Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/33/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: PROFENERG, s.r.o., so sídlom Martinčekova 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36 588 709, zast.: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100379059/2022 zo dňa 24. februára 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29. apríla 2022, ktorá bola doručená správnemu súdu elektronicky prostredníctvom portálu ÚPVS dňa 2. mája 2022, domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 100379059/2022 zo dňa 24. februára 2022, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101799479/2021 zo dňa 24. septembra 2021, ktorým správca dane podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.946,42 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade nepriznania odkladného účinku mu hrozí vznik značnej hospodárskej a finančnej škody, ako aj nenapraviteľný následok. Z povahy veci je nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom žalobcu tak, aby neboli dotknuté po zrušení žalobou napádaných rozhodnutí žiadnymi ich účinkami alebo následkami. V prípade okamžitého nastúpenia účinkov žalobou napádaných rozhodnutí by boli tieto pre žalobcu likvidačné, a to aj v prípade úspechu správnej žaloby. Žalobca je pomerne dobre etablovanou spoločnosťou na trhu, pričom v minulosti vykazoval kontinuálne tržby a zisk. Žalobca po období ekonomickej stagnácie trhu spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 začal aktívne rozvíjať svoje podnikateľské aktivity a spoluprácu s obchodnými partnermi za účelom dosiahnutia obratov a zisku spred „covidového obdobia“. Žalobca má za týmto účelom eminentný záujem na zamestnaní zamestnancov, aby optimalizoval a rozvinul svoju podnikateľskú činnosť. Nepriznanie odkladného účinku tejto žalobe bude mať pre žalobcu za následok značné hospodárske a finančné škody, ktoré v budúcnosti nebude možné odstrániť. Žalobca tvrdil, že okamžitý výkon rozhodnutia správcu dane v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami, ktoré boli podľa názoru žalobcu rovnako vydané v rozpore so zákonom, by mal za následok faktickú likvidáciu žalobcu. Žalobca osobitne zdôraznil, že rozhodnutie správcu dane napadnuté žalobou v tomto konaní, nie je jediným rozhodnutím, ktoré žalobca napáda. Žalobca sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov aj v ďalších konaniach voči správcovi dane, a to nielen cestou správneho súdu. Daňový nedoplatok žalobcu vzniknutý na základe obsahovo podobných rozhodnutí predstavuje v čase podania tejto žaloby sumu vo výške bezmála 160.000,00 Eur. Napadnuté rozhodnutia správcu dane boli

podľa žalobcu vydané nezákonne, pričom proti ich následkom sa žalobca aktívne bráni. V prípade, ak nedôjde k odloženiu ich účinnosti, bude to pre žalobcu likvidačné a nezvratné bez ohľadu na to, či pri ich vydaní došlo k porušeniu zákona. Žalobca si v minulosti vždy riadne a včas plnil svoje povinnosti a s orgánmi na úseku správy daní postupoval v úzkej súčinnosti, čoho dôkazom je aj jeho konanie v rámci administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia správcu dane. Žalobca odmieta tvrdenia správcu dane, že by niektorý z jeho subdodávateľov alebo on sám konal účelovo s cieľom sťažiť výkon správy daní. Na výzvu správcu dane reagoval vždy promptne, predkladal požadované podklady a doklady svedčiace o reálnosti plnení, ktoré boli predmetom kontroly. Žalobca vyslovil názor, že priznanie odkladného účinku tejto žalobe nebude mať pre štát alebo ochranu verejného záujmu tak závažné následky, ako by to naopak mohlo mať pre žalobcu, keby správny súd tomuto návrhu nevyhovel. Žalobca si plne uvedomuje, že vyrubenie sumy na dani z pridanej hodnoty vo výške 4.946,42 Eur sa na prvý pohľad nemusí zdať až tak závažné, no spolu s ďalšími rozhodnutiami správcu dane to pre žalobcu znamená neprekonateľné finančné zaťaženie. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe bude pre žalobcu v neposlednom rade znamenať sťaženie jeho podnikateľských aktivít a konkurencieschopnosti.

3. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 12. mája 2022 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 27. júna 2022 uviedol, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by mu v prípade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozila závažná finančná ujma. Žalovaný má za to, že koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená.

9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil len to, že výkon napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy by bol pre žalobcu likvidačný a spôsobil by mu „značné hospodárske a finančné škody“, ktoré však bližšie nekonkretizoval. Žalobca taktiež len všeobecne tvrdil, že v minulosti si vždy riadne a včas plnil svoje povinnosti a postupoval v úzkej súčinnosti so správcom dane. Z uvedeného vyplýva,

že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe ani len všeobecne neuviedol, aký následok mu hrozí. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v . Tvrdiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, resp. závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, a túto hrozbu aj osvedčiť, je povinnosťou žalobcu. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Skutočnosť, že v prípade výkonu napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy dôjde k zásahu do majetku žalobcu s negatívnym dopadom na jeho činnosť, nie je sama o sebe dostatočná pre osvedčenie existencie hrozby závažnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca taktiež neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho činnosťou, výšku disponibilných rozpočtových prostriedkov, výšku mzdových nákladov, hodnotu majetku a pod.).

10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky mu hrozia, resp. môžu hroziť. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí a bude mať konkrétne negatívne dopady na jeho práva a právom chránené záujmy. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok.

11. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ). Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu Mgr. Ivana Datlová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.