpečenie, že nebude menená (čl. III ods. 1), no neobsahuje samotnú hodnotu RPMN vypočítanú pre danú zmluvu. Ročná percentuálna miera nákladov je pritom podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej). Nemožno preto považovať za dostatočné, ak zmluva obsahuje len postup výpočtu RPMN, keďže pre bežného spotrebiteľa je vzhľadom na komplikovanosť tohto vzorca nemožné vypočítať si RPMN bezprostredne pri poskytnutí úveru a zistiť, či je preňho takýto úver (takýto rozsah svojho záväzku) akceptovateľný. Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je, že veriteľ nemôže od dlžníka žiadať úroky dohodnuté v zmluve, ani žiadne poplatky dohodnuté či už v zmluve, alebo v prílohách k nej (sadzobníku a pod.) Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 600 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná splatila 3 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 597 €. K zosplatneniu tejto sumy došlo v súlade s čl. III ods. 1 zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potom, čo bola žalovaná na túto možnosť upozornená. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do

dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa, že k zosplatneniu došlo 22. januára 2015. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 9. septembra 2015 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (10. septembra 2015 na adresu, kde žalovaná preberá aj súdne zásielky) možno podľa názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 12. septembra 2015 a záväzok žalovanej sa tak stal splatným najneskôr 13. septembra 2015.

9. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 14. septembra 2015. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (597 : 174, t. j. 71,4 : 22,6 =) 48,8 % jeho účelne vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.