Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-455-2016.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/455/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Košice, Čárskeho 10, IČO: 36 191 400, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, proti žalovanej X. Y., W.. X.XX.XXXX, bytom U. V., T..I..Q. XX/XX, o 114,16 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku (správne uzneseniu) Okresného súdu Michalovce č.k. 14C/526/2015-46 z 15.4.2016
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ( ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zastavil konanie vo veci samej, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 120,41 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi a uložil Slovenskej pošte a.s. vrátiť žalobcovi súdny poplatok v sume 9,80 €. Písomné vyhotovenie uznesenia je označené ako“ Rozsudok v mene Slovenskej republiky“.
2. O zastavení konania vo veci samej rozhodol s poukazom na ust. § 96 ods. 3 O.s.p., keďže žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť z dôvodu, lebo po podaní žaloby žalovaná uhradila žalobcovi celú žalovanú istinu spolu s príslušenstvom. O povinnosti vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok v sume 9,80 € rozhodol podľa § 11 ods. 3,4 zák.č. 71/1992 Zb..
3. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi, keďže žalovaná svojím správaním zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, vo výške 120,41 € za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, spísanie vyjadrenia k odporu, spísanie späťvzatia žaloby) po 16,60 €, paušálnu náhradu 2 x 8,39 €, 2 x 8,58 € + 20 % DPH.
4. Proti uzneseniu, čo do výroku o povinnosti nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia, podala odvolanie žalovaná, podľa obsahu navrhla zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, aby nebola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia. Svoju žiadosť o odpustenie trov právneho zastúpenia odôvodnila tým, že je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 109,90 €, že má podlžnosti voči veriteľom, ktoré sa snaží poctivo platiť, jej príjem nepostačuje ani na základné mesačné potreby, navyše sa lieči na hypertenziu, osteoporózu a štítnu žľazu a nemá dostatok finančných prostriedkov na potrebné lieky. K odvolaniu pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie z 3.12.2015 o ustanovení pevnej sumy zvýšenia dôchodkovej dávky na 109,90 € a vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť vo všetkých jeho výrokoch a zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,25 €. Citoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Bol toho názoru, že vznik trov zapríčinila svojím konaním žalovaná, keď napriek opakovaným výzvam nedošlo z jej strany ani k čiastočnej úhrade vzniknutého dlhu, čím bol nútený uplatniť si svoj nárok na súde. Po vydaní platobného rozkazu žalovaná pohľadávku neuhradila, naopak podaním odporu, ktorý vzhľadom na skutočnosti bol podaný nedôvodne, len navyšovala trovy konania, ktoré musel účelne vynaložiť na uplatňovanie svojho práva. Až následne žalovaná uhradila istinu spolu s príslušným úrokom z omeškania, čím svojím konaním zapríčinila zastavenie konania, preto by mala v súlade s § 256 ods. 1 CSP znášať náhradu trov konania protistrany. Nepriznanie náhrady trov konania by z uvedených príčin bolo v rozpore s princípmi právnej istoty. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na to, že žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a oprávnenosť nároku žalobcu je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a tento správne posúdil. Trovy odvolacieho konania vyčíslil za 1 úkon právnej pomoci vo výške 8,30 € za vyjadrenie k odvolaniu, paušálnu náhradu 8,58 € + 20 % DPH, ktoré žiadal uhradiť na účet svojho právneho zástupcu.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
7. Žalovaná podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 26.5.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.4.2016 rozhodol uznesením o zastavení konania a trovách konania, vrátane rozhodnutia o vrátení časti súdneho poplatku. Písomné vyhotovenie tohto uznesenia v dôsledku chyby v písaní je označené ako „rozsudok v mene Slovenskej republiky“.
9. Podľa § 234 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
10. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, bude povinnosťou súdu vydať opravné uznesenie, ktorým odstráni chybu v označení vydaného rozhodnutia.
11. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. CSP (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016.
12. Podľa § 470 ods. 1,2 CSP ak je nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
13. Keďže odvolanie žalovanej bolo podané pred 1.7.2016, odvolací vec posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda skúmal, či súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho rozhodovania v prejednávanej veci.
14. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy . Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
15. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodoval o náhrade trov konania účastníkov v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., kedy skúmal procesné zavinenie na zastavení konania a keďže zastavenie konania procesne zavinila svojím správaním žalovaná, zaviazal ju na náhradu trov konania žalobcovi.
16. Aj za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalovanej, či nie sú splnené podmienky v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci.
17. Žalovaná totiž už v odpore proti platobnému rozkazu uviedla skutočnosti preukazujúce možnosť predídenia tomuto súdnemu konaniu a predložila o tom aj listinný dôkaz - písomnú žiadosť o možnosť splácať uhrádzať dlh voči žalobcovi v splátkach.
18. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, umožňuje ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Toto zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa§ 142 O.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.(§ 257 CSP) sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
20. Aj v danom prípade bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalovanej, či nie sú splnené podmienky § 150 ods. 1 O.s.p. platného v čase účinnosti rozhodovania súdu prvej inštancie (v zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o ustanovenie § 257 CSP) pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej a okolnosti prejednávanej veci.
21. Žalovaná totiž už v odpore proti platobnému rozkazu uviedla skutočnosti preukazujúce možnosť predídenia tomuto súdnemu konaniu, predložila o tom aj listinný dôkaz, písomnú žiadosť zaslanú žalobcovi o možnosť splácania dlhu v splátkach. Navyše poukazovala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
22. Súd prvej inštancie sa napriek týmto skutočnostiam vo svojom rozhodovaní nezaoberal možnosťou rozhodovania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ( § 257 CSP).
23. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude skúmať, či v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov. Súd prihliadne na žalovanou preukazovanú nepriaznivú sociálnu situáciu, ako aj na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby a ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, prihliadne aj na postoj žalovanej v samotnom konaní.
25.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP)..
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).