Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6S-77-2018.pdf
PDF · 100.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne: S. G., bytom N. XX, XXX XX N. K., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 4N 8658/2018, ČRZ: 64259/2018 zo dňa 14.05.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím spis. zn.: KaPO 4N 8658/2018, ČRZ: 64259/2018 zo dňa 14.05.2018 žalovaný podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti žalobkyne pre porušenie jej základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2016.
2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na Centrum právnej pomoci, je daná pôsobnosť centra, keďže ide o konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Konštatoval, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľky (v tomto konaní v procesnom postavení žalobkyne) predložila k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci fotokópie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/77/2013-62 zo dňa 24.09.2014, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/93/2014 zo dňa 26.10.2016, odpovede Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Rvp 59/2017-6 zo dňa 18.01.2017 k sťažnosti žiadateľky proti rozsudku sp. zn. 9Sžo/92/2014 zo dňa 26.10.2016, sťažnosti žiadateľky zo dňa 05.01.2017 proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžo/92/2014 zo dňa 26.10.2016. Žalovaný si vlastnou činnosťou dňa 11.05.2018 prostredníctvom internetového portálu merit.slv.cz zadovážil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2014 a prostredníctvom www.nsud.sk oznámenie o vyhlásení rozhodnutia na Najvyššom súde Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2016, kde účastníkmi boli žiadateľka a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Podľa informácie z Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.05.2018 rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 114/2011-18 zo dňa 30.03.2011 a I. ÚS 266/2016-12
zo dňa 20.04.2016 a ďalej uviedol, že z predložených dokladov a vyjadrení žiadateľky vyplýva, že dňa 11.01.2017 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd“) doručené jej podanie označené ako „Sťažnosť proti Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžo/92/2014 zo dňa 26. októbra 2016“. Keďže predmetná sťažnosť žiadateľky neobsahovala náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. l a 3 zákona č. 38/1993 Z. z., ústavný súd podanie žiadateľky odložil, o čom ju informoval podaním č. Rvp 59/2017-6 zo dňa 18.01.2017. Podľa poznámky v pravom hornom rohu si žiadateľka upovedomenie ústavného súdu č. Rvp 59/ 2017-6 prevzala dňa 04.02.2017. Z podania žiadateľky - sťažnosti proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžo/92/2014 zo dňa 26. októbra 2016 vyplýva, že žiada ústavný súd o zrušenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/227/2013-78 zo dňa 18.09.2014 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2016. Ústavný súd vo svojom podaní č. Rvp 59/2017-6 zo dňa 18.01.2017 upozornil žiadateľku na skutočnosť, že so sťažnosťou nepredložila plnú moc udelenú advokátovi, ani nepreukázala, že by požiadala o ustanovenie zástupcu pre konanie pred ústavným súdom Centrum. Dňa 12.02.2018 bol Centru doručený list žiadateľky, v ktorom požiadala o právnu pomoc vo vyššie uvedenej ústavnej sťažnosti. Dňa 15.03.2018, na základe výzvy, bola Centru doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci spomínanej ústavnej sťažnosti. Nakoľko rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9Sžo/92/2014 zo dňa 26. októbra 2016 nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016, mal žalovaný za to, že žiadateľka zmeškala dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona č. 38/ 1993 Z. z., ktorá jej tak uplynula 08.02.2017 (dva mesiace od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia). Žalovaný konštatoval, že ak žiadateľka vychádzala z posledného odseku upovedomenia ústavného súdu, v ktorom sa uvádza, že odloženie podania neznamená, že sa v budúcnosti nemôže obrátiť na ústavný súd, a to prípadne aj v tej istej veci, nie je správny jej záver o tom, že sa v tej istej veci môže obrátiť na ústavný súd bez ohľadu na plynutie dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu, že zákon č. 38/ 1993 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie o prerušení plynutia dvojmesačnej lehoty odložením podania, ani z tohto zákona nevyplýva, že po odložení podania je možné ho kedykoľvek bez časového obmedzenia doplniť o chýbajúce zákonom vyžadované náležitosti, akékoľvek doplnenie žiadateľkinej sťažnosti zo dňa 05.01.2017 by bolo neúčelné, pretože tak neurobila v dvojmesačnej lehote, t. j. do 08.02.2017. Ďalej mal zato, že ako vyplýva aj z citovaných uznesení ústavného súdu, zmeškanie dvojmesačnej lehoty nemožno odpustiť a na doplnenie sťažnosti o jej zákonom vyžadované náležitosti (napr. o plnú moc udelenú advokátovi) po jej uplynutí nemožno prihliadať.
3. Včas podanou žalobou zo dňa 23.06.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 29.06.2018, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň žiadala, aby jej bola priznaná úplná náhrada trov konania. Napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP. Uviedla, že ide o zmätočné, nepreskúmateľné rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je absolútne nedostačujúce a nedáva zákonný podklad pre výrok napadnutého rozhodnutia.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.12.2018 žalovaný navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, považujúc svoje rozhodnutie za vecne správne a zákonné. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa zjavne neporozumela, že citát, ktorý uvádza na str. 2 žaloby (2. odsek zdola), nie je citáciou odpovede Ústavného súdu SR k jej podaniu vedenému pod zn. Rvp 59/2017-6, ale sumarizáciou obsahu uznesení Ústavného súdu SR citovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniu žalobkyne, že ide o škandalóznu, hrubú, či zavádzajúcu manipuláciu so spisom. K samotnému obsahu správnej žaloby uviedol, že žalobkyňa sa obmedzila len na konštatovanie, že rozhodnutie je nezákonné, zmätočné, nepreskúmateľné, účelové, zavádzajúce a svojvoľné, ale neuviedla jasné a konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z.. Mal zato, že žalobkyňa zmeškala dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej sťažnosti, a to vlastným (ne)konaním, keď sa na žalovaného obrátila s listom o poskytnutie právnej pomoci až dňa 12.02.2018, teda po vyše roku od právoplatnosti rozhodnutia, proti ktorému chcela podať ústavnú sťažnosť. Nakoľko došlo k zmeškaniu lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, čo bola skutočnosť zrejmá už pri zbežnom/jednoduchom posúdení právnej veci, nemohol žalovaný v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. rozhodnúť inak, iba tak, že žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti nepriznal.
5. V replike zo dňa 25.02.2019 žalobkyňa zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch podanej správnej žaloby.
6. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k replike duplikou nevyužil.
7. Podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
8. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 07.07.2022. Pojednávania sa nezúčastnila žalobkyňa a ani žalovaný. Žalobkyňa svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila, pričom predvolanie na pojednávanie v tejto veci jej bolo doručené včas dňa 13.05.2022 a mala dostatok času na prípravu na pojednávanie vo veci (§ 108 ods. 2 SSP). Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 22.06.2022 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti v zmysle jeho písomného vyjadrenia. Keďže na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, pričom žalobkyňa svoju neúčasť včas a riadne neospravedlnila a nedostavil sa ani žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlásil a poznamenal v zápisnici o pojednávaní, rozhodol v súlade s ustanovením § 114 SSP, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti účastníkov konania.
9. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. SSP, rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno priznať úspech.
10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa podaním zo dňa 03.02.2018, doručeným žalovanému dňa 12.02.2018, požiadala o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti, smerujúcej proti porušovateľom - Krajskému súdu v Košiciach (v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/77/2013) a Najvyššiemu súdu SR (v konaniach vedených pod sp. zn. 9Sžo/93/2014 a 9Sžo/92/2014). Zároveň požiadala o doručenie tlačiva - formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci za účelom jeho vyplnenia a odôvodnenia právnej stránky sporu a dokladovanie majetkových pomerov.
11. Výzvou žalovaného zo dňa 14.02.2018, prevzatou žalobkyňou na pošte dňa 05.03.2018, bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie jej žiadosti zo dňa 03.02.2018 a predloženie dokladov v zmysle uvedenej výzvy, za ktorým účelom jej bolo doručené predpísané tlačivo na jeho vyplnenie.
12. Dňa 15.03.2018 bolo žalovanému doručené podanie žalobkyne zo dňa 09.03.2018, prílohou ktorého bol vyplnený formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2016 a konaním, ktoré mu predchádzalo a požadované doklady.
13. Dňa 14.05.2018 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytnutí právnej pomoci nepriznal.
14. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán, príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.
17. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo na základe podanej správnej žaloby preskúmať zákonnosť postupu, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.05.2018, ktorým žalovaný nepriznal žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2016 a konaním, ktoré mu predchádzalo, ktoré rozhodnutie žalovaný založil na tej skutočnosti, že v zmysle ním vykonaného dokazovania vo veci, s ktorou sa žalobkyňa na centrum obrátila, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobkyňa nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Za situácie, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci, žalovaný rozhodol tak, ako je to vyššie uvedené.
18. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresiahne 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
19. Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
20. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
21. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení v znení niektorých zákonov (ďalej „zákon o Ústavnom súde“), ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
22. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj
správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodmi žalobkyňou podanej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, i všetkými dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
23. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci až v ňou vyplnenom formulári Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (bod B.1 žiadosti) datovanom a žalobkyňou podpísanom dňa 09.03.2018, ktorý bol žalovanému doručený dňa 15.03.2018, t. j. už po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na uvedené podmienky pre vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo vyhovené jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci splnené neboli, keďže v čase uplatnenia tohto nároku lehota na podanie ústavnej sťažnosti už uplynula. Z registra tunajšieho súdu (vo veci sp. zn. 6S/227/2013) bolo zistené, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 9Sžso/92/2014 zo dňa 26.10.2016, proti ktorému smerovala ústavná sťažnosť žalobkyne zo dňa 05.01.2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2016.
24. Z dôvodu, že zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov neobsahuje žiadne ustanovenie o prerušení plynutia dvojmesačnej lehoty odložením podania, ani z tohto zákona nevyplýva, že po odložení podania je možné ho kedykoľvek bez časového obmedzenia doplniť o chýbajúce zákonom vyžadované náležitosti, akékoľvek doplnenie žiadateľkinej sťažnosti zo dňa 05.01.2017 by bolo neúčelné, pretože tak neurobila v dvojmesačnej lehote, t.j. do 08.02.2017. Zmeškanie dvojmesačnej lehoty nemožno odpustiť a na doplnenie sťažnosti o jej zákonom vyžadované náležitosti (napr. o plnú moc udelenú advokátovi), po jej uplynutí nemožno prihliadať.
25. Za takéhoto stavu správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na Centrum so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobkyňa nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Za takéhoto stavu preto už nebolo povinnosťou žalovaného sa zaoberať splnením ďalších podmienok vyplývajúcich z označeného ustanovenia zákona.
26. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval správny súd jednotlivé námietky žalobkyne, obsiahnuté v žalobe, za nedôvodné a po dôkladnom zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala vo veci úspech celkom, ani v časti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
28. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.